Hue - imperiálna citadela Vietnamu

Hue je jedno z najhistorickejších miest v celom Vietname. Jeho korene síce nesiahajú tak hlboko ako korene Hanoja, ale na rozdiel od Hanoja sa až do druhej svetovej vojny spájalo s vietnamskou cisárskou líniou a nie s francúzskymi kolonialistami. Hue tiež po rozdelení Vietnamu nepatrilo do komunistickej severnej časti, ale zostalo na juhu. Na jednu stranu to mestu pomohlo zachovať si pamiatky, ale na druhú stranu mu to prinieslo nesmierne utrpenie počas vietnamskej vojny.

Keď sa bavíme o Hue nemôžeme nespomenúť meno Nguyen. Možno ste niekedy toto priezvisko počuli, je to najrozšírenejšie vietnamské rodové meno. Podľa niektorých výskumov je až tretina zo všetkých 94 miliónov Vietnamcov vzdialene spriaznených v rámci tejto mega rodiny. A predstavte si Nguyen je priezvisko práve z okolia Hue a Nguyen sa volala aj cisárska rodina, ktorá vládla krajine do roku 1945. Okrem toho je Hue centrum budhizmu v krajine a najznámejšie miesto ich učenia.

Vďaka týmto všetkým okolnostiam je pre mnohých Hue najväčšia bašta vietnamských tradícií v krajine. Pre návštevníka je toto mesto mimoriadne príjemné. Nie je podobné ani sivému a stiesnenému Hanoju, ani modernému a uponáhľanému Saigonu. Je to také malé osobité srdce Vietnamu, ktoré sa vďaka historickej architektúre a príjemnejšiemu tempu života zapáči každému.

Keď prechádzate ulicami Hue nenájdete pamiatky na každom kroku ako by sme to možno očakávali v našich historických mestách. Na vine je hlavne Vietnamská vojna. Práve v Hue sa odohrávala najbrutálnejšia mestská bitka celej vojny v roku 1968 počas ofenzívy Tet. V historických domoch sa bojovalo na život a na smrť a paláce podliehali skaze ostreľovaním a bombardovaním. Obrovský kus histórie vtedy zmizol doslova za pár mesiacov. Výborne tieto okolnosti opísal vo svojej knihe Depeše Michael Herr.

Na naše veľké šťastie ale bolo Hue mimoriadne výstavné a historické mesto a tak aj keď o veľa nádhery prišlo, tak sa nám toho stále dosť zachovalo. Dnes prebiehajú intenzívne snahy zo strany vietnamskej vlády a UNESCO o obnovenie poškodených pamiatok a renováciu všetkého, čo sa len zrenovovať dá. Pamiatky tu totiž nečelia len vojne. Druhý nepriateľ ktorý ohrozuje historický odkaz mesta je počasie. Hue je totiž štatisticky jedno z najviac upršaných miest juhovýchodnej Ázie. Je tu vysoká vlhkosť a pršať tu môže prakticky kedykoľvek. Preto sa tu oplatí mať po ruke pršiplášť a preto tu pamiatky pod holým nebom rýchlo plesnivejú a zub času sa na nich podpisuje intenzívnejšie ako inde.

Niektoré budovy, ktoré tu vidíte a povedali by ste, že majú 5-6 storočí reálne majú len 130-140 rokov. Našťastie je teraz mesto v dobrých rukách a aktuálne je Hue v najlepšom stave od Vietnamskej vojny. Je tu čo robiť aj niekoľko dní, ale načrtnime si plán čo navštíviť za jeden deň, aby sme videli rôznorodé pamiatky a maximalizovali náš príjemný zážitok z cisárskeho mesta. Na záver Vám poskytneme aj nejaké tipy na doplnkové aktivity aby ste vedeli zmysluplne užiť si čas v krásnom strednom Vietname.

Hue je historickou metropolou stredného Vietnamu. Jeho metropolitný význam ale v posledných desaťročiach začal suplovať neďaleký Danang a Hue je dnes považované za mesto strednej veľkosti. Má asi 455 000 obyvateľov na rozlohe veľkej asi ako Trenčín. Na naše pomery by sme povedali, že je mesto nahustené, ale na vietnamské pomery je relatívne priestranné. Nie je tu ani rozsiahla výšková zástavba a veľká časť mesta je udržiavaná ako historická zóna.

Vzhľadom na veľkosť je v meste relatívne málo hromadnej dopravy. Väčšina miestneho transportu prebieha na motorkách, prípadne taxíkmi. Ak navštívite Hue tak je najlepšie používať súkromnú prenajatú dopravu alebo taxíky. Na cene sa určite dohodnite dopredu, aby Vás neobral podnikavý vodič o priveľa peňazí. Dá sa požičať aj motorka, ale pozor, musíte mať prilbu a vodičský preukaz, ktorý Vám vo Vietname uznajú. Motorky ale neodporúčam, lebo miestna doprava, aj keď pokojnejšia ako v Hanoji alebo Saigone, je aj tak na naše pomery krkolomná.

Ďalšou možnosťou dopravy je Parfémová rieka, ktorá tečie stredom mesta. Premávajú po nej člny a turistické lode a určite sa oplatí sa po nej zviezť. Výhoda Hue každopádne je, že je na vietnamské pomery relatívne malé a kompaktné a naozaj sa tu dá toho dosť stihnúť za jeden deň.

Deň začneme na predmestiach Hue. Nájdeme tu niekoľko historických cisárskych hrobiek. Ak ste naozaj nadšencom imperiálnej architektúry, môžete navštíviť viaceré. Je ich dokopy 7, ale pre bežného návštevníka sú si veľmi podobné. Všetky majú podobný pôdorys a viac menej rovnaké dekorácie. Jedna je však výnimočná a ak si budete vyberať tak odporúčam práve tú. Je to hrobka tretieho cisára poslednej vietnamskej dynastie Nguyen, Tu Duc.

Ten vládol úctyhodných 36 rokov a je rozporuplnou postavou vietnamských dejín. Na jednu stranu je najdlhšie vládnucim monarchom celej dynastie Nguyen ale na druhú stranu počas jeho vlády výrazne stúpol vplyv Francúzska a po jeho smrti krajinu de facto ovládali cudzinci. Tento rozpor sa odráža aj na jeho hrobke, ktorá bola v Tu Ducovom prípade zároveň aj jeho letným palácom. Sem sa utiahol pred ambicióznymi Francúzmi, žil tu 20 rokov a nakoniec tu mal byť aj pochovaný. Opäť zaujímavosťou hrobky je, že Tu Duc tu neleží. Podľa tradície bolo jeho telo skryté aby jeho hrobku nezneuctili lupiči.

Zjavne boli jeho súčasníci dôkladní, lebo za takmer 140 rokov od jeho smrti sa jeho miesto posledného odpočinku nepodarilo nájsť. Ostáva nám preto navštíviť jeho prázdnu rituálnu hrobku a letné sídlo. Našťastie, aj keď tu neplánoval Tu Duc byť pochovaný, tak celý areál dal postaviť s takou pompou ako sa na cisára slušalo a v dnešnej dobe, aj vďaka rekonštrukcii UNESCO, je jeho hrobka pokladaná za najkrajšiu zo všetkých 7 cisárskych hrobiek okolo Hue.

Keď vojdeme do areálu, prvé čo upúta našu pozornosť je jazierko s ostrovom. Podľa miestnej tradície znamená voda v sídle, alebo aj hrobke pozitívnu energiu a preto je veľmi dôležité. Pre Tu Duca malo ale ešte aj druhý význam. Chodil sa sem člnkovať a keď sa nudil, tak na ostrovček mu vypustili zajace a Tu Duc ich z lode strieľal. Nezabúdajme, že tu žil 20 rokov a tak sa tejto kratochvíli venoval celkom pravidelne. Od jazierka sa pustíme hore schodmi po ľavej strane. Prechádzame okolo novšie vyzerajúceho pavilónu chrámu, ten bol nanovo dostavaný (miestni to volajú rekonštruovaný) v roku 2018.

Za ním ideme popri ruinách bývalého háremu a hore na schodmi vedúcimi do súkromnej rezidencie cisára. Vchádzame bočným vchodom, ktorý bol určený ako priamy prechod pre 104 Tu Ducových konkubín z háremu do jeho súkromných komnát. Keď vojdeme do paláca tak priamo pred sebou vidíme nádvorie. To je opäť architektonický prvok, ktorý spôsobuje pozitívne prúdenie energie. My sa dáme doľava a prídeme do bývalej cisárovej spálne. V tejto miestnosti nájdeme dnes oltár venovaný matke cisára Tu Duc. Podľa vietnamskej tradície totiž tieto sídla sú hneď po smrti zmenené na chrámy.

Rovnako aj Tu Ducova pracovňa na druhej strane nádvoria je dnes chrám. Ten je ale zasvätený priamo Tu Ducovi a jeho manželke. Po ľavej ruke máme rekonštruovanú budovu divadla. Prechádzame cez bývalú pracovňu a vychádzame z paláca na vonkajšie nádvorie. Toto je takzvané Nádvorie pozdravu, kde cisár rečnil k úradníkom. Keď ním prejdeme tak zastaneme pod bránou, odkiaľ máme opäť výhľad na jazierko s umelým ostrovom, kde cisár lovil zajace. Na jazierku odtiaľto okrem ostrova vidíme aj pavilón v klasickom slohu kde mal Tu Duc servírované svoje pompézne obedy so 40 chodmi.

Zídeme dole schodmi z Nádvoria pozdravu a dáme sa doľava. Čaká nás druhá časť areálu, samotná cisárska hrobka. Keď kráčame cestičkou pozdĺž kanála tak si dobre všimneme stromy po ľavej ruke. Sú to chlebovníky a keď je leto tak na nich niekedy uvidíme aj obrovské plody tohto exotického ovocia (jackfruit). Pred nami sa objavia schody a samotný hrobkový komplex. Ten pozostáva z troch častí. Prvé je nádvorie so sochami ľudí a zvierat. Toto sú posmrtní služobníci cisára, jeho úradníci a dopravné prostriedky. V skratke všetka infraštruktúra, ktorú by mohol potrebovať na druhom svete.

Potom nasleduje krásne zdobený pavilón s obrovskou kamennou tabuľou na ktorej je zápis cisárovej vlády vo vietnamských znakoch. Tento zápis má Tu Duc unikátny oproti ostatným cisárom, nakoľko si ho napísal sám a je mimoriadne sebakritický. Vyčíta si, že sklamal krajinu, neudržal opraty moci proti Francúzom a nedal ríši syna. Za pavilónom prechádzame okolo malého jazierka a prichádzame do tretej časti – samotnej rituálnej hrobky. Tá je napohľad až prekvapivo jednoduchá ak ju porovnáme so zvyškom areálu. Nezabúdajme ale, že je to len rituálna hrobka a samotný Tu Duc leží nevedno kde.

Aj tak na nej ale vidíme vonné tyčinky, ktoré sem niekedy prinášajú vietnamskí tradicionalisti, aby si uctili mŕtveho cisára. Tu Ducova hrobka a príbeh s ňou spojený je krásnym okienkom do romantického sveta vietnamského dvora, do ktorého inde vo Vietname už dnes nenazriete. Ani keď budeme o pár chvíľ v cisárskom meste, tak necítite históriu viac ako práve tu. Preto aj po rokoch my z BUBO preferujeme túto hrobku a prichádzame sem pri každej návšteve Hue. S týmto zážitkom venujeme hrobkovému komplexu posledné pohľady a rozlúčime sa s Tu Ducom a čarovným svetom vietnamského dvora.  Je čas vrátiť sa do reality a odobrať sa smerom k východu. Ten nájdeme na druhej strane jazierka pri ktorom sme vošli.

Našou ďalšou zastávkou je bývalé cisárske mesto. Ak chcete nahliadnuť do sveta vietnamskej tradície, tak cestou medzi hrobkou a cisárskym mestom je niekoľko výrobní vonných tyčiniek a slamených vietnamských klobúkov. Dá sa tu zastaviť, pozrieť si proces výroby a prípadne nakupovať priamo pri zdroji. Máte predstavu o procese výroby? Môžete si ho tu dokonca aj vyskúšať. Naším hlavným cieľom je ale podstatne väčšia tradícia Vietnamu, a to tradícia cisárska.

Jej najlegendárnejším zastúpením v meste a v celej krajine je Purpurové zakázané mesto. Tak sa oficiálne volá palác, ktorý bol centrom moci dynastie Nguyen a zároveň oficiálnym sídlom jej cisárov. Je to areál široký 324 metrov a dlhý 290 metrov, umiestnený v rámci vnútorného opevnenia mesta známeho ako Citadela. Samotná citadela ma 2x2 kilometre. Zakázané mesto je preto také malé mesto v meste. Žila tu len cisárska rodina a služobníctvo, úradníci a šľachta žili v rámci Citadely. Ak je Vám pojem Zakázané mesto povedomý a spája sa Vám s Pekingom, tak sa nemýlite.

Tam je väčšie Zakázané mesto a tu vo Vietname je menšie. Úprimné povedané, vietnamskí cisári sa Čínou veľmi silno inšpirovali. Význam je ten istý – obe Zakázané mestá sú cisárskymi palácmi a oba sú zakázané, lebo do ich útrob mohol vojsť muž. Len na pozvanie cisára. Panovala totiž obava že nekontrolovaný prístup cudzích mužov by mohol ohroziť cisársky hárem. Rozdiel nie je len vo veľkosti Zakázaných miest, ale aj vo výzdobe. Toto menšie v Hue je viac zdobené a aj keď počas ofenzívy Tet v roku 1968 utrpelo ohromné škody (zo 160 budov stojí 28), tak svojím spôsobom môže pokojne konkurovať Pekingu a to viem posúdiť, nakoľko ako BUBO sprievodca som každé navštívil viac než 15 krát.

Zakázané mesto na nás zapôsobí ešte predtým ako do neho vojdeme. Už pred vstupom je veľké námestie na jednej strane ohraničené mohutnou pevnosťou s vietnamskou vlajkou a na druhej strane bránami mesta. Na tomto námestí sa robili verejné zhromaždenia a na tomto námestí adresoval cisár z brán Zakázaného mesta svojich poddaných. Práve na tomto mieste oficiálne aj abdikoval posledný Vietnamský cisár Bao Dai a odovzdal svoj meč, symbol imperiálnej moci, komunistickým partizánom v roku 1945.

Brána do Zakázaného mesta má 5 vstupov – dva po stranách pre kone a slony, dva vedľa nich pre civilných a vojenských úradníkov a stredný pre cisára. My vchádzame úradníckym vstupom a hneď sa pred nami otvára najkrajší pohľad v celom zakázanom meste. Po stranách vidíme jazierka s rybičkami a pred nami stojí trónna sála – najzachovalejšia budova mesta. Ako k nej prichádzame tak vidíme, že pred ňou je nádvorie ako sme videli aj v hrobke cisára Tu Duc, nádvorie pozdravu. Tu cisár dával inštrukcie svojím úradníkom ako viesť ríšu. Samotná trónna sieň je najdôležitejšou budovou cisárskeho mesta.

Skrýva v sebe okrem krásnej dekorácie aj pôvodný cisársky trón. Je takmer zázrak, že celá sieň ešte stojí po všetkom, čo mesto prežilo počas vojny a po desaťročiach čo bola nechaná na pospas živlom. Našťastie v 90. rokoch prišla renesancia klasickej Vietnamskej kultúry a sieň Tai Hoa, ako sa volá vietnamsky, šikovnou rekonštrukciou zachránili. Dnes vyzerá jej interiér podobne ako pred sto rokmi – s drevenými stĺpmi, drevorezbami a básňami na strope a pozláteným baldachýnom pod ktorým spočíva cisárov trón.

Z úcty k cisárskej rodine sem môžete vojsť len so zakrytými kolenami a ramenami a nesmie sa tu fotografovať. Ako prechádzame sieňou, tak si predstavujeme ako tu prebiehala každodenná správa ríše a opäť sme trochu vo svete vietnamských rozprávok. Dopomôže nám k tomu aj film s digitálnou rekonštrukciou Zakázaného mesta, ktorý premietajú v zadnej časti siene.

Keď vyjdeme na nádvorie za trónnou sálou, tak si uvedomíme ako veľmi bolo Zakázané mesto poškodené počas vojny. Nejednalo sa len o boje, ktoré sa tu odohrávali ale aj o delostrelectvo a bombardovanie, ktoré mesto zasiahlo. Vietnamci tvrdia, že sa to môžu Američania, Američania obviňujú Vietnamcov. Či už je to tak, alebo onak, rovno pred sebou vidíme prázdny pás základov budov, ktoré tu evidentne kedysi stáli a už nestoja.

Tu by sa kedysi začínali súkromné komnaty cisárskeho paláca, ale žiaľ práve táto časť nevydržala nápor vojny. Našťastie sa nám zachovali aspoň iné časti komplexu a tak sa dáme doľava a ideme navštíviť rodinný chrám dynastie Nguyen. Ten stojí asi 150 metrov od nás a nájdeme tu oltáre zasvätené hlavným cisárom dynastie. Dodnes je to živý chrám a každoročne sem prichádzajú členovia cisárskej rodiny pripomenúť si svojich predkov. Aj to, že im to štát dovolí a dokonca pre nich uzavrie celé Zakázané mesto na jeden deň v roku, je dôkazom, že dnešný režim už nie je úplne čistý komunizmus.

Od chrámu pokračujeme doprava a navštívime bývalý dom cisárovej matky. Cisárovná matka bola najdôležitejšou ženou ríše a mala vlastný oplotený malý komplex v zmiešanom európsko-vietnamskom štýle. Odtiaľto pokračujeme doprava k menej zachovalým a viac rekonštruovaným častiam mesta, ku knižnici a cisárskej pisárni, kde sa spisovali cisárove vyhlásenia. Prehliadku ukončíme pri divadle, pri východnom vchode do mesta. Táto budova je najstarším divadlom západného typu vo Vietname a stojí tu už takmer 200 rokov. Vnútri je malá výstavka divadelných masiek a hudobných nástrojov.

Dokopy chrám, dom cisárovnej matky a divadlo tvoria dôležitú kostru hodnôt cisárskej rodiny a zásadné body, ktorým sa venoval každý člen dynastie Nguyen – viera, rodina a umenie. Od divadla sa poberáme už smerom k východu a cestou míňame bývalú budovu cisárskej pokladnice, ktorá je v zlom stave. Zakázané mesto je krásne, ale vyžaduje si ešte veľa práce kým dosiahne úroveň, akú malo pred nešťastnými udalosťami vietnamskej vojny. Ak sa to vôbec podarí. Každopádne aj takto, v dnešnej podobe, je krásnym zážitkom a farebnou pripomienkou veľkoleposti, ktorou musel cisársky dvor oplývať na vrchole svojej moci.

Čím ďalej tým viac sa nám formuje obraz Hue ako mesta nostalgie a spomienok. Je to koniec koncov historické mesto a aj keď život v ňom pulzuje intenzívne ako aj v iných vietnamských mestách tak predsalen imperiálne pamiatky mu dodávajú istú patinu, ktorú nenájdeme inde. V tomto duchu sa nesie aj naša tretia zastávka, pagoda Thien Mu. Podľa legendy je tento chrám vzdialený asi  4 kilometre od Zakázaného mesta úzko spätý s dynastiou Nguyen.

Tradícia vraví, že keď bola budúca cisárska rodina len miestnym šľachtickým rodom, tak jeden z jej členov stretol na brehoch Parfémovej rieky starú ženu. Tá mu dala vonnú tyčinku a povedala mu, že ak pôjde popri rieke a na mieste, kde tyčinka zhasne postaví pagodu, tak jeho rod ovládne Vietnam. Predok Nguyen tak spravil a o 200 rokov jeho potomkovia zasadli na trón. Pagoda Thien Mu preto v preklade znamená chrám alebo pagoda starej ženy. Nie je to ale len starobylé miesto. Ako vychádzame schodmi a míňame vstup do chrámu tak sa k nám nesú zvuky modlitieb a vôňa tyčiniek.

Je to totiž veľmi živý kláštor a keď máte šťastie, tak tu v popoludňajších hodinách môžete bežne stretnúť mníchov a zástupy veriacich. Okrem toho je tento kláštor aj jedným z centier budhistickej vzdelanosti vo Vietname. Práve odtiaľto pochádzal aj mních Thich Quang Duc, ktorý sa v slávnom akte odporu proti represiám juhovietnamskej vlády verejne upálil a bol pri tom aj odfotený. Iste ste videli tento slávny záber. Dokonca za hlavnou chrámovou sieňou je dodnes vystavené auto, ktoré za mníchom vidíme na fotografii.

Pagoda starej ženy udržuje atmosféru nostalgie, ale so svojou pohnutou novou históriou nás zároveň vracia do reality. Je to svojské miesto, kde počujete o protestoch a upaľovaní a pri tom vás obklopuje budhistický pokoj a do uší vám doliehajú monotónne budhistické modlitby. Prejdeme sa chrámovou záhradou, obdivujeme bonsaje a vrátime sa späť k rieke. Čaká nás návrat späť do mesta. Ak si to chceme spestriť tak práve odtiaľto sa dá do mesta najlepšie doplaviť. Pred pagodou sú odstavené lode rôznych rozmerov s kapacitou od 5 do 50 pasažierov a ochotne Vás odvezú dole prúdom do centra Hue.

Sú to svojské loďky, ktoré opäť vzbudzujú pocit miešania starého a moderného. Sú to totiž celkom nové lode z moderných materiálov, ale majú dorobené dračie hlavy aby pripomínali staré časy a dopĺňali imperiálnu atmosféru mesta. Pre európske oko je to trocha gýčový pohľad, ale sme v Ázii a miestni to myslia evážne, tak to rovnako vážne môžeme brať a zviezť sa tých niekoľko kilometrov. Nečakajte žiadnu adrenalínovú jazdu. Sme predsa v imperiálnom meste a tak plavba musí mať pomalé tempo aby navodila pocit imperiálnej dôstojnosti. Je to ale príjemný pocit. Okolo Vás mohutná rieka a niekoľko miestnych rybárskych člnkov a vy sa plavíte pomaly ako prúd.

Ak je jar tak možno zažijete aj fenomén po ktorom má rieka svoj názov "parfémová". Traduje sa, že okolo je toľko kvitnúcich stromov, že ako ich kvety prúd splavuje do mesta tak celá rieka vonia. Ďalšia miestna legenda, ďalší príbeh. Aj to je Hue a vietnamská história, aj to je súčasťou zážitku z tohoto mesta. Je to predsa mesto imperiálnej citadely, cisárskej tradície a budhistického pokoja. Atmosféra je základ a práve tieto príbehy a legendy ju pomáhajú dotvárať do dokonalosti.

Po polhodine na loďke sa doplavíme do centra mesta a opúšťame brehy Parfémovej rieky. Prezreli sme si to najhlavnejšie z imperiálneho mesta Hue. Nadšenci histórie si môžu dať ešte prechádzku v uličkách mestskej citadely okolo zakázaného mesta, alebo navštíviť ďalšie cisárske hrobky. Je tu ešte čo robiť. Ak máte viac času môžete napríklad aj nasadnúť na džíp a odviezť sa do demilitarizovanej zóny a viac sa venovať hrôzam vietnamskej vojny.

Po dni plnom pamiatok a zážitkov ale dobre padne trochu oddychu a dobrá večera, prípadne pivo. Toto Vám Hue vie doručiť rovnako efektívne ako historickú atmosféru. Stačí sa prejsť na uliciach Pham Ngu Lao alebo Vo thi Sau a nájdete všetko čo Vám len hrdlo ráči. Či preferujete kvalitné jedlo v Le´s Garden alebo Le Carambole, alebo dobré drinky v DMZ bare tak Hue Vám vyhovie.

Pre fajnšmekrov je tu dokonca aj možnosť odviezť sa do citadely a vychutnať si večeru v tradičnom imperiálnom oblečení v sálach štylizovaných po vzore vietnamského cisárstva. Nie nadarmo trávi BUBO v Hue Silvestra už 15 rokov, okrem pamiatok sa tu dá aj výborne najesť, posedieť, dať si pivko a užiť si nielen geniálnu historickú atmosféru ale aj kvalitnú gastronómiu.

Hue je unikátne mesto. Je to spomienka, ale nie spomienka umelá alebo neživá. Práve naopak, je to veľmi živé a atmosférické miesto. Je to unikátne spojenie histórie so súčasnosťou. Je to miesto, kde zažijete Vietnam aký bývaval za starých čias. Nie počas vojny ani v čase kolonializmu, ale ešte predtým keď vládli imperiálne tradície a spoločnosti dominoval odkaz viery, rodiny a umenia. Niežeby dnes tieto piliere v spoločnosti nefungovali, ale už je to jednoducho iné.

Hue je pripomienka aký Vietnam bol stovky rokov predtým ako ho pretvorilo turbulentné 20. storočie. Zároveň nie je ale odtrhnuté od reality a aj keď udržuje svoju tradíciu a reputáciu centra vzdelanosti, histórie a gastronómie, tak ide s dobou. Je to v skratke jedna z mnohých tvárí Vietnamu, úplne iná ako rušný Hanoj alebo moderný Saigon, ale o nič menej príťažlivá. Ak Hue navštívite, tak mi iste dáte za pravdu, že je to v skratke mesto ktoré nemôže žiaden milovník cestovania vynechať!