Zo života v Južnej Kórei - priateľstvá, vzťahy a manželstvá

Prvotné randenie začína oveľa neskôr ako v západnom svete, kde stredoškoláci už vstupujú do vážnych vzťahov. Je to z dôvodu, že kórejskí stredoškoláci čelia veľkému tlaku spojenému s prípravou na univerzitu, ktorá im zaberá všetok čas. A nezostáva žiaden priestor na ich osobný život. Rodičia im väčšinou vôbec nedovoľujú nadväzovať romantické vzťahy, kým nie sú na vysokej škole.

Po „pekelnej skúške“ v poslednom ročníku na strednej škole a absolvovaní prijímacích skúšok na univerzitu sa mladí ľudia dostávajú do obdobia považovaného za najlepšie roky v živote. Japonci a Kórejci toto obdobie nazývajú „prázdninami pred pracovným životom“ a spájajú sa s častými zábavami. Ale aj randením.

Na univerzitách v Kórei je populárna forma randenia nazývaná mit ching. Je to skupinové stretnutie, kde ide viacero dievčat a chlapcov nezáväzne von. Typickými miestami ich stretnutí sú kaviarne, kde sedia dievčatá na jednej strane stola a rovnako početná skupina chlapcov oproti nim. V priebehu stretnutia si študenti vyznávajú sympatie a snažia sa vytvoriť si dvojice medzi sebou.

Stáva sa tiež, že niektorí objavia svojho partnera náhodou, čiže na princípe rande naslepo, ktoré je stále veľmi bežné. Všetko to zodpovedá kultúre, v ktorej sú domáci ľudia často plachí a zdráhajú sa urobiť prvý, neistý krok. Preto vopred dohodnuté stretnutia pomáhajú uvoľňovať napätie na oboch stranách.

Existuje aj prísnejšia forma zoznamovania známa ako matseon, sprostredkovaná takzvaným dohadzovačom na požiadanie rodičov. V mnohých seriáloch vidíme bohaté rodiny využívať službu dohadzovania, aby zabezpečili svojmu potomkovi vhodného partnera. Mladí ľudia niekedy prijímajú takéto stretnutia pokojne, no v iných prípadoch to vedie k rodinou navrhnutým vzťahom alebo dokonca k predurčenému manželstvu.

Matseon je najčastejší najmä medzi staršími slobodnými ľuďmi, na ktorých rodičia vytvárajú tlak k sobášu. Mnohé takéto partnerské páry v Kórei sú výsledkom podobných dohodnutí.

Kórejčania sú konzervatívnym národom. To však neplatí, keď žena dá jasne najavo, že muž by mal zaplatiť účet aspoň na prvých niekoľkých rande. Až potom sa dvojica dohodne na striedaní alebo spoločnom zdieľaní nákladov. Ak už dôjde k spolužitiu pred svadbou, staršia generácia to považuje za tabu – niektorí hovoria až o hanbe.

Aj keď predmanželské spolužitie existuje v minimálnych prípadoch, reakcia rodičov býva často kritická. A rôzne polo-rozčarované pohľady a povzdychy nie sú vôbec výnimkou. Ak dôjde k diskusii o spoločnom bývaní či sexuálnom živote pred svadbou, nezaobíde sa to bez výmeny názorov. Hoci aj ostrejšej.

Kórejské páry vyjadrujú svoju náklonnosť k druhému veľmi jemne. Bežné je nosenie zladených outfitov - či už tričiek, mikín, búnd alebo milých doplnkov ako kľúčenky. Toto platí najmä počas ich svadobných ciest, napríklad na ostrove Jeju, ktorý je jeden zo siedmich prírodných divov sveta a v BUBO ho navštevujeme počas zájazdu Južná Kórea a Jeju.

Je to označenie výrazu roztomilosti, tzv. „cute couple style“. Zladený outfit vyjadruje nekonfliktný spôsob, ako dať najavo sympatie či ukázať, že pár tvorí vzťah, bez väčšej provokácie. V ich konzervatívnej spoločnosti je to žiaduce gesto lásky.

Určité verejné prejavy náklonnosti majú obmedzené – napr. vášnivé bozky a intímne dotyky, sa považujú za nevhodné, najmä pred očami starších. Jemné držanie sa za ruky alebo krátky bozk na líce sú,samozrejme, akceptovateľné.

Samotné stretnutia s rodičmi partnera prichádzajú až vtedy, keď vzťah naberá vážnejší smer – často až tesne pred svadbou. Zatiaľ čo na Západe je bežné, že mladý muž príde len tak pozdraviť rodičov, v Kórei sa preferujú oficiálne návštevy s jasným zámerom predstavenia ako potenciálnej partnerky alebo partnera rodine.

Svadba je v Kórejskej republike jedným z najvýraznejších osobných míľnikov, nielen spojením dvoch osôb, ale aj dvoch rodín. Rodičovský súhlas je nevyhnutný, zvlášť u tradičnejších rodín, ktoré preferujú partnerov z rovnakého spoločenského a ekonomického zázemia. Aj keď sa dnes prihliada viac na city a voľnejší prístup, veľa rodičov stále obstarožne uprednostňuje služby dohadzovačov. 

Pokiaľ dôjde k zásnubám, tie majú často krátkodobý charakter, kedy sa mnohé páry zasnúbia tesne pred svadbou. Nie sú bežné dvoj- alebo viacročné zásnubné obdobia, pokiaľ nie je v rodine vysoký sociálny status. Luxusnejšie rodiny občas zorganizujú aj zásnubný obrad, do ktorého investujú nemalé peniaze.

Naopak, modernejšie páry si vymenia prstene po cca 100 dňoch vzťahu, aj keď tradičný zásnubný prsteň pri žiadosti o ruku nie je štandardom.

A ako vyzerá typická kórejská svadba? Tradične sa tunajšie svadby konali na nevestinom dvore, aby boli viditeľné pre komunitu, s príchodom ženícha, ktorý sa dostavil na koni. Nevesta mala výrazný make-up a nosila na sebe tradičný kroj (hanbok).

Samotný obrad zahŕňal štyri- až päťdielne poklony oboch novomanželov s pomocou asistentov kvôli zložitosti kostýmov. Vpredu bol prestretý stôl s jedlom ako napr. kačkami, gaštanmi a datľami – ako symbolmi plodnosti a dedičstva. Vyvrcholenie obradu pokračovalo presunutím ženy do manželovho domu, prenesenej v tradičnom nosidle (kama).

V súčasnosti sa obrady kombinujú tak, že nevesta vstupuje v bielych šatách, ženích je v obleku, sprevádzaný otcom k oltáru. Po obrade sa presunú na svadobnú hostinu, počas ktorej nasleduje rituál úcty k rodičom. Pár sa klania obom stranám rodín s vyslovením prianí. Po úklone, keď ešte sedia pred nimi, starší im symbolicky vrhajú gaštany a datle ako symbol detí a bohatstva.

Ďalej ešte je tu prítomná tradícia pchje bäk, pri ktorej sa partneri snažia uchopiť datľu zubami. Kto zostane s kôstkou, bude „ťahať za dlhší koniec“ v manželstve. V niektorých prípadoch sa ženích podrobuje aj „rybej rituálnej skúške“, kedy dostáva údery rybou alebo palicou na chodidlá, aby preukázal silu a vytrvalosť pred vstupom do manželského života. Hoci to môže pôsobiť bolestivo, často má rituál komický a symbolický charakter.

V tradičnej spoločnosti sa od ženy očakávalo, že po svadbe sa odsťahuje k manželovej rodine a prevezme starostlivosť o domácnosť. Naopak, muž mal byť slávnostným zástupcom vonkajšieho sveta a žena osobou v dome. Dnes však mnohé ženy spravujú financie v rodine a aktívne zarábajú. Páry sa tým pádom delia o povinnosti na základe vlastného uváženia.

Kórejskí muži sú odlišní aj tým, že sú povinní absolvovať vojenskú službu. Väčšinou je to v období medzi 19. a 28. rokom. Fyzická prehliadka rozhodne o jeho nasadení – či už na boj, administratívu, zdravotníctvo, alebo o možnosti oslobodenia. Oslobodení od tejto povinnosti sú napríklad športovci, ktorí dovedú Južnú Kóreu k víťazstvu na uznávanom medzinárodnom turnaji (získajú olympijské zlato či napr Ázijský pohár vo futbale).

Ženy sa takisto môžu pridať, toto je však plne dobrovoľné.

Jedným z originálnych zvykov v partnerských vzťahoch je darovanie topánok partnerovi, čo sa považuje za predzvesť odlúčenia. Vznikol dokonca výraz komusin kokkuro sinta („gumená topánka obracia krok“). Odkazuje na príbeh ženy, ktorá utiekla s iným mužom počas priateľovej vojenskej služby. V minulosti, keď ľudia nosili gumené topánky, mužov desilo, že ich partnerky môžu spontánne a tajne odísť. To však nehrozí, ak spolu splodili potomka.

V kórejskej kultúre je zaujímavé, že vek sa počíta od momentu počatia, nie od narodenia. Znamená to, že ak ti niekto povie svoj vek, je zvykom odpočítať približne jeden rok, aby si zistil jeho skutočný vek podľa medzinárodného štandardu. Okrem toho sa v Kórei automaticky pripočíta jeden rok vždy 1. januára bez ohľadu na to, kedy má človek narodeniny.

To znamená, že vek sa nemení v deň narodenia, ale všetci „starnú“ spolu na Nový rok. V každodennom živote sa bežne používa tento „kórejský vek“, no v oficiálnych dokumentoch, napríklad pri právnych úkonoch, sa uvádza medzinárodný vek. Môže to pôsobiť mätúco, preto väčšina Kórejčanov radšej hneď zistí váš rok narodenia, pretože je to najistejší spôsob, ako sa vyhnúť nedorozumeniam.

Aj z tohto dôvodu si v Kórei počas prvého roka života dieťaťa pripomínajú aj viacero dní od narodenia, ktoré majú svoju symboliku.

Seire

Prvým sviatkom je Seire, čo je pomenovanie pre oslavu 21. dňa od narodenia dieťaťa. V minulosti matka po pôrode neopúšťala dom, zotavovala sa a chránila seba aj dieťa pred chorobami. Žiadne návštevy neboli vítané.

V tomto období jedla špeciálnu polievku mijokguk z morských rias a ryže, ktorá je bohatá na jód, železo, zinok a ďalšie látky prospešné pre regeneráciu organizmu. Táto polievka sa považuje aj za tradičný narodeninový pokrm a v Kórei sa dodnes pripravuje na rôzne oslavy či po pôrode.

Ďalším tradičným jedlom je koláč päksolgi z bielej ryže, ktorý symbolizuje čistotu a posvätnosť. Dnes sa však vďaka pokroku v zdravotníctve situácia zmenila a úmrtnosť novorodencov je nízka, a tak matky často opúšťajú nemocnicu či privítajú návštevy už niekoľko dní po pôrode. Oslava Seire sa preto dnes koná zriedkavejšie, ak vôbec.

Päkil

Ďalším významným dňom je Päkil čo označuje významný moment 100. deň života bábätka. Kedysi sa spájal s modlitbami a vďačnosťou, že dieťa prežilo prvé, najrizikovejšie obdobie. Rodina pripravila ryžové koláče a ďalšie dobroty, ktoré mali priniesť zdravie, šťastie a dlhý život.

Jednou z tradícií bolo rozdeliť koláče medzi sto ľudí. Verilo sa, že tým sa dieťaťu zaistí dlhovekosť. Dnes už má Päkil skôr charakter rodinného stretnutia, oslavy podobnej narodeninovej párty, a pôvodné rituálne modlitby ustúpili do úzadia.

Prvé narodeniny

Posledným dňom sú prvé narodeniny dieťaťa. Tento deň je jedným z najvýznamnejších životných míľnikov v kórejskej kultúre. Oslava s názvom tolčanchi je veľká rodinná udalosť, kde sa zídu príbuzní a priatelia. V minulosti bolo prežitie prvého roku považované za zázrak, pretože deti často zomierali kvôli chorobám či nepriazni počasia, preto sa prežitý rok oslavoval s veľkou vďakou.

Dnes, aj keď sa situácia zlepšila (a to oveľa), tradícia pretrváva. Dieťa sa oblieka do tradičného kroja hanbok u chlapcov s nohavicami, u dievčat so sukňou, doplneného klobúčikom, opaskom (symbol dlhovekosti) a malou hodvábnou taštičkou na šťastie. Oslava zahŕňa aj špeciálny rituál tolčabi, pri ktorom sa dieťa posadí pred stôl s rôznymi predmetmi.

To, po čom siahne ako prvé, má symbolizovať jeho budúcnosť. Kniha, štetec či ceruzka môžu naznačovať múdrosť alebo umelecký talent, peniaze či ryžové koláče zas blahobyt. Ak sa dotkne nite, znamená to dlhý život. Nožnice, pravítko či ihla naznačujú zručnosť a kreativitu. Hoci náboženské modlitby už pri oslave nie sú bežné, tento predvídací rituál zostáva populárny a často sa zachytáva na fotkách či videách ako spomienka na prvý rok života.

Ich život postupom času prechádza viacerými zmenami, počas ktorého prekonávajú rôzne neočakávané prekážky, spoznávajú ľudí a vytvárajú si nové priateľstvá.

Priateľstvá samé o sebe majú v kórejskej spoločnosti hlboký význam. Pretože slovo čchingu, v preklade priateľ, vytvára základ pre slovo čchinha, čo symbolizuje blízkosť vzťahu - či už medzi rozdielnymi pohlaviami alebo rovnakými. Ženské priateľské vzťahy môžu byť tak blízke, že držanie sa za ruky je bežné aj medzi ženami.

Druhou stránkou sú viacpočetné priateľské skupiny s rozdielnym vekom, kedy viac integrujú aj mužov, aj ženy. S tým je spojený aj silný kult alkoholických stretnutí po práci, kedy navštevujú karaoke bary, hudobné miestnosti alebo nočné kluby často v častiach hlavného mesta Soul ako Hongdä či Gangnam (kde vznikol aj slávny Gangnam Style).

Snažia sa dodržiavať aj základné pravidlá etikety správania pri pití alkoholu. Tie sú odlišné u mužov, ktorí by sa mali vedieť ovládať, zatiaľ čo príliš opitá žena sa spravidla stretne s kritikou. Tieto ich nočné zvyky sú považované za spôsob budovania kontaktov a uvoľnenia napätia. Majú svoje autentické čaro.

Južná Kórea je, ako sme vám týmto blogom ukázali, výnimočná krajina aj čo sa týka randenia a vzťahov celkovo (partnerských či rodinných). Ide o autentickú krajinu východnej Ázie so špecifikami, ktoré Západ nie vždy dokáže pochopiť, no aj v tom je čaro cestovania, nemyslíte?

Stále pritom ide o krajinu, ktorú nezahltili masy turistov na rozdiel od napríklad susedného Japonska. My v BUBO vám radíme spoznať obe tieto krajiny spolu a pochopiť tak ich spoločné i rozdielne stránky. Južnú Kóreu stále spoznávame v malých skupinách, a preto neváhajte a lovte s nami zážitky na druhom konci sveta!