Grónsko – história a prečo ho Trump získa

Grónsko je najväčší ostrov sveta, ktorý nie je kontinentom. Do jeho objavovania dáte veľa energie. Už iba do toho dostať sa sem. Na svojich cestách som z hlavného mesta došiel až do malilinkých dediniek, či skôr usadlostí, iba so zopár desiatkami obyvateľov a spoznal som grónsku rôznorodosť. Postupne som tu odkrýval jeden zvláštny príbeh za druhým.

„Prečo ideš do Grónska? Chceš objaviť ďalšiu krajinu?“ Toto bola prvá otázka, a potom údiv, kam sa to trepem. Grónsko ale nie je krajina (patrí Dánsku) a už mám dávno prejdené všetky krajiny sveta. No aj v Grónsku som už bol, prvýkrát pred trinástimi rokmi.

Tým, že som tu bol a opäť sa vraciam, si idem pozrieť veci, o ktorých som po prvý raz nevedel. Viac trekov, väčšie zákutia, najlepšie hotely, najlepšie reštaurácie Grónska. Chcem zabojovať proti overtourizmu a nájsť ešte miesta, ktoré na Slovensku nie sú známe.

Nudnú časť skúsim vysvetliť v súvislostiach. Tak, ako v Juhoafrickej republike tvrdíme, že Búri vstúpili do krajiny v rovnaký čas ako kmene Bantu, a teda majú na ňu rovnaký nárok. To isté tvrdíme (tvrdia vedci) o Grónsku. Bieli Búri vstúpili do dnešnej JAR z juhu z okolia Kapského Mesta a čierni Bantuovia zo severu, z Bečuánska (dnešnej Botswany).

Predchodcovia Inuitov, ktorí z Ázie prešli cez Beringov prieliv, tu v Grónsku síce žili pred 4 500 rokmi, ale tvrdíme, že podľa vykopávok a DNA to boli iní ľudia. Voláme ich ľudia Saqqaq a najväčšie vykopávky boli realizované v okolí Disco Bay, kde som strávil veľa času.  

Následne, asi v roku 800, prišli ľudia Dorsetskej kultúry a podľa západných vedcov ani títo už neexistujú. Nóri a Dáni prišli v roku 986 nášho letopočtu a Erik Červený zakotvil na juhu ostrova.

Múmie, ktoré sú predchodcami dnešných Inuitov, sa datujú až do 15. storočia, ale kultúra Thule, ktorej potomkami sú spomínaní Inuiti, prišli do Grónska okolo roku 1200 (nášho letopočtu).

Z tohto pohľadu majú teda Dáni, potomkovia Vikingov, na Grónsko väčšie práva než Inuiti (Eskimáci).

Už keď sa prejdete v kopčekoch okolo Ilulissatu, mesta, ktoré je centrom Disco Bay, viete nájsť vykopávky týchto kultúr. „Saqaqovia chovali psov, ale nemali sánky. Dorsetská kultúra mala sánky, ale nechovala psov. Až posledná kultúra Thule chovala psov a mali aj sánky, a boli to oni, kto vymysleli psie záprahy tak, ako ich poznáme dnes. Vieme to z miesta, ktoré slúžilo pre týchto ľudí ako skládka odpadu. Robia sa tu rozsiahle vykopávky,“ vysvetľuje nám mladá dánska sprievodkyňa, keď kráčame po takzvanom údolí Sermermiut a vstupujeme do oblasti, ktorá je chránená UNESCO.

Grónsko (Greenland, teda Zelená krajina) nazval podľa vikingských ság Erik Červený, ktorého rodina bola vyhostená z Islandu za masovú vraždu. Erik prišiel na juh Grónska v lete, ale vraj nazval krajinu takto marketingovo preto, lebo chcel prilákať ďalších osadníkov (môžeme tak hovoriť o prvom "clickbaite" na svete). Vikingovia tu žili okolo 500 rokov, a potom v 15. storočí zmizli.

Ich usadlosti máme aj tesne nad naším luxusným kempom (glampingom) v Nuukskom zálive, takže nežili iba na úplnom juhu. To, prečo zmizli, je záhadou. Bolo to epidémiou „čierneho kašľa“ v materskom Nórsku? Upadla materská krajina, znížil sa obchod s Grónskom, a to spôsobilo úpadok a definitívny rozpad malého spoločenstva? Ochladením Grónska (malá doba ľadová)? Pozabíjali ich Inuiti?

Dovolím si ešte jednu informáciu, aj keď úplne nesúvisí. Syn Erika Červeného, Leif, objavil pre Európanov Ameriku 500 rokov pred Krištofom Kolumbom. Píšem to preto, lebo som bol na tom mieste, na úplnom severe Newfoundlandu. Možno inšpirácia pre vašu ďalšiu cestu? Video z Newfounlandu z vikingskej osady nájdete hneď na začiatku môjho blogu zážitky severnej Ameriky.

Po 300 rokoch bez Európanov prišli misionári a Nór, luteránsky farár Hans Egede, v roku 1721 postavil v oblasti, ktorú nazval Godthaab, drevenicu. Do dnešných dní ide o najstarší dom v Grónsku, no mesto sa premenovalo v roku 1979 z Godthaabu na Nuuk.

Socha misionára dnes kraľuje historickej časti Nuuku a je na kopci nad katedrálou.  V očiach belochov sa tento človek obetoval a priviedol nevzdelaných zadubených domorodcov k poznaniu a Bohu a dal im takto zmysel života. Nedávno však sochu natreli načerveno, lebo táto zmena spôsobila mnoho zlého. Vedeli ste napríklad, že Grónsko má dnes najviac samovrahov na celom svete?

V usadlosti Ilimanaq s 55 obyvateľmi (bolo ich 54, ale pred troma mesiacmi sa narodilo nové bábätko) som si dlho vopred objednal večeru v reštaurácii Hans Egede. Vyprážanú kožu z tresky namáčam do krabej pasty a ako hlavné jedlo mám pižmoňa. Nebíčko v papuľke, hovorí sa u nás. Jedlo mi pripravujú kuchári z reštaurácie s dvomi michelinskými hviezdami. Meno Hans Egede má punc a aj túto drevenicu postavil on. Misionár Hans Egede je vlastne zodpovedný za to, že Grónsko patrí Dánsku.

Priniesla obeta luteránskeho farára Hansa Egedea Inuitom lepší život? Je miera samovrážd iba prechodným javom ako aj červená farba na jeho soche? Stane sa tento misionár hrdinom nielen pre Dánov, ale aj pre Inuitov?

Hans Egede je zodpovedný za to, že pre Inuitky bolo tetovanie posledných 100 rokov stigmou a čímsi zlým, diabolským. Šamanizmus a mnoho tradičných vecí sa stalo obsolentnými a započalo sa kultúrne vykoreňovanie Inuitov. Bol zodpovedný za epidémiu kiahní v roku 1730. Dánsko neskôr kolonizovalo a využívalo svoju kolóniu a drancovalo jej obyvateľov.

Ako poľahčujúcu okolnosť chcem uviesť, že toto sa nedialo iba tu v studenom Grónsku. Dva razy som sa zastavil na tropických Gambierových ostrovoch v Polynézii. Tieto ostrovy sú extrémne ďaleko a ide o najvzdialenejšiu časť Francúzskej Polynézie, ktorá je menej dostupná než Markézy. Katolícky páter Honoré Laval tu v štyridsiatych rokoch devätnásteho storočia vytvoril akúsi teokratickú republiku a chválil sa, že za deň spálil 40 domorodých sošiek. Na druhej strane „vyhubil“ kanibalizmus, ktorý sa tu (pod dohľadom náčelníkov) praktizoval.

Hans Egede a jeho rodina založili viacero škôl, a takto doniesli do Grónska západnú vzdelanosť. Taktiež tu postavili základy modernej medicíny. Hans Egede celkovo prispel k formovaniu modernej grónskej spoločnosti. Animistov pretvoril na kresťanov.

V roku 2008 Grónčania hlasovali za väčšie práva pre svoju vládu Naalakkersuisut. Na obrovskom ostrove sa našlo zlato, ropa a je jasné, že je tu mnoho iných nerastných surovín. Dáni tvrdia, že sa ich neoplatí ťažiť, že ťažba je drahá. A tak je dnes chabá grónska ekonomika postavená na rybolove, a teraz (najnovšie) sa snaží o rozvoj turizmu. Absolútnym základom grónskej ekonomiky sú dánske subvencie vo výške 3,9 miliardy dánskych korún a bez podpory materského Dánska dnes Grónsko neprežije.

V roku 2020 prebehlo v Nuuku referendum, kde bolo 324 ľudí za odstránenie sochy Hansa Egedeho, no 555 bolo za ponechanie.

Grónsky premiér Múte Egede stojí na čele ľudovej strany Inuit Ataqatigiit, ktorá dlhodobo presadzuje predstavu grónskej nezávislosti a v roku 2021 vyhrala parlamentné voľby. Vo svojom novoročnom prejave na rok 2025 vyjadril opätovne silnú podporu myšlienke nezávislosti Grónska, vyzval na „pretvorenie našej budúcnosti“ a oslobodenie sa z „okov kolonializmu“. A naznačil, že v apríli sa v spojení s parlamentnými voľbami uskutoční referendum o nezávislosti, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre odtrhnutie Grónska od Dánska.

Grónčania nevedia Dánom zabudnúť ich koloniálne praktiky. Hoci je dnes dánsky prístup iný než v minulosti, od obdobia násilných sterilizácií, unášania detí do Dánska a podánšťovania grónskeho obyvateľstva ubehlo len pár desaťročí. Pre predstavu Slovákov poviem, že v čase, keď do Československa v roku 1968 vstúpili sovietski vojaci, Dáni násilne sterilizovali 4500 žien, teda polovicu žien v plodnom veku, s cieľom znížiť pôrodnosť a zvýšiť dánsky vplyv na ostrove. Desiatky detí v neúspešnom sociálnom experimente uniesli grónskym rodičom do Dánska. 

Podporovatelia zotrvania Grónska v Dánsku pripomínajú, že dnešný prístup Dánov je iný, Grónsko je v princípe samostatné a Dánsko zodpovedá len za jeho zahraničnú politiku, a dotuje ostrov viac než pol miliardou eur ročne, bez ktorej Grónsko neprežije.

Sila emócií je však aktuálne v Grónsku silnejšia. Je preto veľmi pravdepodobné, že v referende si Grónčania vyberú cestu samostatnosti od Dánska. 

Už v roku 2017 oznámila Čína svoju Arktickú stratégiu s cieľom vybudovať Polárnu Hodvábnu cestu a odvtedy systematicky pracuje na zachytení sa na strategicky ohromne dôležitom ostrove. Už v roku 2017 tvorili čínske investície asi 12 % grónskeho štátneho rozpočtu. Možnosti Kodane reagovať na to sú obmedzené, keďže právomoci odovzdala do rúk Grónčanom. A jediným reálnym čínskym súperom na ostrove - tak ako vo svete - zostávajú len USA. 

V roku 2022 začali prichádzať do rybárskeho priemyslu prví čínski robotníci. Na západnom pobreží ich bývalo asi 50. No predpokladá sa, že v prípade rozbehnutia spoluprác na grónsko-čínskych projektoch by ich muselo do hlavného mesta prísť asi 5000, čím by tvorili tretinu obyvateľstva.

Čína sa aktívne zapája do projektov ťažby uránu v Kuannersuite aj železnej rudy v Isua. V jej snahe ju brzdia len USA. Bez USA by zrejme už dnes mala monopol na ťažbu vzácnych kovov v Grónsku - podobne ako sa to stalo v mnohých krajinách Afriky či Južnej Ameriky. Snahu Číny o kúpu starej námornej základne, ktorú Dáni opustili, vetoval Washington a v roku 2019 len silný americký tlak vytlačil Čínu z projektu výstavby dvoch nových letísk v Grónsku. Grónski politici javili o čínske investície záujem. 

V prípade nezávislosti Grónska existuje odôvodnená obava, že Grónsko otvorí prístup k ťažobným projektom a svojej infraštruktúre Číne, pripravenej investovať milióny eur s cieľom získať prístup k obrovskému nerastnému bohatstvu a námorným cestám otvárajúcim sa v dôsledku globálneho otepľovania. Európa sa tvári, že sa jej to netýka. Aj z tohto pohľadu treba vidieť na prvý pohľad šialený Trumpov nápad. USA si nemôžu dovoliť prenechať Grónsko Číňanom.

USA majú s Grónskom dlhodobý vzťah a snaha Trumpa o kúpu Grónska nie je nová. Od roku 1840 sa na Dánsko obracali americkí prezidenti opakovane. Aj známy prezident Harry Truman ponúkol Dánsku za ostrov 100 miliónov dolárov v zlate. Dáni odmietli. Trump sa k ponuke vrátil v roku 2019, tiež neúspešne.

Na začiatku druhej svetovej vojny postavili doteraz najpoužívanejšie letisko v mestečku Kangerlussuaq a dlhodobo prevádzkujú strategickú vojenskú základňu Thule na severozápade Grónska, do ktorej plánujú investovať 4 miliardy dolárov. Od roku 1951 sa americká armáda stará pre Dánsko o vojenskú ochranu Grónska a dánska armáda má na ostrove len pár lodí a vojakov na psích záprahoch.

Grónsko je pre USA extrémne dôležité pre ich systém včasného varovania proti balistickým strelám. USA sú v Grónsku omnoho kratšie než Dánsko, ale nie sú tu úplným nováčikom.

Treba si tiež uvedomiť, že z Nuuku je do New Yorku bližšie než do Kodane.

Ak sa grónska vláda rozhodne pre samostatnosť, na čo má právo, môže to naozaj Trumpovi vyjsť. 

Dánsko je, samozrejme, v panike. Dánska premiérka je v ťažkej situácii, keď na jednej strane musí odpovedať na Trumpov tlak bez toho, aby urazila svojho kľúčového spojenca, musí pôsobiť rozhodne, aby uspokojila dánskych voličov, a zároveň komunikovať, že nerozhoduje za Grónčanov, aby nevzbudila dojem, že Grónsko je dánskou kolóniou. Nezávidím jej. 

Krátko po Trumpovych vyhláseniach zvolala krízové zasadnutie bezpečnostnej rady. Minister obrany vyhlásil navýšenie rozpočtu na vojenskú obranu Grónska o 1,3 miliardy eur, pričom nezabudol zdôrazniť, že to nijako nesúvisí s Trumpovymi vyjadreniami. 

Dánsky kráľ zasa dal zmeniť 600 rokov starý erb Dánskeho kráľovstva, z ktorého zmizli tri korunky - symbol Kalmarskej únie, niekdajšieho spojenia Dánska, Švédska a Nórska do jednej ríše - a oveľa výraznejšiu pozíciu získal ľadový medveď - symbol Grónska.

A dánski politici opakujú, že ak si Grónčania v referende vyberú nezávislosť, je to na nich. Ale že by sa pripojilo k USA, to nie. Akurát... že nezávislé Grónsko sa Dánska na nič pýtať nebude.

Ak sa aprílové referendum skončí víťazstvom zotrvania Grónska v Dánsku, nič sa meniť nebude. Dánsko zrejme pod americkým tlakom zintenzívni svoj odpor voči čínskym investíciám a USA sa postarajú o to, aby čínsky vplyv na ostrove slabol.

Ak však Grónsko vyhlási nezávislosť, bude mať na výber dve cesty - čínsku alebo americkú. Keďže o obranu ostrova sa starajú americké vojská, treba veriť, že si vyberie túto cestu. Jedna možnosť je akési voľné pripojenie, keď dánske dotácie nahradí americká podpora, podobne ako majú Marshallove ostrovy.

Alebo... a tu sa dostávame k Trumpovmu snu, udeje sa nepredstaviteľné a Grónsko sa naozaj stane 51. štátom USA.

Oblasť Arktídy medzi Škandináviou a Severnou Amerikou bude naďalej horúcou témou. Otázna je budúcnosť Faerských ostrovov, ktoré sú síce výrazne menšie od Grónska a namiesto nerastného bohatstva majú len ovce, ale silný ruský obchodný vplyv na ostrovoch sa mnohým nepáči. 

A v Nórsku sa už začína diskutovať aj o budúcnosti Svalbardu, neutrálneho súostrovia pod nórskou správou, kde už dlhšie majú svoje záujmy Rusi a rovnako sa sem tlačí Čína. Budeme o 10 rokov písať blog na tému - Stane sa Svalbard 52. štátom USA? Uvidíme.

Apropo, čo pre nás znamená ľad? Je fajn v drinku? Lyžovačka na ľadovci? No pre Inuitov je ľad o niečom inom, je to ich život, ľad je pre Inuitov omnoho dôležitejší než pre nás. Inuiti majú pre ľad niekoľko tuctov slov. Tenký zamrznutý ľad sa povie inak než hrubý zamrznutý ľad.

Iné slovo je pre hladký ľad a iné pre novo vyformovaný ľad, pre hrboľatý ľad, pre starý ľad, kašovitý ľad či ľad z pitnej vody, teda nie morský ľad. Tiež majú slová pre ľadové zvuky, ktoré pohybujúci sa ľad vydáva. A takto by som mohol pokračovať a pokračovať do pre nás absurdných detailov. No pre Inuitov je znalosť ľadu (bez preháňania) životne dôležitá.

Jorgen žije v Grónsku 25 rokov, je to síce Dán, ale jeho frajerka je „pologrónčanka“ (mamu má Inuitku). Jorgen tu už čo-to zažil. Zhruba 80 až 85 % Grónska pokrýva ľad a ide o jediné permanentne zaľadnené miesto okrem Antarktídy.

Jorgen prešiel na snežných skútroch „ice cap“, teda Grónsky ľadovec krížom dva razy z Kangerlusuaqu (čítaj Kanger Slu Suak) až do Ammassaliku. Ten ľadovec je hrubý až 3,5 kilometra a je to obrovské množstvo. „Ľubo, čo povieš, keby každý človek na našej planéte dostal jednu ľadovú kocku z tohoto ľadovca, aká by bola veľká?“

Počítam, máme 8 miliárd ľudí... Hmmm... „Každý z 8 miliárd obyvateľov by dostal kocku s hranou 80 metrov. Tak obrovský náš ľadovec je.“ To by bolo drinkov! Keď pozerám na kalné vody rieky, ktorá vyteká z tohoto ľadovca, je jasné, že ľadovec sa topí, a tak sa zdá, že táto kocka bude každým rokom trošku menšia.

V Grónsku globálne otepľovanie cítiť. Kedysi bolo more zamrznuté od októbra do júna, teraz je to až od februára. Takže od októbra do februára sa nedá po mori ísť so psími záprahmi, lebo sa prepadnete. Ľad nie je dostatočne hrubý.

Grónsko už nie je na okraji sveta, ako tomu bolo posledných 4 500 rokov. Strategický význam Grónska vzrastá v dôsledku zvýšenej arktickej lodnej dopravy a medzinárodnej konkurencie o vzácne nerasty. Možno si pamätáte, ako sa za prvého prezidentovania Donalda Trumpa v auguste 2018 hovorilo o tom, že USA Grónsko kúpia. Po jeho znovuzvolení sa táto otázka opäť otvorila aj začiatkom roka 2025.

USA tu vlastnia vojenskú základňu v Thule, ktorá je 1 210 km severne od polárneho kruhu. Thule nazval takto dánsky polárnik Knud Rasmussen, ktorého expedície Thule sa zapísali medzi najdôležitejšie v polárnych oblastiach. Americká vojenská báza sa dnes správne volá Pituffik, čo v jazyku Inuitov znamená miesto, kde sú psy priviazané.

Arktída aj Antarktída sú v centre geopolitických bojov. Čína tu nehrá významnú úlohu, no Rusko áno. Čína možno iba v tom, že „skratkou“ cez severný pól by vedela svoje výrobky dopravovať k spotrebiteľom rýchlejšie.

Na Thule si nárokovali USA, ale svoje nároky opustili v roku 1917 - po tom, čo sa dohodli s dánskom o predaji „Panenských ostrovov“. Navštívil som ich a píšem o nich v blogu Dánske kráľovstvo. V tomto blogu píšem, že Dánsko má podané v Organizácii spojených národov žiadosti na tri oblasti, kde je jeden dokonca priamo severný pól.

Dánsko napríklad žiada podmorský Lomonosov chrbát, ktorý susedí s Ruskom. Toto pohorie je presne na hranici medzi Európou a Amerikou - podobne ako Stredoatlantický chrbát, o ktorom som napísal komplexný blog a na ktorého najvyššie vrchy som zrealizoval zopár expedícií. Dánsko ročne platí Grónsku grant 3,9 miliardy dánskych korún. USA je však schopné zaplatiť oveľa viac.

Grónsko je zaujímavé svojím obrovským ľadovcom, ale je fascinujúce aj nerastami. Je potvrdené, že sa tu nachádzajú také špeciality ako neodymium, terbium, praseodymium, dysprosium, urán a zinok.

Jorgen mi hovorí, že to mladí Dáni dávajú za 3 dni, „ale to nie je žiadna dovolenka“. Stretávam starší dánsky pár, a tí sa chystajú prejsť túru do Sisimiutu za 8 až 10 dní. Uvidia, možno niekde v chatke ostanú dva dni. Záleží od počasia. Potom som stretával partiu českých šesťdesiatnikov. V Čechách je táto túra veľmi populárna.

Myslím si, že je to preto, lebo u nás máme s takýmto tipom túr skúsenosti. Česi sa vedia nabaliť na týždenný prechod. Poznajú Tatry a tieto hory sú omnoho nižšie. „Vieš, začali to merať a dnes sa zdá, že tú túru chodí okolo 3 000 turistov ročne, teda od polovice júna do polovice septembra. Máš na to až tri mesiace.“

Paralelne s trekovou cestou vybudovali cestu pre all terrain vehicles. V Grónsku som trekoval na tucte trekov a napíšem vám lepšie možnosti trekov, kde to nie je tak precpané. Dajte si odoberať moje blogy - zakliknutím hore pri mojom mene.

V Kangerlussuaq prejdem všetky obchody, všetky hotely a všetky reštaurácie. Odveziem sa na golfové ihrisko k rieke, ktorá vyteká z ľadovca a je mliečne sfarbená. Idem do vrchov na začiatok trailu a prejdem si zopár kilometrov. Na moje druhej návšteve Kangerlussuaqu som si urobil trek aj okolo jazera.

Na prvom obrázku k videu je socha misionára Hansa Egedeho úplne vľavo nad mojim ramenom.

Nuuk – neuveriteľne hlavné mesto

Inuiti prežívajú stáročia v extrémne malých komunitách. Ja som sa v zopár dedinkách s menej než 100 obyvateľmi zastavil. Teda väčšinou mali menej než 50 obyvateľov. Takto je Inuitom dobre. Z jednej komunity do druhej musíte extrémne dlho cestovať, veď Grónsko je obrovské.

Keď si pozriem mapu a hľadám hlavné mesto, neverím, že na tom cípiku mesto vôbec môže byť. Prečo tam? No keď prídem na samotné miesto, divím sa ešte viac. Samá skala a skala, domy sú posadené na nerovnomernej skale. Prečo nezaložili mesto niekde hlbšie vo fjorde, kde je počasie stálejšie? No, zakladateľovi hlavného mesta, misionára Hansa Egedea, nenapadlo, že raz sa sem bude lietať a pri dobrom počasí padá menej lietadiel.

Nuuk je osada, kde žije každý tretí Grónčan a, ako sa vyvíja, zdá sa, že o desať či dvadsať rokov tu bude žiť každý druhý. Nuuk je jediné skutočné mesto a medzi prvým Nuukom a ostatnými mestami, ktoré ho veľkosťou nasledujú (Sisimiut, Ilulissat...) je obrovský rozdiel, rozumej 20 000 ku 4 000.

Nuuk má dva prístavy - starý a nový a rybárstvo je pre jeho ekonomiku extrémne dôležité. Mesto má extrémne veľa rýb a sám som to zažil, keď som hlboko vo fjorde okolo Nuuku chytil za dve hodiny viac rýb, než doteraz za celý svoj život.

V Nuuku sa nachádza aj jediná univerzita Grónska a viete sem ísť študovať aj ako zahraničný študent - prihláste sa cez Erasmus.

Nuuk má aj obchodný dom, teda Nuuk Centre (NC), ktorý je najväčšou budovou Grónska. Bol som si tu kúpiť termoprádlo a šnúrky do trekových topánok. V NC sa totižto nachádzajú dve poschodia obchodov a zvyšných šesť poschodí sú kancelárie. Všetko tu mali, a tak kvalitne zásobený outdoorový obchod na Slovensku nenájdete.

Z letiska idem po krásnej asfaltke a je tu plno áut. No z Nuuku sa nikam nedostanete. Je to podobne ako s mestami na severe Ruska, napríklad Noriľsk, Vorkuta, Čerskij, Salekhard a ani Jakutsk nie sú v zime spojené cestou so žiadnym iným mestom. Odtiaľ sa dá iba odletieť, respektíve v prípade Ruska existuje aj vlak.

V prípade Nuuku zasa okrem lietadla aj loď, psie záprahy a snežné skútre. Cesty však na periférii Nuuku končia. Všimol som si, že hlavné mesto má dve miesta so semaformi. Na to, že šoférovanie je novinkou, sa jazdí v pohode a vodiči sú škandinávski ohľaduplní. Tiež som bol prekvapený, že taxíkov bolo veľa a boli lacné.

Dlhé roky sa do Nuuku nedalo doletieť priamo a museli ste dôjsť na letisko v Kangerlussuaqu. Ide o letisko, ktoré postavili USA na začiatku II. svetovej vojny. Následne ste do Nuuku preleteli malým lokálnym lietadielkom. Aby hlavné mesto nemalo poriadne letisko, to je slušná rarita...

Nuuk bol založený Hansom Egedem ako Godthåb, čo znamená Dobrá nádej. Nórsky luteránsky misionár tu v roku 1721 postavil drevenicu, ktorá je doteraz považovaná za najstaršiu stavbu Grónska. Inuiti bývali buď v stanoch, alebo v zime v iglu. Z vikingských domov ostali už iba múry a kamene.

Naši klienti bývajú väčšinou v absolútnom centre okolo centrálnej ulice Aqqusinersuaq.

O Nuuku som počul mnohé naj, no väčšinou sú nepravdivé. Najsevernejšie hlavné mesto sveta, najmenšie hlavné mesto v Európe, najsevernejšie mesto konštitučnej monarchie a podobne. Nič z toho nie je pravda.

Grónsko je síce konštitučná monarchia, no patrí pod Dánske kráľovstvo, ale Longyeabyen na Špicbergoch je severnejšie a Nórsko je konštitučnou monarchiou taktiež. Nuuk leží (o malilinko) severnejšie než Reykjavík, hlavné mesto Islandu, a práve Reykjavík je najsevernejšou metropolou samostatného štátu.

No určité prvenstvá Nuuk predsa len má. Pol roka (6 mesiacov) v Nuuku zažijete teploty pod nulou. Keby bolo Grónsko samostatnou krajinou, tak by sa Nuuk stal najchladnejším hlavným mestom sveta a predbehol by Ulanbátar. Nuuk má zároveň najväčšie percento kmeňových ľudí z akéhokoľvek hlavného mesta.

Ani v Port Moresby (Papua Nová Guinea) nebýva až 90 % domorodcov tak ako v Nuuku. Preto je Nuuk zaujímavý, bývajú tu Inuiti z obrovského územia. Doma bývali v malilinkých usadlostiach, tu v obrovskom meste. Nuuk by ste určite na svojich cestách nemali vynechať.

Sisimiut – druhé najväčšie mesto Grónska

Nebudem sa tu rozpisovať tak ako o Nuuku, aby blog nebol príliš dlhý. Sisimiut, druhé najväčšie mesto Grónska, má okolo 5 600 obyvateľov. Ide o nemrznúci prístav a ak si nič iné o tomto meste nezapamätáte, tak toto je jeho najdôležitejšia charakteristika. Tu sa končí Arctic Circle Trail. V Sisimiute sa nachádza fabrika na spracovanie kreviet a halibuta.

Sisimiut leží cca 320 kilometrov severne od hlavného mesta Nuuk. Nájdete ho už severne od polárneho kruhu, napriek tomu jeho prístav nikdy nezamŕza, čo z neho robí dôležitý uzol pre lodnú dopravu a rybolov.

Prví arktickí ľudia kultúry Saqqaq tu žili už pred vyše 4 000 rokmi. V 18. storočí sa zároveň stalo významným bodom pre dánskych osadníkov, ktorí tu založili obchodné stanice. Dodnes v meste nájdete starý kostol z roku 1775, jeden z najstarších v Grónsku, ktorý dodnes pripomína časy kolonizácie.

Dnes je Sisimiut dynamickým miestom spájajúcim inuitský tradičný životný štýl s modernou infraštruktúrou. Sídli tu technická univerzita ARTEK, ktorá sa špecializuje na vzdelávanie v arktických podmienkach. Vyrábajú sa tu aj tradičné výrobky z tuleňoviny a sobej kože. Skutočne nádherné mestečko obklopené fjordmi, horami a divokou prírodou. Zároveň je čisté a turizmom absolútne nedotknuté. Za mňa priam arktický raj.

Ilulissat – tretie najväčšie mesto

Centrum turizmu Grónska. Ilulissat je podobným mestečkom ako Sisimiut s dreveným kostolíkom, farebnými domčekmi a supermarketmi. Ak Sisimiut leží priamo na polárnom kruhu, Ilulissat je ešte 300 km severnejšie. Ak vidíte na propagačných fotografiách Grónska krásne ľadovce, je to tu, v Ilulissate.

Tu končí v mori Ilulissatský ľadovec (kedysi Jacobshavn), ktorý je najproduktívnejším ľadovcom severnej pologule. Popri Nuuku je Ilulissat rozhodne mestom, ktoré by ste v Grónsku mali navštíviť. Priamo v meste máte v lete aj v zime množstvo turistických atrakcií. Taktiež sa z tohoto mesta realizujú celodenné výlety.

Podobne ako v Sisimiute, je dokázané, že tu predchodcovia Inuitov žili už pred 4 500 rokmi. Ilulissat je jedným z najsevernejšie položených miest sveta, ktoré je pod ochranou UNESCO.

Kangerlussuaq

Kangerlussuaq je položený v hlbokom (stovky kilometrov dlhom) fjorde, teda vo vnútrozemí, a má omnoho stabilnejšie počasie než Nuuk. Hlavné mesto leží na pobreží a v zime tu nie je až taká zima a v lete nie je až tak teplo. Nuuk nemá vnútrozemské počasie. Kangerlussuaq má. Celé mestečko som prešiel za 15 minút, je to osada s okolo 500 obyvateľmi rozložená na oboch stranách rieky, ktorá vyteká z ľadovca.

Rieka je kalná (mútna ľadovcová studená voda), v okolí mesta je ohromná populácia pižmoňov a sobov. Kúsok je to ku Grónskej ľadovcovej čiapočke. Taktiež je Kangerlussuaq miestom, kde sa nachádza najsevernejšie 18-jamkové golfové ihrisko sveta. Bol som tu, no je to skôr brown ako green. V tomto mestečku som dva razy pristál a raz som odtiaľto odlietal do Kodane.

Kedysi bolo práve tu jediné medzinárodné letisko na západe obrovského Grónska. Anomália, kedy medzinárodné letisko nebolo v hlavnom meste, ale tu.

Cez Kangerlussuaq vedie najdlhšia cesta v Grónsku, po ktorej vedia jazdiť autá. Nehovorím o asfaltovej ceste... Tá cesta má iba 35 kilometrov. Všetky Grónske mestá ležia na pobreží a práve Kangerlussuaq je výnimkou. Je vsadený hlboko vo vnútrozemí. Letisko tu na začiatku II. svetovej vojny postavili USA.

Je tu obrovské množstvo pižmoňov, ktoré sa tu dajú cez loveckú sezónu loviť.

Taktiež sa tu začína známa turistická cesta Arctic Circle Trail, ktorá je 165 km dlhá.

Quaqortoq (Kákor-tok)

Je turistickým bodom na juhu Grónska. Doletíte do Narsarsuaqu a potom preletíte do Quaqortoqu. Je tu teplejšie, sme hlboko pod polárnym kruhom. Ľudia sú tu akosi usmievavejší a viac v pohode. Kajakoval som tu a bolo to fantastické.

Quaqortoq má iba zhruba 3 000 obyvateľov a je známy svojou farebnou architektúrou a tradičnou grónskou atmosférou, akú by ste od najväčšieho ostrova sveta očakávali. Okrem iného tu nájdete aj najstaršiu fontánu v Grónsku a kostol Hvalsey, pozostatok starej severskej osady ako jedno z najzachovalejších vikingských miest v krajine.

Quaqortoq je aj mestom umelcov, podobne ako ostrov Bornholm pre Dánsko. Tu je výnimočným projekt "Stone and Man", kde miestni umelci vytesali sochy priamo do balvanov roztrúsených po meste. No tunajšie múzeum sa tiež oplatí navštíviť, keďže ponúka pohľad na bohatú históriu osídlenia regiónu - od prvých inuitských kultúr až po dánsku koloniálnu éru.

Qaanaaq (Kána-k)

Je na úplnom severe. Preslávil sa lovením narvalov a pretekmi v kajakovaní. Tu nemajú presne vymedzenú dĺžku a hovoria o pretekoch na krátku a dlhú trať. Asi ako to daný rok vyjde. Kajak tu vyrábali z kostí, lebo dreva vôbec nebolo a na to navliekli tuleniu kožu, ktorá tie kostičky držala.

Qaanaaq založili v 50. rokoch 20. storočia, keď presídlili pôvodných obyvateľov kvôli výstavbe americkej vojenskej základne Thule, ktorú spomínam vyššie. Tu sú arktické podmienky extrémne a domáci obyvatelia sú považovaní za jedných z najodolnejších voči zime na celom svete. Okolie Qaanaaqu je bielym miestom na mape, rozumej dosiaľ takmer absolútne neprebádaným.

Tu viete pozorovať mrožov. Mrož sa dožíva 40 rokov a potápa sa do hĺbky 500 metrov. Je najťažším zo všetkých tuleňovitých, samička váži 800 kíl a samček aj dvojnásobok, cca 1 500 kg. Samec má obrovské kly, ktorými sa chváli a prezentuje.

Tasiilaq (Ammassalik)

Najväčšie mesto na celom východe Grónska. Nedá sa sem doletieť, lebo letisko sa nachádza na ostrove Kulusuk. Odtiaľ som sem v roku 2012 letel helikoptérou. Východné Grónsko sa od západného značne odlišuje, je „zaostalejšie“. Iný pohľad môže byť „pôvodnejšie“. Páčilo sa mi, a to veľmi.

Tasiilaq má dvetisíc obyvateľov a nachádza sa južne od polárneho kruhu. V Ammassalickom fjorde pláva množstvo ľadovcov a je to prekrásne. Ja som tu robil turistiku, no ide o vcelku nebezpečnú činnosť, lebo medveďov je na východe oveľa viac než na západe. Tasiilaq nemá žiadne cesty, tá najdlhšia vedie z nášho hotela okolo cintorína a má tri kilometre. Je to jediné mesto v Grónsku popri Nuuku, ktoré vykazuje stabilný rast populácie.

Najlepšie hotely Grónska

Tak, ako robí Grónsko BUBO, ho zvládnete a, naopak, ulovíte svoje hyperluxusné zážitky. Bude to aj tak tvrdé a vietor vás bude bičovať do tváre. No o to krajší pocit budete mať pri kozube v najlepšom hoteli, v oblasti 44x väčšej než Slovensko.

„Vieš, máme málo hotelov, no najprv musia postaviť domy pre tých, čo tie hotely budú stavať,“ vysvetľujú mi. Nuuk dosahuje boom a hotelov bude málo. Lepšie hotely sú dlho vopred vypredané.

Hans Egede Hotel

Nuuk je hlavným mestom Grónska a tomu zodpovedajú aj hotely. Vyskúšal som tu viacero ubytovaní a najlepším hotelom je tu jednoznačne Hans Egede Hotel, ktorý sa nachádza v modernom centre mesta.

Pokiaľ si myslíte, že v Grónsku nenájdete luxus, mýlite sa. Už tento tip je štvorhviezdičkový hotel, ktorý je navyše novo zrekonštruovaný. Ide tiež o jeden z najväčších hotelov v Grónsku celkovo a izby sú tu akoby rozdelené podľa kategórií – v závislosti od toho, aký štandard ubytovania preferujete.

Pokiaľ sa tu ubytujete, určite sa zastavte v hotelovej reštaurácii Sarfalik na piatom poschodí. Nielenže tu dobre varia, no naskytnú sa vám odtiaľto aj dokonalé výhľady na centrum Nuuku i okolité hory a fjord. Spojenie severský luxus tu naberá nový rozmer a Hans Egede Hotel ma skutočne fascinoval, odporúčam všetkými desiatimi.

HHE Express

Pokiaľ si až tak nepotrpíte na vysoký štandard, zamierte do HHE Express, ktorý sa, mimochodom, nachádza len dve minúty peši od vyššie spomínaného Hans Egede Hotel.

HHE Express je síce jednoduchý a „iba“ trojhviezdičkový, ale moderný a veľmi funkčný hotelík. Nachádza sa v  absolútnom centre Nuuku, kde sa všade dostanete peši za 15 až 20 minút. V blízkosti je mnoho obchodov a reštaurácií.

Hotel Seamen‘s home (Hotel SOMA)

Trojhviezdičkový, no veľmi pekný hotel v Nuuku, pri ktorom musíte rátať s tým, že do centra mesta sa trochu dlhšie prejdete, cca 20 minút. Hotel však leží prakticky hneď pri prístave, kde vás vaša loď zoberie na plavbu Nuukskym fjordom. A užívať si budete aj výhľady na záliv. Ide o lacnejšiu možnosť spomedzi dvoch vyššie spomenutých, no nerátajte s nízkymi cenami.

Ilulissat je Vysokými Tatrami Grónska a 50 % turistov mieriacich do Grónska príde sem. Pre mňa je zaujímavé, že Slováci Ilulissat ešte neobjavili. Ide totižto o oblasť UNESCO, o miesto, kde sa tvoria ľadové kryhy. Do jednej takej, ktorá pochádza odtiaľto, narazil vraj aj Titanic. Ilulissat je vo svete veľmi známy, je to Taj Mahal a Machu Picchu Grónska. 

Hotel Arctic

Je jasne najlepším hotelom Ilulissatu a často býva prezentovaný ako najlepší hotel celého Grónska. Ide o štvorhviezdičkový hotel s päťhviezdičkovým konferenčným centrom. Arctic je najsevernejšie položený štvorhviezdičkový hotel na svete a veľmi obľúbený. Mnohí svetoví politici sem prichádzajú na konferencie zamerané na globálne otepľovanie. Hotel je od letiska vzdialený štyri minúty.

Bývam v junior suite s obrovským sklom a pozerám sa na ľadovce. Teplá voda tečie, mám chladničku, všetko funguje, no že by som dal hotelu 5 hviezdičiek... to nemôžem povedať.  Keď prídete, máte recepciu a vľavo na prízemí je krásna jedáleň. Hotel je položený na skale nad fjordom plným ľadovcov a toto je päťhviezdičkový výhľad.

Spal som tu v štyroch druhoch izieb, do hotela Arctic som sa totižto často vracal. Kohokoľvek som sa spýtal, každý mi potvrdil, že Arctic je najlepším hotelom Ilulissatu. Hotel Arctic má najlepšie služby v meste. Potreboval som vytlačiť dokument, oskenovať ho a všetko zvládli. V lobby nájdete concierge z World of Greenland, ktorý vám poradí, čo robiť. No pozor, väčšina tých najlepších atrakcií je dlhodobo vopred vypredaná.

Samozrejme, na loď sa dostanete, veď tam sa pokojne zmestí o 10 či 20 ľudí viac, loď to unesie. Chcem povedať, že Grónsko je extrémne drahé, a k tomu sú aj všetky atrakcie dlho vopred vypredané.

Hotel Icefiord

Aj toto je celkom dobrý tip na Ilulissat. V Nuuku bol hotel jednoduchý, ale pripadal mi modernejší. Icefiord však dáva za pravdu svojmu menu a leží na nábreží mesta s úžasnými výhľadmi na fjord Disko. Len si predstavte, že sedíte na veľkej vonkajšej terase, sedíte blízko pri vode a počúvate praskanie a kvapkanie ľadových vločiek, ktoré sa topia tesne pod hotelom.

Ilulissat je trojhviezdičkový hotel, ktorý sa stal veľmi populárnym. Až tak, že niekoľko rokov dozadu na ňom postavili ďalšie poschodie. Nachádza sa blízko hotela Sion či tamojšieho múzea, ktoré bolo domovom svetoznámeho bádateľa Knuda Rasmussena.

Hotel Sisimiut

Veľmi príjemný trojhviezdičkový hotel v druhom najväčšom meste Grónska na konci hlavnej ulice mesta. Vychytený je najmä počas letných mesiacov, kedy je rajom pre milovníkov vysokohorských aktivít vrátane, samozrejme, psích záprahov.

Izby sú tu vskutku útulné a výborným miestom na najedenie sa je blízka reštaurácia Brasserie & Restaurant Nasaasaaq. K dispozícii sú v rámci hotela tiež krásne kúpele s dvoma vonkajšími vírivkami. To vám dobre padne najmä po akčnom dni plnom grónskej turistiky.

Hotel Angmagssalik

Tento hotel osobne nazývam hotelom s top výhľadmi. Leží vyššie na kopci a trochu si teda k nemu treba vyšliapať. Ubytovanie v trojhviezdičkovom Angmagssaliku však za to určite stojí.

Útulné salóniky, pekné izby a terasy s úžasnými panorámami. Odvážne môžeme tvrdiť, že ide o najkrajší hotel východného Grónska. Aby toho nebolo málo, ide o jediný hotel na ostrove, ktorý disponuje vlastným vrtuľníkom.

Hotel Angmagssalik bol mojim prvým hotelom v Grónsku. Už vtedy som nadobudol pocit, že keby ste ani nevyšli zo svojej izby a fotili z okna, nič by vám nechýbalo a všetci by vaše fotografie obdivovali. Ide o jeden z najkrajších pohľadov na grónsku dedinku. Keby som mal na svete vybrať najkrajší pohľad z hotelovej izby boli by to hotely na Bora Bora, no do prvej päťky by na celom svete patril aj tento.

Pamätám si na lososa na raňajky. Lososovi sa väčšinou vyhýbam, ale dva razy som mal toho najlepšieho na Aljaške, a potom tu v Grónsku. Hotel je veľmi príjemný a jednoznačne najlepší v oblasti. Prešiel som aj iné hotelíky, ale to sa nedá porovnať.

Naši klienti posledné roky spávali aj v osade Kulusuk, odkiaľ sme do Tasiilaqu lietali spomínanou helikoptérou.

Kangerlussuaq ako mestečko s 500 obyvateľmi malo dlho najlepšie letisko Grónska. Leží hlboko vo vnútrozemí, a tak má oproti Nuuku omnoho stabilnejšie počasie. Letisko tu na začiatku II. svetovej vojny postavili USA, aby ich lietadlá vedeli na ceste do Európy dotankovať.

Prešiel som tu všetky hotely. Hostel Polar je vcelku fajn, asi štyri minúty peši od letiska. Nevýhodou je, že má spoločné sociálne zariadenia. Hostel XZ je jednoduchý.

Hotel Kangerlussuaq

Jasne najlepší hotel v tomto meste. Nachádza sa priamo na letisku, má 300 lôžok a slušnú reštauráciu Muscox, čo znamená pižmoň a obrovská vypchatá hlava aj reštaurácii dominuje. Musím povedať, že som tu mal najlepšie ryby v Grónsku. Tie nakladané dánske rybičky. V Ilulissate som mal iba lososa, a potom som si dal čerstvo ulovené ryby. Okrem drahej reštaurácie je tu k dispozícii aj Cafeteria, ktorá je omnoho lacnejšia, ale majú spoločnú kuchyňu, a tak je jedlo dobré. Apropo, poznám šéfa hotela.

Hotel Qaqortoq

Qaqortoq je najväčšie mesto v južnom Grónsku. Keď sem prídete po mori, vaše oči automaticky upriamia pozornosť na veľmi pekný hotel Qaqortoq. Tento štvorhviezdičkový hotel s krásnymi izbami má naozaj top polohu. Hľadajte ho na vrchole malého kopca s výhľadom na prístav a centrum mesta s krásnym námestím a fontánou.

Qaqortoq je akousi mekkou umelcov a tí najslávnejší umelci z Grónska pochádzajú práve odtiaľto. V Qaqortoqu žije okrem iného umelkyňa Aka Høegh. Veľmi ma upútal jej umelecký projekt „Kameň a človek“. Rôzni umelci ozdobili kamene a skaly po celom meste.

Hotel Maniitsoq

Tento hotel má opäť fantastickú polohu priamo nad prístavom s výhľadom na mnoho fjordov. V hotelovej reštaurácii sa podávajú naozaj skvelé a chutné jedlá. Maniitsoq je útulným mestom, ktoré má veľa malých riek a mostov. V skutočnosti je to ale mesto považované za najlepšiu lyžiarsku oblasť v Grónsku. Blízko sa nachádza aj osada Kangaamiut.

Samozrejme, Grónsko môže byť aj o inom type ubytovania, absolútne unikátnom a dobrodružnom. Aj toto je ulovený zážitok navyše a verím, že aj z týchto fotografií budete cítiť unikátnosť a luxus. Tu je zopár naozaj výnimočných tipov.

Glamping v Nuukskom zálive

Pokiaľ milujete stanovačku, toto bude vaša životná topka. Typický dánsky stan v Nuuku je ako jeden z typov ubytovania postavený priamo na drevenej platforme s výhľadom na fjord. Z neho už si užívate výhľady na okolité plávajúce ľadovce.

Nemusíte sa báť, že by vám tu nebolo pohodlne. Stanový interiér je vyzdobený sobími kožami a pieckou, ktorú vám vaši sprievodcovia radi a ochotne zapnú. Následne si už len vychutnávate treking, kajaking, rybačku či ostatné zážitky, ktoré ste prišli do Grónska uloviť.

Aurora cabins Ilulissat

Pokiaľ sa ubytujete v hoteli Arctic, pýtajte si jednu z týchto kabín, silno to odporúčam. Bol som tu dve noci a vskutku som si to zamiloval. Všetky tunajšie kabíny sú presklené, najmä za účelom pozorovania polárnej žiary. No z vlastnej skúsenosti hovorím, že sa sem oplatí prísť aj v lete a okúsiť výhľady na záliv Disko a jeho nekonečné roztrúsené ľadovce.

V cene ubytovania je aj taká milá maličkosť ako maska na oči, aby ste napriek svetlu dokázali spať v pokoji.

Igloo lodge Ilulissat

Naozaj nevšedný zážitok. Ako píšem, Grónsko vyhľadávajú turisti čoraz viac aj počas zimy. A vtedy vzniká 15 km od Ilulissatu, v usadlosti Nalluarsuk na okraji Ilulissatského ľadovca, možnosť ubytovať sa v pravom snežnom iglu, aké po tisícročia stavali Inuiti.

Absolútne ticho, úžasné prostredie len pre vás a prakticky 100-percentná šanca zazrieť polárnu žiaru. Útulné ubytovanie v iglu je pre najväčších dobrodruhov ako stvorené.

Luxusné bungalovy Ilimanaq lodge

Tu si môžete vybrať medzi klasickým bungalovom či verziou de luxe. Opäť ide o úžasné ubytovanie priamo pri zátoke Disko. Navyše, areál plný bungalovov je vzdialený len zopár minút chôdze od recepcie a reštaurácie Egede.

Štýlové bungalovy Eqi

Tu ide aj o ekologický zážitok. Energiu tu čerpajú z obnoviteľných zdrojov a v blízkej dostupnosti drsná a studená exotika, akú si len ťažko viete predstaviť. K tomu teplá sprcha 380 kilometrov severne od polárneho kruhu. Jeden z bungalovov tu nesie meno polárnika Fridtjofa Nansena, o ktorom som tiež napísal blog.

Samozrejme, najväčším luxusom sú tu výhľady na ľadovec. Lepšie ako hocijaký Ritz Carlton vo svete. Naozaj zážitkové ubytovanie, ktoré by som vám doprial.

KOKS, Ilimanaq

Musím začať tým najlepším z najlepších. Creme de la creme medzi severskými reštauráciami celkovo je michelinka Koks, ktorú sprvu navštevovali naši klienti na Faerských ostrovoch. Ostatné tri roky však má sídlo v grónskom Ilimanaqu s 55 obyvateľmi. Celkovo 21-chodové menu sa servíruje v najizolovanejšej michelinskej reštaurácii na svete a väčšina ingrediencií pochádza z tejto oblasti. Cena takejto večere je zhruba 700 eur.

Jej nedostupnosť z nej robí priam exotický úlovok. Chcel som sa tu najesť, a tak som letel najprv do Kangerlussuaqu, odtiaľ do Nuuku, následne do Ilulissatu a odtiaľ som sa ešte musel plaviť do Ilimanaqu. Plavba trvá polhodinu až dve hodiny, no niekedy sa nerealizuje vôbec.

Obsluhoval ma tu skvelý český šéfkuchár a tiež veľmi milá Mária z Oravy. Začalo sa to malým kúskom veľryby, prešiel som ku krabom, dezertom bola ako keby sklenárom vyfúkaná guľa. Nič podobné by ste tu určite nečakali. Samozrejmosťou je tu mäso z pižmoňa, soba, ale aj tuleňa, narvala či najčerstvejšie arktické ryby. Jesť tu je chuťový aj vizuálny zážitok. (presvedčte sa vo videu nad odstavcom)

Reštaurácia Hans Egede, Ilimanaq

Nachádza sa v nenápadnom domčeku a nesie meno podľa vyššie spomínaného hrdinu. Ide o druhú najstaršiu budovu v celom Grónsku. Úprimne, keď som sa sem išiel najesť, neočakával som nič zvláštne, ale bolo to priam neuveriteľné. Varia tu totiž začínajúci kuchári z KOKS-u. Samozrejme, v tejto michelinke mi chutilo viac, ale aj tu boli gurmánske zážitky priam neuveriteľné.

Mal som mäso z pižmoňa, kožu z tresky, kraba a všetko bolo dokonalo čerstvé. Za mňa ďalší top tip na severské gurmánstvo.

Reštaurácia Ulo v hoteli Arctic, Ilulissat

Mesto Ilulissat a blízky Ilimanaq sú mekkou Grónska, čo sa týka gastronómie. Pokiaľ nechcete jesť v michelinke, aj tu budete mať zážitok, ako keby ste v jednej práve boli. Menu tu servírujú z 12 až 15 chodov, Ulo pracuje s lokálnymi farmármi a pestovateľmi, a tak si reštaurácia dáva záležať na kvalite a udržateľnosti zároveň. Všetko tu tvoria najkvalitnejšie grónske i medzinárodné suroviny.

Reštaurácia Icefiord, Ilulissat

Reštaurácia hotela Icefiord ponúka skvelé čerstvé ryby od miestnych rybárov a grónskeho soba a pižmoňa z Kangerlussuaqu. Všetko, samozrejme, s nádhernými výhľadmi na fjord.

Café Victor pri ľadovci Eqi

Táto kaviareň a reštaurácia zároveň nesie meno po francúzskom polárnikovi Poulovi-Emiliem Victorovi. Jej interiér je naozaj elegantný a vábivý, čo vidíte aj na fotografiách. Čo sa týka trojchodového menu, ktoré sa skladá najčastejšie z rôznych kombinácií mäsa zo sleďa, kreviet, soba či jahniat, sa pridáva aj akýsi severský „twist“. Teda nečakaný doplnok, ktorý ešte viac rozohreje vaše chuťové bunky.

Reštaurácia Nasaasaaq, Sisimiut

Pokiaľ sa ubytujete v Hoteli Sisimiut, jeho reštaurácia Nasaasaaq ponúka tradičný grónsky bufet s teplými i studenými grónskymi špecialitami. Presne takto ste si predstavovali grónske (švédske) stoly!

Reštaurácia Roklubben, Kangerlussuaq

Reštaurácia Roklubben sa nachádza na hlavnom medzinárodnom letisku Grónska, na brehu krásneho jazera Ferguson. Páči sa mi na nej, že je pestrá a mení svoje menu každou sezónou. Aj preto ponúka najčerstvejšie miestne suroviny a tradičné jedlá po celý rok. Všetko je tu vzhľadovo jednoduché, ale krásne, typický škandinávsky štýl.

Sarfalik Winebar & Brasserie, Nuuk

Nájdete ju v hoteli Hans Egede, ktorý spomínam ako najlepší hotel Nuuku. Jeho súčasťou teda je, samozrejme, luxusná reštaurácia zahŕňajúca brasseriu. Ako teda isto tušíte, inšpirované je to tu francúzskou a talianskou kuchyňou a opäť platí, že tu jedlo pripravujú z najčerstvejších surovín.

Qooqqut Nuan „Fish & Dish“, Nuuksky fjord

Toto je absolútna špecialita Nuuku, ktorú odporúčam. Bývalá ovčia farma Qooqqut a reštaurácia Qooqqut Nuan spoločne ponúkajú produkt „Catch & Dish“. Najprv sa plavíte z Nuuku do Qooqqutu a ulovíte si svoju vlastnú večeru, ktorú vám následne v reštaurácii pripravia. Samozrejme, otvorené majú iba počas leta.

Reštaurácia Nuna, Hotel Narsarsuaq

V osade, kde sa nachádza medzinárodné letisko južného Grónska, má hotel Narsarsuaq útulnú à la carte reštauráciu s medzinárodným menu, no zároveň osobitným dôrazom na grónsku kuchyňu. Ponúka sa tu aj grónska káva, no, samozrejme, aj výber vín z celého sveta.

Grónsko je čoraz dostupnejšie

Grónsko je (pre nás Európanov) pomerne blízkou exotikou a pri stále sa zlepšujúcich službách je stále dostupnejšie. Grónsko prestáva byť cieľom ošľahaných dobrodruhov tipu Nansena a stáva sa luxusnou cestovateľskou destináciou pre tých, čo sa neboja byť niekde pred susedom.

Dovolenka v Grónsku je najmä o prírode – trekoch, plavbách či fjordoch. K tomu si vyberiete hotel podľa vlastných preferencií. Či už hľadáte luxus alebo absolútne dobrodružstvo, Grónsko to má. A k tomu na tanieri najlepšie severské špeciality, aké si len viete predstaviť. Stavím sa, že Grónsko bude turisticky rásť. Objavte ho skôr, než tak urobia ostatní!

Šťastné cesty prajem.