My ľudia sme veľmi rozdielni. To, čo niekto považuje za pochúťku, napríklad kaviár či žabacie stehienka, iný nevie vložiť do úst. No jedlá, ktoré vám v tomto blogu „ponúknem“, sa naozaj jesť bežne nedajú. Ide o bizarné pochúťky, ktoré môžeme označiť ako najhoršie jedlá sveta. Začnem zľahka a postupne prejdem k horším, doslova negustióznym jedlám...

Možno sa pýtate, čo najzvláštnejšie som jedol na mojich cestách po svete. Je to náročnejšia téma a pre niekoho bude možno tento blog drsnejší ako iné gurmánske čítania.

Pri viacerých jedlách si ale treba uvedomiť, že ide o zvyky miestnych komunít a naozaj záleží od uhla pohľadu. Veď viete, sto ľudí = sto chutí. No a my v BUBO inakosť sveta, miestne komunity, tradičné zvyky a rituály, podporujeme. A, hlavne, naším poslaním je loviť zážitky a bláznivé jedlá presne o tomto sú – ak to prežijete, nikdy na to nezabudnete.

10. miesto: Fugu – prudko jedovatá ryba #

Jedlo, ktoré nemusíte prežiť. To sa hovorí o prudko jedovatej rybe fugu, ktorej jed je silnejší než kyanid. Fugu je veľkou gurmánskou špecialitou Japonska, ochutnal som ju aj ja, už dokonca päťkrát, a stále som tu.

Dokonca som ju počas tohto leta na zájazde v Japonsku ochutnal aj so svojimi deťmi. Boli sme na Šikoku, v takej malej miestnosti s posuvnými dverami, v reštauračnom koncepte, ktorý sa vyslovene na fugu špecializuje.

Fugu ryba nie je lacná záležitosť. Za tento kus by ste zaplatili približne 125 €.

Fugu ryba nie je lacná záležitosť. Za tento kus by ste zaplatili približne 125 €.

Fugu som jedol varenú, vyprážanú, ale zopárkrát aj ako sashimi, teda úplne surovú.

Jej popularita v Japonsku vzrástla po tom, čo si ju operný spevák vložil paličkami do úst a na mieste bol mŕtvy. Chuť bielej ryby nie je výnimočná, ide skôr o dobrodružstvo – adrenalín.

Tí najlepší kuchári trošku jedu nechajú a vy cítite, ako vám stiahne hrdlo a stŕpne vám jazyk.

9. miesto: Durian - najsmradľavejšie ovocie #

Durian nájdeme všade v juhovýchodnej Ázii. Hovorí sa o ňom ako o najsmradľavejšom ovocí. A je to naozaj také hrozné? Je! Durian strašne smrdí.

Tak, ako my nesieme známym fľašu či bomboniéru, v juhovýchodnej Ázii prevážajú durian a všetko z toho smrdí. Hovorí sa, že ide o ovocie božskej chute, ale pekelnej vône. Ovocie je v juhovýchodnej Ázii skvelé a veľmi lacné, no durian je drahý. Rastie na vysokých stromoch a keď toto pichľavé ovocie padne, vraj zabije aj slona.

Jeden z menej známych poddruhov durianu
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Je umenie vybrať si dobrý durian, trik je v tom, že tie hroty musia byť voľné – vtedy je zrelý. No nesmie byť zasa prezrelý. Takýto durian chutí ako cukríky s cibuľou, ale keď kúpite kvalitný durian, je to pochúťka. Každopádne, ak ste ešte nemali najsmradľavejšie ovocie sveta, toto je jeden gurmánsky zážitok, ktorý musíte niekedy vyskúšať.

8. miesto: Hadie srdce a tarantuly s čili #

Vo Vietname som jedol živé hadie kobrie srdce a hada som jedol skutočne všelikde. Až tak mi nechutí, lebo má priveľa kostí. A hadie srdce, ktoré som jedol, dávali do štamprlíka ešte keď bilo.

Podobne ako s fugu, niekedy v tom ostane trošku jedu a môžete dostať anafylaktický šok. Hadie srdce už na našich BUBO zájazdoch do Vietnamu neponúkame, nechceme trápiť hadov.

Pokiaľ sa však vyberiete do susednej Kambodže a ste fajnšmeker, môžete ochutnať inú špecialitu – tarantulu. Tých je v Kambodži veľa, sú tu trhy na takzvanej pavúčej farme.

Čo by ste si vybrali na kambodžskej pavúčej farme?

Čo by ste si vybrali na kambodžskej pavúčej farme?

Kambodžania začali jesť tarantuly v čase vodcu Červených Khmérov, Pola Pota, ktorý vyvraždil inteligenciu a každého, kto mal okuliare a vedel čítať, dal zabiť... a krajinu vohnal do hladomoru. Aj vtedy boli ľudia odkázaní na to jesť tarantuly a zvyk pretrval.

Tarantuly najprv očistia, potom ich hodia do hrnca, do oleja a ideálne je dať na ne čo najviac čili. No, povedzte, dali by ste si na zájazde v Kambodži chlpatú tarantulku?

7. miesto: Surové ryby s kokosom #

Skutočne zaujímavé gastronomické zážitky som ulovil na Kiribati, v Tuvalu a Tichom oceáne celkovo. Úplne ďaleko od civilizácie som žil aj so svojimi deťmi s domorodcami – iba oni a my. Žiaden obchod, žiadna chladnička – jedli sme, čo sme si odtrhli zo stromu a čo sme ulovili. Je naozaj veľká škoda, že o niekoľko rokov nebudeme mať možnosť navštíviť tieto ostrovy. 

Tuvalu je 4. najmenšia krajina sveta, ktorá má iba 26 km2. Pamätám si, ako sme tam prišli na loďke a okolo člnu skákali delfíny. Prišli sme a domáci si robili svoje, boli sme hladní a chceli sme si odtrhnúť kokosový orech – boli ich tu nie státisíce, ale milióny, no nevedeli sme vyliezť na palmu. Ujali sa nás miestne deti a všetko nás naučili. Dlhou tyčou sme zo stromu dali dole chlebovník.

Moja dcéra neznáša ryby, no tu sme jedli surové. Deti ich zabíjali tak, že im kúsli do hlavy.

Lagúna, kde sme bývali, bola naším zdrojom potravy – každý deň sa ten privátny bazén s hektolitrami tyrkysovej vody vylial a opäť naplnil vodou a morskými živočíchmi. Bol to pre mňa návrat niekde k mojím pra-pra-predkom. Takto sme kedysi museli žiť – v hojnosti prírody, spoločne s prírodou.

Jesť surové ryby s kokosovým orechom alebo kokosový orech so surovými rybami deň čo deň dookola určite nie je pre každého. Jedli sme rôzne kraby, mušle a často som ani nevedel, čo to je... No prial by som vám uloviť niekedy takýto zážitok!

Tyrkysová voda na Tuvalu.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Čo sa do blogu nedostalo?

  • Škorpióny v Číne. Robievame teambuoldingové akcie a keď sme boli spoločne v Číne, tak sme na ulici Wanfudžing ochutnávali škorpiónov - bolo to dávno.
  • Na severe Číny som jedol aj jačí penis, ale aj polievku z vtáčích hniezd - jedol som ju v čínskych komunitách aj mimo Číny.
  • Potkany som jedol v Mjanmarsku a v Malawi.
  • No nemusím ísť ďaleko, škótsky Hagis sú vnútornosti varené v žalúdku a je to jedlo pre silné žalúdky.
  • Držky sú tým pravým jedlom Rimanov. V Istanbule je to kokoreč a Turci tvrdia, že tieto držky sú dôvodom, že Turkov nevzali do EÚ. Mne kokoreč chutil. (viac píšem v blogu Gurmánske zážitky z Istanbulu).

6. miesto: Balut na Filipínach - kačacie embryo #

Musím spomenúť zážitok z Číny. Keď som v roku 2000 cestoval vlakom po krajine, jedol som storočné či tisícročné vajce. Žĺtok bol zelenohnedej farby a bielko bolo mazľavé, všetko to strašne páchlo, no mám pre vás ešte čosi horšie - je to filipínska špecialita balut.

Balut je vajíčko, kde už nájdete zárodok vtáčika, najčastejšie kačacie embryo – je to jedlo pre silné povahy. Embryo vo vajci je uvarené vo vriacej vode či horúcej pare. Býva oplodnené v horizonte 14 až 21 dní a v závislosti od toho vyzerá aj vnútro. Čím staršie je toto vajce, tým viac sa finálny produkt podobá na kačacie mláďa.

Odvážili by ste sa ochutnať balut?

Odvážili by ste sa ochutnať balut?

Kosti sú však mäkké a dajú sa požuť. Embryo ešte nemá vyvinutý zobák a nebadať na ňom stopy peria. Keď sa rozhodnete, že chcete túto exotickú „lahôdku“ vyskúšať, podajú vám ju v škrupine a Filipínci ho dochucujú soľou a octom. Je to obľúbený pokrm k pivu, podobne ako u nás čipsy.

Vedzte, že ide o jedlo, ktoré je pre silné povahy. Takýchto ťažkých zážitkov sa však na zájazdoch na Filipíny dá uloviť viac. My ich navštevujeme aj na Veľkú noc, kedy tu prebieha ukrižovanie.

Filipínci sú silní kresťania, no vysoko v horách na ostrove Luzon pri ryžových políčkach v Banaue chodíme navštevovať aj animistické kmene.

5. miesto: Morské prasiatko pod Machu Picchu #

Peru vyhralo gurmánskeho svetového Oscara, Leading Culinary Destination, desaťkrát po sebe. Juhoamerické Peru je skutočne cestovateľským svetovým topom a okrem Machu Picchu a jazera Titicaca majú skvelé hotely prerobené z inkských ruín a palácov conquistadorov a majú najlepšie reštaurácie Južnej Ameriky.

Ja vám však dávam do pozornosti zvláštne jedlo cuy. Ide morské prasiatko a slovenské deti budú smutné. Morské prasiatka pobehujú v kuchyniach Indiánov voľne a domáca pani šupky od zemiakov, ktorých je v Peru 40 druhov, nehádže do koša, ale na hlinenú dlážku a morské prasiatko to všetko zje. Keď je vykŕmene, tak je to pochúťka.

Na našich BUBO zájazdoch môžete ochutnať aj cuy.
Foto: Ľubor Kučera — BUBO

Mal som cuy v Ekvádore aj v Cuzco a keď na mňa cerí zuby, nedokážem to jesť. Aj keď stravu v Peru milujem, toto jedlo mi, jednoducho, nechutí.

Každopádne, do tohto rebríčka zvláštnych negustióznych jedál to patrí. Cuy jedia Indiáni už 5 000 rokov a v Peru je mu venovaný štátny sviatok. Vážia si ho.

4. miesto: Surströmming a Hákarl – škandinávske „dobroty“ #

Tak, ako je Peru kulinárskou mekkou Južnej Ameriky, v Európe patrí k tým najlepším škandinávska kuchyňa. No aj na severe Európy nájdeme zopár absurdít. Do popredia dávam dve.

Hákarl je fermentovaný žralok – je to čosi strašné a pri konzumácii dá zabrať aj niektorým Islanďanom. Ide o mäso grónskeho žraloka, ktorý je za normálnych okolností nejedlý, pretože obsahuje veľké množstvo amoniaku, neurotoxínu a kyseliny močovej. No potom čo sa nechá fermentovať niekoľko týždňov v zemi, vysuší sa a je aspoň ako-tak jedlý.

Jeho chuť a hlavne aróma je taká výrazná a stále zapáchajúca po amoniaku, že pri konzumácii ho musíte zapíjať tradičnou islandskou pálenkou brennivín, ktorá sama o sebe chutí ako jej doslovný preklad “čierna smrť”.

Príprava jedla hákarl na Islande.

Príprava jedla hákarl na Islande.

Hákarl je dosť zlá príhoda, no surströmming je des. Ide o najsmradľavejšie jedlo na svete, fermentované slede v konzerve.

Je to konzerva, ktorá, keď ju kúpite, je napučaná, pokazená, ide o pokazenú extrémne smradľavú rybu. Strašný hnus, fuj! Raz na našej akcii, ktorú sme nazvali „Smradľavá ryba v opere“, sme zopár konzerv otvorili pred bratislavským divadlom – mali sme rúška, rukavice, ale mysleli sme si, že ide o teroristický útok.

Švédi ju degustujú na párty – vonku, kde popíjajú tvrdý alkohol Akvavit. Na hlavách majú papierové čiapočky, divné okuliare a bavia sa - je to tradícia. A počas zájazdov do Škandinávie zistíte, že je ich ešte oveľa viac. Na zdravie - Skol!

Surströmming - väčší smrad ste ešte nezažili.

Surströmming - väčší smrad ste ešte nezažili.

Kiviaq

Už podľa názvu to znie exoticky, no keď sa dozviete, čo to presne je, ručím vám za to, že úplne stratíte chuť do jedla. Prečo? Kvôli jeho silného zápachu ho musia ľudia konzumovať mimo domu. V podstate ide o tradičnú zimnú špecialitu Inuitov zo severného Grónska. Samotná príprava kiviaqu zahŕňa unikátny spôsob skladovania potravín počas zimných mesiacov, kedy je ich nedostatok. Táto pochúťka je vyrobená z fermentovaných morských vtákov, v podstate sa jedia surové. Aby ste si to mohli ešte lepšie predstaviť, je to podobná príprava ako pri výrobe syra.

Zaujíma vás, ako sa vyrába kiviaq? Tuleň sa stiahne z kože. Musíte si dať pozor na to, aby na koži neostalo žiadne mäso, iba tuk. Vytvoríte si z toho vak, ktorý naplníte približne tristo až päťsto malými alkovitými vtákmi. Zašijete ho a švy natriete tukom, aby sa dnu nedostali muchy. Takto naplnený vak (tuleň) vložíte pod kamene a necháte ho tam kvasiť tri až osemnásť mesiacov.

3. miesto: Casu Marzu #

Do Talianska chodím často a napísal som viaceré blogy o talianskych vínach a jedlách. No nie všetko v Taliansku je delikátne... Casu Marzu je v preklade zhnitý syr a na Sardínii, kde ho môžete ochutnať, mu hovoria syr, ktorý chodí.

Ide o ovčí syr pecorino, kde nakladú muchy - tie isté, čo sadajú na mŕtvoly. Vajíčka a larvy prešpikujú tento syr a vytvárajú neuveriteľnú pochúťku. Syr je mäkký a tekutý... Niektorí si pred sústom vyberajú červíky, väčšina však nie.

Casu Marzu viete dostať iba v určitom období a iba pod pultom, oficiálne sa k syru dostať neviete. Sardínia však nie je len Casu Marzu, tu v blogu o Sardínii odporúčam skvelé jedlá a vína. Na tomto ostrove nájdete mnoho modrých zón – teda oblastí, kde sa ľudia dožijú 100 a viac rokov. Môžu za to vína a skvelá strava? Alebo, nebodaj, Casu Marzu?

2. miesto: Kobylky a mravce #

Entomofágia sa dnes teší obrovskej pozornosti. Ide o jedenie hmyzu, ktoré tlačia do pozornosti ochrancovia prírody. V Mexiku je to bežná záležitosť. Tu ide na dračku tovar, ktorý sa volá „chapulines“ – teda kobylky, ktoré buď rozdrtia, alebo ich konzumujete celé.

Nemusíte sa báť, nie sú živé, ale sušené. Pokiaľ by ste nevedeli, že to sú kobylky, chutí to ako čipsy a v Mexiku ich denne predávajú na tony. Niekedy sa skutočne čudujem, kde ich zbierajú...

Dostanete ich však všade. Mne ich servírovali k mezcalu a tequile v luxusnom hoteli v Cancúne. Najlepšie však dostanete na trhoch v meste Oaxaca, najkrajšom meste Mexika.

Sú jedlá, ktoré si turisti na zájazdoch v Mexiku netrúfnu ochutnať, ale chapulines jedia aj naši klienti.

A ak sú čapulines normálkou, tak jesť mravce asi nie je úplne bežné – jedia sa celé a živé. V Amazonskej džungli ich chodia dolovať z dier v zemi a ak má Indián povedať niečo, čo mu extrémne chutí, ako by sme my možno povedali Beluga kaviár, tak povie mravce. Toto je už ale naozaj expedičná strava.

1. miesto: San-nakdži v Južnej Kórei #

Tento blog som začal v Japonsku jedovatou rybou fugu a končím japonským vyspelým susedom - ázijským tigrom, a teda Južnou Kóreou. Najbizarnejšie jedlo sveta je san-nakdži.

San-nakdži je živá chobotnica, ktorú pred vami zaživa nakrájajú a ešte hýbajúcu sa polejú sezamovou omáčkou a servírujú ešte keď sa jedlo hýbe.

Vyzerá to ako trápenie zvierat, ale ani gurmán si nie je istý, či prežije. Podobne ako pri fugu, aj tu sa stáva, že ešte živá chobotnica sa prisaje pri prehĺtaní a udusí gurmána, ktorý si ju objedná na tanier.

Aj japonské, aj juhokórejské jedlo môže byť teda vaším posledným. Ide o skutočne extrémnu „pochúťku“, na ktorú si trúfne len málokto.

San-nakdži naservírované na tanieri v Kórei.
Foto: Martin Šimko — BUBO

Pozn. BUBO: Pokiaľ máte dostatok odvahy a dočítali ste blog až do konca, možno si trúfnete na kombináciu, teda zájazd Japonsko - Južná Kórea, ktorá sa stala hitom a my garantujeme 20 termínov ročne. Nebojte sa, nebudeme vás nútiť nič z tohto jesť =)

Aj pri týchto jedlách sa hodí dodať na záver niečo, čo v BUBO zvykneme často prízvukovať - že neexistuje dobrý či zlý zážitok, ale iba silný zážitok.

Teraz som vám predstavil bizarné jedlá a keďže my v BUBO sa gurmánstvu po celej našej planéte venujeme roky, máme pre vás pripravené naozaj totálne špeciality. A, samozrejme, predovšetkým tie, ktoré vám budú naozaj chutiť, až sa budete zalizovať.

Prajem šťastné cesty a dobrú chuť!

Na našich BUBO zájazdoch dbáme aj v rámci gurmánstva, predovšetkým, na exkluzivitu.

Na našich BUBO zájazdoch dbáme aj v rámci gurmánstva, predovšetkým, na exkluzivitu.

Gurmánske zážitky

Gurmánske zážitky

Najlepšie reštaurácie sveta, ale aj gurmánske špeciality, na ktoré…

Zobraziť
Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)

Zo zájazdu:

Ľuboš Fellner

Posledná úprava článku | Prečítané: 668

Mohlo by Vás zaujímať

Najnebezpečnejšie zviera sveta Prémiový blog

Prémiový blog Najnebezpečnejšie zviera sveta

Lev, tiger, žralok, byvol, hroch? Nie! Je to komár a všetci naši sprievodcovia v Afrike tento vtip poznajú. No pri toľkých mŕtvych - ročne je to…

Ľuboš Fellner 17 min. čítania
Rio de Janeiro - deň v meste bohov Rio de Janeiro

Rio de Janeiro Rio de Janeiro - deň v meste bohov

Mesto bohov a samby - sen každého cestovateľa. Čo tu vidieť okrem nádhernej sochy Ježiša, Cukrovej homole či slávnej Copacabany? Pokiaľ do Ria…

Negustiózne! Vybrali sme najhoršie bizarné jedlá sveta Prémiový blog

Prémiový blog Negustiózne! Vybrali sme najhoršie bizarné jedlá sveta

My ľudia sme veľmi rozdielni. To, čo niekto považuje za pochúťku, napríklad kaviár či žabacie stehienka, iný nevie vložiť do úst. No jedlá, ktoré…

Ľuboš Fellner 9 min. čítania
Najkrajšie pláže sveta - top 20 Prémiový blog

Prémiový blog Najkrajšie pláže sveta - top 20

Chodím po svete tridsať rokov, aby som našiel tú najkrajšiu pláž na planéte. Za ten čas som natrafil na pláže opustené a romantické, plné života a…

Ľuboš Fellner 13 min. čítania
Privat jetom utekáme z džungle. Všimol si nás aj Leonardo DiCaprio Prémiový blog

Prémiový blog Privat jetom utekáme z džungle. Všimol si nás aj Leonardo DiCaprio

Expedícia Yaripo, výstup na najvyšší vrch Amazonie - na Pico Neblina - je dobrodružstvo do úplného konca. Ako sa objednáva private jet v džungli?…

Ľuboš Fellner 10 min. čítania
Ekológia, udržateľnosť a zodpovedné cestovanie Prémiový blog

Prémiový blog Ekológia, udržateľnosť a zodpovedné cestovanie

Verím, že udržateľnosť v turizme je možná. Základ ekológie je nekecať, ale niečo aj urobiť. Tu je jasná ukážka!

Ľuboš Fellner 17 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia  

Južná Kórea, Japonsko


náročnosť

16 dní

Trvanie

6168 7257€
E

Ázia  

Brunej, Macao, Hongkong, Thajsko, Malajzia, Kambodža, Filipíny


náročnosť

24 dní

Trvanie

4768 5960€
K

Ázia  

Vietnam, Kambodža


náročnosť

16 dní

Trvanie

3675 4594€
K

Ázia  

Vietnam, Kambodža


náročnosť

16 dní

Trvanie

3700 4353€

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.