Dominikánska republika - Nedocenený raj

Nachádzame sa v 15. storočí, Krištof Kolumbus smeroval na západ za bohatstvom Ázie. Obchodné trasy smerom na východ už neboli bezpečné. Hodvábna cesta padla aj vďaka rozmachu Osmanskej ríše a obchod začal upadať. V Európe však naďalej rástol vysoký dopyt zo strany bohatej šľachty po luxusnom tovare, ktorý pochádzal z Ázie. Takým tovarom bol napríklad hodváb, drahé kamene alebo korenie. Prečo bolo korenie tak vzácnou komoditou? Treba si uvedomiť, že potraviny sme my ako ľudia v tej dobe ešte nevedeli konzervovať. Možnosti boli obmedzené. Najčastejšie sa použivalo udenie, solenie alebo sušenie potravín. Pri obecnom nedostatku potravín nebolo nič nezvyčajné konzumovať aj pokazené potraviny. Čiže jedlo, ak nebolo čerstvé, veľmi zapáchalo a koreniny boli spásou. Proces zavárania objavili až počas napoleonských vojen o cca 300 rokov neskôr, keď sa úspešne podarilo tepelnou úpravou predĺžiť životnosť jahôd.

Bohatstvo a postavenie šľachty bolo v ohrození. Panovníci čelili hrozbám zosadenia. Španielska kráľovná Izabela Kastilská, preto chcela nájsť cestu do Indie za akúkoľvek cenu. V tej dobe je považovaná za najmocnejšiu ženu na kontinente. Kontinent, na ktorom sa už 500 rokov vo veľkom budovali hrady, stavali centrá obchodu a postupne sa zefektívňovala výroba. Kontinent, ktorý prekvital vzdelanými, súťažívými a kreatívnymi ľuďmi v porovnaní so zybtkom sveta. Spoločenské faktory, ako zlatá horúčka a náboženská horlivosť nútili jednotlivé zoskupenia ku konkurencii. Bojovali proti sebe, ale aj proti nepriateľom Európy. Štyri ročné obdobia týchto ľudí motivovali aby sa počas teplejších mesiacov zásobili a dokázali prečkať zimu. Nie ako v iných častiach sveta, kde nie je nezvyčajné mať úrodu aj 2-3krát za rok. (napríklad Vietnam)

Celá táto situácia vyústila do toho, že Európa hľadala novú pevninu a nové bohatstvo. Nikto na starom kontinente netušil, že iný svet existuje a čaká na objavenie. A pritom sú to rozvinuté kultúry s vlastným božstvom, napríklad v Amazónii alebo v Andách. Stredná Amerika je v tom období možno dokonca najhustejšie obývaná časť planéty. Zároveň je to domov najvelkolepejšej civilizácie na kontinente. Pobrežie Ameriky bolo posiate dedinami a mestami s kolosálnymi námestiami. O niektorých týchto kmeňoch dnes nevieme ani len to, ako sa volali a akým jazykom hovorili.

Veľký starobylý svet, ktorý mal už rozvinutú spoločnosť na panovníkov, otrokov, poľnohospodárov, rybárov a lovcov. Je pozoruhodné, že každá rozkvitajúca civilizácia potrebovala k svojmu rozmachu plodiny, ktoré dokážu uspokojiť potreby toľkých ľudí. Zbytok sveta ju ešte nepozná, ale tu je to kukurica. Nie je to ešte ten žltý struk, ktorý poznáme dnes. Nie je to dar od bohov ani šťastie. Je to výsledok dlhoročnej práce šľachtenia plodín. Všetky vyspelé americké kultúry mali spoločný znak – vedeli pestovať kukuricu. Predchodca kukurice bola rastlina zvaná teosinte. Trvalo niekoľko rokov vytvoriť odolnejší plod voči nízkym teplotám a aby bol zároveň výnosnejší. Nikto úplne nevie opísať ako prebehol celý proces šľachtenia. Zaujímavým paradoxom je, že najväčšia civilizácia v Amerike svoj úspech a rozmach dosiahla bez kukurice. Inkovia v Andách stavali paláce sklady a pevnosti vysoko v horách. V ríši, kde sa spoliehali na ľudskú schopnosť dopravovať kamene. Nepoznali úžitkové ťažné zvieratá a nepoznali ani koleso. Energia, ktorá im to celé pomáhala napĺňať, nebolo zlato, ale sú to zemiaky. Pestovali sa pôvodne pred 8000 rokmi aj vo výške 4000m v oblasti pri jazere Titicaca. V roku 1491 Inkovia pestovali rôzne druhy zemiakov, ktoré boli vyšľachtené z dokonca jedovatých či masožravých predkov.

V jednom priemernom meste vedeli vyprodukovať aj 30 000 ton zemiakov. Naučili sa ich skladovať v podobe „chuňo“. Niečo ako sušený zemiakový prášok. Nasypali zemiaky na slamu, rozdupali a nechali cez noc zamrznúť. Nasledujúci deň obschli. Chuňo dokáže byť skladované až 10 rokov. Jednalo sa o veľmi praktickú poistku pre prípad neúrody. Inkovia sadili zemiaky vysoko v horách na terasovitých políčkach. Nezabúdajte, že nemali žiadne ťažné zvieratá, všetko to vybudovali ľudia. V Amerike žilo 100 miliónov ľudí, dalších 100 miliónov žije v Európe, ale tam fungujú z úplne iných potravín. V roku 1491 musela Európa vyžiť na 1/10 plochy čo Amerika. Preplnený kontinent, kde ľudia dokonca ani nepracovali na vlastných poliach, ale obrábali polia panovníkov, šľachty alebo cirkvi.

Hlavným zdrojom obživy v Európe bolo obilie a produkty z neho ako sú chlieb a kaša. Žito, pšenica, ovos, jačmeň, to všetko sa pestovalo systémom trojpolia, keď každoročne jedno z troch polí „regeneruje“ a zúrodňuje sa. Technologicky je Európa tiež popredu. Už dokáže premeniť vietor a vodu na energiu (mlyn) a zužitkovať ju na uľahčenie práce – začala sa poľnohospodárska revolúcia. V Európe už bol bežne rozšírený chov zvierat za účelom masa, vajec, kožušín, mlieka a mliečnych výrobkov. Pätica hlavných domácich zvierat boli kone ovce kravy skoty a prasatá. Ich hnoj navyše pomáhal pri zúrodňovaní polí. V Amerike nič z toho nepoznali.  V Andách chovali lamy, ale len na maso, kožušiny, vlnu a transport tovaru. Boli nepoužitelné v boji, nedali sa ani podojiť. Druhým najdôležitejším zvieraťom v Amerike bol moriak. Boli tak dôležité, že dnes majú v kalendári až dva sviatky. Historicky obrovské cicave ako mamuty, vyhubila zmena klímy a lovci, ktorí sem prišli cez zamrznutý Beringov prieliv (tzv. cesta prvých ľudí). To je jedna z teórií, ako sa dostali ľudia z Ázie do Ameriky. Bizóny, jelene alebo antilopy, nie sú veľmi vhodné na domestifikovanie.

Indiáni vypozorovali, že tráva lepšie rastie, keď je vypálená po zásahu bleskom. Naivná je predstava, že Indiáni žili v súlade s prírodou. Po tomto zistení sa začalo obrovské vypaľovanie, ničenie ekosystémov, pretváranie krajiny a vznikajú nekonečné prérie. Vypálenie lesov zjednodušuje lov a čerstvé pastviny lákajú zvieratá a ich predátorov. V Amerike prebieha lov len s jednoduchými zbraňami ako sú luky a šípy, alebo kopije z kostí.

To je ďalší veľký rozdiel medzi Amerikou a Európou. V Európe sa neloví pre prežitie, ale pre zábavu a prestíž. Loviť môže len šlachta, inak sa to považovuje za pytliactvo.

V Európe je ešte jeden podstatný zdroj potravy a to sú ryby. Kresťanstvo ryby schvaľuje, maso je inak zakázané viac ako 100 dní v roku. Avšak aj tento zdroj sa kráti. Rieky sa vďaka intenzívnemu poľnohospodárstvu znečisťujú. Z čistých horských rýchlych riek sa stávajú kalné a pomalé vody. To spôsobuje problémy pri rozmnožovaní rýb a následnom poklese stavov.

V Amerike v povodí Amazonky našli Európania (pre nich) nové plodiny ako sú papaya, kakao, mango, orechy, palmy,.... Bolo to jednoducho niečo úplne iné, než čo dovtedy poznali a preto si mnohí mysleli, že prišli do rajskej záhrady.

Ďalším zdrojom, ktorý sa stával čím ďalej tým cennejším, bolo drevo. Na neustále vojenské konflikty sa taví železo dňom i nocou. A na to treba drevo. Obrovské množstvo dreva. Ľudia si z dreva stavajú príbytky. Veľkolepé stavby ako su hrady a zámky sú síce z kameňa, ale spotrebujú obrovské množstvo dreva do základov a na lešenie. Drevom sa kúri, používa sa ako rukoväť nástrojov alebo sa z neho budujú povozy. Drevo sa ťaží po celej Európe a vo veľkom. Európania si zdemolovali svoje prírodné zdroje. Ľudia si to uvedomujú, len skrz zhoršujúce sa životné podmienky. Dychtia po nových nápadoch, riešeniach a príležitostiach. Vznikne knihtlač, zlepšuje sa gramotnosť a vzdelanie sa stáva dostupnejším.

A práve to je hnacím motorom, aby panovníci vysielali námorníkov a dobrodruhov „za obzor“. Chcú nájsť nové obchodné trasy, nové príležitosti či nové zdroje. Jeden z nich prichádza s nápadom ísť na západ, aby prišiel na východ. Je to námorník – nadšenec s bláznivým nápadom na plavbu do neznáma, aby dorazil do Indie. 5 rokov strávil presvedčovaním Izabely Kastilskej, aby jeho cestu financovala. Zadotuje mu 3 lode, čo nie je tak veľa, keď si dobre uvedomuje, čo všetko môže získať. Ten človek sa volal Krištof Kolumbus.

Najprv mal problém zohnať posádku, nakoniec, ale zoženie 87 mužov. Je to zmes negramotných, zločincov, ale aj vrahov, ktorí si radšej zvolili pravdepodobnú smrť na mori než šibenicu. Mnohí z nich sú bývalí vojaci momentálne bez práce. Táto zostava je armáda štastlivcov. Krištof Kolumbus vypláva z Palos v lete 1492. Sľubuje posádke aj kráľovnej, že za 6 týždňov budú v Indii. Kolumbus objaví Ameriku. A tým sa zmení celý svet. 

12 októbra, 1492 zhliadnu zem. "Nevidíme žiadne ovce ani kozy ani iné zvieratá. Vidíme len veľmi divokú flóru, prudko odlišnú než akú poznáme". (Citát z dochovaných zápiskov.) Netušia, že neprišli do Indie, ale, že vošli do „Nového sveta“.

Plavili sa dlho, prežili plavbu a našli zem v mene Boha pre španielsku korunu. Sú unavení, vyčerpaní ale vďační. Čo je to za miesto, kde nie sú žiadne prístavy, obchodníci ani lode, ktoré očakávali?

Potom sa presúvajú na Kubu, kde im miestni oznamujú, že za ostrovom je obrovská zem. Na Hispaniole dnešné Haiti a Dominikánska republika si postavia základňu - La Navidad. Kolumbus tu nechá zopár mužov strážiť územie. Zriadia si tu hlavné mesto. Kolumbus sa triumfálne vracia do Európy. Všetci sú pripravení odkrojiť si z nového bohatstva. Ostatné štáty začínajú so svojimi vlastnými zámorskými výpravami. Začína sa obchodovať, objavujú sa nové epidémie, choroby a samozrejme aj násilie pri prelievaní kultúr.

Pôvodní obyvatelia Indiáni z kmeňa Tainos na ostrove Hispaniola boli skoro úplne vyhubení. Veľká časť zomrela zavlečením epidémií. Preto sa Španieli rozhodli pre dovoz lacnej pracovnej sily - otrokov z Afriky. Na prelome 17-18 storočia sa ostrov rozdelil na základe dohody z Rijwijku medzi Francúzov a Španielov (dnešné Haiti a Dominikánska republika). Nasledovný vývoj bol trochu divokejší. Niekoľkokrát vyhlásili nezávislosť, prežili okupáciu zo strany Haiti (tu možno treba hľadať dnešnú rivalitu s Haiti) a popasovali sa aj so zasahovaním do vnútorných záležitostí zo strany USA na začiatku 20. storočia a v časoch Studenej vojny.

Dominikánska republika je jeden z pozitívnych príkladov pre jej ekonomické výsledky. Vzorom môže byť pre okolité krajiny jej stabilný rast HDP, obrovský boom v cestovnom ruchu a zlepšujúca sa kvalita života aj napriek všadeprítomnej korupcii.

Jeden ostrov a dve krajiny. Ak sa narodíte na Haiti máte 2,5x väčšiu šancu, že zomriete ako novorodenec v porovnaní s Dominkánskou republikou (Ďalej ako DR). Ste asi 10x chudobnejší a aj očakávaná dĺžka života je podstatne kratšia.

Ako je možné, že dve krajiny na jednom ostrove sú až tak zásadne rozdielne? Chudobné Haiti na jednej strane a relatívne prosperujúca DR na strane druhej?

Aby sme to odhalili musíme ísť do histórie do čias koloniálnej éry. Príchodom Krištofa Kolumba sa začala éra kolonizácie. Francúzi, ale tiež chceli kus ostrova, pretože bol bohatý na cukor a kávu. Následne vznikol konflikt medzi Španielskom a Francúzskom, ktorého výsledkom bola dohoda z Rujswijku o rozdelení ostrova na dve časti. Východná časť je španielska pomenovaná ako Santo Domingo a západná, francúzska, Saint Domingue. A tu prišlo k zásadnému rozdeleniu, pretože každá krajina narábala s kolóniami rôzne. Francúzi zem vykorisťovali, priviezli množstvo otrokov a chceli mať s tohto územia len čistého ekonomického producenta. Zničili pôdu agresívnym odlesnením a opakovaným pestovaním rovnakej plodiny rok za rokom. Vytvorili veľmi vzdorovitých, prepracovaných a zneužívaných otrokov, ktorí sa nakoniec vzbúrili. Španieli mali úplne iný prístup. Po založení kolónie zdecimovali miestne obyvateľstvo či už priamym masakrom alebo neúmyselným rozšírením chorôb. Nechceli ich vykorisťovať, tak ako to robili Francúzi. Namiesto toho šli hľadať zalto a cenné kovy do dnešného Peru a Mexika. To malo za následok, že sem nepriviezli veľa otrokov a samotná kolónia nebola veľmi zisková. Namiesto toho sa Španieli začali sžívať s miestnymi, tomu pomohla aj legalizovanie sňatkov miestnych domorodcov s ľuďmi pochádzajúcimi z kolónií. Výsledkom bola menšia a rasovo pestrá populácia. Vládol tu relatívne stabilný ekonomický a politický systém co vo francúzskej časti chýbalo. To je dôležité na začiatku 1791, keď Haiti odštartovalo revolúciu a v roku 1804 vyhlásilo nezávislosť na Francúzsku. Týmto sa stali prvou černošskou bývalou otrockou republikou sveta. Celé sa to udeje za veľmi nevýhodných podmienok. Svet ich odizoloval a uvalil na nich obchodné embargo. Svet nechcel nezávislý čierny národ. Možno sa bál, že sa stane inšpiráciou a akousi pomstou otrokov.

Nedlho po vyhlásení nezávislosti začali Francúzi požadovať platenie reparácií za to, čo všetko na ostrove vybudovali. Francúzi sa stavali do role poškodených priam až okradnutých. Nakoniec Haiti súhlasilo so splácaním 15 miliónov frankov v nasledujúcich 30 rokoch. Haiti tento dlh splatilo, ale uznajte, nemalo rovnakú štartovaciu čiaru, ako iné národy bojujúce o sebaurčenie. Dlh, izolácia a rasistický okolitý svet, Haiti jednoducho bolo odkázané na zlyhanie už od začiatku.

Každopádne toto neospravedlňuje éry diktátorov a skorumpovaných politikov. Ale pomáha pochopiť ten rozdiel medzi DR a Haiti.

Tento rasizmus nie je vecou minulosti, ale je veľmi prítomný ešte aj dnes.

Dominikánska republika v uplynulých rokoch zmenila migračné zákony. Začali regulovať počty prichádzajúccih migrantov a chceli zmapovať počty migrantov, ktorí už na území DR sú, prípadne sú už ďalšou generáciou.

Vznikol „regulačný program“. Začalo sa zhromažďovanie Haiťanov a následne ich deportovanie. V DR boli protihaitské nálady vždy prítomné. Niektorí tvrdia, že tieto spory sa ťahajú do 19 storočia keď DR bola okupovaná Haiti. Ale od 2010 sú tieto rasistické nálady ukotvené aj v dnešných zákonoch. V ústave ešte z roku 1929 bolo napísané, že nárok na občianstvo má každý, kto sa v DR narodí, dokonca aj keď rodičia nemajú žiadne doklady. Podobnú klauzulu majú napríklad aj USA. Ale v DR zákon zmenili, že nárok na občianstvo majú len deti zákonných obyvateľov. Túto zmenu posvätil dokonca aj ústavný súd a rozhodol, že bude platiť aj retroaktívne, to znamená spatne až do roku 1929. Čiže každý obyvateľ, ktorý sa narodil v DR migrantom bez dokladov, prišiel o svoje občianstvo. Zrazu sa viac než 200 000 Dominikáncov ocitlo bez štátnej príslušnosti. Takíto ľudia sa majú zapisovať do registru cudzincov alebo čeliť deportácii. Oficiálne deportovali 58 000 ľudí podľa OSN ušlo do Haiti 130 000 ľudí, ktorí v Haiti nikdy predtým nežili.

Hlavné mesto, ktoré aj s predmestiami prekonáva hranicu 3,5 milióna obyvateľov. Založil ho Bartolomej Kolumbus. Bolo to prvé „európske“ mesto v Novom svete. S týmto prvenstvom šlo ruka v ruke niekoľko ďalších ako sú prvá univerzita, prvá nemocnica a prvé pevnosti na americkom kontinente. Španieli využívali toto mesto hlavne ako základňu pre ďalšie výpravy. Tu začínala výprava Hernana Cortesa, ktorý dobyl Aztécku ríšu. Najznámejšia lokalita a zároveň centrum mesta, dnes nazývaná „Zona colonial“ je od roku 1990 súčasťou UNESCO. Táto štvrť sa vyznačuje bohatým nočným životom, množstvom reštaurácií a kaviarničiek. Medzi najznámejšie stavby tejto štvrti patrí svätostánok Nuestra Seňora de la Encarnacion. Na pobreží mora je jedna z prvých pevností Fortaleza Ozama. Pevnosti boli dôležité, pretože aj iné krajiny si chceli ukrojiť zo zámorského bohatstva. Celý ostrov Hispaniola v priebehu dejín prechádzal z a do vlastníctva a viackrát zmenil „materskú krajinu“.  Ďalším monumentom je Alcazar de Colón, ktorý bol domovom koloniálneho správcu ostrova. Za zaujímavý nápad ako vzdať úctu považujem Národný panteón, ktorý je cintorínom osobností, bojovníkov za slobodu, národných buditeľov alebo umelcov. V centre mesta si prídu na svoje aj gastronadšenci. Nachádzajú sa tu hneď dve fabriky na výrobu cigár. Jedna z nich je Caoba Cigar factory druhá Layenda. Za najfotografovanejšie miesto celého Santo Domingo je suverénne prírodný skvost Parque Los Tres Ojos. Jazierko schované medzi skalami v jaskynnom komplexe hrá všetkými odtieňmi modrej farby. Rozhodne nesmiete vynechať Faro a Colon. Je to majestátny maják postavený k 500 výročiu objavenia Ameriky a zároveň miestom posledného odpočinku Krištofa Kolumba. Dominikánci, ale odmietajú exhumáciu a DNA testy. Španieli naopak tvrdia, že Kolumbov hrob je v Seville a majú to potvrdené aj analýzou pozostatkov.  V interiéri sa nachádza expozícia o objavovaní a kolonizovaní Nového sveta.

Samozrejme mesto sa nezaseklo v 16. storočí a naďalej sa rozvíja a ponúka aj modernejšie zákutia. Národná botanická záhrada, kde nájdete na jednom mieste kompletný prehľad flóry ostrova. V južnej časti mesta na pobreží zas nájdete Akvárium, kde môžete obdivovať širokú škálu morských živočíchov. Toto odporúčanie nie je pre všetkých, ale možno si pamätáte film Jurský park, kde z komára zaseknutého v jantári naklonovali dinosaurov. Tento kúsok je uložený v jantárovom múzeu v severnej časti „Zona colonial“ . Zaujímavosť a tip na záver k mestu Santo Domingo. Naprieč mestom vedie lanovka, ktorá sa používa ako súčasť siete mestskej hromadnej dopravy. 

Samozrejme, keď prídete do Dominikánskej republiky, patrí sa vidieť aj niečo viac než len hlavné mesto a dovolenkový rezort. Dominikánska republika sa pýši tým, že tu nájdete všetko.

Južné pobrežie v smere na východ od hlavného mesta je bohaté na zážitky a zaujímavé miesta.

Začnime Jaskyňou zázrakov, ktorá patrí medzi najstaršie dochované kedysi obývané miesto celého ostrova. Predpokladá sa, že prvé obydlia tu mali Indiáni z kmeňa Tainos už pred tisíckami rokov.

Ďalším zaujímavým miestom je dobový skanzen Altos de Chavón. Je to akoby ste sa presunuli v čase do dôb koloniálnych ríší, alebo do filmu piráti z Karibiku. Ako vyzerali vtedajšie domácnosti, čím sa líšil vtedajší život od dnešného. Na všetky tieto otázky dostanete odpovede práve tu. Fotogenická a myseľ obohacujúca zastávka.

Za najkrajšie miesto celej Dominikánskej republiky sa považuje Isla Saola. Niektorí tvrdia, že panoráma tohto ostrovčeka  je predloha pre obal celosvetovo známej kokosovej čokolády Bounty. Porovnajte si sami :) . Na Saonu sa organizujú dennodenne výlety na katamaranoch alebo výletných lodiach. Je to perfektná lokalita pre aktivity ako je šnorchlovanie. Ak máte śtastie možno zazriete morské korytnačky, kapustňákov, delfíny, papagáje alebo leguány.

Alebo dáte prednosť chladenému nápoju či vylyhovaniu na pláži. Oddýchnete si a doplníte, dnes tak potrebný vitamín D.(obzvlášť keď doma zúri korona)

Ďalším prírodným skvostom je Indigenous Eyes, v preklade Domorodé oči. Sieť niekoľkých jazierok zasadených uprostred tropickej džungle si získa srdcia každého návštevníka. Dokonca s atu môžete aj kúpať.

Poďme sa presunúť ešte k zvyšným častiam ostrova. Neďaleko mestečka Punta Cana vo východnej časti sa nachádza lokalita zvaná Bavaro. Práve tu sa naćhadzajú tri ospevované pláže Arena Gorda, Cortecito alebo Bibijagua. Podľa cestovateľského Lonely planet je Bavaro jedna z TOP3 najkrajších plážových destinácií v Karibiku.

Z Bavara sú to asi 2-3 hodinky cesty autom k zálivu Samaná. Tu su pozorovateľné veľryby. Pozor nie je to celoročná atrakcia. Najlepší čas kedy ich pozorovať je od polovice decembra po začiatok apríla. 

Puerto Plata

Severnej časti ostrova dominuje mestečko Puerto Plata. Práve tu zakotvil Kolumbus prvýkrát na Hispaniole. Tu sa nachádza prvá stavba kolonizátorov a bola to pochopiteľne pevnosť. Zaujímavosťou je, že Kolumbus tu medzi prvou a druhou výpravou zanechal časť posádky. Domorodci ju zmasakrovali. Predpokladá sa, že si asi príliš dovolovali na miestne ženy.

Dnes je to moderné mesto s lanovkou na vrchol Isabel del Torres. Odtiaľto si môžete vychutnať nezabudnuteľný výhľad na nekonečný Atlantik a celé mesto budete mať ako na dlani.

27 waterfalls

Súbor jazierok, vodopádov a krištáľovo čistých lagún. Ideálne miesto pre akčnejších a možno aj trochu adrenalínovejších návštevníkov. Znovu je to kúpaní sa v prírode, ale ponúkajú aj dobrodružnejšie poznávanie v podobe canyoningu. Ten si v Európe môžete vyskúšať napríklad v Rakúsku alebo v Slovinsku. Je to viac než „jemne“ adrenalínové. Jedná sa o skoky do vody, prírodné skalnaté tobogány a podobne. Zážitok neskutočný, ale vhodnejší pre odvážnejších.

PS: Tip na záver najvyššia hora Karibiku

Medzi nie veľmi vyhľadávané atrakcie a zaujímavé miesta patrí aj najvyšší vrch Karibiku Pico Duarte. Verili by ste, že tento vulkán má väčšiu výšku než náš Gerlach? Meria presne 3098m n.m. Čiže ak sa chcete trošku schladiť, je to zaujímavý nápad, ale prosím nepodceňte zásoby hlavne pitnej vody.

Neexistuje segment, v ktorom by sa rôznorodosť Dominikánskej republiky prejavila tak výrazne ako práve v gastronómii. Môže za to „mix kultúr“, počnúc indiánskymi predkami, príchodom kolonizátorov, zavlečenie otrokov či čulé obchodné styky so zvyškom sveta. Všetci mali svoje preferencie v jedálničku a práve v Dominikánskej republike sa spojili do veľmi chutných kombinácií.

Jedlá, ktoré jednoducho musíte ochutnať:

La Bandera v preklade znamená vlajka. Pokrm, ktorý je poskladaný z čerstvých potravín prenesene pripomína farby národnej vlajky. Ryža, fazuľa a kuracie mäso. Lahodná kombinácia, ktorá nikdy nesklame. Kuracie mäso alternuje s rybou alebo hovädzím a samozrejme netreba zabúdať na prílohu, jednoduchý šalát alebo koliesko ananásu.

Dejiny pokrmu sancocho sa ťahajú až k španielskym osadníkom. Jednoduché jedlo pozostáva z dusenej koreňovej zeleniny a masa. Nebojte sa ochutnať sancocho aj v rôznych regiónoch pretože ako to už býva zvykom všade ho robia trošku inak. Miestami použijú viac druhov mäsa niekde zas majú rozmanitejší výber zeleniny.

Ako dezert rozhodne ochutnajte flan. Osladíte si život lahodným koláčom pozostávajúcim z vajec, kondenzovaného mlieka a vanilkového krému. Veľmi často je flan podávaný s poliatym karamelom.

Drink MamaJuana (Mamjuana) = základom je rum, červené víno a med. Nezvyčajná kombinácia, ale kto rád objavuje určite nezostane sklamaný. Chuťou trošku pripomína portské víno, ale dokonca sa tomuto nápoju pripisujú liečivé účinky na obličky a pečeň. Niektorí to považujú za afrodiziakum.

Rumová a cigarová tradícia je tu nesmierne bohatá. Výhodná geografická poloha a politické okolnosti dopracovali DR k svetovým lídrom na poli tabakových výrobkov a alkoholických (rumových) nápojov. Embargo uvalené na Kubu v 1960 malo za následok presťahovanie rumovej a tabakovej výroby na okolité ostrovy. Z čoho profitovali najmä Jamajka a práve Dominikánska republika.

Najlepšie dominikánske značky rumu sú „3B“ Barceló, Bermudez a Brugal. Dozvieme sa viac o výrobných procesoch, ako dozrieva a samozrejme ich ochutnáme. Ale výber toho najchutnejšieho už necháme len na vás.

Najlepšie cigary:

• Casa Cuba Doble Tres
• E.P. Carrillo Encore Majestic
• Ashton Virgin Sun Grown Robusto
• Ashton Aged Maduro No
• Romeo y Julieta 1875 Cedro Deluxe No
• Trinidad Santiago Belicoso
• Villiger La Flor de Ynclan Torpedo

1. Bavaro - Najkrajšie pláže Karibiku podľa Lonely Planet
2. Prírodné jazierka uprostred tropického lesa v ktorých sa môžete okúpať
3. Rum – najlepšie značky začínajú na B
4. Veľryby – nádherný zážitok pre milovníkov prírody
5. Cigary – aj keď nefajčíte, jednu možno ochutnáte, prípadne skvelý ľahko prenosný darček
6. História – autenticky si zažijete koloniálne časy a hlbšie pochopíte čo znamenalo objavenie Ameriky
7. Plavba na ostrov Saona patrí rozhodne medzi absolútny vrchol. Slnko, palmy a modrá voda.