Hanoj - pamiatky, rady a skúsenosti

Hanoj je hlavné mesto Vietnamu. Nie je ale najväčším mestom v krajine. Tento titul si drží Ho Chi Minhovo mesto. Hanoj je druhým najľudnatejším mestom s populáciou odhadovanou na 8 miliónov. Je to tým pádom na naše slovenské pomery skutočne gigantická metropola. Nachádza sa na severe Vietnamu, v miernom subtropickom pásme. Keď tu kulminuje zima, tak teplota môže poklesnúť až na 5-6 stupňov. Raz som tu zažil aj 4 stupne a to zrazu všetci behali v ušiankách a páperových bundách, aké ani u nás nemáme. Dôležité ale je, že tu nemrzne a tým pádom sa veľká časť života môže odohrávať na ulici. Či už sa bavíme o obchodoch, kaviarňach, reštauráciách alebo holičstvách, čo sa len trocha dá, tak vieme vybaviť na ulici. To je jedna z veľkých vietnamských tradícií, ktorá je Hanoju nesmierne vlastná. Okrem toho je Hanoj jedným z najviac historických miest v celej krajine. Oficiálne má vyše 1000 rokov a viaže sa na počiatky nezávislého vietnamského štátu. Preto je braný ako mesto tradície, ktorú možno na prvý pohľad neznalý turista nezbadá, ale ktorú tu vieme nájsť nielen v podobe historických pamiatok ale aj v každodennom pulzujúcom živote jeho obyvateľov. Hanoj preto môžeme brať nielen ako najvietnamskejšie, ale aj najživšie mesto celého Vietnamu.

Kam všetci idú? Býva bežná otázka, ktorú si položí našinec po prvých minútach pobytu v Hanoji. Zdá sa, že celé mesto sa niekam presúva. Okolo nás sú tisíce motoriek a na nich desaťtisíce Vietnamcov, ktorí niekam idú. Na túto otázku sa ale nedá presne odpovedať. Kam idú autá v európskych mestách? Tu je len premávka hustejšia a gro prebieha na motorkách. Musíme si uvedomiť, že je tu 8 miliónov ľudí a žiadne metro. Mestská hromadná doprava síce existuje, ale ani zďaleka nepostačuje potrebám tak obrovského mesta. Preto motorky. Sú relatívne lacné, po vietnamsky na nich posadíte aj celú rodinu a dostanete sa s nimi všade, aj do úzkych uličiek starého mesta. A tam chcete ísť. Hlavne ako turista je staré mesto Hoan Kiem miestom, kde chcete byť. Neodporúčam však skúšať miestne motorky. Premávka je pre našinca naozaj ťažko prehľadná a ľahko by mohlo prísť k nehode. Predsa len semafory tu majú niekedy len poradnú funkciu a mnohí miestni jazdia skôr podľa pocitu ako podľa pravidiel cestnej premávky. Ak sa chcete v meste presúvať tak odporúčam použiť miestne taxíky. Nájdete ich všade a sú celkom lacné. Dokonca väčšinou majú aj taxameter. Je ale dobré pre istotu si dohodnúť cenu s vodičom dopredu. Nech nevymýšľa. S tým musíte vo Vietname počítať. Vietnamci sú podnikaví.

Reálne si Hanoj stihnete pozrieť aj za jeden deň. Určite sa ale ubezpečte, že tu máte jeden večer. Vynechať totiž toto mesto v noci by bolo hriechom, ktorý sa neodpúšťa. Ak máte flexibilný program ľahko sa Vám môže stať, že tam zrazu strávite večerov aj viac. Keď si chcete vychutnať hlavné mesto Vietnamu, tak nesmiete vynechať niekoľko povinných zastávok. Najlepšie je ale už spomínané staré mesto Hoan Kiem a tam sa oplatí stráviť aj najviac času kvôli atmosfére. Preto odporúčame najprv si pozrieť pamätihodnosti mimo starého mesta a potom si vyhradiť čas na prechádzky a zoznámenie sa so srdcom Hanoja. Ideálne je mať ubytovanie na okraji, alebo priamo v starom meste, ráno vyraziť na pamiatky, ktoré sú mimo neho a poobede a vrátiť a pozrieť si uličky starého mesta, centrálne jazero a vychutnať si unikátnu večernú atmosféru. My z BUBO sem chodíme už takmer 20 rokov a Hanoj milujeme, stačí len mať otvorené oči a vnímať mesto všetkými zmyslami. Ako na to? Vysvetlíme si.

Na pochopenie Vietnamu je kľúčová tradícia. Niekto by povedal, že v socializme na tom nezáleží, ale socializmus vo Vietname nie je socializmus v strednej Európe a samotný Ho Chi Minh bol svojím spôsobom tradicionalista. Preto nájdeme korene dnešného Vietnamu a najstaršie odkazy práve v chrámoch. Vietnam je, možno prekvapivo, krajina, kde je sloboda vierovyznania. Aj v komunistickom centre akým je Hanoj nájdeme desiatky rôznych chrámov. Prehliadku zahájime na jednom z najstarších, na pagode Tran Quoc. Tento chrámový komplex na umelom ostrovčeku uprostred Západného jazera vznikol už v pred vyše 1000 rokmi a je tým pádom starší ako samotné mesto. Pôvodne bol situovaný na brehoch Červenej rieky, ktorá preteká neďaleko starého mesta, ale Vietnamci ho preniesli aby sa vyhol záplavám. Voda je v Hanoji mocná, nie nadarmo názov mesta v preklade znamená "mesto bez brehu". Pagodu Tran Quoc nájdeme smerom na severozápad od starého mesta. Keď k nej prídeme uvítajú nás miestni obchodníci, ktorí ponúkajú korytnačky alebo vtáčiky. Nie je to na polievku ako sa niekedy našinci obávajú, ale na zlepšenie karmy. Ak chcete, môžete obchodníkovi zaplatiť a korytnačku alebo vtáčika vypustí a vy si tým pádom zlepšíte karmu ako svoje budhistické bodovanie. Obchodník potom poobede korytnačky a vtáčiky zas nachytá aby ste si mohli karmu vylepšiť aj nabudúce. Dokonalý vietnamský biznis model.

Samotný chrám pozostáva z dvoch nádvorí. Prvé je venované mníchom a ich hrobom. Nájdeme tu oltár zdobený sochami rôznych mníchov, ktorí sú vo Vietname uctievaní a rovnako aj malé vežovité domčeky, ktoré sú hrobkami mníchov, ktorí v chráme pracovali. Zároveň tu vidíme aj pagodu, ktorá sa štverá k nebesiam a pôsobí mimoriadne fotogenicky. Paradoxne, práve tá je najnovšou časťou celého chrámu postavená po roku 2000. Zadné nádvorie je srdcom chrámu. Jeho dominantou je strom ficus religiosa, alebo Bodhi, ktorý daroval Ho Chi Minhovi indický premiér a ktorý má byť odrezkom stromu pod ktorým Budha dosiahol osvietenie (opäť pripomienka, že aj Ho Chi Minh bol tradicionalista). V samotnej chrámovej sieni potom nájdeme okrem sochy Buddhu aj sochy ďalších božstiev, ktoré vo Vietname splynuli s pôvodným budhistickým učením. Na tomto mieste nájdeme aj množstvo nápisov v znakoch. Je to odnož čínskych znakov, ktorá sa vo Vietname používala do začiatku 20. storočia. Dnes by ste ťažko našli Vietnamcov, ktorí ich vedia čítať, ale je to ďalší z odkazov na miestnu tradíciu. Zároveň je to ale aj tradícia, ktorej sa Vietnamci radi zbavili, lebo pripomínala dlhé stáročia strávené pod čínskym jarmom. Chrám Tran Quoc ako celok nás ale príjemne navnadí na mesto a uvedie nás na vietnamskú vlnu. Zároveň predstavuje jeden zo základných kameňov na ktorých stojí aj dnešná spoločnosť – budhistický odkaz. Tran Quoc je aj jedna z najčastejšie fotografovaných pamiatok v meste a určite stojí za návštevu.

Od Západného jazera pokračujeme pozrieť druhé miesto, ktoré by sme mohli zaradiť medzi piliere dnešnej vietnamskej kultúry – Ho Chi Minhovo mauzóleum a prezidentský palác. Počítajte, že v tomto komplexe strávite minimálne dve hodiny aj keby ste nechceli. Od leta 2019 povinne musí ísť navštíviť Ho Chi Minha každý, kto chce vidieť prezidentský palác a areál okolo. Ten je zaujímavý pre každého, či ste priaznivcom režimu alebo nie, a tak sa oplatí postáť chvíľu v rade a ako bonus k palácu vidíte aj balzamovaného Strýka Ho. Samotná cesta k nemu je pripomienkou, že aj keď Vietnam prešiel dlhú cestu od agrárnej komunistickej krajiny k dnešnému hybridnému kapitalizmu, tak niektoré veci sa nemenia. Musíte prejsť bezpečnostnou kontrolou, nesmiete mať ruksak, tašku alebo fotoaparát a všade Vás posunujú vojaci. Nemusíte sa ale báť, že Vám veci definitívne zoberú, môžete si ich odložiť v šatni a pripravia Vám ich pri východe od balzamovaného Strýka Ho. Vôbec sa o svoje veci neobávajte. Všetko tu funguje ako z veľkej knihy. Tu sa stojí v rade a čaká, kým prejde pred Vás oddiel vojakov alebo iných turistov, potom idete Vy, držíte sa v dvojstupe a ak sa budete rozprávať pri vstupe do budovy tak Vás zahriaknu. Ticho, pieta a žiadne zbytočné úsmevy! To je etiketa v mauzóleu. Celá prehliadka ale netrvá dlho a aj s čakaním budete hotoví do pol hodiny, možno aj za 15 minút a môžete si užiť prezidentský palác. Vchod do neho je hneď oproti východu z mauzólea, ale nedajte sa strhnúť túžbou opustiť socialistickú architektúru a najprv odbočme doprava aby ste si pozreli hlavné námestie Hanoja – Ba Dinh. Je to klasické betónové námestie kde sa uskutočňujú vojenské prehliadky a oficiálne slávnosti, ale oproti iným obdobným komunistickým námestiam tu nájdeme aj spomienkový trávnik, ktorý má pripomínať Ho Chi Minha. Mauzóleum s námestím je jeden z najznámejších pohľadov na Hanoj a určite sa oplatí sa sem pozrieť.

Keď máme fotografie námestia Ba Dinh, tak pokračujeme dovnútra prezidentského komplexu. Rovno pred nami sa otvára pohľad na krásnu žltú budovu v koloniálnom štýle. To je prezidentský palác. Do vnútra sa síce nedostaneme, ale môžeme poobdivovať toto niekdajšie sídlo francúzskych guvernérov aspoň z vonku. Ďalej sa vydáme do hlbín prezidentského komplexu po ľavej strane. Tu vidíme hospodárske budovy a v nich vystavené autá. To sú automobily, v ktorých jazdil samotný Strýko Ho - Zil, Pobeda a dokonca aj koloniálny Peugeot. Ho Chi Minh bol síce známy svojou skromnosťou, ale na autá si zjavne potrpel. Hneď vedľa presklenej garáže po pravej ruke uvidíme malý domček s presklenou stenou. Toto je podľa tradície Ho Chi Minhovo sídlo. Nikdy vraj nežil v paláci, lebo sa mu zdalo, že je to zbytočne pompézne sídlo a tak býval v tomto domčeku pre služobníctvo. Bolo to pre neho ideálne miesto, lebo je hneď vedľa jazierka a podľa tradície feng šuej, ktorú uznávajú aj vo Vietname, by pri dome mala byť voda. V jazierku choval Strýko Ho kapre a dodnes ich tu nájdeme desiatky. Pozdĺž jazierka prejdeme na jeho druhú stranu, kde sa týči drevený dom na koloch. Toto je oficiálna rezidencia Ho Chi Minha, kde strávil posledný rok života. Je postavený v tradičnom vietnamskom štýle z teakového dreva a bambusu. Hlavný moderný element je obrovský bunker hneď vedľa cez ktorý sa dalo podzemnými chodbami prepravovať z prezidentského paláca do mesta. Predsa len, Ho Chi Minh žil posledné desaťročia svojho života vo vojne.

Po návšteve prezidentských domov pokračujeme popri jazierku von z hlavného komplexu popri ovocných stromoch. Ak ste tu v zime, tak dokonca na nich môžete vidieť aj plody – krásne zrelé pomelá. Na záver hlavného komplexu je niekoľko suvenírových obchodov a kaviareň, ak by ste si potrebovali oddýchnuť od davov turistov a Vietnamcov okolo. Keď opustíme brány tejto časti komplexu ocitneme sa priamo za mauzóleom. Hlavná cesta nás dovedie k jednej z troch najfotografovanejších pamiatok mesta – k Pagode na jednom pilieri. Je to krásny maličký budhistický chrám s takmer tisícročnou históriou. Vyzerá skoro ako naša chalúpka na stračej nôžke a je úzko spätý s vietnamskou imperiálnou históriou a legendami. Vedľa neho pred sebou vidíme ohromnú budovu v štýle socialistického realizmu, ktorá je Ho Chi Minhovým múzeom. Ak sa zaujímate o životy revolučných vodcov môžete ho navštíviť, ale ak nie ste vysloveným fanúšikom, odporúčam odfotiť si pagodu a definitívne sa rozlúčiť s areálom mauzólea a prezidentského paláca. Vyjdeme von cez parkovisko za múzeom, hneď vedľa vchodu, ktorým sme do areálu vošli.

Možno ste si všimli, že naša cesta Hanojom vedie po miestach, ktoré opisujem ako symboly mesta. Ďalšia zastávka nebude výnimkou, dokonca si trúfnem povedať, že je najfotografovanejším miestom, ktoré sme zatiaľ navštívili. Je to Chrám literatúry, starobylý konfuciánsky chrám a zároveň prvá univerzita vo Vietname. Je to opäť jeden zo symbolov a zároveň pilierov vietnamskej kultúry. Vzdelanosť je totiž vo Vietname nesmierne cenená. Rodiny si po celé generácie odriekali čo mohli, aby ich deti mali možnosť na lepšie vzdelanie, ktoré podľa tradície vedie ku kariérnemu postupu a lepším možnostiam. Táto pokroková viera zabezpečila, že tradícia vzdelávania je rovnako stará ako Vietnam sám. Chrám literatúry stojí na svojom mieste od 11. storočia. Aby sme si to vedeli predstaviť, tak práve v tom istom čase v Európe vznikali prvé veľké univerzity, napríklad Boloňská univerzita. Prečo je chrám školou? Podľa vietnamskej tradície sa vzdelávanie odohrávalo v spojení s konfuciánskym učením, podobne ako v stredovekej Európe sa vzdelanie spájalo s kresťanstvom. Tu sa toto prepojenie ale zachovalo lepšie a Konfucius je do dnešných dní patrónom vzdelania a vzdelancov. Preto aj do dnešných dní keď prídeme do jeho chrámu v Hanoji tak tu často stretneme celé triedy študentov, ktorí sa mu chodia pokloniť a odfotiť sa sem na spomienkové oznámenia. Ak by ste mali v celom Vietname navštíviť len jeden chrám, BUBO Vám odporúča práve tento!

Už jeho brána vyzerá veľkolepo a historicky. Centrálnu bránu so zvonom po každej strane dopĺňajú menšie brány a dokopy tvoria rituálny vstup. Strednou bránou mohol vojsť len cisár a po stranách prechádzali na jednej strane civilní a na druhej strane vojenskí úradníci. My sme v modernej dobe privilegovaní a môžeme prejsť hlavnou bránou. Pred nami sú dve nádvoria ktoré pozostávajú z parkovej úpravy. Všade okolo sú kultivovane zastrihnuté kríky a stromy. Konfuciánstvo hovorí, že myseľ sa musí pred podaním výkonu upokojiť a najlepšie ju upokojí krásna príroda. Preto nám ju ponúka Konfuciov chrám na prvých dvoch nádvoriach. Vstup na tretie nádvorie, známy ako pavilón Khue Van, je najznámejším miestom v chráme a jedno z najznámejších miesto vo Vietname. Pozná ho každý, okrem symbolu vzdelanosti a konfuciánstva je totiž zobrazený aj na vietnamských bankovkách nominálnej hodnoty 100 000 dongov (4 eurá), asi najpoužívanejších bankovkách v krajine. Na treťom nádvorí nájdeme aj jazierko, známe ako Nebeská studňa, ku ktorému sa chodili modliť študenti pre šťastie a desiatky kamenných tabúľ s menami úspešných absolventov univerzity. Štvrté nádvorie je hlavným nádvorím objektu s oltárom Konfucia a krásnou historickou výzdobou. Práve tu máme najväčšiu šancu stretnúť vietnamských študentov v talároch ako sa pripravujú na ukončenie štúdia. Posledné, piate nádvorie bývalo hlavnou skúšobnou miestnosťou, kde podľa tradície najvyšších úradníkov skúšal samotný cisár. Konfuciov chrám je jedným z najúžasnejších miest v Hanoji a keď ste v ňom tak chápete, že Vietnam nie je len nejakou poľnohospodárskou tropickou krajinou, ale starobylou civilizáciou s bohatým kultúrnym a historickým odkazom. Práve tento chrám je jedným z dôležitých krokov k pochopeniu vietnamskej kultúry a zároveň veľmi príjemným a autentickým zážitkom.

Máte pocit, že už ste toho videli a zažili dosť? Všetko, čo sme zatiaľ spomenuli stihnete zhruba za jedno doobedie. Je toho ale relatívne dosť a tak je dobré urobiť si príjemnú prestávku na obed. Našťastie je na toto Hanoj ako stvorený. Vietnamská gastronómia sa za posledné roky presadila aj u nás a vo svojej domovine je vynikajúca. Hanoj je pritom podobne ako kultúrne aj gastronomicky, jedným z najtradičnejších miest. Miestna kuchyňa sa vyznačuje menšou mierou používania korení a byliniek a viac používaním vývarov, rezancov a čerstvej zeleniny. Práve odtiaľto pochádza najznámejšie jedlo krajiny, rezancová polievka Pho. Rovnako z okolia Hanoja pochádza aj ďalšia špecialita známa aj u nás – rezance s grilovaným mäsom Bun Cha. Nájdete tu však ale aj iné jedlá či už preferujete grilované hovädzie mäso alebo pouličnú bagetu Bahn Mi. Hanoj je v skratke gastronomická Mekka krajiny. Nájdeme tu rôzne reštaurácie od geniálnych pouličných vývarovní ako známa Pho Suong v starom meste, cez slušnejšie podniky ako Avalon až po luxusné rooftopy ako Twilight Sky bar. Stačí si vybrať. Či si potrpíte na luxus, alebo autenticitu tak v Hanoji Vám odporúčam vyskúšať aj jedno aj druhé. Ísť do Vietnamu a nejesť na ulici je ako ísť do Talianska a nedať si pizzu. Zároveň ale pekný podnik ako už spomínaný Twilight Sky Bar Vám vytvorí pocit úžasného kontrastu, ktorý nenájdete úplne všade. Nech si ale vyberiete čokoľvek, tak si dovolím tvrdiť, že Hanoj pre Vás bude gastronomickým zážitkom, na ktorý tak skoro nezabudnete.

Po pauze na obed je čas pustiť sa do najviac atmosférickej časti mesta, starého mesta Hoan Kiem. Táto spleť uličiek, obchodov, reštaurácií a kaviarní je dokonalým vietnamským podhubím, kde najlepšie precítite miestnu kultúru a uvidíte ako život plynie okolo Vás. Názov staré mesto našinca zvádza k tomu, že by by túto časť pokladal za nejaké umelé turistické korzo, alebo výstavnú štvrť. Tu sme ale vo Vietname a nie v Európe a staré mesto je centrum miestneho života. My v BUBO o ňom hovoríme ako o tlčúcom srdci Hanoja, ktoré je od rána do noci plné miestnych, ktorí nakupujú, posedávajú a rozprávajú sa, alebo sa presúvajú či už na pešo, na bicykli alebo najčastejšie na motorke. Je to miesto, kde sa okolo Vás stále niečo deje. Nie je to nič výstavné, nič umelé alebo strojené, je to úžasne fotogenické divadlo každodenného života, aké v centrách našich miest dnes už nenájdete. Centrum Hanoja, Hoan Kiem je nahustený Vietnam v malom a každý, kto mesto navštívi by tu mal stráviť pár hodín aby nasal pravú atmosféru krajiny. Ako na to?

Ak chcete najčulejší život, tak je skvelé prejsť sa uličkami severne okolo jazera Hoan Kiem. Výborná metóda je aj dohodnúť si rikšu. Dopredu si dohodnite s vodičom cenu a dajte si hodinku v centre aby ste mali pocit, že ste sa zapojili do premávky. Máte pocit, že to je to isté ako na pešo? Omyl. Tento bicykel so sedadlom pre pasažiera nad prednými kolesami Vám ukáže mesto z úplne inej perspektívy ako pešia prechádzka. Uvidíte, keď budete na cyklorikši medzi motorkami. Je to pocit pre našinca úplne cudzí a pre niekoho až stresujúci. Môžete sa ale uvoľniť. Miestni s tým vyrastajú a hustá premávka je pre nich tak bežná, ako pre nás naše poloprázdne slovenské cesty (ak sa Vám zdajú naše cesty plné, tak až v Ázii pochopíte, že sú vlastne prázdne). Garantujem, že na túto hodinu budete spomínať ako na jeden z najintenzívnejších zážitkov vo Vietname!

Ak preferujete pokojnejší spôsob poznávania a prežívania tepu mesta, tak príjemná možnosť je aj sadnúť si do niektorej z desiatok kaviarní alebo krčiem, ktoré v starom meste nájdeme a pozorovať život. Práve káva a pivo sú rovnako ako motorky neoddeliteľnou súčasťou vietnamskej kultúry a keď ste v Hanoji, tak ich musíte skúsiť. Hustá, aromatická vietnamská káva s orieškovou príchuťou zmiešaná so sladkým kondenzovaným mliekom je veľkou miestnou špecialitou a podobnú neochutnáte nikde inde. Čo sa týka piva tak Vietnamci sú ázijskí špecialisti. Majú niekoľko obrovských značiek a spotrebu zlatistého moku podobnú, ako u nás v strednej Európe. Nie je náhoda, že medzi Československom a Vietnamom existovala živá kultúrna a technická výmena už počas socializmu. Jedna z vecí, ktorá bola objektom tejto výmeny bola aj pivovarnícka technológia, ktorá nám dnes prináša značky ako Bia Hanoi alebo Saigon, ale aj malé remeselné pivovary, ktorých sú vo Vietname desiatky.

Ak sa pýtate či si vybrať rikšu, prechádzku alebo posedenie, tak Vám poviem, že najlepšie je to nakombinovať a dopriať si z každého rožku trošku. Preto v BUBO tvrdíme, že v Hanoji musíte stráviť aspoň jednu noc – aby ste si mohli užiť celé popoludnie a večer v starom meste. Môžete nám veriť, že neoľutujete.

Keď sa prechádzate ulicami starého mesta, tak je dobré navštíviť aj unikátne kultúrne predstavenie, ktoré nenájdete nikde inde ako vo Vietname. Jedná sa o vodné bábkové divadlo, ktoré vzniklo práve na ryžových poliach v okolí Hanoja a ktoré je považované za najtradičnejšiu formu divadelníctva v krajine. Práve v starom meste nájdeme dve hlavné bábkové divadlá a keď už sme tu tak je škoda sa nezastaviť. Obe nájdeme pri centrálnom jazere Hoan Kiem a počas popoludnia a podvečera ponúkajú každý deň niekoľko predstavení. Je to veľmi unikátny druh divadla, kedy skúsení bábkari ovládajú bábky priamo vo vode pomocou dlhých tyčí skrytých pod hladinou. Robia to tak dokonale, že bábky plynulo kĺžu na vode sťa plachetnice a v spojení s tradičnou hudbou je celkový dojem z predstavení mimoriadne harmonický. Podľa tradície táto metóda vznikla medzi roľníkmi keď sa nudili na zaplavených ryžových poliach a preto aj témy predstavení sú značne ľudové. Zobrazujú na jednej strane poľnohospodárske a rybárske motívy a na druhej strane vietnamské legendy. Nikdy nesmie chýbať hlavne legenda o cisárovi Le Loi, ktorý práve v Hanoji mal poraziť Číňanov pomocou čarovného meča. Viac miestnu legendu už ani nenájdete nakoľko sa verí, že jeho meč dodnes odpočíva priamo v jazere pred bránami divadla a je pripravený opäť Vietnamu pomôcť ak by sa Číňania vrátili. Toto všetko a ešte o veľa viac nám porozpráva vodné bábkové divadlo farbistým a malebným spôsobom a aj preto sa ho oplatí určite navštíviť.

Keď sme sa prešli starým mestom cez deň, previezli sme sa na rikšiach, vychutnali sme si vodné bábkové divadlo, tak sa nám pomaly blíži večer. A práve večer v starom meste Hoan Kiem je úžasný a jeden z dôvodov prečo Hanoj určite treba navštíviť. Večer je celé mesto vysvietené, život aký sme zažívali počas dňa neustáva, stále sú okolo nás tisíce motoriek a ľudí ale kulisou k tomu nie sú často sivé domy starého mesta ale noc. V spojení so svetlom to vyvoláva unikátnu atmosféru a na každom kroku máte pocit akoby ste boli na nejakej slávnosti alebo jarmoku. Zážitok je ešte silnejší počas víkendu kedy od piatku do nedele uzavrie mesto okruh okolo centrálneho jazera Hoan Kiem a centrálnu ulicu Hang Dao a vznikne tu jedna obrovská pešia zóna. Na Hang Dao sú zároveň nočné trhy a ruch v meste je doslova hmatateľný. Vtedy je Hanoj naozaj krásny a jeho vietnamská duša splynie s vašou. Je krásne prejsť sa jeho ulicami, zastaviť sa v stánkoch, dať si večeru v niektorej z vývarovní a reštaurácii na rušnej ulici Ta Hien alebo posedieť s miestnymi na miniatúrnych plastových stoličkách a s pivom pozorovať život na ulici Hang Buom, alebo Luong Ngoc Quyen. Toto je autentická duša mesta, toto je krása, toto je zážitok, toto je Vietnam!

Ani nebudete vedieť, ako Vám večer v Hanoji ubehne. Ak aj nič nebudete robiť a len sa prejdete, posedíte a budete pozerať okolo seba tak sa zabavíte. Nikde inde na svete neuvidíte tak veľa za tak málo času. Či už to budú motorky so sudmi piva, bicykle komplet ovešané tovarom alebo obchodníci s najčerstvejším ovocím, vždy sa niečo okolo Vás deje. Večer Vám ujde ako voda. Ak Vás chytí nočný hlad alebo chuť na jedno záverečné pivo tak pozor. O jednej sa zatvárajú prakticky všetky podniky. Je to jeden z dodnes citeľných pozostatkov socialistickej garnitúry. Posledné špeciality Vám naservírujú na kraji starého mesta na ulici Pho Cam Cau, nemusíte sa báť, kým nepríde polícia tak Vám niečo predajú. Keď sa objaví strážnik, tak zrazu nebudete mať ani stoličku pod zadkom a všetko bude zavreté, ale kým nie je na dohľad, všetko funguje. Aj toto je Vietnam, podnikáme do poslednej sekundy, nech sa peniaze točia a život neprestáva. Pomaly dokončíme malé nočné občerstvenie a po nás už len zhasnú svetlo. Hanoj Vám svojím tempom vyrazí dych!

Za jeden deň v Hanoji sa toho dá stihnúť veľa, ale ľahko sa vám môže stať, že Vám jeden deň nepostačí. Za deň prejdete jeho hlavné pamiatky a najviac fotogenické miesta. Viete k programu, ako ho popisujeme pridať aj miestnu katedrálu, chrám na jazere Hoan Kiem, alebo ďalšie pamätihodnosti. Čo Vás ale naozaj v meste drží sú jeho ulice a jeho ľudia. Je to zážitkové mesto. Ako bolo povedané na začiatku, mnoho ľudí ho nemá rado, práve pre to, pre čo ho my v BUBO milujeme – je autentické. Aj keby zmizol každý jeden turista, ktorý sa tu v ktoromkoľvek momente nachádza, všetky autobusy, sprievodcovia a suveníry by boli fuč, tak aj tak by mesto bolo de facto stále rovnaké. Život v ňom rovnako rýchly, obchod rovnako bujný, doprava rovnako hustá. Je to mesto, ktoré nerobí kompromisy a ktoré Vám ponúka Vietnam. Vietnam nie taký, ako si človek idealisticky vysníval podľa obrázkov, ale taký, aký naozaj je a aký, pevne verím, vždy bude – neskrotný, priebojný a živý. Nie je to mesto kde chodíte s bedekrom po pamiatkach, ale kde musíte pochopiť a zažiť jeho kultúru. Nie je to ale nič náročné. Je všade okolo Vás, stačí mať otvorené oči a otvorenú hlavu a užijete si ho na maximum. Keď to skúsite, tak si mesto úžasne užijete a určite neoľutujete. Hanoj je proste úžasný!