Dardželing a Sikkim - najlepší čaj sveta pri nezabudnuteľnom východe slnka

Naša cesta sa začína v Darjeelingu (alebo Dardželingu), respektíve na vojenskom letisku Bagdogra. Dávajte si pozor, nesmie sa tu fotiť! Indickí vojaci sú na to veľmi hákliví a budú od vás chcieť, aby ste fotku zmazali. Nevadí, pretože čoskoro začíname stúpať – cesta z Bagdogry do Darjeelingu je totiž nesmierne kopcovitá, úzka, a teda náročnejšia. No tie nádherné výhľady, ktoré sa nám čoskoro ponúknu, stoja naozaj za to.

Čarovný Darjeeling by sme mohli pomenovať aj Nádherné výhľady – v prípade indického mesta by išlo o príznačný názov. Bystriny tečúce z hôr, nekonečne hory, orchidei, magnólie, dokopy asi 4 000 druhov rastlín... To všetko nám priam ukradlo zrak.

Aj fauna Darjeelingu je neuveriteľne rozmanitá a patrí do nej podľa mňa aj najkrajšie a najmilšie stvorenie - panda červená, o ktorej ste už určite počuli. Ak nie, poviem vám o nej viac v tomto blogu.

Po tom, ako sa dostaneme do cieľovej destinácie, vystupujeme, no nesmieme si zabudnúť obliecť mikinu, v Dardželingu je stále chladnejšie - veď sa nachádzame vo výške 2 050 m.n.m. A práve počasie bolo jedným z dôvodov k vybudovaniu mesta. Prijemná teplota v Darjeelingu bola útočiskom pre britských vojakov a práve toto mesto slúžilo ako letné sídlo a sanatórium, kam chodili Briti oddychovať.

Pôvodne postavili indické mesto v Západnom Bengálsku pre 10 000 obyvateľov. Dnes tu žije 120 000 ľudí, ale na šarme mu to vôbec neuberá. Darjeeling je medzinárodne známy ako turistická destinácia vďaka svojmu nádhernému výhľadu na Mt. Kanchandzonga (tretia najvyššia hora sveta a najvyššia hora Indie, po slovensky Kančenčonga), ale aj čajovému priemyslu a himalájskej železnici, ktorá je na zozname svetového dedičstva UNESCO.

To, čo je na Darjeelingu a jeho okolí úplne najkrajšie, je výhľad na celé pohorie Singalila spolu s Kančenčongou, Bhutánske Himaláje a časť pohoria Everest. Ani neviem, čo vám skôr ukázať. Toľká nádhera... A napriek tomu odporúčame v BUBO pridlho sa nekochať, ale ísť skoro spať a dať si veľmi skorý budíček. Nechcete totiž zmeškať najkrajší východ slnka na svete.

Už o 4.30 h ráno vyrážame na Tigrí vrch (2 600 m.n.m., 40 min cesty). Nebojte sa, tigre tu už dávno nežijú, ale keďže ste v rozprávkovej oblasti, naskytne sa vám magický pohľad na Kančenčongu.

Je skoro ráno, možno vám ešte klipkajú oči, no majestátny výhľad na štíty Kančenčongy a prvé lúče slnečného svetla – to vás zaručene prebudí. Vďaka takýmto výhľadom je Tigrí vrch perfektným miestom na pozorovanie tejto hory. Keďže sme príliš nízko, sme v tme a ako svetlo nádeje z tmy vychádza slnko a dotýka sa vrcholov Kančenčongy.

Neuveriteľné! Everest sa na vás pozerá z diaľky a umocňuje malebnú krásu lokality. Zasnežená hora vyzerá v čase východu slnka výnimočne a očarujúco. Slová došli, už si len vychutnávate silu momentu. Osvietené osemtisícovky ako na dlani a v okolí výkriky mužov, ktorí predávajú čaj. Stojí menej ako 50 centov a chutí výborne, i keď s cukrom to, ako vždy, prehnali. Moment krásy, ktorý premenil ranné minúty na najkrajšie v živote, sme si užili do sýtosti. Slnko zohrialo vzduch, vznikol opar a my sa ponáhľame na raňajky.

Už vieme, že musíme ísť skôr, nech nezostaneme trčať v dopravnej zápche. Už sa nevieme dočkať, kedy budeme na raňajkách. Čo nám pripravili? V našom skvelom hoteli Dekeling sme my BUBO ako doma. Ešte pred tým, ako začneme jesť si odchlipneme z dardželinského čaju a prehodíme cez seba deku pri pohľade na ospalé mesto. Môže byť ten čaj taký dobrý? Sila okamihu precítená znovu.

Pozor, v rámci ideálneho programu v Dardželingu nemožno prokrastinovať či leňošiť, pred nami je nabitý program. Máte radi cestu vlakom? A čo tak si užiť hodinovú jazdu himalájskou železnicou? Nasadať, BUBO má lístky!

Všetky tri železnice sú stále plne funkčné. No a my, lovci zážitkov, ideme do mestečka GHOM, aby sme si pozreli miestnu ZOO, Himalájsky inštitút a, samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na gurmánstvo a skvelý obed.

Vystúpili sme v Ghome a troška sa prejdeme po koľajach, veď prečo nie. Je to dovolené a práve na nich je život naozaj rozmanitý. Ľudia tu predávajú rôzne špeciality, ale ak ste si napríklad zabudli sveter, práve tu ho kúpite.

Nemajte obavy, pokiaľ ide vlak, ľudia začnú kričať a sťahovať svoje provizórne stánky. Taký je indický chaos v praxi, pre mnohých aklimatizácia šokom a zážitok aj pre tých, ktorí Indiu už poznajú. No už vchádzame do ZOO. Súčasťou komplexu je aj práve Himalájsky inštitút a múzeum. To si pozrieme spoločne a ja už objednávam obed v lokálnej reštaurácii.

Všetci sme si obľúbili a jednohlasne odporúčame jedlo tukhpa. Ide o veľkú polievku s rezancami, zeleninou, prípadne vajíčkom. Obľúbená je kuracia, ale aj vegetariánska verzia. Potom si dáme hodinku rozchod, aby sme si mohli pozrieť zvieratá, ktoré tu našli útočisko. Medzi nimi aj moja obľúbená panda červená.

Voľakedy ste si mohli kúpiť tento čaj naozaj kdekoľvek, avšak, poviem vám, nebol to ten pravý čaj. Až v roku 2004 si Darjeeling zaobstaral patent a výnimočný čaj nájdete len v tomto kúsku sveta. Jedine tento čaj môže niesť vznešené meno Darjeeling, ktorý zaručuje kvalitu.

Čaj Darjeeling prvýkrát vysadili začiatkom 19. storočia a jeho neporovnateľná kvalita je výsledkom miestneho podnebia, pôdnych podmienok, nadmorskej výšky a starostlivého spracovania. Každý rok sa vypestuje asi 10 miliónov kilogramov na ploche 17 500 hektárov.

Čaj má svoju zvláštnu arómu a vzácnu vôňu, ktorá naplní vaše zmysly. Teplý nápoj z Dardželingu ochutnali znalci po celom svete. Symbolmi Dardželingu sú určite Kančenčonga, himalájska železnica a čaj. Pravý svetoznámy a preslávený čaj sme ochutnali, nakúpili vo veľkom, a tak sme uzavreli spoznávanie tohto malého mestečka, ktoré je pýchou Západného Bengálska.

Máte radi vodu? Myslím divokú vodu, lebo ďalšia cesta nás zavedie k rieke Teesta (Tista). Viete, že ju splavil aj herec Richard Gere? Keď to dal on, dáme to aj my, veď sme lovci zážitkov!

Po ceste z Darjeelingu do Sikkimu sa zastavíme na vyhliadke. Krásna a čistá rieka Teesta pokojne zurčí a dáva život obyvateľom. „Nemôžeme ju splaviť?" hneď sa ma pýtajú klienti. „Samozrejme!“ odpovedám bez váhania.

Po úvodnom brífingu sa začína adrenalínová cesta, najprv pokojné toky striedajú divokejšie, a potom to tu je! Dva kilometre, ktoré preveria náš tím. Zvládneme to? Ustojíme to? Voda nás hádže zo strany na stranu, počujem výkriky BUBO klientov a neviem identifikovať, či nadšené alebo ustrašené.

Jediná cesta von je to zvládnuť. Ešte pomedzi tento jeden kameň, vyhnúť sa vlnám a už vidím pokojný tok. Naberiem odvahu a obzerám sa. Vidím klientov vysmiatych a na tvárach sa odráža výhra. Sme tím! Spečatili sme to a domov si odnášame ďalší úžasný zážitok v priebehu zopár hodín.

Sikkim je najmladší štát Indie, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti krajiny, vo východných Himalájach. Je to jeden z najmenších štátov Indie. Na severe a severovýchode hraničí s Tibetskou autonómnou oblasťou Číny, na juhovýchode s Bhutánom, na juhu s indickým štátom Západné Bengálsko a na západe s Nepálom.

Hlavné mesto je Gangtok a leží v juhovýchodnej časti štátu. Sikkim, ktorý bol dlho suverénnym politickým subjektom, sa stal protektorátom Indie v roku 1950 a indickým štátom v roku 1975. Napriek svojej malej rozlohe má Sikkim pre Indiu veľký politický a strategický význam – a to vďaka svojej polohe pozdĺž niekoľkých medzinárodných hraníc.

Dokonca aj keď doň vchádzame z Indie, potrebujeme prejsť cez hranice a dajú nám tu pečiatku do pasu. A, pozor! Do Sikkimu nemôžeme doniesť menšiu než litrovú fľašu a, fajčiari, nepoteším vás, v Sikkime sa nefajčí.

Asi 23 km od Gangtoku, na kopci oproti Gangtoku, sa nachádza kláštor Rumtek. Pokojné útočisko a domov mníchov, sídlo Jeho Svätosti - Gjalwa Karmapu zo sekty tibetského budhizmu Kagyu. Cesta do Rumteku vedie cez typické sikkimské dediny a mnoho ryžových polí. Všetci sme už nedočkaví, ako taký kláštor vyzerá. Ryžové polia pripomínajú zelený koberec a kde-tu už vidno chlapcov a mladých mužov odetých v červenom rúchu.

Najväčší kláštor v Sikkime ukazuje to najlepšie z tibetskej architektúry a je takmer replikou pôvodného kláštora v Tsurpu v Tibete. V kláštore sa nachádzajú niektoré z najvzácnejších budhistických náboženských umeleckých predmetov na svete a je tiež svetovo presláveným centrom učenia Kagyu.

Už parkujeme a sme medzi poslednými návštevníkmi. Je to výhoda, nemusíme sa totiž predierať davom, pretože tento kláštor je pomerne známy. Spomenutý Richard Gere je dokonca jedným z hlavných sponzorov. Čaká nás asi 10-minútová prechádzka od parkoviska, počas ktorej si užívame výhľady na sikkimské údolie a dokonalú panorámu zastrešujú budhistické vlajky a ich sýte farby.

Hneď pred kláštorom Rumtek je botanická záhrada Nehru, v ktorej nájdeme zmes tropických rastlín a stromov, ako aj veľký skleník exotických orchideí. Je to dobré miesto, kde sa na chvíľu zastaviť. Kláštor je chránený armádou, no ak už vstúpite, nič vás nevyvedie z miery. Dokonalá harmónia tohto kláštora roztopí aj to najchladnejšie neveriace srdce.

Mnísi akurát tancujú svoj obranný tanec, ich rúcha vlajú a v kombinácií s architektúrou kláštora máte pocit, že ste v inom svete. Mnísi od veku 5 rokov prichádzajú do kláštora po tom, ako im to určia rodičia. Tak znie nepísaný zákon - jeden syn sa musí ísť učiť. V rámci kláštora sa nachádza aj škola - DHARMACAKRA.

Počas našej návštevy práve prebiehal vyučovací proces. A, poviem vám, učiteľ vyzeral naozaj prísne. Jeden malý mních sa akurát hral s okuliarmi, učiteľ prišiel a skonfiškoval mu ich – bohvie, či mu to dá až na konci školského roka, ako sa vždy vyhrážali aj naše učiteľky. Pozeráme sa ešte na internát, mnísi bývajú na izbe po dvoch, akurát jeden z nich vyšiel na balkón a s nesmelým úsmevom nás pozdravil a okamžite sa vrátil ku svojej knihe.

Trávime tu asi hodinku, náš lokálny sprievodca nám hovorí príbehy a na hotel sa vraciame nabití budhizmom avšak plní otázok - je to správne? Sú tam šťastní? Raz som spoznal na Srí Lanke mnícha, ktorý bol homosexuál. Na Srí Lanke to je stále trestný čin, vraj utiekol do kláštora, aby mohol žiť normálny život, chránený pred spoločnosťou za jeho múrmi.

Sikkim bol pre nás akousi bránou do budhizmu, pretože nasledujúci deň sa presúvame do krajiny drakov, ktorá je takmer celá budhistická. Po dobrodružstvách v menej známych kútoch severnej Indie, ochutnávke najlepšieho čaju sveta pri najkrajšom východe slnka v živote, raftingu a úžasnom kláštore nás čaká veľmi dlhá cesta a hraničný priechod – ideme do Bhutánu.

Bhután je krajina rozprávok, ktoré sa stali realitou, no pripravte si riadny bakšiš - daň na jeden deň je 330 dolárov - ale z toho 200 ide do škôl a zdravotníctva, takže netreba ľutovať. Počas piatich dní, ktoré na spoznanie Bhutánu určite treba, budeme súčasťou najšťastnejšej krajiny sveta, kde tigre lietajú a mágia sa stáva realitou!

Bhután je určite krajinou, ktorej treba venovať samostatný blog, a preto píšem o úžasoch tohto čarovného a šťastného kúska sveta v blogu o Bhutáne. Do čítania, lovci zážitkov!