Kobe: mesto, kde kravy pijú pivo a sú masírované

Kobe bolo otvorené ako prvý medzinárodný obchodný prístav v Japonsku v roku 1868 a odvtedy sa vyvinulo na medzinárodné mesto, ktoré prijalo západné zvyky a kultúru. Centrum mesta, zasadené medzi horami a morom, očarí návštevníkov svojou zmesou exotickej japonskej a západnej architektúry. Kobe je mesto, ktoré spája to najlepšie zo starého a nového Japonska.

História mesta sa začala písať dávno predtým, ako sa otvoril medzinárodný obchodný prístav. Vedeli ste, že v horách tesne nad mestom sú minerálne horúce pramene Arima, ktoré slúžili ako miesto odpočinku a zotavenia už v 8. storočí?

Vďaka svojej strategickej polohe, úzkeho úseku zeme chráneného z jednej strany morom a z druhej horou Rokko, sa toto miesto stalo obľúbeným už v praveku. Rybári zanechali v tejto oblasti nástroje, ktoré archeológovia pripisujú vtedajšiemu obdobiu Jomon. Najstaršia písomná zmienka o Kobe pochádza z roku 201, keď cisárovná Jingu založila svätyňu Ikuta-jinja – jedno z najstarších miest uctievania v Japonsku.

Od 8. storočia sa začal rozvíjať prístav, ktorý slúžil najmä na prepravu vyslancov do Číny. V tomto období, nazývanom Nara, sa spomína prvýkrát aj Arima Onsen, ktorý sa nachádza na severnom svahu hory Rokko a ide pravdepodobne o najstarší horúci prameň na ostrove Honšú a druhý najstarší prameň v Japonsku po Dogo Onsen v Macujama.

Význam prístavného mesta sa postupne menil. Stáročia bolo uzavreté voči príchodu iných zemí a styku s inými kultúrami. Práve v 19. storočí sa otvorilo svetu, keď komodor Perry prinútil Japonsko opustiť svoju politiku izolácie. Západní obchodníci tu založili banky, sklady a pekné koloniálne sídla. V roku 1889 sa prístav Hjogo premenoval na Kobe ako odkaz posvätného miesta Ikuta-jinja. Kobe v doslovnom preklade z japončiny znamená „dvere bohov“.

Azda najničivejší zásah ľudskou rukou v Kobe bol počas druhej svetovej vojny, keď americké bombardéri zrovnali so zemou pätinu mesta. Po zotavení z druhej svetovej vojny v 70. rokoch 20. storočia sa Kobe stalo vďaka medzinárodnému obchodu najväčším prístavom na svete, čo sa týka odbavených kontajnerov, a až do veľkého zemetrasenia Hanshin zostal najrušnejším japonským prístavom.

Japonsko je zodpovedné za približne 20 percent zemetrasení na svete s magnitúdou 6 alebo väčšou. Japonské ostrovy sa nachádzajú presne tam, kde sa stretávajú štyri tektonické dosky Zeme. V krajine sa tiež nachádza približne desať percent aktívnych sopiek sveta.

To znamená, že Japonsko zažíva viac zemetrasení ako ktorákoľvek iná krajina. Každý rok je v krajine okolo 2 000 zemetrasení, ktoré môžeme cítiť našimi zmyslami. Prístavné mesto Kobe bolo zničené 16.1.1995 najhorším zemetrasením za posledných 50 rokov. Mesto zničilo zemetrasenie s magnitúdou 7,3 stupňa Richterovej stupnice a spôsobilo škody odhadované na 100 miliárd dolárov (niektoré zdroje uvádzajú viac ako 150 miliárd). Jedným z ničivých faktov zemetrasení v Japonsku je, že často ich sprevádzajú vlny tsunami. Kobe je dnes najzadlženejšou obcou v Japonsku práve pre výdavky na rekonštrukciu po zemetrasení a finančne náročné rozvojové projekty v zálive.

Dostať sa dnes do Kobe je naozaj veľmi jednoduché. Najscestovanejší Slováci z BUBO počas zájazdu Exkluzívne Japojsko navštívia aj Kobe. Toto mesto vám predstavia aj sprievodcovia, zaškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémií aj na zájazde Zlatá cesta Japonskom objavujeme ako posledné mesto Osaka, no akí by sme boli lovci zážitkov, keby sme náš voľný čas nevyužili na 100%? Do hodinky sa prepravíme za necelé tri eurá priamou linkou nadzemného metra do srdca Kobe. Zájazdy do Japonska organizujeme už od roku 2005 a s nami sa tu budete cítiť ako doma.

Pre cestujúcich do Kobe existujú dve hlavné destinácie. Oblasť Sannomiya a stanica Shin-Kobe. Z týchto dvoch je Sannomiya najpohodlnejšia, pretože poskytuje okamžitý prístup k hlavnej obchodnej, nákupnej a zábavnej oblasti Kobe. Na tejto trase sa dá ísť aj rýchlovlakom šinkansen. Prejde medzi stanicami Shin-Osaka a Shin-Kobe len za 13 minút a za lístok zaplatíte len necelých 10 eur.

Po vystúpení na zastávke Sannomiya sa vydávame k prvému cieľu po Meriken Road. Historická ulica v centre mesta prepletená koloniálnou architektúrou, kaviarničkami, reštauráciami a nádychom japonskej exotiky so šintoistickým chrámom uprostred je ideálnym spojením medzi centrom mesta a prístavom.

Krásny park v prístavnej časti Kobe je pokrytý trávnikom, zbierkami umeleckých inštalácií a fontánami. Nachádza sa tu niekoľko ikonických súčasných architektonických prvkov a je obľúbeným miestom na prechádzky a voľný čas tu radi trávia aj miestni obyvatelia. Park bol zničený veľkým zemetrasením Hanshin, ale potom bol znovu prestavaný na výbežku rekultivovanej pôdy a dnes sa teší veľkej obľube.

Cestou do parku míňame malý pamätník, ktorým si miestni pripomínajú mnohé obete zemetrasenia. Krátky úsek poškodeného nábrežia zostal naschvál neopravený ako pripomienka obrovskej sily zemetrasenia. V strede parku sa nachádza Námorné múzeum s bielou oceľovou konštrukciou, ktorá má pripomínať obraz plachiet. Polovica budovy je venovaná lodnej doprave, tomu, ako funguje prístav v Kobe, predstavuje históriu prístavu a vysvetľuje, akým dôležitým spojením bolo toto miesto medzi Japonskom a vonkajším svetom. Druhá polovica budovy je venovaná Kawasaki Good Times World, kde okrem motocyklov nájdeme aj vlaky šinkansen, vrtuľníky či prúdové lietadlá.

Na prvý pohľad nás v parku upúta jedinečná prístavná veža, ktorá je natretá na červeno a stala sa symbolom prístavu a mesta. Veža, postavená v roku 1963, je vysoká 108 metrov a má päť vyhliadkových terás vrátane strešnej terasy pod holým nebom, ktorej súčasťou je otáčajúca sa kaviareň s barom. Z veže sa pozeráme na terminál Nakatottei Chuo, odkiaľ viacero spoločnosti prevádzkuje vyhliadkové plavby okolo zálivu Kobe.

Pri nadpise BE KOBE sa musíme pri prechádzke parkom odfotiť, keďže aj oficiálny Kobe sprievodca hovorí, že tento suvenír v podobe fotky nesmieme vynechať. V pozadí sa vyníma luxusný päť hviezdičkový rezort Kobe Meriken Park Oriental Hotel, ktorý pripomína obrovskú výletnú loď. Pokiaľ by sme plánovali v Kobe prenocovať, určite by sme volili tento hotel. Park Meriken je najkrajší po zotmení Práve vtedy ožije všetkými farbami a nám sa tu pri tej predstave chce zostať.

Päť minút chôdze z parku nás privedie do štvrte Nankinmachi, kde žije veľa ľudí s čínskymi a taiwanskými koreňmi, čo z nej robí jednu z najväčších čínskych štvrtí v Japonsku. Všade sú stánky s jedlom, takže si počas prechádzky môžeme vybrať niečo malé, kým sa pôjdeme nasýtiť na ten najlepší steak.

Oblasť vyvinuli čínski obchodníci, ktorí sa po jeho otvorení pre zahraničný obchod v 19. storočí usadili v blízkosti prístavu. Ako sa čínska štvrť rozvíjala, stala sa známou ako Nankinmachi, podľa Nankingu, bývalého hlavného mesta Číny. Priamo v centre tejto štvrte sa nachádza fotogenické miesto s červeno-zlatým pavilónom v tradičnej čínskej architektúre. Okolie zdobia lampióny.

Krátkou prechádzkou z čínskej štvrte sa ani nie za pätnásť minút dostaneme do pravdepodobne najstaršej svätyne v Japonsku. Svätyňa Ikuta Jinja sa nachádza v centre mesta Kobe a okrem pôsobivých budov nájdeme v zadnej časti pozemku pozostatky starobylého lesa, ktorý kedysi pokrýval celú oblasť.

Podľa Nihongi, kroniky najstarších dejín Japonska, bola svätyňa Ikuta Jinja založená cisárovnou Jingū v roku 201. Záznam uvádza, že cisárovná sa vracala z výpravy na Kórejskom polostrove, keď ju zlé počasie prinútilo zakotviť na mieste, kde sa dnes nachádza prístav Kóbe. Tam vykonala veštecký obrad, počas ktorého privolala bohyňu Wakahirume. Tá jej zjavila prianie, aby jej bola postavená svätyňa na mieste nazývanom Ikuta.

Ľudia sa dnes v tejto svätyni modlia za prosperitu v podnikaní a za šťastné manželstvá. Bohyňa Wakahirume, ktorej je zasvätená hlavná svätyňa, je totiž považovaná za bohyňu tkania. Tkanie tu však symbolicky predstavuje umenie nadväzovať a udržiavať vzťahy – či už obchodné, alebo osobné.

Svätyňa Ikuta prežila v priebehu dejín mnohé katastrofy, a preto sem prichádzajú veriaci aj s prosbami o zdravie a ochranu pred nešťastím.

V areáli svätyne sa nachádza viacero posvätných miest a predmetov, ktoré priťahujú modliacich. Jedným z nich sú pozostatky posvätného gáfrovníka v starobylom lese. Strom, ktorý mal podľa odhadov približne 500 rokov v čase svojho pádu, je uctievaný preto, že prežil bombardovanie Kobe počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu, že bol silne poškodený a spálený, dokázal sa zotaviť a žil ešte dlhé roky. Vďaka tomu sa stal symbolom obnovy a znovuzrodenia.

Perfektným únikom z ruchu mesta je pozemná lanovka, ktorá premáva v 10 minútových intervaloch na vrchol hory Rokko. Lanovka, ktorá vedie na vrchol hory, je sama o sebe atrakciou. Ponúka dva odlišné typy kabín. Na výber máte klasickú červenú alebo retro zelenú. Cestou sa môžete kochať výhľadmi na okolitú prírodu. Zároveň je lanovka dopravným uzlom pre prístup k ďalším atrakciám na hore.

Keď sa dnes povie výstup na horu Rokko, väčšine z nás ako prvé napadne využiť lanovku. Tento dopravný spoj však nevznikol zásluhou Japoncov. Príbeh sa začína v roku 1895, keď britský obchodník Arthur Hesketh Groom postavil na hore Rokko horskú chatu. V tom čase k nej neviedli žiadne chodníky, no jeho nadšenie pre Japonsko a krásu miestnej prírody inšpirovalo aj ďalších západných obyvateľov mesta Kobe. Postupne sa tak z tohto miesta stal obľúbený únik pred každodennými pracovnými povinnosťami.

Spoločnosť Rokko Cable bola založená v roku 1932. Práve 20. a 30. roky 20. storočia sa zapísali ako obdobie prudkého rozvoja dopravnej siete v oblasti hory Rokko. Vznikli tu lanovky, prístupové cesty a spolu s nimi aj množstvo hotelových rezortov a turistických atrakcií, ktoré z hory Rokko urobili jedno z najnavštevovanejších miest v regióne.

Pokojná harmónia medzi prírodou a mestom je čarom hory Rokko. Medzi najobľúbenejšie odmeny na vrchole hory patrí medové pivo, za ktoré vďačíme včelám chovaným v prírode hory Rokko. Výhľad na mesto je odtiaľto priam luxusný. Odtiaľto môžete vidieť nielen mesto, ale aj more - od Osaky po Kobe.

Na vrchu Rokko sa nachádzajú rôzne malé turistické atrakcie vrátane botanickej záhrady, múzea hudobných skriniek, pastviny s kvetmi a ovcami, prvého golfového ihriska v Japonsku a turistického komplexu s niekoľkými reštauráciami, obchodmi a vyhliadkovou plošinou.

Chýba nám ešte jedinečný nezabudnuteľný a luxusný zážitok a ako inak zakončíme deň ako kvalitným steakom. Vegetariáni majú v tomto prípade smolu, pretože do Kobe sa chodí za tým najlepším mäsom, aké si viete predstaviť. Keď si spomeniete na hovädzie mäso z Kobe, pravdepodobne si ho spojíte s jedným z najkvalitnejších druhov mäsa na trhu. Možno ste dokonca počuli fámu, že kravy sú masírované a kŕmené pivom, aby sa mohli dobre najesť predtým, ako sa stanú vašou večerou.

Aj keď to nemusí byť stopercentná pravda, je to zábavná anekdota. O tom, že dostávajú masáže a sú kŕmené vysokokvalitnými jedlami nepochybujeme. Čo teda robí hovädzie mäso z Kobe takým výnimočným? Jeho pôvod možno spojiť s koncom 19. storočia, keď Japonsko prešlo obdobím rýchlej modernizácie a westernizácie. Kvôli všeobecne akceptovaným budhistickým presvedčeniam v starovekej japonskej kultúre mnoho ľudí nejedlo hovädzie mäso predtým, ako boli zavedené tieto západné myšlienky.

Určite sa pri návšteve Japonska stretnete s obidvomi pojmami a mnoho ľudí si myslí, že ide o marketingový ťah, aby vedeli Kobe mäso predať drahšie, ale je to naozaj tak? Aby sme vedeli, že ide naozaj o luxusný zážitok, musíme si najprv vysvetliť, prečo sme si nedali wagyu na trhu v Osake na ulici, ale cestujeme za kobe do Kobe.

Slovo wagyu znamená japonská krava a presne odtiaľ pochádza hovädzie mäso wagyu. Konkrétnejšie stejk wagyu pochádza z jedného zo štyroch oficiálne schválených japonských plemien a dobytok je geneticky testovaný ako dôkaz pôvodu a identity plemena. Zvyčajne sa chová v USA alebo Austrálii.

Hovädzie mäso Kobe je druh hovädzieho mäsa wagyu, ktoré môže pochádzať iba z kmeňa japonského čierneho dobytka Tajima chovaného v Kobe, hlavnom meste japonskej prefektúry Hyogo. Nie je to len obyčajná preferencia alebo legenda, ale dlhoročná tradícia, ktorú od roku 1983 riadi Asociácia pre marketing a distribúciu hovädzieho mäsa Kobe.

Hovädzí dobytok bol pôvodne do Japonska dovezený ako pracovné zvieratá na poľnohospodárske účely a práve kmeň japonského čierneho dobytka Tajima, chovaný v regióne Hyogo, sa nakoniec stal základom pre hovädzie mäso Kobe. Farmári v tejto oblasti si uvedomili potenciál tohto dobytka na produkciu mäsa a začali ho chovať s maximálnou starostlivosťou a pozornosťou. Mäso kobe je približne 3-4x drahšie ako bežné wagyu.

Predstavte si to takto: Všetko hovädzie mäso Kobe je wagyu, ale iba malá časť wagyu sa kvalifikuje ako Kobe.

Kobe hovädzie mäso je chránená značka. Zviera sa musí narodiť, vychovať a zabiť v Kobe. Inak sa nemôže takto nazývať ani predávať. Tento status sa kontroluje podľa veľmi prísnych protokolov. Kríženie plemien wagyu s iným dobytkom je bežné, ale nemôže sa ponúkať ako hovädzie mäso kobe.

Hovädzie mäso kobe je o mramorovaní. Veľkým rozdiel oproti iným plemenám je tuk a jeho rozloženie, ktoré sa vám rozplýva v ústach. Vďaka tuku, ktoré mu dodáva maslovú chuť, sa vám často mäso rozplýva na jazyku a tým pádom vyžaduje na prípravu len málo alebo žiadne ďalšie ingrediencie. Žiadny olej ani korenie, iba mäso. Kľúčom je nechať vyniknúť prirodzenú chuť mäsa a urobiť z neho ústredný bod kulinárskeho zážitku.

Chov dobytka je zložitý a dôkladný proces. Veľký dôraz sa kladie na jeho pohodlie, stravu a celkové zdravie. Chová sa v prostredí bez stresu s dostatkom pohybu, minimalizuje sa svalové napätie, aby sa podporilo prirodzené mramorovanie mäsa. Kŕmenie zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní charakteristickej textúry, pričom sa dbá na kvalitu obilnín a prírodné trávy.

Nekúpite si ho len tak bežne v supermarkete. Dokonca aj v rámci Japonska tvorí menej ako 1 % domácej produkcie hovädzieho mäsa. Vďaka pravidlám, stanoveným pre značku hovädzieho mäsa z Kobe, je však teraz pomerne ľahké zistiť, či ste v reštaurácii, ktorá podáva pravé hovädzie mäso z Kobe. Veľkoobchodníci a reštaurácie, ktoré podávajú pravé hovädzie mäso z Kobe, dostanú bronzovú sochu a oficiálny certifikát, ktorý by mal byť viditeľne vystavený v ich prevádzke. Asociácia pre marketing a distribúciu hovädzieho mäsa z Kobe tiež vedie oficiálnu databázu (v japončine) pridružených reštaurácií a veľkoobchodníkov.

Definícia najlepšieho hovädzieho mäsa je veľmi subjektívna. Ak si ceníte vynikajúce mramorovanie tuku a jemnú textúru mäsa, Kobe je len ťažké prekonať. Aj vám sa už zbiehajú slinky? Poďme teda do jednej z reštaurácii priamo v Kobe.

Keď si pri plánovaní návštevy mesta Kobe zaumienite, že by ste chceli ísť na steak Kobe, viete si vybrať zo stovky reštaurácií. Rôzne webové stránky zostavili rebríčky tých najlepších reštaurácií, čo vám môže pomôcť uľahčiť výber. Jedno je však isté. Napriek tomu, že ich je na výber mnoho, všetky sú exkluzívne a určite budete potrebovať vopred potvrdenú rezerváciu. Inak je možné, že ak sa rozhodnete až keď už budete v Kobe, tak svoj Kobe steak nemusíte dostať.

My sme si vybrali reštauráciu Kobe Beef GENKICHI, vysoko uznávanú reštauráciu v Kobe, ktorá je uvedená na viacerých zoznamoch webových vyhľadávačov ako jedna z najlepších reštaurácii. V reštaurácii sa nachádza iba desať miest na sedenie, ktoré sú umiestnené tak, aby každý videl na šéfkuchára – môže s ním komunikovať a precítiť jedinečnosť zážitku.

Mäso sa pripavuje priamo pred hosťami a vy ste svedkom precíznosti, temperovania, správneho opekania a ochutnávania. Ponúkajú len „Champion beef“ mäso, ktoré spĺňa prísne certifikačné štandardy mäsa Kobe, čo znamená, že ide o najvyššiu kvalitu. Takéto mäso predstavuje len malý zlomok ročnej produkcie. Táto reštaurácia podáva priemerne 50 kráv ročne, čo podčiarkuje jej exkluzivitu.

Pri výbere menu sa vás šéfkuchár spýta na meno, napíše si ho a pri konzultácii toho, na čo máte chuť je každý tanier individuálne pripravovaný len podľa vás. O náš jedinečný zážitok sa postaral šéfkuchár Keiji, ktorý sa príprave steakov venuje desiatky rokov. Vybrali sme si menu, ktoré zahŕňalo aj predjedlá, polievku a skladalo sa z viacerých chodov, aby sme ochutnali mäso rôznymi spôsobmi. Jednotlivé chody dopĺňalo čerstvé wasabi, cesnakové lupienky, rôzne korenia či sezónna zelenina. Keiji dával pozor na detaily, estetiku a celé sa to odohralo v prostredí, kde to skvele vyniklo.

A ako hodnotíme reštauráciu? Dávame jej päť bodov z možných piatich. Avšak musíme podotknúť, že musíte počítať s tým, že to nie sú bežné reštaurácie, kde prídete, najete sa a idete ďalej. Je to o lovení zážitkov, ktoré vytvára šéfkuchár. Musíte si teda vyhradiť aspoň 2,5-3 hodiny času.

Koľko sme za takýto steak zaplatili? Každý člen našej malej BUBO skupinky si vybral mäso podľa vlastných preferencií a od toho sa odvíjala aj cena. Ten môj mal 100 g a stál približne 100 eur. Celé menu s ostatnými chodmi bolo okolo 120 eur. Na konci sme dostali aj certifikát o tom, že sme boli svedkami tohto jedinečného zážitku. Deň sme zakončili dezertom a plní zážitkov odchádzame z Kobe späť do Osaky.