Dublin - metropola piva, whiskey a írskej kultúry

Írsko má za sebou neľahkú, búrlivú históriu, ktorá bola z veľkej časti tvorená práve v Dubline a podobne je tomu dodnes. Mesto, v ktorom je koncentrovaná väčšina ekonomiky aj spoločenského života celej krajiny. Výstavba nových budov, rast a zveľaďovanie hlavného mesta sa od vstupu Írska do Európskej Únie udržiava v prijateľnom, primeranom tempe, s ohľadom na domácich i turistov, berúc zreteľ pri tvorení jeho nového, moderného obrazu na pôvodný, svojský charakter mesta. Zjednodušene sa dá povedať, že to, čo bol kedysi Londýn, je svojou lákavou perspektívou pre prisťahovalcov dnešný Dublin. No pozor, spomínať Anglicko pred domácimi je tu dodnes riskantnou záležitosťou. Pri pive vás za to síce nezbijú, ale prečo výčitky Írov voči Britom pretrvávajú dodnes, to sa dozviete nižšie…

V dobe, keď sa v Írsku objavili prví Kelti (rok 500 p.n.l.), už mala írska kultúra dobu kamennú, bronzovú i železnú za sebou. Boje o pôdu a dobytok medzi rodinnými kráľovstvami sa však stali bežným spôsobom ich života. Do toho vstúpil liberálny súbor pravidiel - tzv. Brehonské právo, ktoré na dlhú dobu zmiernilo každodenný život, a spoločnosť toto právo viac menej znášala. Po príchode Sv. Patrika, ktorý priniesol do krajiny v r. 432 kresťanstvo, sa začala zlatá, pokojná doba. Až do časov, kedy krajinu obsadili normanskí Vikingovia, ktorí si tu v 9.-10. storočí zakladali svoje osady a Írov začali rabovať. Od konca 12. storočia sa už o Írsko začali neodbytne uchádzať ich veční rivali – Angličania. No húževnatých Írov celkom ovládli až v 17. storočí, s postavou Olivera Cromwella, ktorého meno je nezmazateľne spojené s históriou krajiny. Tento vodca anglickej revolúcie sa nadlho stal symbolom sporov a írsko-anglickej zášti. Nečudo, Cromwellowe vojská v tej dobe nemilosrdne vraždili kohokoľvek, kto im prišiel pod ruky. A to Íri vtedy ešte netušili, že to bol len začiatok ich neľahkého údelu popri Angličanoch… Svoju slobodu si nanovo – ako samostatná republika, nezávislá od Angličanov, vydobyli až v roku 1922.

Dublin leží vo východnej časti krajiny, v ktorej ústí rieka Liffey do Dublinského zálivu. Žije tu viac ako 500 tisíc ľudí, no vrátane aglomerácie Väčší Dublin (Greater Dublin) toto číslo siaha až do dvoch miliónov obyvateľov, čo tvorí takmer tri štvrtinu všetkých Írov. Metropola je najväčším mestom Írska aj celého írskeho ostrova. Keďže prvým, pôvodným úradným jazykom republiky je írčina, Dublin má aj svoj domácky názov – Baile Átha Cliath. No samozrejme, ako turista si všade vystačíte s medzinárodným názvom tohto historicky pestrého mesta.

Asi v 10. storočí stáli na mieste metropoly dve osady – vikingská An Dubh Linn a keltská Áth Cliath. Postupne bola vybudovaná katedrála Christ Church, Anglonormani tu postavili Dublinský hrad, osada sa stala sídlom vtedajšej ríše. Až prišli Angličania… No aj za ich nadvlády sa Dublin rozrastal a mocnel. Vždy bol po Londýne druhým najvýznamnejším mestom Spojeného kráľovstva. Mnoho z dnešnej architektúry a rázu Dublinu pochádza práve z tohto obdobia. Vrátane večnej anglicko-írskej rivality…

Našu BUBO prehliadku Dublinu začíname pri múzeu EPIC (The Irish Emigration Museum). Sme v časti Dublin Docklands, ktorú vieme prirovnať k londýnskemu Canary Wharf – teda vo finančnom srdci mesta so sídlami stoviek významných firiem a inštitúcií, ale aj múzeí. Múzeum EPIC zaujímavo mapuje históriu írskej diaspóry do iných kútov sveta a aj vďaka veľkolepému dizajnu na World Travel Awards bolo pre rok 2019 menované jednou z najpozoruhodnejších turistických atrakcií sveta. Niet divu, ukrýva sa tu dokopy 22 expozícií, v rámci ktorých sú okrem iného pútavo predstavení slávni írski rodáci – politici, vedci, športovci,  spisovatelia, návrhári - roztrúsení po celom svete.

Hneď vedľa múzea sa nachádza Urban Brewing & Stack A Restaurant - reštaurácia s vonkajším vyhrievaným posedením, vysokými stropmi a luxusnými lustrami. My v BUBO máme toto miesto veľmi radi, vždy sa tu zastavíme a dáme si skvelý obed. Poctivé domáce polievky, írske burgre, výborné ryby, šaláty, skvelé dezerty (aj z piva!), a to všetko v luxusnom prostredí. Presklené poschodie s barelmi s vlastným domácim uvareným pivom si viete na vlastnej koži vychutnať na štýl pivnej ochutnávky, ktorú majú v ponuke každý týždeň inú. V tomto podniku sa určite nezabudnite ísť prejsť na toalety v podzemí. Celá reštaurácia je podpivničená a prerobená ako uličky s obrazmi a whiskey barelmi, poukazujúcimi na históriu tejto mestskej časti. Podzemie je formované ako bar, drink si teda môžete dopriať aj dole.

Po výbornom obede a príjemne strávenom poludní sa dostávate k rieke Liffey. Aj vám možno pohľad hneď zabehne na nový most v tvare harfy, pomenovaný po slávnom spisovateľovi a dublinskom rodákovi Samuelovi Beckettovi, navrhnutý prestížnym španielskym architektom Santiagom Calatravom. Zavesený otočný most – po írsky Droichead Samuel Beckett, bol postavený v rokoch 2007-2009 a harfu má pripomínať ako jeden zo symbolov Írska. Keďže sa však nachádza na opačnej strane mesta ako je centrum, tak si väčšinou vystačíme iba s pohodlným pohľadom z diaľky na túto architektonickú krásu. Keď si toto umelecké dielo vo forme mosta poriadne odfotíte a otočíte sa o stoosemdesiat stupňov, to, čo sa vášmu pohľadu naskytne tentoraz, vám môže vyraziť dych!...

Uvidíte sugestívnu skupinku sôch, znázorňujúcu vyhladovaných mužov, ženy a deti - Pomník Veľkého írskeho hladomoru. Krajinu postihol v rokoch 1845-1849 a počas tých piatich rokov sa z pôvodných takmer deväť miliónov obyvateľov Írsko hrozivo vyľudnilo. Odhaduje sa, že na hlad vtedy zomrelo až 1,5 milióna ľudí, a ďalšie dva milióny ušli do sveta za lepším životom (hlavne do USA, Kanady a Anglicka). Prvotnou príčinou tragédie bola pleseň zemiaková, kvôli ktorej sa úroda najrozšírenejšej plodiny a základnej obživy krajiny v extrémne rýchlom období vytratila. Ľudia, ani dobytok skrátka nemali čo jesť. Situácia bola vtedy naozaj strašná, chudobných a hladných neprijímali do nemocníc, mŕtve telá často končili v rieke. Táto nešťastná udalosť sa stala ohniskom hnevu a najväčších výčitiek Írov voči Angličanom, ktorí ako najbližšie mocné kráľovstvo v tých biednych časoch nepodalo krajine tak potrebnú pomocnú ruku. Tiež sa im vyčíta, že Briti jednoducho nepriaznivými zákonmi zabránili Írom ako katolíkom dostať sa k pozemkom, čím sa prakticky spolupodieľali na hladomore. Predpokladá sa, že tam niekde sa začal írsky odboj voči britskej nadvláde a ich snaha o nezávislosť.

Sme stále na jednej strane rieky, odkiaľ na pravej strane vidíme niekdajší colný úrad mesta – elegantnú koloniálnu budovu z roku 1791. Cez tento bod musel kedysi fyzicky prejsť úplne každý, kto sa do mesta chcel dostať a začať tam obchodovať. Dnes táto neoklasicistická budova slúži ako sídlo mestského plánovania a lokálneho parlamentu. V týchto miestach sa dostávame do centra Dublinu. Popri rieke prichádzame na hlavnú ulicu O´Connell Street a k pamätníku Daniela O'Connella. - írskeho národného vodcu, ktorý pred vami stojí dvakrát väčší ako životnej veľkosti, pyšne stojaci na znak boja náboženskej slobody. V strede samotnej ulice, hneď za sochou O'Connella, sa týči 120 metrov vysoký Monument svetla, ktorému Dublinčania hovoria prosto "veža". Vidieť ju z celého Dublina a je považovaná za miesto stretávania sa. Vraj, keď sa budete orientovať podľa svetla, nájdete cestu. Po O´Connell Street prejdeme cez rieku rovnomenným mostom do centra mesta. Nezabudnite, že aj samotný O'Connellov most je architektonicky významný a unikátny v celej Európe - je to jediný most, slúžiaci na prepravu, ktorý je rozmernejší svojou šírkou ako dĺžkou.

Od mosta už priamo kráčame k najznámejšej írskej univerzite - Trinity College. Vchod je priamo z ulice vľavo, kde sa podchodom presuniete na hlavné univerzitné námestie. Pripravte sa na davy ľudí, študenti, ktorých tu nájdete počas školského roka mnoho (v súčasnosti je počet študentov cca 15 tisíc), sa tu miešajú so stále prítomnými turistami, ktorí sú taktiež bežnou súčasťou univerzity. Nečudo, každý chce vstúpiť do útrob školy, kde študovali osobnosti ako prvá írska prezidentka Mary Robinsonová, satirici a autori Oscar Wilde a Brian O'Nolan, spisovatelia Bram Stoker (´otec´ Draculu) a Samuel Beckett, či viacerí dôležití štátnici. Univerzita bola založená v roku 1592 kráľovnou Alžbetou (preto celý názov školy je College of the Holy and Undivided Trinity of Queen Elizabeth near Dublin) po vzore Oxfordu a Cambridge. Patrí k siedmim tzv. starým univerzitám Británie a Írska, vo viacerých budovách sa ukrývajú tri fakulty.

Po vstupe na námestie uvidíte napravo pred vami masívnu impozantnú budovu. Ide o univerzitnú knižnicu – Library of Trinity College, kde nájdete viac ako šesť miliónov kníh.  Medzi inými sa tu nachádza najzachovalejšia kniha štyroch evanjelií na svete - Kniha z Kellsu, stará takmer 1300 rokov. Nádherná kniha vznikla v kláštore, farby, ktoré mnísi vtedy použili na tvorbu opisov a iluminovaných obrázkov, sú čisto prírodné, dokonale zachované aj pomocou ustaľovaču farby vtedy vyrábaného z vaječných žĺtkov.

Vstup do knižnice je z pravej časti budovy a turistom ponúka obhliadky celoročne, každý deň medzi 9:30 a 17:00. Za osemnásť eur sa dostanete do knižnice na obhliadku spojenú aj s kampusom a zvyškom areálu. Lístky si viete kúpiť na mieste pri vchode do Univerzity, ak by ste sa chceli vyhnúť davom, odporúčame zakúpiť lístky online tu.

Od Trinity College sa smerom po ulici Colege Green a vľavo po Church Lane po asi dvoch minútach chôdze dostaneme priamo k soche Molly Malone. Naviguje nás k nej bezpečne aj kostol Sv. Andreja, ktorí sa týči priamo za ňou. Zaujímavosťou kostola je, že raz už v Dubline stál, o pár ulíc ďalej, no s Cromwellom padol aj tento chrám, a nanovo bol postavený v roku 1665. V roku 1860 však vyhorel, a tak tu dnes stojí jeho najnovšia verzia.

Nás však ešte viac zaujíma samotná Molly Malone, ktorú nájdete pred kostolom. Kto to bol a prečo sa vlastne stala symbolom mesta? Molly bola v 18. storočí pouličnou obchodníčkou s mušľami, ktorá sa po nociach nebála ukazovať ani svoje telo. V časoch, kedy ženy nemali veľa právomocí, sa Molly svojou odvahou dostala do povedomia lokálnych veľmi rýchlo. Na jej pamiatku írska hudobná skupina "The Dubliners" vytvorila pieseň "Cockles and Mussels", ktorá sa dodnes pospevuje v uliciach, či počas mestských alebo školských udalostí metropoly veľmi často, stala sa akousi nepísanou hymnou Dublinu. V legendách sa traduje, že po smrti Molly nikdy celkom neodišla a mesto prekliala. Iní zasa veria, že ho chráni. Tak či tak, nezabudnite pošúchať Mollyno bujné poprsie. Prečo? Predsa pre šťastie! Nebudete prví, sami uvidíte, že sú od toľkého šúchania turistov z celého sveta svetlejšie...

Od sochy Molly Malone je to po úzkej malebnej uličke Dame Lane naozaj blízko k Dublinskému hradu. Samotná ulička nesie svoj názov podľa kostola St. Mary del Dam, ktorý bol v 17. storočí zdemolovaný, a neskôr nanovo vybudovaný. Vstup do hradu je po ľavej strane a je pomerne nenápadný. Prejdete cez krátky most a ocitnete sa na hradnom námestí. Odtiaľto Dublin Castle nevyzerá nijak zaujímavo, preto odporúčam zakúpiť si vstup na prehliadku, kedy sa dostanete do samotných útrob hradieb, považovaných za jednu z najdôležitejších stavieb celého Írska a symbol britskej nadvlády v srdci hlavného mesta. Postavený bol v 13. storočí a svoju reprezentatívnu a štátnickú funkciu si plnil až do roku 1922, kedy bolo Írsko vyhlásené za samostatnú Írsku republiku. V hrade sa dodnes konajú významné politické stretnutia, príjmajú sa tu medzištátne návštevy, je jedným z hlavných sídiel írskej vlády. Mnoho častí bolo zrekonštruovaných, pôvodný nábytok a vybavenie je však extrémne zachované a pomalým skúmaním chodieb a miestností sa tak viete celkom autenticky preniesť do minulosti tejto krajiny. Galérie, hodinové veže, georgiánske námestie s hlavnou vežou, kráľovská kaplnka, knižnica, či múzeum a honosné sály, kde uvidíte umenie z Japonska a Číny, ale aj krásne priľahlé záhrady, to za vstupné osem eur jednoznačne stojí! 

Po obhliadke hradu sa z jeho východu dáme na hlavnú ulicu Dame Street, ktorá je prirovnávaná k edinburghskej Royal Mile 18. storočia - práve kvôli magickému prepojeniu hradu s budovou parlamentu. Na ľavej strane sa už pred nami týči mestská radnica - Dublin City Hall, postavená v neskoršom období 18. storočia architektom Thomasom Cooleym z Londýna. Kedysi táto budova slúžila ako kráľovská zmenáreň niekdajších obchodníkov, ktorí si potrebovali pre úspešný obchod zmeniť írske punty na anglické šterlingy. Podobne ako bývalá budova Hlavnej Pošty na O'Connell Street bola aj táto stavba účasťou Veľkonočného povstania - tzv. Írskej občianskej vojny v rokoch 1916-1922. Ak nechcete absolvovať organizovanú prehliadku, môžete sa ísť pozrieť aspoň do hlavnej haly, ktorá je na kopulovitých stropoch s rotundou olemovaná dvanástimi maľbami maliara Jamesa Warda, ktorý sa nechal pri svojich výtvoroch inšpirovať pohnutou históriou Dublinu.

Aby tej veľkej a ťaživej histórie nebolo priveľa, ak máte viac času, určite si zájdite do snáď najchýrnejšieho pivovaru – The Guinness Storehouse. Interiéry sú navrhnuté tak, aby ste sa vnútri cítili ako uprostred pivného krígľa. Pivovar má sedem poschodí a vy tu preskúmate do posledných drobností, čo sa skrýva za výrobou jedného z najlepších pív sveta. Ak ste, naopak, skôr “whiskár”, zájdite si na prehliadku destilérky Old Jameson – jednej z najvychytenejších whiskey v krajine aj na svete. Dozviete sa všetko o výrobe tohto národného tekutého pokladu Írov a ochutnáte niektoré z najlepších ročníkov. Whiskey vie byť luxusný zážitok a to je niečo, čo v BUBO radi hľadáme. 

A teraz trochu z iného dublinského súdku… Keby ste pred dvadsiatimi rokmi oznámili skupinke domácich, že sa chystáte do Temple Baru, zrejme by vás od toho začali odhovárať. Kedysi schátraná a nebezpečná časť mesta sa však za ten čas stala najznámejšou, nielen turistickou vychytávkou centra mesta. Temple Bar je oblasť, ohraničená na severe riekou Liffey a na juhu ulicou Dame Street. Je pomenovaná po sirovi Williamovi Templovi, ktorý vlastnil aj časť náplavky v blízkosti tohto miesta. Kedysi to tu bolo zrovnané so zemou a mala tu vyrásť autobusová stanica. Mladí architekti však predbehli výstavbu a zaplnili miesto galériami, divadlami, dizajnovými obchodíkmi a umeleckými centrami. Domáci si na nové kultúrne centrum metropoly zvykli veľmi rýchlo, a dnes pravú atmosféru mesta, vrátane nočného života, zažijete práve tu.

Začnite pri pube s červenými stenami a kvetmi s príznačným názvom Temple Bar – ikonickým barom mesta, a úzkymi uličkami sa prejdite pozdĺž podnikov s vonku postavajúcimi Írmi s pivom v ruke. Tých tu môžete stretnúť vo dne i v noci, socializujúc sa na ulici, či vnútri, počas ktoréhokoľvek dňa v týždni. Príjemný oddych a klebetenie s kamarátmi, ktorému sa v Írsku hovorí "craig" a skvele vám predstaví skutočný charakter tohto mesta. Mesta, kde majú domáci radi dlhé rozhovory, spievanie tradičných piesní, rozprávanie vtipov, zábavu, napriek tomu, že bolo toľkokrát zranené a pokorené. A ktoré vám možno práve tu pripomenie niečím aj našu, slovenskú mentalitu. Mesta, ktoré hoci prežilo celé stáročia v područí iných, nikdy nestratilo zo svoje “írskosti” a húževnaté srdce mu nikdy neprestalo byť pre svojich ľudí, svoju krajinu. Ktoré v histórii prežilo obrovský odliv svojich ľudí do zahraničia, dnes pre svoje srdce, malebnosť a rozvoj láka nových prišelcov z celého sveta, aby tu našli nový domov.

Dublin má ako každé lukratívne mesto v sebe ukrytý aj zmyselný luxus v ktorom si viete vychutnať váš pobyt. Ak hľadáte unikátny hotel, odporúčame vám The Marker hotel v centre mesta, ktorý sa vydal cestou ekológie a udržateľnosti. Moderne zariadené izby dýchajú priestorom a ako hostia dostanete aj možnosť zaplávať si v 23 metrov dlhom bazéne v štýle infinity pool. Milujeme ten pocit, keď si zájdete do Rooftop Lounge na pohárik írskej whiskey či na skvelý stejk. Ak chcete raz za život zažiť niečo unikátne, priam kráľovské, skúste si vybrať v hoteli prezidentskú suitu. Patrí k najdrahším v celom Dubline a pochopíte rýchlo prečo!

Luxusným ubytovaním v centre mesta sa môže pochváliť aj hotel The Westin Dublin len pár krokov od Trinity College. Zaujme vás jeho historická budova a napokon podmanivý svet luxusu, ktorý vás v Dubline rozmazná.

Chcete si s dokonalým ubytovaním spárovať aj gastronomický zážitok? Dublin je miesto, kde nájdete aj reštaurácie ozdobené michelinskou hviezdou. Oslavujete niečo unikátneho alebo len chcete luxusný zážitok? V tom prípade je tu pre vás reštaurácia Chapter One by Mickael Viljanen, jediná reštaurácia Dublinu s dvomi michelinskými hviezdami. Fínsky šéfkuchár je gastronomický alchymista a verte, že vás dostane!

Ak ani po tejto skúsenosti nemáte dosť, zájdite si do hotela The Fitzwilliam, kde nájdete reštauráciu Glovers Alley s jednou hviezdičkou. Moderná, kreatívna kuchyňa a jedla ako z iného sveta!