Problémy Haiti - vznik a aká je budúcnosť krajiny?

Po Bahamách a Kube bola nasledujúca zastávka Krištofa Kolumba ostrov Hispaniola. Prvýkrát na ňu stúpila noha Španielov na severe dnešného Haiti, kde flotila na Vianoce roku 1492 ,,núdzovo pristála”. Rozumej - podcenila hĺbku mora a koraly zničili vlajkovú loď expedície - Santa Maria.

Našťastie, svedkami nešťastia boli aj miestni Indiáni z kmeňa Taíno. Tí nelenili a poskytli pomocnú ruku pri zachraňovaní provízií a pozostatkov lode. Práve zachránené pozostatky Santa Marie poslúžili ako základ na vybudovanie prvého európskeho osídlenia v Novom svete - La Navidad, čiže Vianoce.

Španieli si postupne z Hispanioly spravili svoju základňu v Karibiku, odkiaľ podnikali svoje expedície. Keďže ostrov neprekvital zlatom ani striebrom a do fyzickej práce sa conquistadorom (dobyvateľom) až tak nechcelo, význam Hispanioly upadal. To nechalo ostrov nestrážený a piráti s Francúzmi začiatkom 17. storočia obsadili východ ostrova bez vypätia síl.

Už od počiatkov nezávislosti (1804) to nemalo Haiti ľahké. Francúzi, ktorých černošskí otroci vyhnali, zanechali po sebe vypriahnuté polia, takmer žiadnu infraštruktúru a nulové vzdelanie. Prvý štát černochov vo svete sa takto musel vysporiadať s otázkou, ako si zarobiť na svoju slobodu.

Ako bývalí otroci sa museli od svojich pánov ešte vykúpiť. V roku 1825 flotila poslaná francúzskym kráľom Karolom X. vyžadovala výkupné za svojich otrokov. Nevzdelaný národ s decimovaným hospodárstvom sa podvolil, ale taký obnos peňazí, pochopiteľne, bol nad ich pomery. Našťastie im pohotovo prišlo na pomoc niekoľko francúzskych bánk, ktoré im na tieto účely venovali výhodné pôžičky.

Počas 122 rokov venovali 80 % svojich príjmov na splácanie svojej slobody do roku 1947. Pre perspektívu, vtedajšia suma (150 miliónov frankov) predstavovala 10-násobok obnosu, za ktorý USA odkúpili teritórium Louisiany od Francúzska a zdvojnásobili si územie.

Prišli predsa nielen o svoj klenot, ale o najbohatšiu kolóniu na svete. Oslobodenie obyvateľstva a zákaz otroctva (ako prví na svete) mali svoje nepriame dane. Aby svojím príkladom neohrozovali svetový poriadok, USA podnikli kroky k ich obchodnej a diplomatickej izolácii.

Sami sa totiž spoliehali vo veľkej miere na otrokársku prácu pri rozvoji svojho juhu. V konečnom dôsledku nezávislé Haiti uznali až v roku 1862 za prezidenta Abrahama Lincolna - emancipátora otrokov. Krajina si následne prešla nielen desiatkami diktátorov, ale zažila aj okupáciu USA na zabezpečenie splácania všetkých dlhov, najmä voči Francúzom.

Karibská krajina je neobyčajne náchylná na cyklóny, hurikány a zemetrasenia. Následky ničenia sú znásobené eróziami pôdy a vylesňovaním. Pôda bola po Francúzoch vyťažená, bolo treba hľadať nové pôsobisko. Preto keď preletíte nad ostrovom, nemáte pochybnosti o tom, kde je hranica medzi Haiti a Dominikánskou republikou.

Kým tá dominikánska časť je zeleným karibským rajom, Haiti vám pripomína pustatinu. Zveľaďovaniu krajiny nepomohli ani jej diktátorské režimy, medzi ktorými sa najviac vyníma takmer 29-ročné (1957-1986) pôsobenie rodiny Duvalierovcov - otca a syna - prezývaných Papa Doc a Baby Doc. Zdroje svojej krajiny využívali na osobné obohatenie a tyraniu, vraždy vlastného obyvateľstva boli na dennom poriadku.

Tejto epoche haitských dejín nastavuje krivé zrkadlo bondovka Ži a nechaj zomrieť (Live and Let Die, 1973). Hlavný antagonista Bonda v podaní Rogera Moorea bol diktátor fiktívneho karibského ostrova San Monique, ktorý riadi obchod s drogami smerujúcimi do USA.

Pri geografickom položení ostrova a francúzskej konexii však podobnosti nekončia. Papa Doc Duvalier bol hlbokým vyznávačom voodoo, ktorým, podobne ako aj filmový antagonista, terorizoval svoj ostrov, budoval kult osobnosti a vyhlásoval, že je stelesnením Barona Samedi (vplyvná postava voodoo náboženstva).

Ani po tom, čo sa Duvalierovcov zbavili, nedošlo k zlepšeniu situácie. Krajina stále kraľovala priečke najchudobnejšia krajina západnej hemisféry.

Haitskú mizériu posunula na nevídanú úroveň séria nešťastí. Zemetrasenie v roku 2010, ktoré zabilo temer štvrť milióna obyvateľov a 1,5 milióna ľudí prišlo o svoje bývanie. Záplavy medzi rokmi 2015 až 2017 zničili 70 % úrody. Klinec do rakvy bolo však leto 2021.

V auguste toho roku zabilo zemetrasenie tisícky ľudí, ďalšie desiatky tisíc prišli o domovy. Tropická búrka Grace len pridala k problémom. Následky silných dažďov a zosuvy pôdy boli znásobené odlesňovaním, zlou infraštruktúrou a plánovaním miest. S týmto všetkým sa navyše museli popasovať bez hlavy štátu.

Dňa 7.7.2021 sa pod rúškom noci prikradla skupina pozostávajúca z približne 28 (prevažne Kolumbijčanov) do sídla prezidenta Jovenela Moïseho a zabila ho. Vražda prezidenta je všade obzvlášť znepokojujúci počin. Obzvlášť v krajine, kde sú hlavy štátov mimoriadne strážené.

Krajiny sa od tej chvíle ujal premiér. Tu sa politický príbeh Haiti zauzluje. Dva dni pred svojou vraždou prezident Moïse vymenoval do premiérskeho úradu Ariela Henryho. Keďže prezident umrel ešte pred riadnym transferom moci, podporu armády požíval stále aktuálny premiér Claude Joseph. V krajine má veľký vplyv tzv. ,,Core Group” (jadrová skupina) ustanovená rezolúciou OSN.

Core Group pozostáva z Nemecka, Kanady, Španielska, Francúzska, Brazílie, USA, Európskej únie a zástupcov z Organizácie amerických štátov a OSN. Práve tí nástojili na riadnom odovzdaní moci a Joseph sa zriekol premiérskeho úradu v prospech Henryho.

Jeho raketový postup na čelo krajiny však vyvolával otázniky a podozrenia nielen medzi radovými občanmi. Na pozadie tohto vzostupu sa pozrel aj samotný generálny prokurátor Haiti. Po tom, čo priniesol zistenie, že existujú väzby spájajúce terajšieho premiéra s vraždou bývalého prezidenta, sa už dlho vo svojom úrade nezdržal.

Henry ho odvolal a odvtedy odmieta akokoľvek spolupracovať s políciou na prešetrení svojich väzieb na jedného z hlavných obvinených vraždy prezidenta. Už od prvého momentu nástupu do funkcie čelil Henry protestom za jeho odstúpenie.

Svoj mandát nezískal od ľudí, ale od prezidenta Moïseho, ktorý ho vlastnoručne vybral. Posledné voľby v krajine sa uskutočnili v roku 2015 a ľudia sú rozhorčení, že sú zastupovaní ľuďmi, ktorých si sami nezvolili. Nedostatok legitimity a dekády dlhá korupcia vyvolali samozvané skupiny ľudí strážiacich poriadok. Čochvíľa tieto gangy nebojovali iba proti režimu, ale aj jeden proti druhému.

Ako najvplyvnejší z gangov sa vyrysoval syndikát G9. Na jeho čele stojí bývalý policajt Jimmy ,,Barbecue” Chérizier, ktorý podľa vlastných slov vedie boj chudobných proti skorumpovanej vláde. Grafity v uliciach hlavného mesta Port Au-Prince ho vyobrazujú ako Che Guevarru, ale sám nepohrdne ani k prirovnaniam k Martinovi Lutherovi Kingovi Jr., no oslavuje aj Fidela Castra či Malcolma X.

Barbecue sa narodil za vlády Papa Doca, ktorého miesto zatracovania verejne velebí. Pôvod prezývky Barbecue pripisujú niektorí povolaniu matky, ktorá predávala smažené kurence, iní údajnému spôsobu zachádzania so zajatými nepriateľmi. V polícii slúžil v útvare venujúcemu sa zachovaniu poriadku. Tento oddiel je notorický svojím násilným potláčaním neporiadkov - napríklad strieľanie do protestujúcich.

Samotného Henryho prepustili v roku 2018 zo služby pre obvinenia z niekoľkých zločinov. Medzi podozreniami bola jeho aktívna účasť na incidente toho roka v slumoch La Saline, kde došlo k zabitiu 71 ľudí, vypálení 400 domov a znásilneniu 7 žien.

Po prepustení zo služby sa stáva samozvaným ochrancom poriadku, inverzným Batmanom na čele skupiny G9 Rodina a Spojenci, ktorá mala byť financovaná aj zavraždeným Moïsem. Jeho smrť znamenala katarziu vyčíňania gangov, ktoré sa utrhli z reťaze.

Medzi nimi je síce G9 najvplyvnejším, ale stále nemá monopol moci. Nasledovala vojna gangov na uliciach, ktorého primárnymi obeťami sú bežní občania. Vypálené domy vykradnuté do posledného predmetu, znásilnenia a život bez jedinej známky nádeje na lepší život – to je každodenná realita Haiťanov.

Na jeseň roku 2022 sa G9 dostalo na titulky svetových médií blokovaním prístavu hlavného mesta. Nedostatok nafty a benzínu mal vládu položiť na kolená, miesto toho ale dosiahla ďalšiu humanitárnu krízu a zatváranie nemocníc. Mnohí za jeho úporným bojom vidia niečo viac ako len altruistické oslobodzovanie.

Nielen reportéri, ktorých jeho počínanie hojne priťahuje, mu pripisujú obrovskú charizmu a rečnícke schopnosti vyrovnávajúce sa akémukoľvek úspešnému politikovi. Premiér Henry eskaloval situáciu na pôdu Bezpečnostnej rady OSN, kde žiadal o vojenskú intervenciu za účelom nastolenia poriadku v krajine. Mnohí mu ale doma i v zahraničí vyčítajú chýbajúci mandát na takýto krok, ktorý vnímajú iba ako snahu o upevnenie si svojej moci v krajine.

Mierové misie OSN v krajine beztak nemajú najlepšiu povesť, keď počas svojho pôsobenia v rokoch 2004-2017 za sebou zanechali prípady zneužívania a znásilňovania žien. Po dlhých rokovaniach sa vedením misie ujala Keňa, ktorá má sama problémy s neľudským zaobchádzaním svojho obyvateľstva zo strany polície. Navyše, čelí problémom na svojich hraniciach s Etiópiou a Somálskom.

Začiatok misie, sčasti financovanej USA, bol od januára 2024 zahataný kenským najvyšším súdom na základe chýbajúcej recipročnej dohody medzi dvoma krajinami. Henry ju teda podpísal začiatkom marca a uvoľnil priestor pre vyslanie tisícky policajtov. Pri absencii Henryho sa však gangy ujali kontroly letiska a blokujú návrat premiéra.

Počas premiérskej cesty v Afrike tiež obsadili väznice a prepustili odhadom 4 000 väzňov. Niektorí väzni, ako aj Kolumbijčania podozriví z vraždy prezidenta, sa však rozhodli ostať. Vo vojnových podmienkach ulice sa boja o svoj život.

Vo väzení to však nemajú oveľa ľahšie. Bežne v nich dochádza k násilnostiam a vraždám. Kolumbijská vláda preto vyslovila žiadosť smerom k Port-au-Prince o zvýšenie bezpečnosti svojich občanov. Policajné zložky tvorí celkovo 12 000 ľudí, ktorí sú poddimenzovaní nielen počtom, ale aj výbavou a každý deň sa toto číslo znižuje.

Nikto nechce bojovať s lepšie vybavenou silou prevyšujúcu jej počty. Gangy sa nezastavia pri zabití svojho protivníka, ale systematicky idú po celej jeho rodine. Momentálne sa premiér nachádza v Portoriku, odkiaľ sa nevie (a možno sa ani nenáhli) dostať sať do svojej krajiny.

G9 žiada jeho okamžitú rezignáciu a samotné USA naliehajú na ústupky zo strany Henryho. Ten vyhlásil najbližšie voľby na rok 2025, desať rokov po tých posledných.

To však miestnym gangom, ovládajúcich až 80 % hlavného mesta, podľa dát OSN nestačilo. Na spoločný domáci nátlak a medzinárodné presviedčanie Henry odstúpil z pozície premiéra. K voľbám (stále v neistom termíne) má Haiti doviesť špeciálny výbor. Aj keď jej členovia ešte nie sú známi, medzinárodné spoločenstvo sa už teraz obáva, že nakoniec bude chrániť práve tých, ktorí sú zodpovední za súčasný chaos.

Medzi politickou elitou takéto zriadenie nemá najvyššiu podporu, ale všetko nasvedčuje tomu, že dohoda na jej členoch je už blízko. Podľa amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena prechodný výbor prevezme moc už čoskoro. Napriek všetkým peripetiám, ktoré zažil a spôsobil, Ariel Henry sa zapísal do dejín ako najdlhšie pôsobiaci premiér od poslednej haitskej ústavy z roku 1987.

Okrem Haiti dnes odmieta prijať z Portorika bývalého premiéra aj susedná Dominikánska republika, ktorá posledné roky pritvrdzuje svoju politiku voči susedovi. Budovanie fyzického oplotenia na svojich hraniciach a kontinuálna deportácia haitských migrantov je toho obrazom. I keď sú to práve haitskí migranti, ktorí im stavajú neustále rozširujúce sa hotelové rezorty a infraštruktúru, ktorá na ne nadväzuje.

Za aktuálnej situácie vyhlásili v krajine aj pohotovostný stav. Po zvýšenom vyčíňaní gangov však pôvodné tri dni predĺžili na celý mesiac. Z krajiny sa presunul aj nemecký veľvyslanec spolu s delegáciou EÚ, kým ambasáda USA poslala domov všetok svoj personál, ktorý nie je nevyhnutný.

Na posilnenie bezpečnosti svojej ambasády a zvyšného personálu vyslali špeciálny protidrogový oddiel svojej námornej pechoty. Američania žijúci v krajine medzičasom využívajú všetky dostupné spôsoby ako utiecť. Tí, ktorí sa nedostali na núdzové lety za účelom evakuácie zo severu ostrova, volia člny. Pod rúškom noci sa vydávajú na plavbu popri pobreží, aby sa dostali do Dominikánskej republiky.

Haiti najviac poznačujú jeho vzťahy s USA. Prezident Bush mladší inicioval textilný vývoz do svojej krajiny (viac než 80 % exportu ide z Haiti do USA) a Obama si spravil prioritu zo zahraničnej pomoci v karibskom regióne.

USA prispievali na znovuvybudovanie krajiny a posilnenie polície. Dokonca im po zemetrasení v roku 2010 udelil Dočasne chránený status (TPS - Temporary Protected Status), ktorý umožnil občanom Haiti emigráciu za prácou do USA. Aj vďaka tomu žije v USA okolo milióna Haiťanov, čo tvorí ich najväčšiu diaspóru na svete.

Veci začali naberať nový smer za prezidenta Donalda Trumpa, ktorého prístup k migrácii bol celkovo odlišný od jeho predchodcov. Okresal rozpočet USAID (agentúra zodpovedná za zahraničnú pomoc) a prestal predlžovať žiadosti o zotrvanie cez program TPS. Za jeho vlády sa začala deportácia tisícok haitských migrantov.

Mnohé sa nezmenilo ani za vlády Joea Bidena, ktorý sľuboval väčšiu angažovanosť s regiónom Latinskej Ameriky a Karibiku. Iba za prvé týždne roku 2021 deportoval viac Haiťanov ako Trump za celý predchádzajúci rok. Na protest proti nehumánnemu zaobchádzaniu svojej krajiny odstúpil zo svojej funkcie špeciálny vyslanec USA pre Haiti.

Biden síce obnovil síce program TPS, ale až vo februári 2023, kedy situácia zašla už príliš ďaleko. Do dnešného dňa pomáha krajine výlučne finančne, čo sa však na obraze krajiny už 20 rokov neodráža.

Nás v BUBO situácia v Haiti nesmierne mrzí. Do krajiny by sme sa radi vrátili čo najskôr. Pamätáme si ju ako krásnu krajinu plnú úžasných ľudí, zaujímavej histórie a kultúry.

Turisti však z krajiny nezmizli. Vychádzajúc zo svojich výletných plavidiel stále pristávajú na severnej pláži Labadee, ktorá patrí spoločnosti Royal Caribbean. Pláž je izolovaná od zvyšku ostrova, prístup na ňu majú iba účastníci plavieb. Nemá teda s reálnym Haiti nič spoločné.

My v BUBO čakáme na chvíľu, kedy našim klientom budeme vedieť ukázať pravú krajinu a spolupodieľať sa na jej prestavbe. Udržateľne a ekologicky.

Priatelia, držme spolu palce Haiti nech jej osud naberie konečne šťastnejší smer. I keď máme také tušenie, že želania už nebudú stačiť.