Uganda - história a najkrajšie národné parky

Uganda leží v srdci Afriky na brehu najväčšieho afrického jazera – Lake Victoria – z ktorého takmer polovica plochy jej pripadá. Susedí s piatimi krajinami – Tanzánia, Keňa, Južný Sudán, Rwanda a Demokratická republika Kongo. Hlavným úradným jazykom je angličtina a swahilčina. Najrozšírenejším jazykom je Ganda (Luganda).

Krajina má jednu z najmladších a najrýchlejšie rastúcich populácií. V júli 2020 bol priemerný vek krajiny 15,4 roka a 48,21% populácie malo menej ako 14 rokov. Až 68,5 % populácie má do 24 rokov (2 priečka na svete). S týmto je spojená aj takmer najvyššia pôrodnosť na svete a to až 5,5 dieťaťa na jednu ženu. Všetko to súvisí s minimálnou osvetou, používaním ochranných prostriedkov a lekárskou starostlivosťou.

Približne 71 % populácie nemá prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti. Dôsledkom tohto je aj vysoký počet infikovaných HIV, až 1,4 milióna z celkovej populácie 43,3 milióna obyvateľov. Je to siedmy najvyšší počet nakazených zo všetkých krajín. 

Krajina je bohatá na úrodnú pôdu a rýchlo sa z nej stáva veľmoc v pestovaní viacerých plodín, ktoré exportujú do okolitých krajín a do zámoria. Vďaka pravidelným dažďom dokážu vyprodukovať veľké množstvo surovín. Poľnohospodárstvo zamestnáva až 72 % práceschopnej populácie. Dôležitým sektorom je aj turizmus, ktorý do spoločnej pokladne prináša značné množstvo financií.

Približne z obdobia 500 rokov p.n.l. boli v oblasti nájdené pozostatky obydlí ľudí, ktorí sa živili lovom a zberom. V okolí Viktóriinho jazera boli však nájdené pozostatky aj našich najstarších predkov, Proconsul, ktorí tu žili pred 25 miliónmi rokmi.

Pred 2 500 rokmi do oblasti začali migrovať ľudia jazykovej skupiny Bantu a osídlili oblasť. Vedeli vyrábať železné nástroje a pestovali rôzne plodiny. V oblasti vznikali menšie územné celky – kráľovstvá – z ktorých najsilnejšie bolo od 16. do 19. storočia Bunyoro-Kitara. 

Od roku 1894 sa stala dnešná Uganda britským protektorátom a Briti sem priviezli približne 32 000 robotníkov z dnešnej Indie, ktorí mali pracovať na ugandsko-kenskej železnici. Po ukončení práce sa väčšina vrátila, niektorí však ostali a často sa stali úspešnými obchodníkmi.

V roku 1962 získala Uganda nezávislosť od Veľkej Británie. Voľby vyhrali dve strany (UPC a KY), z ktorých vyšiel premiér Milton Obote. Rolu prezidenta zastával dovtedy bugandský kráľ Edward Muteesa II. Uganda ako nový štát rýchlo prebral kontrolu nad Bugandským kráľovstvom. Rozpadnutý systém vyústil do rozdelenia spoločnosti na dve frakcie – jedna za Bugandské kráľovstvo a druhá za moderný sekulárny štát. V roku 1967 sa definitívne podarilo Obotemu zrušiť monarchiu a odstaviť Kabaku (kráľa Muteesa II.). 

Prevrat na začiatku 70. rokov dal moc do rúk generálovi Idi Aminovi, ktorý sa snažil o vytvorenie systému a tvrdého režimu. Hovorí sa až o 500 000 obetiach tohto režimu, ktorý trval 8 rokov. Mimo iných brutalít vyhnal aj celú indickú komunitu, ktorá držala signifikantnú časť obchodu, a dal im ultimátum opustiť krajinu do 72 hodín.

Aminov režim bol ukončený po krátkej vojne s Tanzániou, ktorú napadol a snažil sa získať územie na západe jazera – región Kagera - za pomoci spriaznenej líbyjskej armády Muammara Kaddáfiho. Po nevydarenej anexácií utiekol do Líbye a následne v roku 1980 do Saudskej Arábie, kde mu bol poskytnutý azyl. Saudská kráľovská rodina mu platila za to, aby sa už nevenoval žiadnym spôsobom politike.

Na smrteľnej posteli Aminova rodina požiadala o návrat do Ugandy, odkiaľ mu premiér odkázal, keď sa zodpovie z hriechov, ktoré spáchal. Zomrel na následky zlyhania ľadvín v nemocnici v saudskoarabskej Džidde v auguste 2003 a do Ugandy sa nevrátil. V Džidde je aj pochovaný. Jeho prívržencov a členov LRA (Lord's Resistance Army) vytlačila armáda do okrajových častí Ugandy. Často sú usídlení na juhu Južného Sudánu a operujú odtiaľ za hranicu Ugandy.

Od 80. rokov do súčasnosti je situácia relatívne stabilná, politická scéna nie je nijak príliš turbulentná a od roku 1986 je prezidentom Yoweri Kaguta Museveni. Hovorí sa o ňom ako o modernom africkom lídrovi. Krajina je viac-menej stabilná a od 90. rokov otvorená turizmu. Bojuje s exilovou LRA, ktorá je známa aj „vytváraním“ takzvaných detských armád a teroristickými útokmi na dediny na hranici s Južným Sudánom.

V roku 2005 Museveni pravdepodobne uplatil členov parlamentu (2 000 USD každý ochotný), aby volili za zrušenie obmedzenia úradu prezidenta a mohol tak kandidovať znovu. Sú indikácie, že pripravuje plán, ako by sa mohol stať prezidentským nástupcom jeho syn Muhoozi Kainerugaba.

Medzinárodné nezávislé organizácie hovoria o Ugande ako o jednej z najskorumpovanejších krajín sveta. V dnešnej dobe je veľmi preberaná téma postavenie homosexuality mimo zákon. Hovorí sa o odstavení financovania niektorých sektorov mimovládnymi a zahraničnými organizáciami, pokiaľ by tento zákon prišiel do platnosti. 

My vám túto Perlu Afriky, ako ju nazval Theodore Roosevelt po svojej návšteve v roku 1907, predstavíme. Od Rooseveltovej doby sa toho v Ugande veľa zmenilo, prešla si ťažkými obdobiami, ale tento výrok sa na ňu vzťahuje aj dnes. Neochvejná krása prírody, usmiati ľudia a vynikajúce služby, toto všetko robí z Ugandy vynikajúce miesto na strávenie aktívnej dovolenky.

Každý kto inklinuje k prírode by Ugandu mal navštíviť. Ponúka množstvo prírodných unikátov, vynikajúce safari, jedinečné túry a dokonca aktivity akými sú rafting a podobne. Kam sa oplatí v Ugande pozrieť? Čo všetko sa tu dá zažiť? Pozrime sa na hlavné atrakcie krajiny. 

Hlavný prítok jazera je rieka Kagera, ktorá pramení v Burundi a tečie cez Rwandu a Tanzániu do jazera na západnej strane na území Ugandy. Na severe z jazera vyteká voda, ktorá sa spája pri meste Jinja s mohutným podzemným prameňom a od tohto miesta sa volá Biely Níl. Takto tečie až po Chartúm, kde sa zlieva s Modrým Nílom a spoločne putujú do Stredozemného mora.

Pri Jinji sa robí rafting na divokej vode s perejami ohodnotenými až po stupeň 4. Tu sa však môžete plaviť aj na pokojnej vode, priamo pri podzemnom prameni a pozorovať prírodu pri prameni Nílu. 

Biely Níl pokračuje naprieč Ugandou, tvorí obrovské jazero Kyoga, až príde na miesto, kde je vyhlásený národný park Murchison Falls. Za týmito vodopádmi sa na rieke nachádza Albertovo jazero. Po Albertovo jazero sa tiež nazýva Viktóriin Níl a za jazerom Albertov Níl. S dĺžkou 6 650 kilometrov je táto rieka najdlhšou na svete. 

Na tomto mieste sa Níl pretláča len 7 metrov širokým a 43 metrov hlbokým miestom a tvorí známe vodopády. Tu sa dostáva do západnej vetvy Východoafrickej priekopovej prepadliny. V okolí vodopádov bol v roku 1952 vyhlásený národný park, ktorý chráni jedinečnú prírodu. Spoločne s rezerváciou Bugungu a Karuma tvorí približne 5 400 km² chráneného územia. Prvými Európanmi, ktorí sa sem dostali v roku 1862, boli objavitelia John Speke a James Grant. Ich nasledovníci, manželia Bakerovci v roku 1863 vodopády pomenovali po geológovi Murchisonovi, predsedovi Kráľovskej geografickej spoločnosti. 

Rôznorodé prostredie je vhodné na život pre rôzne zvieratá. Nájdeme tu savany, suchý les, dažďový horský les a rieku. Park je domovom pre najväčšiu populáciu krokodílov a množstvo početných rodín hrochov. Na suchej zemi nájdeme slony, byvoly, viacero druhov antilop a vzácne rotschildove žirafy.

Zo šeliem je možné vidieť levy a občas aj nočné leopardy. Žije tu viacero primátov, na otvorených pláňach sa dajú zazrieť mačiaky husárske a v lese Budongo žije zdravá populácia šimpanzov, ktoré je možné stopovať. 451 zaregistrovaných druhov vtákov je dostatočný počet na to, aby pritiahli milovníkov vtáctva. Z tých vzácnejších sa tu vyskytujú koko veľký, zobákorožec nohavičiar a člnozobec. 

Okrem pešieho safari v lese a okolo vodopádov je tu možné absolvovať klasické safari na savane a plavbu po Níle až pod samotné vodopády. 

Malý a málo známy park sa nachádza na západe krajiny, na hranici s DRC. Je posledným zachovaným pôvodným typom lesa, ktorý sa v tejto oblasti nachádzal. Tento malý kúsok je posledným, ktorý prežil ostatnú dobu ľadovú, ktorá skončila pred 12 000 rokmi.

Rieka Semliki tu tvorí malý ekosystém, podobný tomu popri rieke Kongo a my tak máme možnosť zažiť prírodu podobnú stredoafrickej bez toho, aby sme opustili Ugandu. Na okraji parku žijú ľudia skupiny Batwa, známy ako pygmeji. Aj v dnešnej dobe sa živia lovom a zberom. 

V parku môžeme vidieť približne 450 druhov vtákov a vyše 60 druhov cicavcov. Prístupný je mimo obdobia dažďov, kedy nebýva údolie zaliate vodou a je prístupné. Park je navštevovaný skôr pre samotnú prírodu, než na pozorovanie zvierat.

Žije tu však množstvo atraktívnych živočíchov, vrátane levov, leopardov, slonov a šimpanzov. Jedným z hlavných lákadiel je člnozobec. V roku 2018 tu vedci zo Zoo Chester zachytili na fotopasci antilopu bongo, prvú na ugandskom území. 

Jeho poloha na úpätí Ruwenzori - Mesačného pohoria (nazval ho tak Ptolemaios) - dáva možnosť spojiť návštevu tropického lesa s vysokohorskou turistikou. Okrem menej náročných túr, aj keď náročnejších ako v Tatrách, tu môžete robiť aj krkolomnejšie podujatia, ako dosiahnutie najvyššieho bodu, alebo zliezanie ľadových stien. A to takmer na rovníku. 

Je najlepším miestom v Ugande a jedným z najlepších v Afrike na sledovanie šimpanzov. Popri tomto stopovaní môžete vidieť ďalších 4 - 5 druhov primátov, čo robí z tohto parku rajom pre primatológov. Terén je tu relatívne priechodný, no tak aj trek za šimpanzmi nie je príliš náročný.

Najlepšia doba na návštevu je obdobie sucha, počas dažďov je pohyb po lese náročnejší. Okrem opíc tu môžeme vidieť aj slony pralesné, byvoly pralesné a množstvo vtáctva. Levy skôr počuť ako vidieť a leopard je veľkou vzácnosťou. Do tohto parku prichádzame hlavne za šimpanzami.

Ďalej na juh od Kibale sa nachádza asi najznámejšie safari v Ugande – Queen Elizabeth. Pokiaľ si chceme dopriať klasické, savanové safari, ideme sem. Tu nájdeme všetky typické zvieratá pre tento typ krajiny. Veľké stáda byvolov, rodiny slonov, vodárky kob a niekoľko relatívne ľahko nájdených rodín levov sú lákadlom pre turistov. Z času na čas sa podarí zazrieť aj leoparda a levy odpočívajúce na stromoch, čo je zriedkavý jav.

Okrem klasického safari tu absolvujeme aj plavbu loďou po kanáli Kazinga, ktorý spája Edwardovo a Georgovo jazero. Sem sa prichádzajú napiť množstvá zvierat a vo vode žije veľká populácia hrochov a krokodílov. Slony a ohromné stáda byvolov, ktoré sa prichádzajú schladiť do osviežujúcej vody.

V údolí Kyambura je možné ísť na stopovanie habituovanej skupiny šimpanzov. Tento park skutočne ponúka množstvo zveri a výborné safari.

Práve tu je možnosť vidieť horské gorily na ugandskej strane v tom najprirodzenejšom prostredí na úpätí pohoria Virunga, ktorého najvyšší vrchol dosahuje 4 507 m n. m. Na hranici s Rwandou a DRC chráni severovýchodnú časť tohto pohoria.

Okrem hlavnej atrakcie, goríl, je tu možné vidieť mačiaky zlaté, ktoré sú habituované a dajú sa relatívne ľahko stopovať a nájsť. Inou možnosťou je samotný trek do hôr. Vidieť iné druhy zvierat je veľmi ťažké, nakoľko sa pohybujeme v dažďovom a hmlistom hustom lese.

Je hlavným miestom, kam sa chodia stopovať horské gorily v Ugande. Aj keď je táto populácia už dlhšiu dobu odtrhnutá od tej vo Virunge, stále sú to horské gorily. Vďaka nižšej nadmorskej výške majú tieto gorily viac možností pestrej stravy a tak ich jedálniček obsahuje viac ovocia, čo spôsobuje, že častejšie šplhajú na stromy ako tie vo Virunge. Taktiež prejdú viac kilometrov za deň a majú menej hustú srsť.

Tento park bol vďaka ochrane prírody zapísaný na zoznam UNESCO a žije tu približne 40 % všetkých horských goríl. Habituované skupiny tu žijú v susedstve šimpanzov a ďalších druhov primátov.

Okrem primátov tu žije veľké množstvo druhov vtákov a je tak často navštevovaným miestom ornitológmi. V poraste hľadajte aj jašterice a chameleóny. Budete určite z tohto prostredia nadšení.

Na východe a severe krajiny sa nachádzajú rezervácie a chránené územia, ktoré ponúkajú klasické savanové safari. Hustota zvierat je tu však relatívne nízka, a tak nie sú primárnym cieľom záujmu. 

Pokiaľ hľadáte niečo unikátne, vydajte sa do močiarov a papyrusových porastov na brehu Viktóriineho jazera v blízkosti Entebbe. Tu v hustom poraste žije zdravá populácia člnozobcov, vzácnych a prehistoricky vyzerajúcich vtákov. Najlepšia doba je ráno po daždi, kedy si na slnku sušia perie a vyrážajú na lov. Zazrieť tohto prapodivného vtáka je malým snom každého milovníka prírody.