Grindadráp – lov, ktorý rozdeľuje svet

Pobrežie Faerských ostrovov je dramatické a majestátne. Dlhé fjordy, strmé útesy a vyvýšené mysy sa týčia ako nemí svedkovia stáročí. Tu sa príroda nespája s človekom len vizuálne, ale aj duchovne. Miestni obyvatelia žijú v hlbokom súlade s rytmom mora, vetra a zeme. Tradície, ktoré sa tu zachovali nie sú len folklórom, ale živou súčasťou identity.  

Jednou z najvýraznejších a zároveň najdiskutovanejších je grindadráp, komunitné lovenie guľohlavcov. Je to rituál, ktorý v očiach Faerčanov predstavuje spojenie s predkami, sebestačnosť a kolektívnu zodpovednosť. Zároveň je to však tradícia, ktorá vyvoláva silné reakcie doma i vo svete, a práve preto si zaslúži pozorný a vyvážený pohľad.

Grindadráp je dôkazom, že aj v krajinách, ktoré pôsobia ako pokojný raj, sa skrývajú témy, ktoré rozdeľujú a my sa im nevyhýbame.  

BUBO zabíjanie guľohlavcov nepodporuje, ale snaží sa pochopiť a sprostredkovať vám, o čo vlastne ide. V tomto príspevku sa pokúsime vysvetliť, ako vyzerajú pravidlá takéhoto lovu a aké argumenty majú samotní Faerčania na jeho obhajobu. Rozhodnutie, čo si o tom myslieť patrí každému z nás, no začína sa ochotou počúvať.   

Názov grindadráp pochádza z faerského jazyka, pričom grind znamená veľryba a dráp znamená lov alebo zabitie, takže v doslovnom preklade by sme to preložili ako zabíjanie veľrýb. V skutočnosti však nejde o veľryby v pravom zmysle slova.  

Hlavným druhom, ktorý sa počas grindadrápu loví je guľohlavec čierny (Globicephala melas) po anglicky sa nazýva pilot whale, morský cicavec z čeľade delfínovitých.

V niektorých prípadoch sa lovia aj iné druhy malých kytovcov (napr. delfíny bieloboké, delfíny obyčajné), ale guľohlavec čierny je dominantný druh. Hoci sa často označuje ako malá veľryba, z biologického hľadiska ide o druh delfína, inteligentného, spoločenského a vysoko organizovaného tvora.  

Guľohlavce žijú v stádach, ktoré môžu mať desiatky až stovky jedincov. Práve táto ich silná sociálna väzba je dôvodom, prečo sa pri výskyte jedného jedinca v plytčine často objaví celé stádo, čím sa grindadráp stáva množným.  

Dospelý guľohlavec môže dosiahnuť dĺžku až 6 metrov a vážiť viac než 2 tony. Ich tmavé, takmer čierne telo s charakteristickou guľatou hlavou je ľahko rozpoznateľné. Majú pozoruhodnú inteligenciu.  

Guľohlavce používajú komplexné zvukové signály, orientujú sa pomocou echolokácie a prejavujú správanie, ktoré naznačuje empatiu a schopnosť učiť sa. Žijú prevažne v chladnejších vodách severného Atlantiku, kde sa živia hlavne hlavonožcami, ako sú chobotnice a kalamáre.  

BUBO pozná najlepšie miesta na pozorovanie veľrýb vo voľnej prírode. Ak chcete vedieť, kam sa oplatí vybrať, prečítajte si náš blog TOP 10: Najlepšie miesta na pozorovanie veľrýb.

Práve ich silná sociálna väzba a dôvera vo vlastné stádo sa stáva slabinou počas grindadrápu. Keď sa jedinec dostane do nebezpečenstva, ostatní ho nasledujú, čím sa celé stádo ocitá v pasci. Tento fakt vyvoláva otázky, či je správne loviť zvieratá, ktoré sa správajú takmer ako rodina. Zároveň sa objavujú aj ekologické obavy.  

Hoci faerská vláda tvrdí, že populáciu guľohlavcov neohrozuje, niektorí odborníci upozorňujú na riziká spojené s kontamináciou mäsa ortuťou, ktorá sa hromadí v telách cicavcov. Mäso z grindadrápu sa síce nepredáva, ale konzumuje sa v rámci komunity, čo otvára otázku zdravotnej bezpečnosti.  

Grindadráp tak nie je len o tradícii, ale aj o stretávaní hodnôt medzi kultúrnou identitou a globálnou zodpovednosťou, medzi komunitným rituálom a ochranou inteligentných tvorov. A práve preto si zaslúži pozorný a vyvážený pohľad.   

S meniacou sa dobou sa mení aj pohľad na to, čo kedysi znamenalo prežitie. V očiach Faerčanov je to pripomienka minulosti, ktorá formovala ich identitu. Tento zvyk, siahajúci až do 10. storočia, od čias Vikingov, bol kedysi nevyhnutnou súčasťou prežitia obyvateľov Faerských ostrovov. Zvyk, ktorý po stovky rokov umožňoval komunite prežiť ťažké zimy.  

Na Faerských ostrovoch nie sú prakticky žiadne podmienky pre poľnohospodárstvo, hlavným zdrojom potravy je chov oviec a rybolov. V prostredí malej faerskej komunity (aj dnes tu žije len málo cez 50-tisíc obyvateľov), bol tímový lov veľrýb nielen zdrojom potravy, ale aj nástrojom spolupatričnosti. V drsných podmienkach severného Atlantiku, kde sa nedalo spoľahnúť na poľnohospodárstvo, predstavovalo mäso z mora základ výživy a istotu pre celé komunity.  

Napríklad Inuiti lovili morské cicavce pre prežitie, pričom ich prístup k prírode bol rovnako rešpektujúci ako u Faerčanov. Grindadráp sa tak dá vnímať ako severský archetyp. Spojenie človeka s morom, kde lov nie je len technický akt, ale rituál prežitia a spolupatričnosti.  

Zo stredovekých zákonníkov vieme o pravidlách rozdeľovania úlovku. Od 18. storočia faerské zákony upravujú lov k väčšej regulácii a humánnosti. V minulosti sa lov organizoval výlučne ústne. Signálom bol výkrik alebo dym, ktorý zvolával obyvateľov z rôznych dedín. Používali sa kamenné hrádze a jednoduché člny, aby sa stádo nahnalo do plytčiny.  

Tento spôsob sa používa dodnes, avšak s modernými prvkami. Faerčania nám v rozhovoroch prezradili, že grindadráp sa v rodinách dedí. Spomínali na to, ako sa ho po prvý raz zúčastnili ako deti, nie ako aktéri, ale ako pozorovatelia, ktorí stáli na brehu s rodičmi s starými rodičmi a cítili, čo znamená byť Faerčan.  

Nejde o komerčný lov, ale o komunitnú tradíciu. Úlovok sa nepredáva, ale rozdeľuje, a preto ho nenájdete ani v obchodoch, ani v reštauráciách. Zabíjanie veľrýb je udalosťou pre miestnu komunitu. Z brehu ho sledujú celé rodiny vrátane malých detí.

Lov prebieha nepravidelne, v rôznych denných a nočných časoch a zároveň sa koná na rôznych miestach súostrovia. Informácie o nich sa odovzdávajú ústne alebo telefonicky medzi členmi komunity. Zabíjanie veľrýb sa uskutočňuje v letných mesiacoch, najčastejšie v júli a auguste, vždy na inom mieste, aby bolo mäso spravodlivo rozdelené.  

Je prísne upravené zákonom a môže sa konať len na presne vymedzených miestach a za presne vymedzených podmienok. Grindadráp sa môže začať len vtedy, keď sa stádo guľohlavcov nachádza v plytčine, vzdialenej minimálne tri námorné míle od pobrežia. Lov sa neuskutočňuje pomocou sietí, ani harpún vystreľovaných z lodí. 

Počas lovu sú rozdelené úlohy. Je tu ceremoniár, ktorý velí akcii, ľudia, ktorí vozia veľryby na člnoch do fjordu, do plytkých vôd zálivu, ale nemajú právo zabíjať zvieratá. Na brehu stoja desiatky mužov, ktorí špeciálnou čepeľou jediným presným pohybom prerežú krčné tepny, aby zvieratá vykrvácali čo najrýchlejšie, s cieľom zabezpečiť smrť, čo možno najhumánnejším spôsobom.  

Právne predpisy Faerských ostrovov stanovujú, že zvieratá sa musia počas rybolovu účinne a rýchlo zabíjať, aby čo najmenej trpeli. Voda fjordu sa zafarbí do sýtočervena, čo na pozorovateľa pôsobí mimoriadne silne, až znepokojivo (tento obraz sa často stáva symbolom kontroverzie, ktorá grindadráp sprevádza).  

Mäso z grindadrápu veterinár vyšetrí, rozdelí na kúsky, zapíše, odváži a následne rozdelí medzi ľudí. Zvyčajne sa jedna tretina dáva účastníkom lovu, jedna tretina je určená pre najchudobnejších a domovy dôchodcov  a jedna tretina sa rozdeľuje medzi ostatných členov miestnej komunity. Každá veľryba poskytuje komunite niekoľko stoviek kilogramov mäsa a tuku.

Miestni ospravedlňujú lov tým, že je ekologický, vykonáva sa ručne a premyslene, bez strojov a bez stresu z prepravy či dlhodobého zajatia, ako je to bežné pri priemyselnom chove dobytka. Argumentujú tým, že v rukách skúsených lovcov údajne veľryby rýchlo hynú a zabíjanie zvierat týmto spôsobom je humánnejšie ako zabíjanie dobytka u nás, len lovia pred svetom a fotografie krvavého mora  sú pre médiá chutným sústom.

Z ich pohľadu je tento spôsob zabíjania paradoxne humánnejší než metódy, ktoré sa používajú v moderných bitúnkoch, kde sú zvieratá často držané v stiesnených podmienkach, vystavené stresu a zabíjané mechanizovane. Zabíjanie miliónov hospodárskych zvierat na celom svete je rovnako desivé, ale odohráva sa za zatvorenými dverami.  

Nevidno krv, nepočuť zvieratá bojujúce o život. Na konci procesu zostáva len sterilný podnos s mäsom bez emócií. Široko dostupné mäso v obchodoch na Faerských ostrovoch, ktoré má byť argumentom pre zastavenie lovu, pochádza z dovozu, z takýchto priemyselných bitúnkov v Európe. Grindadráp tak otvára širšiu diskusiu. Je skutočne humánnejšie to, čo nevidíme?  

Dlhé roky zostával grindadráp mimo pozornosti širšej verejnosti a nevyvolával výraznejšiu kritiku. Kritizovali ho najmä malé environmentálne organizácie a izolované správy v médiách sa objavili väčšinou bezprostredne po zabití a rýchlo zmizli.   

Zástupcovia organizácie na ochranu morského života Sea Shepherd označili lov za barbarskú prax, ktorá je ospravedlnená tradíciou. Mnohé environmentálne komunity, vrátane charitatívnej organizácie, ktorá sa venuje výskumu a ochrane veľrýb, delfínov a ďalších morských cicavcov Orca, nazývajú tento lov bláznivým krvavým športom.

Faerskí ostrovania reagujú na to, že ich nazývajú nemilosrdnými zabijakmi, dosť rozhorčene a pokusy cudzincov vnímajú ako necitlivé a nepochopené útoky na ich kultúrne dedičstvo. Zákaz lovu veľrýb vnímajú ako zásah do národných tradícií a spôsobu života.   

Ochrancovia životného prostredia sa nevzdávajú a do diskusie prinášajú ďalší závažný argument – kontamináciu ortuťou. Vedecké štúdie potvrdzujú, že morské cicavce, ktoré žijú dlhodobo vo vodnom prostredí, majú schopnosť hromadiť vysoké množstvá tohto toxického prvku.

Podobné závery boli vyvodené aj pri lososoch, ktorých konzumácia môže byť zdraviu škodlivá. Zvýšené koncentrácie ortuti v tele človeka sa spájajú s rizikom vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako sú Parkinsonova a Alzheimerova choroba, ale aj s poruchami autistického spektra, depresiou či úzkosťou.  

Napriek týmto varovaniam grindadráp na Faerských ostrovoch pretrváva. Je však možné, že v blízkej, či vzdialenej budúcnosti bude buď medzinárodne regulovaný, alebo postupne stratí podporu v dôsledku negatívnej publicity a klesajúceho záujmu o mäso z guľohlavcov.

Podľa organizácie PETA sa konzumácia tohto mäsa stáva čoraz menej bežnou. Len 17 % Faerčanov uvádza, že ho pravidelne konzumuje, vrátane rybieho oleja z týchto morských cicavcov.  

Aj napriek kontroverzii, ktorá grindadráp sprevádza, majú cestovatelia s BUBO jedinečnú možnosť nahliadnuť do tejto tradície zblízka a to nielen ako pozorovatelia, ale aj ako hostia miestnej komunity. Po vzájomnej dohode s domácimi sa niekedy naskytne príležitosť ochutnať niečo, čo sa bežne nedostáva do obchodov ani reštaurácií. Ide o výnimočný zážitok, ktorý neponúka turistický katalóg, ale autentický kontakt s kultúrou ostrovov.  

Napríklad Grind og spik, sušené pásiky veľrybieho mäsa sa podávajú ako steak spolu so zemiakmi a rybím olejom. Toto jedlo je veľmi výživné a bohaté na vitamíny a omega-3 mastné kyseliny.  

Toto jedlo je hlboko zakorenené v miestnej kultúre a odrážajú spôsob života obyvateľov Faerských ostrovov, ktorí si po stáročia museli vystačiť s tým, čo im poskytla príroda, najmä ryby, baraninu a morské cicavce.  

Podáva sa nakrájané na tenké plátky so zemiakmi, chlebom a jednoduchou zeleninou. Tradičná faerská kuchyňa je založená na jahňacom mäse (skerpikjøt), morských plodoch, veľrybom mäse a tuku, garnatalgu (fermentovaný ovčí tuk z čriev), dusenom mäse z atlantických vtákov. Prvky  tradičnej, jednoduchej, ale za to výdatnej kuchyne, si miestni zachovávajú len doma.

Jednoduché recepty a obmedzený výber produktov, odráža praktický a skromný charakter miestnej kuchyne. Charakteristickým znakom je tiež nízky príjem soli.

S BUBO necestujeme preto, aby sme súdili, ale aby sme porozumeli, chápali a prinášali príbehy, ktoré rozširujú  obzory. Faerské ostrovy nám ukázali, že aj v najpokojnejších vodách sa odohrávajú príbehy, ktoré vyvolávajú otázky.

Grindadráp nie je len o tradícii, ale o tom, ako si komunita uchováva svoju identitu v čase, keď sa svet mení. Nie je to jednoduché ani pre Faerčanov, ani pre tých, ktorí sa na to pozerajú zvonka. Na našich cestách sme sa naučili, že kultúra nie je dekorácia. Je to živý organizmus, ktorý sa vyvíja, hľadá rovnováhu.

Sprostredkovali sme pohľad, ktorý nie je čiernobiely. Grindadráp je jednou z tém, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou, potreba s etikou, tradícia s globálnym povedomím. Rozhodnutie, čo si o tom myslieť, patrí každému z nás. My vám prinášame príbeh, ktorý sa nedá pochopiť z fotografií, ani z titulkov. Dá sa pochopiť len vtedy, ak sa postavíte na breh, pozriete sa do očí Faerčanom a začnete počúvať.