Nyungwe forest
Tento les sa rozprestiera aj na ploche viac ako 1 000 km2. Je tiež najväčším tropickým dažďovým pralesom vo východnej alebo v strednej Afrike a je to dažďový prales, ktorý každoročne prijíma viac ako 2000 mm dažďa, čo sú 2/3 všetkej vody v Rwande. Les tiež zásobuje vodou rieku Kongo aj rieku Níl a práve tu sa nachádza ich rozvodie. Nájdete tu viac ako 300 rôznych druhov vtákov, množstvo motýľov, orchideí, 75 druhov cicavcov vrátane 13 primátov. Nachádza sa tu 13 turistických chodníkov s viac ako 130 kilometrami. Tieto viacdňové túry sú relatívne náročné. Je možné ísť aj na kratšie, iba niekoľkohodinové chodníky. Bola tu vybudovaná prvá Prechádzka v korunách stromov vo východnej Afrike kanadskou spoločnosťou. Tieto chodníky sú vo výške 50 metrov nad zemou a môže to byť pre niektorých ľudí náročnejšie. Uvidíte, ako sa opice pohybujú po stromoch, vtáky, ktoré lietajú nad vami a pod vami, a krásny výhľad na obrovský les Nyungwe. V roku 1903, počas koloniálnej éry, bola nemeckou koloniálnou vláda vyhlásená lesná rezervácia Nyungwe. V období medzi rokmi1958 a 1973 sa jej plocha zmenšila o 150km2 kvôli požiarom, ťažbe dreva a pytliactvu. Populácia slonov však bola stále pomerne veľká. V roku 1974 boli zabité posledné jedince. V roku 1984 štúdie biodiverzity odhalili obrovskú populáciu gueréz žijúcu v skupinách až do 400 členov! Po roku 1998 sa turizmus začal vracať a spustil sa projekt na sledovanie týchto primátov. V roku 2005 bol Nyungwe forest vyhlásený za národný park. Stalo sa to v čase, keď bola Rwanda na základe hodnotenia Lonely Planet na zozname prvých desiatich turistických destinácií.
Virunga - Volcanoes national park
Národný park Volcanoes je centrom pre gorily horské, ktoré nemajú stabilné teritórium, a spolu s permanentnými rodinami chráni najväčší počet týchto ohrozených primátov. Strategická poloha, približne 2 hodiny jazdy od medzinárodného letiska v Kigali, z neho robí najprístupnejší národný park na pozorovanie goríl na svete. Okrem goríl je Národný park Volcanoes domovom mačiakov zlatých, rôznych vtákov, plazov, obojživelníkov a hmyzu. Národný park Volcanoes sa rozkladá na 160km2 v severnej časti Rwandy a je súčasťou veľkého chráneného regiónu pohoria Virunga, ktorý pokrýva aj národný park Virunga v Demokratickom Kongu a národný park Mgahinga v Ugande. Spočiatku to bola malá oblasť okolo sopiek Karisimbi, Mikeno a Visoke, ktorá bola založená na ochranu horských goríl, ktoré čelili hrozbe vyhynutia v dôsledku pytliactva. V roku 1929 bol národný park Volcanoes rozšírený na Ruandu a vtedajšie belgické Kongo, bol pomenovaný národný park Albert, spravovaný belgickými koloniálnymi orgánmi. Na začiatku 60. rokov bol park rozdelený, keď Rwanda a Demokratické Kongo (Zaire) získali nezávislosť, a do konca tohto desaťročia bol park zredukovaný takmer na polovicu oproti svojej pôvodnej veľkosti. V roku 1967 americká zooložka Dian Fossey, ktorá sa zaoberala výskumom horských goríl v lesoch Konga, utiekla z neistoty a založila svoju výskumnú stanicu na mieste medzi sopkami Visoke a Karisimbi. Viedla ochranársku kampaň goríl horských a získala prostriedky na boj proti pytliactvu v tejto oblasti. Tento boj viedla až do svojej smrti v roku 1985. Bola pochovaná vo výskumnom centre pri hrobe svojej obľúbenej gorily, samca menom Digit. Park naďalej trpel pytliactvom, aj keď sa tu vyvíjali snahy o ochranu. Začiatkom 90. rokov sa park stal bojiskom Rwandskej občianskej vojny, ktorá ochromila turistický ruch až do roku 1999. V roku 2005, v snahe posilniť ochranu goríl a celého národného parku, predstavila Rwanda slávnostný program („Kwita Iziina“) menovania gorilích mláďat, ktorý poukázal vynikajúce výsledky ochranárov, pokiaľ ide o populáciu goríl v tomto pohorí. Tu sa aj verejnosti ukázalo, ako populácia goríl rastie. Národný park Volcanoes je okrem horských goríl (Gorilla beringei beringei) domovom mačiakov zlatých (Cercopithecus mitis kandti), hyeny škvrnitej (Crocuta crocuta), byvolov (Syncerus caffer), slonov a ďalších zvierat. V parku sa tiež nachádza 178 druhov vtákov vrátane najmenej 29 endemitov v pohorí Rwenzori a Virunga.
Queen Elizabeth national park (QENP)
QENP sa nachádza v západnej časti Ugandy a pokrýva okresy Kasese, Kamwenge, Rubirizi a Rukungiri. Park je vzdialený približne 400 kilometrov juhozápadne od Kampaly, hlavného a najväčšieho mesta Ugandy. Mesto Kasese je hneď za severovýchodným okrajom parku, zatiaľ čo mesto Rubirizi sa nachádza za juhovýchodnými hranicami parku. Súčasťou parku je prales Maramagambo a hraničí s Kigezi prírodnou rezerváciou, Kyambura prírodnou rezerváciou a národným parkom Kibale a Virunga National Park v Demokratickej republike Kongo. Park bol založený v roku 1952 ako národný park Kazinga. O dva roky neskôr bol premenovaný na počesť návštevy kráľovnej Alžbety II. Národný park Queen Elizabeth. QENP zaberá približne 1788 km2. Park sa tiahne od jazera George na severovýchode po jazero Edward na juhozápade a zahŕňa kanál Kazinga spájajúci tieto dve jazerá. Na tomto kanáli sa robia plavby s pozorovaním zvierat a miestnych ľudí, živiacich sa rybolovom. QENP je známy svojou silnou populáciou zvierat, medzi ktoré patrí africký byvol, vodárka kob, hroch, prasa bradavičnaté, krokodíl nílsky, slon africký, leopard, lev a šimpanz. Šimpanzy tu žijú v jednom údolí a je možné ísť na trekking za nimi. Nie je však jednoduché ich vystopovať a úspešnosť tu je veľmi nízka. Je domovom 95 druhov cicavcov a viac ako 500 druhov vtákov. Oblasť okolo Ishashy je známa svojimi levmi lezúcimi na stromy. Pytliaci zabili v roku 2015 v parku šesť slonov a vyvolali tak hnev a frustráciu v ugandskej komunite na ochranu prírody. QENP je spolu s priľahlým národným parkom Virunga jednotkou v ochrane leva. Táto oblasť sa považuje za hlavnú baštu ochrany levov v strednej Afrike, ak sa pytliactvo obmedzí a ich prirodzená korisť sa vráti do oblasti. Park je známy aj svojimi sopečnými kužeľmi a hlbokými krátermi, z ktorých mnohé majú kráterové jazerá, ako je napríklad kráter Katwe, z ktorého sa ťaží soľ. QENP spolu s národným parkom Murchison Falls patrí k najnavštevovanejším v Ugande.
Prehľad zvierat, ktoré počas safari môžeme stretnúť:
Big Five (Veľká päťka)–je slávna skupina druhov, ktoré boli najobľúbenejšie a najnebezpečnejšie veľké, lovné zvieratá koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Patria sem: byvol, slon, nosorožec, lev a leopard. V tomto regióne sa nevyskytuje po našej ceste nosorožec. Bol pytliakmi kompletne vykynožený.
Byvol africký / Buvol africký – buffalo (Syncerus caffer), tiež nazývaný byvol kaferský - je v sub-saharskej Afrike veľmi rozšírený a podobný domácim turovitým. Samce vážia až 900 kg, samice približne polovicu. V kohútiku merajú až 1,7 m, dĺžka tela až 4 m. Rohy môžu mať až 1 m. Obľubujú savany s krovitým porastom, kde sa schovávajú pred slnkom a trávia noc. Bežne sa zdržiava v skupinách 30-50 jedincov, ale je možné vidieť aj tisíchlavé stáda. Skupinu tvoria samice s dorastajúcimi mladými, kde staršie samice sú v hierarchii vyššie. Samce odchádzajú po dosiahnutí dospelosti a žijú samotárskym životom, alebo tvoria malé staromládenecké skupinky.
Slon africký – elephant (Loxodonta africana) - je najväčší suchozemský cicavec ktorý dosahuje v kohútiku výšku až 4 m. Samec môže vážiť až 7 ton, pričom samica pri výške 2,5-3 m vážia 4 tony. Dĺžka tela u samcov je až 8 m u samíc do 7,5 m. Najväčší známy jedinec bol zastrelený v Angole v roku 1955. Vysoký bol 4,2 m a vážil 12,5 tony. Jeho telo je vystavené v Museum of Natural History vo Washington, D.C.. Vzhľadom k svojej veľkosti sa pohybujú relatívne pomaly, približne rýchlosťou kroku človeka. V behu však vyvinie rýchlosť cez 40km/h. Na svete žijú 3 druhy slonov. Slon indický a dva druhy v Afrike. Posledný bol pred pár rokmi uznaný samostatným druhom Slon pralesný z dažďových lesov centrálnej Afriky. Do nedávnej doby bol považovaný za poddruh slona zo saván.
Lev – lion (Panthera leo) – druhý najväčší po tigrovi spomedzi mačkovitých šeliem. Samce, typické svojou hrivou, môžu vážiť až 250 kg a dĺžka tela môže byť až 2,5 m. Sú to jediné mačkovité, kde je bez problémov rozoznať samca od samice (pohlavný dimorfizmus). Dožívajú sa 12-14 rokov, v zajatí okolo 20. V porovnaní s ostatnými mačkovitými sú neobvykle družní. Žijú v skupinách vedených samcom, pričom počet samíc je obmedzený schopnosťou udržať si svoj “hárem” a územie. Mladé samce sa oddelia od skupiny, keď dovŕšia dospelosť. Odchádzajú a spájajú sa s inými mladíkmi a potulujú sa po okolí.
Leopard / Levhart – leopard (Panthera pardus) - je najmenší, ale najrozšírenejší zo štvorky veľkých mačiek (lev, tiger a jaguár). Dĺžka tela môže byť do 190 cm a váha až 90 kg. Stavbou tela pripomína jaguára, ale je menšieho a útlejšieho vzrastu. Škvrny sú okrúhle a na rozdiel od jaguára neobsahujú stredové bodky. Leopardy sú prevažne noční lovci a cez deň ich väčšinou nájdeme odpočívať v korunách stromov, kde si aj odkladajú svoju korisť a chránia ju tak pred ostatnými predátormi. Lovia všetko od hmyzu až po 900 kg ťažké antilopy losie, prevažnú väčšinu potravy však tvoria malé a stredné antilopy. Sú schopné do koruny stromu vyniesť korisť, ktorá je 3x ťažšia ako oni sami. Napriek jeho rozšíreniu je na veľa miestach ohrozený, nakoľko sa snaží vyhýbať ľuďmi osídleným oblastiam.
Gorila východná horská (Gorilla beringei beringei) - Najväčší žijúci primát, ktorý sa dlhé roky ukrýval pred zrakmi Európanov. Pri objavovaní Afriky medzi domácimi kolovali historky o obrovskom lesnom človeku, ktorý napadá dediny a zabíja ľudí. Až v roku 1903 sa Paulovi Matschiemu po prvýkrát podarilo tohto tvora pozorovať a popísať. V roku 1967 sa do Rwandy vybrala biologička Dian Fossey, ktorá mala za úlohu gorily študovať. Tak sa zblížila s rodinou Susa, až jej dovolili zúčastňovať sa na ich každodennom živote a dotýkať sa ich. Jej započatý projekt pokračuje dodnes a ochrana goríl v Rwande je aj vďaka tomu na vysokej úrovni.
Podľa posledných prieskumov populácia týchto ľudoopov stúpa a momentálne sa hovorí o viac ako tisíc jedincoch. Dospelý samec váži v priemere 195 kg a vzpriamený meria 168 cm. Samice vážia približne o polovicu menej a merajú 140 cm. Žijú v rodinných skupinách, kde je väčšinou dominantný samec s háremom asi desiatich samíc. Veľké skupiny majú až štyridsať členov, v takejto rodine je viac striebrochrbtých samcov - dospelých jedincov. Aj v tomto prípade je tu však iba jeden dominantný, ostatní sú submisívni. Mladé samce okolo jedenásteho roku života sa oddeľujú od skupiny a zakladajú si vlastnú. Samice opúšťajú svoju rodinu okolo ôsmeho roku života. Vtedy sa pridávajú k inej rodine alebo potulujúcemu sa mladíkovi a zakladajú novú rodinu. Samice sú gravidné osem a pol mesiaca a spravidla rodia jedno mláďa. Vo svojom teritóriu sa pohybujú po zemi a na noc si stavajú hniezda na zemi alebo na stromoch. Sú takmer výhradne vegetariáni.
Gepard – cheetah (Acinonyx jubatus) - je netypická mačkovitá šelma. Je to najrýchlejší suchozemský cicavec a dokáže vyvinúť rýchlosť až 120 km/h, pričom zrýchli z 0 na 110 za 3 sekundy. Chýba mu však schopnosť loziť na stromy Sú typické svojou štíhlou postavou s dlhými nohami a malou hlavou. Škvrny sú malé a plné. Dorastajú do dĺžky 130 cm a váhy 65 kg. Ich typická oblasť výskytu je otvorená savana, kde lovia prevažne stredné a malé antilopy a zvieratá veľkosti zajaca. Sú samotári, ale bratia po odchode od matky často vytvárajú na niekoľko rokov, až doživotne, malé mladícke skupinky a lovia spolu. Samica sa stará o 2-4 mláďatá, ktoré sú často korisťou iných predátorov ako levov, alebo hyen.
Hyena škvrnitá – hyena (Crocuta crocuta) - je najväčší zástupca hyenovitých. Na rozdiel od ostatných hyen (ďalšie tri druhy), je samica hyeny škvrnitej väčšia od samca –viac ako 70 kg, v južnej Afrike až 90 kg, sú 0,75 m vysoké a 1,3 m dlhé. Majú výraznú stavbu tela, nakoľko ich predné nohy sú podstatne dlhšie ako zadné. Žijú v rodinných skupinách vedených najstaršou samicou a samce žijú na okraji tejto skupiny a v hierarchii sú na nižšom stupienku ako najnižšie postavená samica. Hyeny vo všeobecnosti sú mrchožravce, ale škvrnité hyeny sa stali úspešnými lovcami.
Hroch obojživelný – hippo (Hippopotamus amphibius) - je spolu s nosorožcom druhý najväčší suchozemský cicavec po slonovi. Dospelý samec váži okolo 3,5 tony a dĺžka tela dosahuje 4 m. Napriek svojej váhe sú schopní na súši vyvinúť rýchlosť do 50 km/h. Sú obojživelní a väčšinu dňa strávia vo vode. Sú považovaní za jedno z najnebezpečnejších zvierat Afriky. Združujú sa do skupín do 40 jedincov vedených starým samcom. Samica po 8 mesiacoch rodí jedno mláďa pod vodou. Medzi cicavcami to okrem hrochov robia iba sirény a veľrybovité. V sub-saharskej Afrike ich je cca 150.000 kusov, pričom v Tanzánii je odhadom do 30.000 jedincov, čo je po Zambii najpočetnejšia populácia.
Zebra stepná – zebra (Equus quagga, alebo burchelli) - je stredne veľké koňovité zviera, dosahujúce v kohútiku okolo 140 cm a váhu okolo 300 kg. V rámci druhu rozoznávame 6 poddruhov, ktoré sa líšia lokáciou a kresbou pruhov. Poznáme ešte dva druhy zebier, horskú a Grévyho. Stepné zebry sa vyskytujú na východných stepiach od Somálska po JAR mimo horských oblastí. Vytvárajú malé stáda, kde je vodcom samec, ktorý sa snaží udržať si svoj hárem samíc. Tieto “rodiny” sa zdržiavajú neďaleko ostatných a na pláňach Serengeti a Masai Mara sú známe tým, že migrujú spolu s pakoňmi a malými antilopami. Samica rodí jedno mláďa, ktoré je po 10 minútach schopné stáť a po jednom týždni sa začína pásť.
Žirafa škvrnitá núbijská-Rotschildova – Rotschild girafe (Giraffa camelopardalis rothschildi) - je najvyšší suchozemský cicavec a najväčší prežúvavec. Samec dosahuje výšky až 5 m a váhy do 1,7 tony. Najväčší jedinec bol zastrelený v roku 1934 v Keni a meral 5,87 m a vážil 2 tony. V Ugande sa vyskytuje žirafa Rothschildova. Je to jeden zo siedmych základných poddruhov žiráf. v severnej Ugande sa ešte vyskytuje jej blízka príbuzná žirafa núbijská, ktorá s Rotschildovou a kordofánskou (Čad) tvorí jeden základný poddruh žirafu škvrnitú severnú. Žirafa má okrem človeka len málo prirodzených nepriateľov a okrem leva si na ne málokedy trúfne iná šelma. Stáda sú tvorené samcom, samicami a ich potomkami a skupiny majú bežne 10-20 členov. Mladé samce sa potulujú po okolí v skupinkách, ale často je vidieť staré býky osamote. Samica rodí jedno, výnimočne dve mláďatá, ktoré padajú na zem z výšky dvoch metrov.
Vodárka kob (ugandská) / Voduška kob (Damaliscus lunatus), - je 100 cm vysoká a až 90kg ťažká antilopa. Vyskytuje sa na savanách Ugandy, Južného Sudánu a Demokratického Konga. Majú červenohnedú hrubšiu srsť s bielymi znakmi na hrdle a bruchu. Samce si chránia svoje teritória a snažia sa zaujať samice prechádzajúce okolo. Tvoria väčšie stáda, niekedy aj niekoľko tisícové. Kedysi migrovali na veľkom území, v dnešných dobách je migrácia prerušená, pokúša sa o to iba malá časť populácie.
Gueréza pláštiková a angolská – black and white colobus / angola colobus (Colobus guereza / Colobus angolensis) - sú obe obyvateľom lesných oblastí. Váži do 25 kg, pričom samec je väčší než samica. Sú to skupinové zvieratá a je vidieť skupiny, ktoré majú cca 30 členov. Obe sú výrazne čierno-bielo sfarbené. Angolská má na hlave výrazne dlhšie chlpy a sú akoby "jemnejšie". Zaujímavosťou je ich viackomorový žalúdok, ktorý im umožňuje trávenie nízkoenergetickej potravy a potravy, ktorá môže byť pre iné zvieratá toxická. Guerézam chýba na rukách palec, ktorý by im zavadzal pri skákaní v korunách stromov. Pri skokoch vedia preskočiť až 12 metrov. Ich mláďatá sú celé biele, čierna im pribúda až po niekoľkých mesiacoch.
Mačiak zelený / Kočkodan obecný – vervet monkey (Chlorocebus pygerythrus) - je jeden z najrozšírenejších primátov Afriky. Vyskytuje sa od Senegalu a Etiópie po JAR. Delia sa na šesť poddruhov. Zväčša žije v pololesnatých oblastiach, alebo v buši a je hojný. Samce dosahujú váhu do 7,5 kg, samice do 5 kg. Žijú v skupinách okolo 20-40 (niekedy až 80) jedincov a majú vyvinutý systém zvukov na upozorňovanie pred nebezpečenstvom. Samice rodia jedno mláďa. Podľa stupňa zaradenia v hierarchii sa samcom sfarbuje oblasť genitálií do modra.
Pavián babuin – baboon (Papio cynocephalus) - je mohutná opica so “psím nosom” (cynocephalus -preklad zo starovekej gréčtiny). Samce môžu byť 80 cm dlhé bez chvosta a vážia do 40 kg. Samice sú podstatne menšie a vážia do 15 kg. Vytvárajú tlupy okolo 50 jedincov, ale boli pozorované skupiny s 250 členmi. Sú typicky savanové zvieratá a zdržiavajú sa prevažne na zemi. Na stromy lezú len výnimočne. Sú všežravci, ale väčší podiel má rastlinná strava. Občas lovia zajace a malé antilopy. Ich predátor je človek a leopard, ktorým sa však dospelé samce často postavia na odpor.
Krokodíl nílsky – crocodile (Crocodylus niloticus) - je veľký prehistorický plaz. Samce dorastajú do dĺžky až 6 m a váhy 900 kg. Najväčší samec bol ulovený pri meste Mwanza (Tanzánia) a meral 6,45 m a vážil 1.090 kg. Objavujú sa neoverené informácie aj o väčších kusoch, jedným z nich je možno aj známy Gustave z jazera Tanganika. Vyskytuje sa na území celej sub-saharskej Afriky, ale v tokoch Nílu sa už vyskytuje len zriedkavo. Je veľmi dobre prispôsobený životu vo vode, kde dokáže dosiahnuť rýchlosť až 35 km/h. Oči a nosné dierky majú posadené na vrchu hlavy a zvyšok tela je ponorený pod vodou. Sú schopní vydržať dlhú dobu bez potravy, ale na druhej strane pri dostatku dokážu naraz zožrať až polovicu vlastnej váhy.
Hadožrút nohatý / Hadilov písař – secretary bird (Sagittarius serpentarius) - je dravec, ktorý má vlastnú čeľaď s jediným druhom. Bežne sa vyskytuje na savanách, kde loví drobné živočíchy. Partneri vytvárajú celoživotné zväzky a spoločne sa starajú o potomstvo. Hniezdia vysoko v korunách stromov. Vedia obstojne lietať, ale väčšinu času trávia na zemi, kde lovia svoju potravu, ktorou sú od hmyzu cez drobné stavovce aj jedovaté hady.
Sup – vulture (Gyps) – sú asi najznámejšími mrchožravými vtákmi. Osem druhov sa vyskytuje na území južnej Afriky a viaceré patria medzi tie väčšie, pričom vážia až 9 kg a rozpätie krídel môžu mať až 3 m. Počas dňa ich vídať patrolovať nad savanou a po zbadaní mršiny sa zlietajú a snažia sa uchmatnúť kus mäsa. Počas kŕmenia medzi nimi existuje akási hierarchia, aj keď trvale nežijú v skupinách.
Plameniak malý a ružový / malý a růžový (Phoeniconaias minor a roseus) – sú vtáky, ktoré sa vyskytujú hlavne na jazerách Priekopovej prepadliny. Plameniaky malé sa živia fytoplanktónom na alkalických jazerách. Hlavné miesto rozmnožovania je jazero Natron v severnej Tanzánii. Plameniak ružový sa živí drobnými kôrovcami a je bledšie sfarbený, na rozdiel od plameniaka malého, ktorý je výrazne ružový. Tento sa vyskytuje aj na sladkých jazerách a v zálivoch morí a oceánov v celej Afrike, južnej Európe a časti Ázie.