San Juan, Portoriko - reggaeton, Despacito a rum

Portoriko je jedným z ostrovov Veľkých Antíl. Nachádza sa medzi ostrovom Hispaniola na západe a Americkými a Britskými Panenskými ostrovmi na východe. Leží v severnej časti Karibiku. Z juhu obmýva Portoriko Karibské more, zo severu Atlantický oceán.

Okrem hlavného ostrova patria Portoriku aj dva ostrovy na východe – Culebra a Vieques a potom dva menšie neobývané ostrovy na západe – Mona a Desecheo.

Rozloha Portorika je 9 104 km², čo je na Karibik veľa. Však ostrov Saba má iba 13 km². Dĺžka Portorika je 180 km a šírka 64 km, čo je celkom slušné. Svätý Bartolomej je napríklad dlhý 17 km a široký 4 km. Portoriko je teda, ako vidíme, karibským obrom. Ide o šiestu najväčšiu krajinu v Karibiku (po Kube, Dominikánskej republike, Haiti, Bahamách a tesne po Jamajke).

USA má tri nezaradené teritória v Karibiku a jedenásť v Tichom oceáne. Hoci ich je celkovo štrnásť, je zaujímavé, že iba päť zo všetkých týchto teritórií je permanentne obývaných – Americká Samoa, Americké Panenské ostrovy, Guam, Portoriko, Severné Mariany.

Deväť území je permanentne neobývaných - to sú ostrovčeky, útesy... Iba jeden z týchto deviatich území je zaradeným územím, a to atol Palmyra južne od Havaja.

Nezaradené teritóriá, o ktorých hovorím, fungovali doteraz tak, že prešli postupne do zaradených. Posledné zaradené územia? To viete, ide o Aljašku a Havaj, ktoré boli k USA priradené v roku 1959.

No nie vždy sa status zmení z nezaradeného na zaradené a v prípade Filipín, Palau, federatívneho štátu Mikronézia či Marshallových ostrovov, sa tak nestalo a vytvorili sa samostatné štáty, ktoré dnes uznáva aj OSN.

Keď berieme päť trvalo obývaných nezaradených teritórií USA, tak tu v Portoriku žije 90 % zo všetkých obyvateľov v týchto nezaradených územiach.

Ak sa tu narodíte, tak ste automaticky občanom USA, to platí o všetkých týchto územiach až na Americkú Samou, kde keď sa narodíte, ste síce národnosťou Američan, ale nie ste občan Ameriky. Ak sa obrovský chlap z Americkej Samoy narodí na Samoe, má nárok na pas USA, môže sa kdekoľvek v USA usadiť, ale ak chce byť občanom USA, musí o to požiadať a získať potrebné dokumenty. Bolo to zložité?

Z Americkej Samoy mám neuveriteľné príhody, hlavne s tým, že mňa a moju malú skupinu nechceli na toto územie pustiť. Pozeral som sa na Americkú Samou zo štátu Samoa a aj keď je vzdialenosť iba 100 km, je tu 24-hodinový časový posun, a tak vidíte jasne budúcnosť. Nakoniec nás na Americkú Samou pustili, a tak som navštívil ďalšiu z najmenej navštevovaných krajín sveta.

Po tom, ako som navštívil všetky krajiny sveta, som sa dal aj na návštevu týchto nezaradených oblastí – britských, francúzskych či holandských. A navštívil som aj všetky obývané nezaradené územia USA.

Štátov je podľa OSN 193 (nie je ich viac) - no týchto území je až 266 a čas od času pribudnú ďalšie. Cestovateľsky je navštíviť ich často veľmi náročné - no na prípade Portorika, ale aj Guamu, Amerických Panenských ostrovov, Severných Marián či Americkú Samou vám viem povedať, že sa dané miesta oplatí navštíviť.

Medzinárodné letisko Luis Muñoz Marín International Airport  sa volá po prvom demokraticky zvolenom guvernérovi Portorika. Pre jedných veľký hrdina, pre druhých narkoman a zradca, čo zistíte ak si jeho meno vygooglite s prívlastkom treartor - zradca.

„Kube sa podarilo oslobodiť,” vzdychne si môj sprievodca starým mestom San Juan, „my sme sa pokúšali, ale nevydalo.“ Hovorí to ako nešťastie. „Dnes sa určite máte ekonomicky lepšie než Kubánci,” utešujem ho a pokračujem, „môj otec vždy hovorieval, ak chceš byť ako národ úspešný, prehraj vojnu s USA.” A pritom poukazoval na úspech povojnového Nemecka, ale aj mnohých iných krajín. Môj sprievodca San Juanom však evidentne nesúhlasí. Bol som prekvapený, veď predsa len na Kube je diktatúra a v Portoriku sloboda. No väčšina ľudí, s ktorými som sa v Portoriku rozprával, to tak nevnímala a s obdivom hľadeli na „ostrov slobody.“ No možno som sa rozprával s nesprávnymi ľuďmi.

Portoriko objavil Krištof Kolumbus 19. novembra 1493 na svojej druhej „plavbe do Indie”. Pomenoval ho „Ján Krstiteľ” (San Juan Bautista). Na lodi sa s ním plavil devätnásťročný šľachtic Juan Ponce de Leon. Práve on sa na Portoriko zo základne na ostrove Hispaniola vypravil a stal sa prvým guvernérom ostrova. Puerto Rico (v preklade „bohatý prístav“) nebol tou hlavnou španielskou kolóniou, tými bolo Peru plné zlata a Nové Španielsko.

Nové Španielsko sa rozkladalo na obrovskej ploche. Patrili mu južné štáty dnešného USA, celé Mexiko, Stredná Amerika a španielsky sever Južnej Ameriky. Portoriko malo strategickú polohu a plavili ste sa okolo predtým, ako ste chceli preplávať Atlantik.

Najprv sa volalo Portoriko iba hlavné mesto, no nakoniec celý ostrov pomenovali Portoriko a hlavné mesto San Juan, a tak je to doteraz.

Portoriko bolo napadnuté v roku 1625 Holanďanmi. Španieli sa poučili z neúspešného útoku piráta Francisa Drakea (a Johna Hawkinsa, ktorý pri útoku zomrel), a Holanďania neuspeli. Obrovskú pevnosť Španieli stavali 250 rokov a bola to jedna z prvých a najlepších pevností Španielov v Novom svete.

V apríli roku 1797 dorazil k pevnosti San Juan Brit (narodil sa v Škótsku) Sir Ralph Abercromby. No dobyť sa ho podarilo až v roku 1898 po španielsko-americkej vojne, vojskám USA. Španielskou kolóniou bolo Portoriko od roku 1493 až do 1898 a aj teraz je všetkým Portoričanom bližšia španielčina než angličtina.

No aj angličtina je super. V britskom Karibiku je reč domorodcov často „zlomenou angličtinou” a často nerozumiem nič aj keď som už na najhoršie zvyknutý. „I want to aks you” a „likle” namiesto „little“ a podobne. No, každopádne, Portoričania sú v americkej angličtine doma a väčšina mladých ju veľmi dobre ovláda.

Keď na ostrov prilietam, vidím obrovský rozdiel oproti iným krajinám Malých Antíl. Na ostatných ostrovoch sú domčeky na pobreží, no nie vo vnútrozemí ostrova. Ak by ste sa pozreli na mapu portorických sídiel, zistili by ste, že sú pomerne rovnomerne rozmiestnené a pospájané diaľnicami. Kde to ešte v Karibiku nájdete? Jednu diaľnicu som videl na Trinidade, ale inak?

Celý ostrov je zaľudnený, priemerná hustota obyvateľstva je 368 obyvateľov na kilometer štvorcový (r. 2023), čo je v porovnaní so Slovenskom približne trojnásobok.

Lietadlo - moderné ATR – sa trasie a pristávanie je naozaj zlé. Vojdeme do letiskovej haly a cítim sa ako vo filme Vykúpenie z väznice Shawshank, už horšie to postaviť nemohli. Zastaneme pred pancierovými dverami a chlapík, ktorý nás od príletu sprevádza, kamsi mobilom volá a tí mu oznámia aktuálny kód, aby sme mohli vojsť dovnútra (na územie USA). Ale to nie je všetko, čakajú nás ešte druhé dvere a rovnaká procedúra. Tak stojíme a čakáme.

Nemám batožinu a vyjdem z letiska bez čakania, bez akýchkoľvek problémov. Nevedel som si požičať auto, Rentalcar mi dával ceny 2 500 eur/deň za požičanie Hyundai, a potom ani to, a tak som si požičal cez Expediu, kde mi dali ceny 150 eur/deň, čo je aj tak vysoké, ale zdá sa, že je tu naozaj vysoká sezóna. Myslel som si, že je to kvôli karnevalu, ale dôvod je ten, že deti majú v USA prázdniny a Portoriko je lacnou možnosťou, kam vyraziť v najvyššej sezóne.

Požičovňa na Isla Verde je ďaleko, musím počkať na to zberné auto, čo ma tam dovezie, a tak zatiaľ zbehnem do požičovní, ktoré sú priamo na letisku. Mám auto zaplatené, ale aj tak chcem mať prehľad. Opýtam sa troch a všetky mi povedia, že nemajú ani jedno auto voľné. Nasadnem teda do svojho shuttle busu a odvezú ma do požičovne. Cesta trvá iba 10 minút.

Keď prídem na rad, povedia mi, že auto pre mňa nemajú. Koniec. Nemajú a hotovo. Zaplatil som si to z Expedia (a to je vcelku slušná firma). Zdá sa mi, že stále veľkú časť vlastní Bill Gates. Nezaujíma ich nič, oni s tým nič nemajú. Expedia mi to predala, ale oni auto nemajú, nech kontaktujem Expediu. Touto „srandičkou“ zabijem 6 hodín času.

Zbehnem ešte do inej požičovne, ktorú mi dohodila Taty z informačnej turistickej kancelárie na letisku. Zasa to isté. Ešte si musím ustrážiť peniaze, lebo už som spomínal, že Portoriko nemá najlepšiu povesť a keď si niekto oskenuje vašu kartu, tak sa môžete tešiť na to, že vám ju vyberú. Triky a podvody, to je tu akosi základ bytia. Inak zaujímavé, prečo sa to takto vyvinulo.

Šesť hodín čakám v tých požičovniach, a tak mám aspoň čas komunikovať s domovom. Teraz mi späť volá Dando, že jeho kamarát zo školy vlastní na Isla Verde požičovňu áut. No je už neskoro a ja to už nechcem riešiť.

Mením plány a do Ponce a hlavne k majáku Cayo Cardona Lighthouse sa vyberiem nabudúce. Pôjdem s Dandom a mojimi deťmi. Portoriko to je cesta pre rodiny. Naozaj, nie je to tak nebezpečné, ak je človek priemerne scestovaný. No musíte si začať vybavovať veci skôr a nie takto na pankáča, ako to robím ja. Asi to je preto, lebo v cestovke máme všetko naplánované viac než rok vopred, vyše 100 profesionálov, ktorí pracujú pre BUBO, na všetko dohliadajú a ja keď idem na svoju dovolenku, tak idem sám, mám minimálnu batožinu a v hlave úplnú slobodu. Mením plán, ostávam na letisku a odletím na Culebru a Vieques. Toto problém nie je, letov je veľa.

Pod pojmom Portoriko si zvyčajne predstavíme nejaký jeden karibský ostrov. No málo ľudí si uvedomí, že Portoriko je súostrovie. Za zmienku určite stojí spomenúť dva ostrovy východne od hlavného ostrova – Culebra a Vieques. Tieto ostrovy sú veľmi populárne najmä pre dovolenkárov. Majú nádherné pláže, ktoré sú obklopené nedotknutou prírodou. Veď sa prezývajú ako „Španielske Panenské ostrovy“.

Culebra sa nachádza severnejšie od Vieques, od hlavného ostrova je vzdialená približne 30 km. Ostrov Culebra je s rozlohou 26 km² približne päťkrát menšia od Vieques (135 km²). Vieques predstavuje jeden ostrov a Culebra aj niekoľko okolitých ostrovčekov, na ktorých sa nachádzajú prírodné rezervácie. Dokonca sa tu nachádza jedna z najstarších vtáčích rezervácií USA.

Pred kolonizáciou piráti využívali ostrov ako úkryt, no teraz slúži ako plážová destinácia.

Nachádza sa tu jedna z najkrajších pláží sveta – Flamenco. Je dokonalým spojením bieleho piesku a tyrkysovej vody, ktoré sa zvyknú zobrazovať na pohľadniciach. Pláž je plytká a bez vĺn, tak je vhodná pre rodiny s deťmi. Môžete tu šnorchlovať či potápať sa v krištáľovo čistej vode. Pláž je vybavená sprchami, plavčíkmi či stánkami. No najväčšiu atrakciu zohráva aj tak tank pomaľovaný grafitmi, ktorý je v podstate pripomienkou na časy, kedy Culebra bola námornou základňou.

Culebra je skôr ostrov, ktorý si vyberiete, keď chcete mať dokonalú plážovú a hlavne izolovanú dovolenku. Nočný život je skôr na susednom Vieques. Tu máte skôr pokoj a panenskú prírodu. Cez deň môžete šnorchlovať, potápať sa s morskými korytnačkami alebo si urobiť na motorke/aute okruh ostrovom.

Na ostrove sa nachádza aj jedna z najnavštevovanejších prírodných rezervácií Luis Peña Canal, v ktorom zdokumentovali 83 druhov koralov, 260 druhov rýb, 27 ostnatokožcov a mnoho ďalších organizmov. V okolí ostrova na naozaj nachádza bohatý morský život. Nádherné koralové útesy môžu ľudia prebádať aj na plážach Tamarindo, Carlos Rosario či Luis Peña. Ak máte radi dlhé prechádzky po pláži, tak ideálnym miestom je pre vás pláž Zoni, ktorá je dlhá viac ako 3 km. No ak sem plánujete prísť v mesiacoch apríl – jún, musíte si dať pozor, aby ste nešliapli na hniezda korytnačiek. 

Vieques sa nachádza bližšie k pobrežiu hlavného ostrova, vzdialenosť sa odhaduje na cca 10 km. Vzhľadom na jeho veľkosť je vnímaný ako mladšia sestra Portorika. Dokonca portorický poet ho nazval ako „la Isla Nena“ (ostrov malého dievčaťa). 

Ak máte radi rušnejšie miesta, vyberte si radšej ostrov Vieques, na ktorom žije cca 9 000 obyvateľov. Culebra je pokojnejšia, izolovanejšia, žije na nej šesťkrát menej obyvateľov ako vo Vieques. Oba ostrovy ponúkajú krásne pláže a dobré možnosti na šnorchlovanie, no ak túžite po aktívnejšej dovolenke, Vieques je pre vás lepšou možnosťou. Môžete tu jazdiť na koni po pláži, môžete ísť na turistiku.

Nachádza sa tu aj prírodná rezervácia Vieques National Wildlife Refuge, ktorá je domovom pre mnohé druhy rastlín, morských korytnačiek, vtákov či plazov vrátanie leguánov. Považovaná je za jednu z najväčších karibských prírodných rezervácií, s rozlohou 71,917 km² pokrýva približne 60 % ostrova. Zároveň je jednou z najrozmanitejších prírodných úkrytov v Karibiku.

Najznámejšou oblasťou tohto ostrova je Mosquito Bay. Počuli ste už niečo o bioluminiscenčnej zátoke? Malé jednobunkové organizmy, ktoré tvoria rastlinnú zložku planktónu, vytvárajú žiaru na obranu voči predátorom. Ak dáte do vody ruku, narušíte tým prostredie organizmov a v ich snahe obrániť sa, začne voda žiariť. Vedci sa domnievajú, že žiaru používajú aj na vzájomnú komunikáciu. Takéto zálivy sú v Portoriku ešte dva, no práve táto je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najjasnejšia bioluminiscenčná zátoka vo svete.

Ak chcete navštíviť Mosquito Bay, musíte si to vybaviť v licencovanej cestovnej kancelárii. Prečo? Ide o chránenú oblasť, takže s vami musí ísť licencovaný miestny sprievodca. Takto chcú ochrániť oblasť pred veľkým počtom turistov.

Čo sa týka komárov, tak tých sa nemusíte báť. Samozrejme, vyskytujú sa tu aj tie, no zátoka je pomenovaná podľa názvu lode (El Mosquito) slávneho portorického piráta (Roberto Confesi).

Čo ešte odporučiť na ostrove? Za zmienku určite stojí pláž s čiernym pieskom Playa Negra a pláž Sun Bay, ktorú zvyknú využívať najmä rodiny s deťmi. Na pláži Sun Bay sa nachádzajú aj sprchy, šatne, grily i plavčíci. Ak by ste sa tu rozhodli kempovať, musíte si vopred vybaviť povolenie. Stálo by vás to približne 10 USA za miesto a noc. Prípadne sa môžete ísť prejsť k majáku Faro Punta Mulas, v ktorom sa v súčasnosti nachádza múzeum námornej histórie, alebo navštívte pevnosť Fortín Conde de Mirasol, ktorú postavili Španieli, no nikdy nebola dokončená. Z pevnosti je pekný výhľad na mesto Isabel Segunda. Momentálne sa využíva ako múzeum umenia a histórie. Vstup je sem bezplatný, no ak by ste dali dobrovoľný príspevok, budú radi.

Existujú dve možnosti. Buď nastúpite v mestečku Ceiba (cca 70 km východne od San Juan) na trajekt, alebo si vyberiete rýchlejší variant a to malé lietadlo z medzinárodného letiska Luis Muñoz Marín (hlavné letisko, zopár minút od centra, na ostrove Isla Verde), prípadne z letiska Isla Grande (vedľa kongresovej štvrte San Juan). Za letenku zaplatíte približne 60 – 90 USD, čo je niekoľkonásobne vyššie ako za trajekt. Let zo San Juan do Culebra trvá cca 30 minút a do Vieques iba o 5 minút menej.

Za posledné tri týždne mám 19 letov po Karibiku a teraz som v Portoriku pridal ďalšie, a to aj stačí. Už mám dosť a pre mňa je základom pasia z cestovania. No z tejto cesty som napísal blogy o Britských nezaradených zámorských územiach s exotickými ostrovmi Montserrat a Redonda. A taktiež o najluxusnejších ostrovoch Karibiku o St. Barths a Anguille ako aj o Holandskom Karibiku. Tieto som popísal naozaj podrobne, Portoriko je iba taká malá impresia, a ako píšem vyššie, musím sa sem na zopár týždňov vrátiť.

V lietadle sa zoznámim s dvoma Nepálčankami, taktiež nevedeli zohnať auto z požičovne, zoberieme si teda spoločne Uber a odvezieme sa do starého mesta. Ihneď som nadšený - urobil som dobre. San Juan sa švihnutím prútika u mňa dostáva na tretie miesto medzi všetkými karibskými mestami za Cartagenu a Havanu a pred Gustaviu a Willemstad na Curacao.

Pýtam sa v dvoch baroch, či nepoznajú niekoho, kto by ma na tej to ulici ubytoval. Odkazujú ma na nejaké nové bytovky, ale ja chcem bývať v tom starom, v tých starých domoch, to chcem. No napadne im iba Airbnb a nakoniec si tam objednám ubytovanie. Tam, kde bývam, vstupujem z ulice, logicky, no teraz je to inak, hneď ako prekročím prah som u seba doma. Bývam v absolútnom centre v žltom domčeku. Vedľa mňa je zelený domček, bar, kde som písal tento blog. No a ako funguje v Portoriku Uber a Airbnb? Odpoveď je jednoduchá, tak ako v USA, bez problémov.

Ide o druhé najstaršie hlavné mesto Ameriky založené belochmi. Ktoré je to prvé? Porozmýšľajte. Áno, prvým mestom v Amerike bolo Santo Domingo, dnes hlavné mesto Dominikánskej republiky. No a druhým je San Juan. Úžasnú históriu cítim na každom kroku San Juan. Juan Ponce de Leon založil svoje mesto nie na mieste dnešného San Juan, ale v Caparra. Dnes v meste nájdete tzv. Biely dom - Casa Blanca, ako dom pre Ponce de Leona, hoci v ňom v skutočnosti nikdy nebýval, lebo mal rád svoju Caparra aj keď tá bola plná bahna, močiarov a malárie. Caparra bola prvým mestom založeným belochmi mimo ostrova Hispaniola. Caparra, predchodca San Juan, bola osídlená v roku 1508 a opustená v roku 1521. Keďže Portoriko je nezávislé územie USA, toto mesto predstavuje najstaršie známe európske osídlenie na území Spojených štátov amerických.

Poznámka: Mesto Panama (Vieja) bola založená objaviteľom menom Vasco Núñez de Balboa, a týmto pádom sa stala prvým belošským mestom na brehoch Tichého oceána.

Tá zelená budova, odkiaľ píšem, je jedna z najvyťaženejších reštaurácii absolútneho centra mesta. Včera večer tu stáli ľudia radu vyše hodiny, aby sa dostali dovnútra. More je vzdialené od mojej izby 150 metrov, ale kúpať sa nedá, no fúka tam a ja milujem vietor vo vlasoch. Zhodil som sa v mojej kutici, a neskoro v noci zbehol smerom k moru, kde som narazil na starého pána, ktorý šúľa cigarky. Dám si jednu robustos, a je fakt dobrá. V bare k tomu prihodím Medallu - najznámejšie pivo - a šot rumu.

V Portoriku sú základom dobrého auta a dobrej reštaurácie reproduktory, ostatné je podružné. Prechádzam mestom a všade hrá hudba. Nie živá ako na Kube, ale aj tak fajn. No tam blízko Castillo el Moro hrá živá hudba a dve panie v žltých tričkách, ktoré ako pracovníčky mesta zametajú ulicu sa razom rozospievajú a jedna začne tancovať. No konečne! Na Jamajke som bol sklamaný. Na Kubu sa nechtá nič, ale aj tak má San Juan druhé miesto. Portoriko s cigarkou, rumom a tancom sa mi páči. V San Juan strávim pár dní a iba tak nasávam atmosféru.

S Portorikom sa viaže aj výroba rumu. V San Juan môžete ísť do prvého baru v Old San Juan, ktorý ponúka pravý portorický rum. Okrem neho si môžete v Princesa Cocina y Cultura objednať aj jedlá tradičnej portorickej kuchyne, ktoré sú ovplyvnené Karibikom. Ak váhate, kde máte stráviť večer pri dobrom jedle a s drinkom, táto reštaurácia so živou hudbou (štvrtok, piatok, sobotu vo večerných hodinách) vám poskytuje tie najlepšie možnosti.

Degustačné menu si môžete dať v Marmalade Restaurant & Wine Bar. V tomto podniku máte istotu, že zažijete tie najlepšie gastro zážitky. Na svoje si prídu aj tí, ktorí mäso nekonzumujú, reštaurácia sa totižto orientuje aj na vegetariánsku či vegánsku kuchyňu. Ďalším plusom je, že spolupracujú s portorickými farmármi, chcú využívať ich miestnu produkciu.  

Ak niektorí vyhľadávate michelinské reštaurácie, v San Juan nemôžete nenavštíviť 1919 Restaurant. Ide o reštauráciu v hoteli Condado Vaderbilt, ktorej šéfuje jeden z najlepších kuchárov ostrova Juan José Cuavasa. Táto reštaurácia je spojením tradičnej a modernej gastronómie. Ochutnali by ste ich tradičné dusené teľacie líčka a ako dezert ananásovo-koriandrový sorbet?

Moderný nádych tradičných jedál máte aj v reštaurácii Santaella, ktorá povyšuje tradičný portorický kreolský štýl. Večeru tu môžete zakončiť pohárikom kvalitného vínka alebo aj kokteilom. 

Ak túžite zažiť atmosféru tradičnej portorickej reštaurácie, odporúčam vám La Casita Blanca. Toto je to najautentickejšie tradičné miesto na stravovanie v San Juan. Každý deň vyvesia tabuľu s približne 10 inými jedlami. Môžete tu vyskúšať napríklad gazpacho z krabieho mäsa, tlačenka z koreňovej zeleniny.

Po celom starom meste máte cedule ATM, a tak si vyberiem cash - doláre. Pred cestou som myslel, že mám dosť, ale minul som všetko, a to som vôbec, ale vôbec nehýril, ale ten Karibik je extrémne drahý. Na jednotlivých ostrovoch som platil vstupný poplatok, výstupný, ekologické poplatky, v hotovosti sa platí za benzín na pumpe (viď napríklad blog Dva najluxusnejšie ostrovy Karibiku) a inak sa nedá. Poplatok za výber z bankomatu je tu v San Juan 7 USD.

Teraz som si dal v tej vychýrenej reštaurácii obed. Krevety, som pri mori, a teda sea food, ale poriadne tu nič nemajú a ponúkli mi lososa, ktorého inak vidím aj v supermarketoch.

Krevety mi tiež pripadali akosi divné. K tomu trifongo, čo bol mix plantainov, taká africká strava... a fajn, ale nie je to francúzska ani portugalská kuchyňa, no na turistov z USA to stačí. Neskôr skúšam trifongo con caldo a to je lepšia kombinácia.

Apropo, turistov z USA je tu tak 99 % a táto úroveň im stačí. Oni doma nemajú ani to. respektíve za reštauráciu s príborom (nie umelohmotným) zaplatíte v USA násobne viac. Tu sme v kultúrnej oblasti, ktorú založili kultivovaní Španieli, a tak príbor dostávam. Tu si dám ešte domáci nealko drink Malta, no nechutí mi, a úžasnú portorickú kávičku a dám tringelt 19 % (veď som v USA) a platím 30 USD, čo je na Karibik zadarmo. No nebolo to nič moc, tie rady pred reštauráciou sú mi záhadou.

V mojej izbietke vedľa reštaurácie som tri noci, a tak budem reštauráciu pozorovať.

Prechádzam sa hore-dole, iba tak sa vlečiem. Nezobral som si ani fotoaparát, ani mobil, chcem iba nasávať atmosféru. Po tých preletoch chcem mať pokoj. To, že mi nedali auto, to je osud. O to lepšie spoznám San Juan, mesto ktoré nemá ani pol milióna obyvateľov, no je tu čo zažiť.

Celé staré mesto som pochodil už prvý večer a ostatné dni som chodil to isté. Takže ak máte dobrého sprievodcu, viete San Juan zrealizovať za jeden deň. S tým, že pevnosť Castello del Morro je rozsiahla, je to do nej pešo ďaleko a táto zaberie najviac času. Pevnosť je velikášsky postavená, a tak sa nachodíte. No je to zatiaľ jediné UNESCO Portorika a je to nutnosť. Plus je to super. Prehliadky neorganizujú a raz sa sem vrátim s naším sprievodcom. Teraz som si veci iba načítal, plus poznám El Morro z Haany a pevnosť El Morro zo Santiago de Cuba, ale aj tak, chýbal mi poriadny výklad.

Čo sa mi páčilo a priveľmi som sa o tom nedočítal je, že práve tu sa nachádza najstarší kostol USA – Catedral de San Juan Bautista. Vstup je zdarma, ale dáva sa „podpora kostolu” a tak dám a myslím pri tom na Ukrajinu. Inak viete, ktorý je najstarší kostol na americkom kontinente? Tento je najstarším na území USA, lebo Portoriko je USA aj keď nezaradené územie. Najstarší kostol v Amerike som nedávno navštívil na Yucatáne v meste Merida!

Už podľa veku kostola je jasné, že Portoriko má dejiny a tu v starom meste to cítiť tak, ako na mnohých miestach USA je cítiť, že dejiny a kultúra tam ešte nedorazili. San Juan je kultúrnym a úžasným mestom.

Na ľavej strane kostola je pochovaný prvý guvernér Portorika  - Ponce de Leon. Ako píšem vyššie, mal iba 19 rokov, keď sa spoločne s Krištofom Kolombom zúčastnil jeho druhej plavby. Vtedy zastali po prvý raz na Portoriku, ktoré Kolumbus nazval „San Juan Bautista“  a presne tak sa volá táto bazilika, ktorej história siaha až do roku 1521. Ponce de Leon sa následne z ostrova Hispaniola na Portoriko vrátil a je známy aj tým, že ako prvý beloch navštívil Floridu.

Bývam v starom meste v malej izbe bez okien. Vo vnútri sa naozaj nedá vydržať, tak som stále vonku, medzi tými farebnými domčekmi. Neznášam Airbnb. Som tu celý predlžený víkend a radšej chodím „von” z baru do baru. Koniec koncov, veď o tomto San Juan je.

Keď si však všimnem, že jediného, koho do klubov nekontrolujú som ja, inak všetci musia ukázať nejakú ID, tak sa urazím. Kluby sú plné mladých, no sklamalo ma, že nikto netancuje a iba pije sa… No škoda, že sa netancuje, na to som sa tešil, no väčšina hostí sú turisti z USA. Tu v centre som nezažil portorickú atmosféru.

Portoričania majú ohromnú komunitu migrantov. V Portoriku žije 3,5 milióna Portoričanov, ale vonku ich žije bezmála 9 miliónov. Studené Chicago je portorickým mestom, no najviac Portoričanov žije v New Yorku nasledovaným Philadelphiou. Vo floridskej Buena Ventura Lakes je zo všetkých obyvateľov až 45 % Portoričanov. Združujú sa a žijú spolu.

Určite poznáte West Side Story. Portorický gang „žralokov” sa bije s bielym gangom „triskáčov” o nadvládu nad San Juan Hill na hornom západnom Manhattane. Je to americký príbeh Rómea a Júlie so smutným koncom. V roku 2021 vyšiel úspešný film so spoluproducentom Stevenom Spielbergom. Škoda, že sa mi takúto hispánsku atmosféru v San Juan nepodarilo zažiť.

Medzi najnavštevovanejšie pamiatky San Juan patrí už spomínaná pevnosť, ktorá sa nachádza na rohu polostrovčeka vo štvrti Viejo San Juan – Castillio San Felipe del Morro (skrátene El Moro). Počas svojej viac ako 500-ročnej histórie plnila táto pevnosť dôležitú vojenskú základňu prvotne pre Španielsko, neskôr pre Spojené štáty. Pevnosť bola navrhnutá tak, aby mohla chrániť mesto pred nepriateľmi, ktorí by útočili z mora. Jej účel bol koniec koncov splnený, lebo pevnosť nikdy nebola dobytá.

Na opačnej strane mesta sa nachádza opevnenie Castillo San Cristóbal, ktoré chránilo mesto pred pozemnými útokmi. Toto opevnenie sa považuje za najväčšie (10,93 ha), ktoré Španieli vybudovali v Amerike. Z miesta máte nádherný výhľad na starú časť hlavného mesta. Ak si kúpite lístok do jednej z týchto pevností, do druhej získavate automaticky bezplatný prístup.

Keď sa prechádzate uličkami San Juan, odvšadiaľ cítite 500-ročnú históriu. Budovy sa prelínajú pamiatkami, ktoré jednoducho musíte vidieť – Casa Blanca, socha La Rogativa, najfarebnejší vchod do opevneného mesta Puerta de Agua/Puerta de San Juan, cintorínSanta María Magdalena de Pazzis, kde sú pochované najväčšie portorické osobnosti. Na vrchole hradieb mesta sa nachádza malá svätyňa Capilla del Cristo.

No netreba zabudnúť ani na La Fortaleza (oficiálny názov: El Palacio de Santa Catalina de Alejandría). Ide o najstaršiu štátnu rezidenciu Ameriky, ktorá sa stále používa. Hoci pôvodne slúžila ako pevnosť či väzenie, v súčasnosti je oficiálnym sídlom guvernéra Portorika. Hovorí sa, že v nej sídlilo minimálne 170 guvernérov Portorika. Návštevníci majú možnosť si pozrieť budovu aj zvnútra, ak nezasadá vláda. Stále ide o funkčnú vládnu budovu, takže sa môže stať, že vás do budovy nevpustia.

No nemusíte smútiť, východne od tejto stavby sa nachádza najfotografovanejšia ulica a zároveň aj jedna z najstarších ulíc San Juan – Calle Fortaleza. Možno ju poznáte z Instagramu ako „Umbrella Street“. Ako vyplýva z názvu, ide o uličku, v ktorej boli zavesené pestrofarebné dáždniky, no teraz sú dáždniky nahradené dekoratívnymi baldachýnmi. Kúsok od nej sa nachádza ulica Barrachina, ktorá je známa ako rodisko drinku piña colada.

Ak máte radi kultúru, nemôžete vynechať jedno z najstarších nepretržite fungujúcich divadiel v USA – Teatro Tapia. Ikonické divadlo v neoklasicistickom štýle bolo otvorené už v roku 1832. Hľadisko je dimenzované do troch poschodí, pričom sa tam zmestí 640 divákov. Je na vás, či sa tam rozhodnete ísť na divadelnú hru, koncert, alebo stand-up show.

Obľubujete radšej múzeá? Museo del Deporte de Puerto Rico je považované za jedno z najlepších športových múzeí vo svete. Okrem zbierok športových memorabílií sa tu nachádzajú aj sochy známych športovcov v životnej veľkosti. Azda najznámejším je bejzbalový hráč Roberto Clemente. V Museo de Arte de Puerto Rico nájdete jedinečnú zbierku portorických diel. Vstup do múzea stojí menej ako 10 USD.

Staré mesto Old San Juan má naozaj čo ponúknuť. Domčeky v tradičnom španielskom štýle obklopené pôvodnými dláždenými cestičkami majú svoje čaro.

V San Juan sa nachádzajú aj jedny z najkrajších pláží Portorika. Ide o pláže Condado, Isla Verde, El Escambrón a  Ocean Park. Zatiaľ čo Condato je ideálnym miestom pre rodiny s deťmi, Ocean Park je skôr pre surfistov (hoci je tu krištáľovo čistá voda, vlny sú tu väčšie). Pláž El Escambrón sa pýši modrou vlajkou, tiež je ideálnym miestom pre rodiny. Nachádzajú sa tu aj koralové útesy, čím sa stáva aj ideálnou plážou pre šnorchlovanie. Mestské pláže sú dobrou voľbou pre týždňovú dovolenku, priamo tam sa nachádzajú aj známe hotelové siete (Marriot, Holiday Inn).

Ak chcete zažiť niečo trochu nevšedné, vyskúšajte ísť do DISTRITO T-Mobile v blízkosti kongresového centra San Juan. Ide o komplex, v ktorom nájdete obchody, dobré jedlo, živú hudbu i zábavu. Najvýnimočnejšia hudba, zábava či živé koncerty sú iba kúsok od vás. V rámci tohto komplexu odporúčam navštíviť steakhouse La Central od Maria Pagána, kde väčšina jedál zahŕňa aj rum a cukrovú trstinu. Kvalitné mäso, čerstvé ryby i morské plody sú pripravované na drevenom uhlí. Odporúčam vám, aby ste si počas čakania na jedlo objednali domáci koktail Jardín de Edén.

Povinnou zastávkou v San Juan je určite aj La Placita de Santurce. Dvojposchodové trhovisko bolo založené pred viac ako sto rokmi a slúži stále dodnes, síce tam už pribudli reštaurácie i bary. Toto miesto má dvojaké využitie. Cez deň slúži ako trhovisko a večer po 18.00 h sa tu začína nočný život. Je to miesto, kde sa miestni stretávajú pri drinku a salse.  K tomu si v miestnych reštauráciách objednajú tradičné portorické predjedlo alcapurria, prípadne vysmážanú tresku (bacalaíto). Ak chcete mať istotu, že miesto La Placita navštívite v tom najväčšom ošiali, vyberte sa sem v niektorý deň od štvrtka do nedele.

Ďalším dobrým tipom na nočný život je štvrť Calle Loíza. Toto miesto je prepojením hudby, kreativity a histórie. Vyrastal tu dokonca aj slávny portorický hudobný skladateľ Ismael Rivera.

No ak chcete zostať v starej časti mesta, odporúčam vám ulice South Fortaleza a Calle San Sebastián, kde nájdete jedny z najlepších barov na svete.

Odlet z Portorika. Musím skonštatovať, že som bol v Portoriku v najvyššej sezóne, bol február a všetko bolo naozaj plné. Celý Karibik bol totálne plný. Nezohnal som auto na prenájom, s dobrými hotelmi bol kríž... Na letisku to bolo taktiež otrasné. Pri prílete som sa cítil ako vo väznici a pri odlete ako v blázinci.

Domov letím cez Atlantu a teda do USA a také veľké rady, aké zažívam na letisku v San Juan, som už dlho nevidel. Rady na security na viac než hodinu a nikto sa nezatrasie. Pritom už pri príchode do Portorika vstúpite na územie USA a toto teda nikto neriešil, nikto nežiadal odo mňa ESTA (čo nemám), no ani víza (tie mám 12-ročné).

No security bola otrasná. „This is an airport,” pokrčí plecami úradník. No ja mu odpovedám: „To nie je bežné, to je chyba, toto je vaše letisko a nemá to tak byť.”  O buzerácii na hraniciach píšem v mojom blogu Problémy s vízami, no Portoriko je jedným z tých otrasných príkladov.

Po dvoch týždňoch na cestách, po viac než dvoch desiatkach letov, ktoré som na tejto ceste Karibikom vykonal, pôsobím dosť zašlo. No to nevadí, lebo väčšina pasažierov do USA vyzerá rovnako. Kultúra obliekania tu nie je a všetci majú lacné vyťahané tričká, takto sa to nosí. Portoriko nie je Svätý Bartolomej a je to dovolenka pre stredné vrstvy.

Na letisku je klimatizácia na plné pecky, a tak som si kúpil mikiny. Takú americkú modrú ako nádherné more Karibiku s nápisom: San Juan, Puerto Rico. Asi ju nikdy nebudem nosiť, ale aspoň je mi teplo a smerom do uzimenej Európy sa mi zíde.

Mám zlatú kartu na spoločnosť, s ktorou letím a pýtam sa, či neviem obísť tu dlhočiznú radu. V danej karte často ponúkajú taký „prioritný” vstup. „Nie, nie je to možné,” slušne, no jasne odpovedá agent a pozerá na mňa, prečo dokelu keď niečo chcem, neletel som privat jetom. „Kde je business salónik?” pýtam sa, lebo moja karta ma oprávňuje na vstup a som na letisku (našťastie) o 3 h skôr. „Nemáme lounge.“ V San Juan nemajú business lounge, no dokelu.

Portoriko má čo ponúknuť, či už samotné hlavné mesto San Juan, ktorého atmosféra (najmä večerná) vás pohltí, alebo priľahlé ostrovy Culebra i Vieques. Rozprávkové pláže sa nachádzajú na mnohých ostrovoch v Karibiku, no „svietiaceׅ“ zátoky ani nie. Portoriko sa oprávnene pýši najjasnejšou bioluminiscenčnou zátokou sveta.

Ak tu plánujete stráviť dovolenku, nevycestujte sem počas septembra. Vtedy sú tu najväčšie hurikány a je tu zaplavené skoro všetko. Rovnako pamätajte aj na to, že pre vstup je potrebná americká ESTA, aj keď by ste leteli priamo z Madridu (bez prestupu).

Luxus sa v hlavnom meste sa dá nájsť, no pre San Juan je prirodzenejšia autenticita – staršie farebné domčeky, reggaeton, salsa, rum či robustos. Presne tá živočíšnosť, ktorú som očakával na Jamajke, no tam som ju nezažil. Na San Juan spomínam pozitívne a verím, že sa mi tam ešte podarí vrátiť a spoznať ho ešte lepšie.