Takto sa oslavuje národ, ktorý sa ľúbi

Oslavy 17. mája znamenajú pre Nórsko ako oslavu samostatnosti, tak aj definitívne víťazstvo konštitucionalizmu v krajine. Od roku 1380 bolo Nórsko, dovtedy samostatné kráľovstvo, zjednotené v únii s Dánskom. Postupne sa stávalo stále viac súčasťou Dánska a všetky centrálne úrady boli v hlavnom meste Kodani. Nórsko ale najmä od začiatku 19. storočia stále viac volalo po tom, aby sa niektoré úrady presunuli do Nórska. Išlo najmä o univerzitu a banku.

V roku 1807 sa Dánsko počas napoleonských vojen pridalo k Napoleonovi, čo však poškodzovalo záujmy nórskej časti krajiny, ktorá bola úplne závislá od obchodu s najväčším Napoleonovým nepriateľom, Anglickom. Pre Nórsko nastali ťažké roky a ozvali sa aj ojedinelé hlasy za to, aby sa Nórsko spojilo so Švédskom, ktoré od roku 1809 bolo súčasťou protinapoleonskej aliancie a snažilo sa o získanie Nórska. Toto sa mu konečne podarilo v januári 1814, keď sa Dánsko muselo vzdať nórskej časti krajiny, ktorú získal švédsky kráľ.

Nóri, na čele s dánskym princom a miestodržiteľom v Nórsku Christianom Frederikom sa pokúsili zvrátiť osud Nórska a získať samostatnosť. Prvotné snahy dánskeho princa stať sa absolutistickým dedičným panovníkom, v Nórsku ale nenašli podporu a Christian Frederik bol konfrontovaný s požiadavkou Nórov o nastolenie ústavy. Na tieto požiadavky nakoniec pristúpil a nechal zvolať ríšsky snem, ktorého najdôležitejšou úlohou boli práve príprava a prijatie ústavy a voľba kráľa.

17. mája 1814 prijalo nórske ríšske zhromaždenie prvú nórsku ústavu a zvolilo dánskeho princa, regenta Christiana Frederika za nórskeho kráľa. Ústava obsahovala mnohé prvky z iných dobových ústav, ktorými bola inšpirovaná a samozrejme aj viaceré čisto nórske články. Celkovo bola ústava vysoko demokratickou a na dobové pomery získalo volebné právo vysoké percento nórskych mužov.

Táto snaha Nórov o samostatnosť samozrejme nezostala bez odozvy a Nóri boli v lete 1814 pristúpiť na úniu so Švédskom. Budúci švédsky kráľ Karl Johan zase pristúpil na to, že po určitých zmenách si Nóri môžu ponechať ústavu a dostanú vysokú mieru samosprávy. Samozrejme bola ústava neskôr viackrát upravovaná a dopĺňaná, ale dodnes je platnou ústavou Nórska. A preto sa tento deň dodnes bujaro oslavuje.

Kráľovská rodina stojí tradične 17. mája na balkóne kráľovského zámku Slottet v Oslo, odkiaľ máva okoloidúcemu pochodujúcemu davu, špeciálne raňajší detský sprievod je veľmi obľúbený. Zámok Slottet leží v centre mesta a je na kopci, ústi k nemu hlavná ulica Karl Johan. V Oslo sú oslavy samozrejme najväčšie, ale tradičnejšie sú určite v najnórskejšom meste na svete v Bergene.

Oslavy v druhom najväčšom meste Bergen majú tiež svoje špecifiká. V Bergene sú tradíciou pochody mestských detských zborov, tzv. buekorpser, ktoré existujú už od polovice 19. storočia. Tieto zbory pochodujú spolu s vlajkovým pochodom a bubnujú do taktu. Každý takýto zbor je viazaný ku konkrétnej mestskej štvrti. 17. mája zbory pochodujú v uniformách, chlapci sú vyzbrojení drevenou puškou a pochoduje podľa pokynov najstaršieho vedúceho skupiny. Prvé roky boli buekorpser veľmi obľúbenou súčasťou osláv, v priebehu niekoľkých rokov však sa postupne stále častejšie a hlasnejšie ozývali kritické hlasy k ich militantnému výzoru.

V súčasnosti sú buekorpser opäť veľmi obľúbenou súčasťou osláv, chlapčenské zbory nacvičujú pochod počas celého roku a ich prítomnosť je poväčšine prijímaná v Bergene veľmi pozitívne. Ale najmä človek netrpiaci bergenským patriotizmom väčšinou krúti hlavou, keď vidí pochodovať malých chlapcov s drevenými puškami na pleciach.

Ďalšou bergenskou špecialitou s dlhou tradíciou je i šplhanie sa na vysoký stĺp (klatrestange) na vrchole ktorého sú zavesene rôzne predmety. Úlohou je vyšplhať sa až na vrchol a čo si dotyčný dokáže zniesť so sebou až nadol je jeho. Úloha vôbec nie je taká jednoduchá ako sa zdá, stĺp býva poprípade ešte natretý, aby sa viac kĺzal.

Dnes, keď je oslava 17. mája už skutočne masovou párty týkajúcou sa všetkých Nórov, sa skôr ako na rozšírenie osláv kladie dôraz na to, aké hodnoty majú prezentovať. Čo sú to vlastne tie všenórske hodnoty, ktoré majú spájať všetkých ľudí žijúcich v Nórsku? Sú spojivom a predmetom oslavy práve tie tradičné hodnoty a spôsoby oslavovania, alebo už predsa len nemajú dnešnému Nórovi čo povedať a je na mieste snaha, aby bol nórsky národ stmelený i nejakými aktuálnejšími a modernejšími heslami?

Tieto otázky budú pravdepodobne vystupovať čoraz častejšie a sprevádzať oslavy i po budúce roky. Dnešné Nórsko je kombináciou oboch týchto tendencií, na jednej strane sebavedomý a moderný štát, ktorý sa snaží aj v svetovom meradle veľa znamenať, popretkávaný ale, na druhej strane, zároveň obrovským tradicionalizmom, patriotizmom i lokálpatriotizmom a úplnou zahľadenosťou do seba.

V roku 2024 budú Nóri oslavovať s celou kráľovskou rodinou, kráľom Haraldom, kráľovnou Soniou, korunným princom Haakonom, budúcou kráľovnou Mette Marit a ich početnými deťmi. Kráľa Haralda trápia vo veku 87 rokov zdravotné problémy a korunný princ ho zastupuje čoraz častejšie. 17. máj si však nemôže nechať ujsť.

Len pred pár dňami navštívil Oslo mladý dánsky kráľovský pár. Dánsky kráľ Frederik X nastúpil na trón po kráľovnej Margaréte, ktorá abdikovala na Štedrý deň vo veku 84 rokov. Na tróne strávila neuveriteľných päť desaťročí. Jej abdikácia s cieľom uvoľniť trón mladému synovi opäť otvorila aj v Nórsku diskusiu, či nie je čas, aby mimoriadne obľúbený a vážený kráľ Harald neurobil niečo podobné.

Dni v Oslo trávil dánsky kráľovský pár so svojimi nórskymi rovesníkmi... Žezlo v škandinávskych monarchiách postupne preberá nová generácia.