Budhizmus pre začiatočníkov

Najvyšším cieľom v budhizme je cesta k osvieteniu, ktorá sa dosahuje využívaním morálky, meditácie a múdrosti. Budhisti často meditujú, pretože veria, že to pomáha prebúdzať pravdu.

Pre predstavu o tom, o akú veľkú svetovú komunitu ide, to môžeme prirovnať k počtu obyvateľov žijúcich v Spojených štátoch amerických (cca 330 miliónov) spolu s Kanadou (cca 40 miliónov), čo predstavuje 370 000 000 obyvateľov.

Keď k týmto dvom krajinám pridáme ešte aj Mexiko (cca 130 miliónov), dostaneme ohromné číslo - takmer 500 000 000 budhistov po celom svete. Prvú priečku s najväčším počtom budhistov si drží Čína s takmer 250 miliónmi prívržencov, čo predstavuje necelých 20 % celkovej čínskej populácie.

Vráťme sa späť od čísel k podstate budhizmu a k jeho ideológii. História sa viaže až do polovice 6. storočia p.n.l., kedy žil na území dnešného Nepálu muž s vlastným menom Siddhártha Gautama - inak zvaný aj Budha. Siddhártha Gautama sa narodil okolo roku 563 p.n.l., i keď aj medzi samotnými historikmi sa tento dátum môže mierne odlišovať.

Narodil sa do bohatej kráľovskej rodiny, kde bol obklopený bohatstvom a mal prístup k tomu najlepšiemu vzdelaniu danej doby. Z obdobia jeho života sa nezachovali písomné dokumenty a väčšina informácií, ktorá je o ňom známa, pochádza z ústneho podania a neskoršieho záznamu do písomnej formy.

Veľká zmena v živote Siddhárthu nastala v jeho 29. roku života, dovtedy bol obklopený bohatstvom, vzdelaním a radosťou. Tento zlom nastal počas vychádzky mimo palác, kedy po prvý raz uvidel 4 úkazy: chorého, starého, mŕtveho a mnícha/askéta = alebo, inak povedané, aj kajúcnik (človek vedúci odriekavý život). Tieto úkazy ho presvedčili natoľko, že sa počas noci rozhodol opustiť palác a taktiež aj svojho syna Rahula a manželku Yaśodhara.

Rozhol sa pre život v jednoduchosti a vydal sa na cestu za osvietením, alebo aj inak známu pod pojmom nirvána. Jeho úsilie dosiahlo vrchol, až keď sa rozhodol usadiť a meditovať pod figovým stromom - dnes už známym aj ako posvätný strom Bódhi. Pôvodný posvätný strom sa v Indii už nezachoval, ale jeho výhonok bol darovaný Srí Lanke.

Tomuto daru sa do dnešného dňa darí a dostáva sa mu obrovskej úcty, dôležitosti a početnej návštevnosti. My v BUBO tento posvätný strom nesmieme vynechať a navštevujeme ho na zájazde Srí Lanka - rajská záhrada počas našej prehliadky v meste Anuradhapura.

Celá cesta za osvietením pod posvätným stromom trvala dlhé 3 dni odhodlania:

1. deň sa mu v meditácii podarilo dosiahnuť to, že sa mu premietli všetky jeho predchádzajúce životy.
2. deň meditácie sa mu vyobrazil kolobeh zrodenia, života a smrti.
3. deň jeho osvietenie dosiahlo vrchol a pochopil štyri vznešené pravdy.

Budha sa nikdy nepokladal za boha alebo nadradeného človeka, bytosť. Skôr sa považoval za učiteľa a akéhosi usmerňovateľa pre ostatných, ktorým chcel ísť príkladom a učiť ich, ako správne žiť.

1. Existenciu utrpenia
2. Existenciu príčiny utrpenia
3. Možnosť ukončenia utrpenia
4. Existenciu cesty vedúcej k zaniknutiu utrpenia alebo aj ušľachtilá osemdielna cesta zvaná aj Dharma

Budhizmus, tak ako aj všetko okolo nás, sa neustále vyvíja a vytvárajú sa nové odvetvia tejto filozofie, avšak po smrti Budhu boli základné dve odvetvia, ku ktorým pribudla v 6. storočí n.l. tretie:

• Thereváda alebo škola starších je zameraná viac na mníchov, ktorí celý svoj život zasvätili budhizmu a dosiahnutiu osvietenia v kláštore. Tento smer je najviac rozšírený na: 
• Thajsko, Srí Lanka a v Juhovýchodnej Ázii - Kambodža, Mjanmarsko, Laos.

• Mahayana, tzv. veľká loď umožňuje dosiahnutie cieľa osvietenia aj laikom, teda nie iba mníchom. Smer Mahayana sa najčastejšie vyskytuje v týchto krajinách:
• Čína, Japonsko, Taiwan, Južná Kórea, Singapur a Vietnam.

• Vajrayana (Vadžrajána) patrí medzi najmladšie a jej rozvoj sa začal až v 6. storočí n.l. Filozoficky sa len mierne odlišuje od Mahayana, ale prax býva odlišná. Pred začatím tohto odvetvia je nevyhnutné poznať a chápať Thereváda a Mahayana filozofie, ktoré tvoria jej základ. Krajiny s najvyšším výskytom sú:
• Tibet, oblasť Himalájí, Mongolsko a časť Ruska.

Pre plné pochopenie budhizmu je dôležité poznať aj rozšírené vetvy, medzi ktoré patrí budhizmus: Zen, Čistá Zem, Tendai, Ničirenová škola, Šingon (Škola pravých slov).

Budhovo učenie je známe a vyjadruje ho slovíčko “Dharma”, ktoré ste už možno počuli, ale nevedeli ste čo znamená. Slovíčko Dharma je odvodené zo Sanskrtského slovného koreňa dhri, čo vo voľnom preklad znamená spôsob žitia.

Siddhártha učil, že múdrosť, láskavosť, trpezlivosť, štedrosť a súcit sú dôležité cnosti. Každé učenie alebo náboženstvo má svoje pravidlá, ktorými by sa komunita vyznávajúca rovnaké hodnoty mala riadiť a dodržiavať ich.

Cieľom budhizmu je vyslobodiť sa z kolobehu reinkarnácií, znovuzrodenia sa a o dosiahnutí nirvány, teda osvietenia. Budhisti veria, že po dosiahnutí nirvány existuje konečný stav, kedy príde oslobodenie od utrpenia, zaslepenosti a nenávisti.

Cesta, ktorú som už niekoľkokrát spomínal, je dôležitou súčasťou pri dosahovaní budhistických cieľov. Budha učil svojich nasledovníkov, že koniec utrpenia, ako je popísaný v štyroch vznešených pravdách, možno dosiahnuť nasledovaním osemdielnej cesty. Táto cesta učí nasledujúce ideály etického správania, mentálnej disciplíny a dosahovania múdrosti:

• Správne pochopenie 
• Správna myšlienka
• Správna reč
• Správna akcia
• Správne živobytie
• Správne úsilie
• Správna všímavosť
• Správna koncentrácia

1. Nezabiješ, čo zahŕňa akúkoľvek živú bytosť aj zvieratá. Aj z tohto dôvodu sa väčšina budhistov rozhodne pre vegetariánstvo.
2. Zdržať sa brania toho, čo nie je dané, nekradnúť.
3. Zdržať sa zneužívania zmyslov alebo, inak povedané, nemať veľa zmyslových pôžitkov. K tomuto prikázaniu môžeme zahrnúť nepáchať cudzoložstvo a nepozerať sa na ľudí žiadostivým spôsobom.
4. Zdržať sa zlých rečí, neohovárať iných.
5. Zdržať sa omamných látok, ktoré zatemňujú myseľ ako drogy a alkohol.

Ako som už vyššie spomínal, budhizmus sa teší početnému zastúpeniu po celej našej planéte, a preto si zaslúži pozornosť aj nás ostatných. Tí, ktorí čítate tento článok, mi iste dáte za pravdu, že spoznávať nové kultúry a rozširovať si svoje obzory má svoje čaro a je to prudko návykové.

Verím, že ste si utvorili predstavu, ako budhizmus funguje a pri najbližšej návšteve krajiny, kde sa táto filozofia nachádza, vám budú tieto informácie prínosom.