Krajiny, ktoré miestni volajú inak, než zvyšok sveta

Čína je dnes druhou najľudnatejšou krajinou a väčšina sveta ju pozná práve pod týmto názvom. Číňania však sami seba nenazývajú Čína, ale Zhongguo (中国). Pokiaľ si to preložíme do čínskeho jazyka, zistíme, že Čína sa nazýva ako „krajina (guó 国) stredu (zhōng中)”. Tento názov vychádza z historického pozadia, keďže si starovekí Číňania mysleli, že práve oni sú tou najväčšou a najdôležitejšou krajinou na svete, a preto sú stredobodom sveta.

Odkiaľ však vznikol názov Čína? Medzi rokmi 221-207 p.n.l. vládla v Číne dynastia Qin (vyslovuj Čchin). Predpokladá sa, že názov Čína vznikol práve zo zahraničných obchodníkov, najmä Peržanov, ktorí krajinou prechádzali počas vládnutia tejto dynastie.

Od 1. októbra 1949 však v Číne existuje štátne zriadenie známe ako Čínska ľudová republika (People’s republic of China), čo je dnes jej oficiálny názov. Ak by sme tento názov chceli preložiť do čínskeho jazyka, vyzeralo by to nasledovné: 中华人民共和国 (Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó).

Vo východnej Ázii ostaneme a presunieme sa na japonské ostrovy. Japonsko ako ho dnes poznáme, je parlamentnou konštitučnou monarchiou. Cisár Naruhito má skôr reprezentatívnu funkciu a väčšinu moci drží vláda. Japonsko je aj v našich končinách známe ako „krajina vychádzajúceho slnka“. Kde však tento názov vznikol a ako sa líši od oficiálneho názvu?

V starovekých časoch sa zvyklo územie Japonska volať podľa klanov alebo rodov, ktoré ho ovládali. Pekným príkladom je klan Yamato, pričom rovnaký názov nieslo aj celé územie, ktoré tento rod ovládal. Počas vlády rodu Asuka sa používal názov Wa, ktorý vznikol v Číne a znamenal „trpaslík“, čo bolo pre Japoncov urážlivé. Preto sa na konci siedmeho storočia názov zmenil z Wa na Nihon.

Tento názov sa skladá z dvoch slov: ni (slnko 日) a hon (pôvod, koreň 本). Keď to dáme dokopy, vznikne nám Nihon (日本), čo znamená „pôvod slnka“.  Ak však chceme vytvoriť celý názov, pridáme koku ( krajina 国). Krajina vychádzajúceho slnka – Nihon-koku (日本国). Viackrát sa dá stretnúť s verziou, kde sa namiesto Nihon používa Nippon.

Ako však vznikol názov „Japonsko“? Niektoré staršie čínske dialekty nazývali Nihon ako Riben, alebo na juhu aj Jitpun. Keď Marco Polo precestoval Áziu, Japonsko nazval Cipangu na základe toho, čo počul od námorníkov. Prvými, ktorí začali názov vyslovovať relatívne podobne, boli portugalskí moreplavci, ktorí staré čínske názvy pretvorili podľa seba na Japão. Holanďania a neskôr Briti tento názov pozmenili na Japan, a teda dnešné Japonsko.

Na tomto známom polostrove dnes nájdeme dve krajiny, ktoré sú však veľmi odlišné. Napriek tomu, že ich spájajú tisícky rokov spoločnej histórie, dnes medzi nimi panuje veľká nevraživosť. Hovorovo nazývanú Severnú Kóreu poznáme pod oficiálnym názvom KĽDR (Kórejská ľudovodemokratická republika) a Južnú Kóreu oficiálne ako Kórejská republika. Obe krajiny využívajú rovnaký jazyk, kórejčinu, preto sa pozrieme na to, ako vyzerajú ich názvy v tomto jazyku.

Južná Kórea, teda Kórejská republika, sa nazýva Daehan Minguk (대한민국). Dae (대) znamená veľká, Han (한) odkazuje na staroveké obyvateľstvá, ktoré žili na území Kórey a Minguk (민국) znamená republika. Celý názov teda môžeme preložiť ako Veľký národ ľudí Han. Prečo však o Kórei hovoríme Kórea?

Tento názov odkazuje na historické kráľovstvo Goryeo, ktoré vládlo na území dnešnej Kórey v rokoch 918 - 1392. Práve v tomto období začala byť krajina známa zahraničným obchodníkom a námorníkom, ktorí jej názov vyslovovali ako Corea alebo Korea, čo sa postupne rozšírilo do západných jazykov.

Po vzniku samostatnej Južnej Kórey v roku 1948 sa však tento názov nepovažoval za dostatočne reprezentatívny, keďže neodrážal  národnú identitu. Preto sa zvolil oficiálny názov Daehan Minguk, ktorý zdôrazňuje historickú kontinuitu s konfederáciou Samhan a národný charakter republiky.

Severná Kórea sa rozhodla pre názov odkazujúci na inú významnú dynastiu, a to dynastiu Joseon. Oficiálny názov tejto krajiny v kórejčine je Chosŏn Minjujuŭi Inmin Konghwaguk (조선민주주의인민공화국), čo môžeme preložiť ako  Ľudovo-demokratická republika Joseonu.

Dynastia Joseon vládla na polostrove v rokoch 1392 až 1897 a mala zásadný vplyv na kultúrnu, filozofickú aj administratívnu podobu krajiny. Moderné vedenie KĽDR sa preto rozhodlo odkázať na jej dedičstvo ako symbol nezávislosti, tradície a sebaurčenia.

Krajiny juhovýchodnej a južnej Ázie väčšinou nemajú špecifickejší názov. Ich názov je, pochopiteľne, v ich úradnom jazyku, no aj napriek tomu sa veľmi nelíši od názvov buď anglických, alebo dokonca slovenských. Pokiaľ poviete v Malajzii „Malajzia“, každý miestny obyvateľ bude vedieť, o ktorú krajinu ide. Pokiaľ však poviete v Číne „China“, pochopí vás len málokto – pokiaľ nehovorí anglicky. Špecifický prípad predstavuje India.

Tá má dva oficiálne názvy – India a Bharat. Väčšina Indov dnes pozná oba, no názov Barat sa začína čoraz viac dostávať do popredia. Tento názov vychádza z mena jedného legendárneho vodcu Bharata, ktorý podľa indickej mytológie založil rovnomennú dynastiu. Moderná India začína tento názov používať čoraz častejšie, pretože sa chce odkloniť od koloniálnej minulosti a zdôrazniť svoje historické a kultúrne dedičstvo.

Názov India vznikol práve kvôli pomenovaniu civilizácie, ktorá žila v údolí rieky Indus. Aj tento názov sa počas rokov menil, no na dnešný názov „India“ ho ustálili Rimania. Tento názov si súčasní obyvatelia viac spájajú s neskoršími dejinami a najmä s obdobím britskej koloniálnej nadvlády. Aj to je jeden z dôvodov, prečo na summite G20 v roku 2023 použila India namiesto názvu „president of India“ „president of Bharat“.

V južnej Ázii, neďaleko Indie, nájdeme malú a málo navštevovanú krajinu, ktorou je kráľovstvo Bhutánu. Túto špecifickú krajinu máme radi aj my v BUBO a navštevujeme ju počas zájazdu, pri ktorom prechádzame regiónmi, kde vládne tibetský budhizmus. Názov Bhután je medzinárodne známy, no domáci obyvatelia by sa týmto menom nenazvali.

V oficiálnom jazyku Bhutánu, dzongkha, krajinu nazveme Druk Yul (འབྲུག་ཡུལ་). Čo však tento názov znamená? Druk (འབྲུག་) znamená „drak hromu“ a Yul (ཡུལ་) znamená „krajina“. Dokopy môžeme oficiálny názov preložiť ako „krajina draka hromu“. Odkiaľ sa však vzal drak hromu? Na to sa musíme stručne pozrieť do histórie vzniku krajiny.

Na prelome 12. a 13. storočia vznikla jedna z menších škôl tibetského budhizmu – Drukpa Kagyu. Založil ju Tsangpa Gyare, ktorý počas zakladania jedného kláštora v Tibete zažil silnú búrku. Vnímal to ako priaznivé znamenie a pomenoval kláštor „Druk“ – hrom. Príslušníci tejto školy boli neskôr známi ako „tí od draka hromu“.

Krátko po vzniku školy priniesol jej učenie na územie dnešného Bhutánu misionár Phajo Drugom Zhigpo. V 17. storočí do krajiny prišiel z Tibetu ďalší významný predstaviteľ tejto budhistickej školy – Shabdrung Ngawang Namgyal.

Tento duchovný líder žil pôvodne v Tibete, no pre politickú nestabilitu bol v roku 1616 nútený odísť do exilu. Usadil sa v Bhutáne, kde zohral kľúčovú úlohu v dejinách krajiny – zjednotil viaceré menšie kráľovstvá a položil základy moderného Bhutánu. Novovzniknutý štát pomenoval Druk Yul, teda Krajina draka hromu. Odkaz tejto tradície pretrváva dodnes – bhutánski králi nesú titul Druk Gyalpo, teda Dračí králi.

Prečo však je Druk Yul známy u nás ako Bhután? Na toto existujú všeobecne dve vysvetlenia a historici sa prikláňajú k obom verziám. Prvá hovorí o preklade zo sanskritu. Ten túto oblasť nazýval ako Bhot (Tibet) a Anta (koniec). Bhotanta teda označovala „koniec Tibetu“, vzhľadom na to, že sa Bhután nachádza na južnej strane Tibetu. Druhá verzia hovorí o Bhu (krajina) a uttan (vysoko položená). Dokopy vznikne Bhuuttan, vysoko položená krajina. V Bhutáne sa dnes používa oficiálny názov Druk Yul.

Krajina severnej Afriky a jedna z najstarších civilizácií sveta je prvým africkým zástupcom v tomto zozname. Egypťania samotní nazývajú svoju krajinu ako Miṣr (مصر). Tento názov je zaužívaný medzi lokálnymi obyvateľmi a všetkými Arabmi. V Biblii sa toto územie vyskytovalo pod názvom Mitzrayim a v starých akkadských textoch ako Miṣru, čo znamenalo obývané územie, respektíve ohraničené územie. V starom arabskom jazyku sa zvykol nazývať Miṣr, čo znamenalo „civilizovanú krajinu“, alebo „úrodnú krajinu“.

Odkiaľ pochádza dnešný, takmer celosvetovo zaužívaný názov Egypt? Na to by sme sa museli pozrieť do starovekého Grécka. Tí nazvali staroveké hlavné mesto, Memphis, výrazom Aígyptos. Tento názov sa neskôr zromantizoval ako Aegyptus a potom Egypt.

Krajinu by sme mohli dokonca pomenovať aj tretím názvom, a to Kemet. Tento názov vychádza zo starovekej koptčiny a znamenal „čierna krajina“. Názov odkazoval na úrodné čierne zeme v okolí Nílu, vyjadroval plodnosť a životadarnosť územia okolo Nílu.

Na objasnenie pôvodu ďalšieho názvu krajiny sa presunieme do Zakaukazska, do krajiny, ktorá je známa najmä svojim vínom, ale aj náročnou modernou históriou. Reč je o Gruzínsku, o krajine, ktorú jej obyvatelia nazývajú Sakartvelo (საქართველო).

Názov krajiny pochádza z pomenovania historického regiónu Kartli, kde sa nachádzalo aj starobylé mesto Mccheta, ktoré bolo dlhý čas hlavným mestom tohto regiónu. Z tohto názvu vznikol názov pre obyvateľa krajiny – Kartveli (ქართველი). Ak chceme v gruzínskom jazyku vytvoriť názov pre krajinu, kde žijú konkrétni obyvatelia, použijeme jazykový vzor Sa-...-velo. Z tohto vznikol názov Sakartvelo, doslova: miesto, kde žijú Kartveli – gruzínski ľudia.

Dnešný slovenský názov Gruzínsko pochádza z ruského jazyka a sovietskych čias, kedy sa krajina nazývala ako Gruziya. V anglickom jazyku sa však krajina nazýva Georgia, čo odkazuje na svätého Juraja, v anglickom jazyku známeho ako St. George, ktorý je patrónom krajiny.

Pre ďalšiu krajinu necestujeme ďaleko. Susedná krajina – Arménsko – sama seba nazýva ako Hayastan, alebo Hajastán (Հայաստան). Hay je výraz pre arménskeho človeka a stan je koncovka pochádzajúca z perzského jazyka označujúca krajinu. Hayastan preto doslova znamená „krajina Hayov – Arméncov“.

Názov krajiny referuje aj na historického zakladateľa krajiny. Hajk bol vojenský veliteľ, ktorý porazil babylonského kráľa Bela a usadil sa v Arménskej vysočine. Odkiaľ však pochádza samotný názov Arménsko?

Historici tvrdia, že tento názov môže byť odvodený od lídra kmeňov, ktorí žili na tomto území a nazývali sa ako „Aram“. Pravdepodobnejšia verzia však pochádza z perzských čias, kedy sa názvom Armina označovala daná provincia počas Achajmenovskej ríše. Tento názov začali neskôr používať aj Gréci a Rimania, ktorí ju nazvali Armenia.

Krajinu na severozápade Afriky, ktorú dnes poznáme ako Maroko, domáci obyvatelia nazývajú Al-Maghrib (المغرب). Tento názov v arabskom jazyku doslova znamená „západ“ a odráža geografickú polohu krajiny.

Maroko je krajinou, ktorá sa v celom islamskom svete nachádza na jej absolútnom západe. Všetky krajiny, ktoré majú ako svoje dominantné náboženstvo islam, sa nachádzajú buď na východ, alebo juhovýchod od Maroka. Na tento fakt poukazovala aj staršia islamská geografia, ktorá svet rozdeľovala do dvoch sfér, a to Al-Mashriq, čo znamená východ, a Al-Maghrib, čo znamená západ.

Oficiálny názov teda odkazuje na geografickú polohu krajiny na západnom konci islamského sveta. Celý názov Maroka však znie ako Al-Mamlakah al-Maghribiyyah (المملكة المغربية), čo znamená doslova „Kráľovstvo západu“. Maroko je konštitučnou monarchiou, kde vládne už od roku 1999 kráľ Mohamed VI.

Jedno z najfascinujúcejších miest, ktoré môžete dnes v krajine navštíviť, je Marakéš. Toto mesto bolo v minulosti hlavným mestom mocných dynastií, ako Almorávidovcov alebo Almohádovcov. Názov mesta niektoré európske krajiny začali hovoriť v svojom jazyku mierne rozdielne a začali ním označovať celé územie. Španieli a Portugalci mesto nazývali Marruecos a Francúzi Maroc. Neskôr ho Angličania nazvali Morocco, z čoho vznikol názov Maroko.

K posledným dvom krajinám sa presúvame na starý kontinent a začneme na jeho juhu. Grécko sa dnes v gréckom jazyku povie Elláda (Ελλάδα), oficiálny názov je „Hellénska republika“ (Ελληνική Δημοκρατία). Tento názov pochádza z gréckej mytológie, ktorá patrí k jedným z tých najpestrejších na svete.

Rodokmeň gréckych bohov a titanov je veľmi komplikovaný. Ak by sme sa pozreli na prapôvod gréckych bohov, dostaneme sa k menu Gaia. Tá sa niekedy nazýva aj ako bohyňa Matka, ktorá stvorila Ourana, ktorý sa niekedy nazýva aj ako Urán. Ouranos stvoril Slnko, hviezdy a Mesiac. Potom splynul s Gaiou a splodili viacerých Titanov. Jedným z nich bol aj Iapetos, alebo Japetus. Iapetos bol otcom Prométea, titana, ktorý je v gréckej mytológii všeobecne považovaný za osobu, ktorá stvorila ľudí. Prométeus bol prikovaný ku skale za to, že ľudom daroval oheň.

Prométeus mal syna Deukalióna, ktorému sa pripisuje založenie nového ľudského rodu. Podľa legiend sa Zeus rozhodol zlikvidovať ľudstvo kvôli ich slabosti a nerozumnosti. Bol to práve Deukalión so svojou ženou Pyrrhou, ktorí zachránili ľudstvo. Splodili spolu syna – Helléna. Ten sa dnes označuje ako praotec všetkých Grékov. Práve z mena Helléna vznikol názov Elláda, alebo Hellas. Hellén mal 3 synov – Aiola, ktorý bol otcom Aiolov. Dóra, zakladateľa kmeňa Dórov a Xútha, ktorého potomkovia založili kmeň Achajcov a Iónov.

Grécka mytológia objasňuje dnešný názov krajiny v jej oficiálnom jazyku. Ako však vznikol názov, ktorý používame dnes? Na severozápade Grécka žil v minulosti kmeň, ktorý sa nazýval Graikoi (Γραικοί). Žili v regióne Epirus. Neskôr sa títo obyvatelia presťahovali aj na juh Apeninského polostrova, kde sa stretli s Rimanmi. Tí ich začali v latinčine volať ako „Graeci“. Z tohto názvu sa postupom času vytvoril názov krajiny Graecia a prekladom do iných jazykov z toho vznikol názov Greece, alebo Grécko.

Ako poslednú krajinu tohto zoznamu si predstavíme jednu zo škandinávskych krajín. Fínsko, ktoré sa nazýva aj krajinou tisícich jazier (približne 180 000), sa vo fínskom jazyku nazýva Suomi. Existuje znovu viacero teórií, odkiaľ pomenovanie pochádza.

Historici sa zhodujú, že to bude jeden z prapôvodných fínskych jazykov a odkazuje na slová ako „suo“ (močiar), alebo „suomaa“ (bažina). Odkazovalo by sa tým na geografickú polohu a vlastnosti tejto krajiny. Tento názov používa napríklad aj estónsky jazyk, ktorý pomenúva krajinu ako Soome. Oba jazyky pochádzajú z rovnakej jazykovej rodiny a preto je pomenovanie podobné.

Názov Fínsko pochádza zo starých nórskych a germánskych jazykov. Staré nórske jazyky nazývali ľudí žijúcich na východ od Švédska ako „Finnr“, čo znamenalo lovci. Niektoré jazyky tým odkazovali aj na etnickú skupinu ľudí Sámi, ktorí žili na území Fínska, no aj Švédska, Nórska, alebo Ruska, najmä na polostrove Kola. Časom sa však usadil názov Finn a spojil sa so švédskym názvom pre krajinu, land. Z tohto vznikol názov Finland, ktorý prebrali aj ostatné krajiny a začal sa používať dodnes.

Skúmať pôvodné a domáce názvy krajín je vždy zaujímavé. Na svete je dnes väčšina krajín, ktoré majú podobný domáci názov, ako zaužívaný zahraničný. Niektoré sú také, pri ktorých si vieme hneď predstaviť, o ktorú krajinu ide, ako napríklad Deutschland – Nemecko. Stále sú na svete krajiny, kde pri ich lokálnych názvoch si niekedy turista nevie vybaviť, o ktorú krajinu ide.

Na druhej strane, niekedy ani lokálny obyvateľ nepozná zahraničný názov svojej vlastnej domoviny, a preto je fajn poznať historické súvislosti za vznikom názvov týchto krajín.