Hazard - hry, pikošky a tajné príbehy z Las Vegas

Dá sa teda hazardom živiť? V skratke - áno. Je to však oveľa komplikovanejšie. Ide totiž o skutočný test osobnosti - tvrdá práca, časová náročnosť, ale aj železná disciplína. V ceste vám stoja nielen protihráči, ale aj samotné kasína, ktorým sa vyhrávajúci nepáčia.

Niektorí hráči poňali hazard pragmaticky a matematicky a preslávili sa tým vo svete. Tí, ktorí svojim huncútstvom obalamutili kasína, tí, ktorí mali neuveriteľné šťastie, ale nevedeli, kedy prestať, či takých, ktorí sa rozhodli kasína obrať podvodom.

Ste pripravení na fascinujúce príbehy z mesta hriechu, kde sa denne otočia desiatky miliónov dolárov? Vitajte v tajnej histórii Las Vegas.

Aby sme pochopili, o čo ide pri „porážaní kasína,” musíme si vysvetliť, ako teda hazard funguje a prečo sú kasína v pluse.

Sú dva spôsoby, ako sa to môže podariť. Buď nájdete chybu v systéme, alebo budete podvádzať. Teória asi všetkých manažérov kasín a, bohužiaľ, aj niektorých súdov, je, že kasíno má nárok zarábať. A teda stratégie, ktoré umožnia hráčovi vyhrávať, sú podvodné alebo, prinajmenšom, pochybné.

Opačná teória hovorí, že kasíno má nárok nastaviť si pravidlá, aké chce. Ak však hráč nájde systém v rámci pravidiel, ktorým je schopný produkovať zisk, tak je to v poriadku. Druhá teória znie ďaleko spravodlivejšie, no nie?

Keď ste čítali dôkladne, poviete si - ruleta sa predsa nedá oblbnúť! Štatistika predsa nepustí!

A to je pravda. Ale žiadny produkt ľudskej činnosti nie je úplne dokonalý, a to platí aj o ruletových kolesách.

O tomto hovorí teória „spádovej zóny,” ktorú predstavil Michael Barnett - bývalý elektrikár, následne profesionálny gambler a neskôr bezpečnostný konzultant pre kasína. Námetom bol príbeh Chorváta Nika Tosu.

Niko Tosa a ako poraziť ruletu

V roku 2004 bol v londýnskom Ritz Casino zadržaný Niko Tosa a jeho dvaja spolupracovníci po tom, ako za niekoľko nocí navyhrávali 1,3 milióna libier na rulete. Divoké teórie o používaní laserov či mikropočítačov sa nepotvrdili a Scotland Yard nebol schopný nájsť akýkoľvek dôkaz o tom, že Chorvát spolu so Srbom a Maďarkou podvádzali.

V high-end kasínach nie je nič neobvyklé, aby hráči raz za čas vyhrali milióny. To, čo bolo podozrivé na Nikovom tíme, bola konzistentnosť výhernosti. Nikto netušil, ako je to možné, veď aj Stephen Hawking sa raz o rulete vyjadril, že je prakticky nemožné uhádnuť, aké číslo padne, inak by fyzici v kasínach zarobili milióny.

Toto vyvrátil vyššie spomínaný Michael Barnett a jeho „drop zone theory.” Ako s obľubou hovorieval, na rulete stačí odstrániť dve čísla a povestné misky váh sú na hráčovej strane.

Ako to teda spraviť? Pravda je, že na dokonalom kolese je nemožné vyhrávať, každá ruleta sa však časom opotrebuje a vytvoria sa na nej nerovnosti, ktoré môžu ovplyvniť dopad guličky. Kasína zafinancovali Barnettov výskum v spolupráci so štátnymi laboratóriami a zistili, že teória funguje, je však takmer až nemožné s touto teóriou pracovať bez pomoci počítača.

Hoci nikdy nebolo dokázané, že Niko a jeho tím používali tento systém, kasína začali okamžite vymieňať ruletové kolesá a taktiež zvýšili starostlivosť o ne.

Eudaemonic Enterprises

Podobný príbeh, aj keď o niečo menej záhadný, je z roku 1978 z Las Vegas. Dvaja študenti fyziky z Kalifornskej univerzity sa rozhodli vyskúšať, či za pomoci vedy dokážu poraziť kasína.

Vybrali sa teda do Las Vegas a začali študovať ruletové stoly. Rozmery kolesa, rýchlosť guličky a rotácie kolesa. Takýto „výskum” by sa, samozrejme, kasínam nepáčil. Údaje teda zozbierali za pomoci diktafónu (ťukli po diktafóne v momente, keď krupiér hodil guličku a keď dopadla) a zo zvukového záznamu následne dopočítali potrebné hodnoty.

Dôležité bolo odsledovať, kde gulička dopadá, keď opúšťa „vonkajší” okruh ruletového kolesa. Po niekoľkých stovkách pokusov si uvedomili, že vedia odhadnúť, ak sú údaje správne, kam loptička dopadne, a to na sekciu piatich čísel. Touto metódou je 7x vyššia pravdepodobnosť trafiť správne číslo. Na ďalšie testovanie si objednali originálnu ruletu, v tých časoch používanú vo všetkých kasínach vo Vegas. Plán bol vybaviť ju zvukovými senzormi a kamerami a overiť metódu na niekoľko tisíc pokusoch.

Tu nastali prvé problémy. Ruletu zadržali v oaklandskom prístave a požadovali doplňujúce údaje.

Študenti teda nasadli do auta a išli otázky zodpovedať. V prístave ich čakali agenti FBI, ktorí si mysleli, že chlapci si zakladajú ilegálnu herňu. Po kratšom dopytovaní sa im podarilo agentov presvedčiť, že ruleta je len zberateľský kus a už si ju viezli na internát. Nasledovalo úspešné zostrojenie počítača, ktorý na základe namieste zozbieraných údajov (v priebehu približne 30 minút) začal signalizovať, kedy staviť na určitý segment čísel.

Počítač mal „prijímač” v nohaviciach, kde si klopkaním prsta hráč nazbieral údaje na výpočet rýchlosti guličky a rýchlosť rotácie kolesa, ktoré počítač vyhodnotil a prostredníctvom „vysielača“. Ten bol pripevnený na hrudníku hráča, dával šokové signály s informáciou, na ktoré čísla staviť.

Ukončenie kvôli zdraviu

Prišiel čas na akciu. V 70. rokoch ešte väčšinu kasín v Las Vegas ovládali mafiáni a viac ako mužov zákona sa chlapci báli samotných majiteľov a SBS kasína. Na nenápadnosti im nepridával ani vek, skupina mladých „hipíkov" medzi väčšinou staršou a dobre situovanou klientelou kasín doslova svietila. Ale systém fungoval správne, týmto sa podarilo získať približne 20 % výhodu oproti kasínu. Po zadaní dát má počítač asi 12-18 sekúnd na výpočet a signalizáciu, pred uzavretím stávok, čo je taktiež dostatok. Žetónov pribúda, ale chlapci sú opatrní a stále hrajú nízke stávky.

Nervozita z pohľadov SBS však narastá a pot z nervozity navyše spôsobuje, že šoky z počítača mali pocitovo vyššiu intenzitu, čo určite na pokoji nepridávalo.

Prvý test dopadol úspešne, napriek „zazeraniu” ochrankou kasína sa teda rozhodli pokračovať. Vytvorili 20-člennú skupinu a z nej 10 dvojčlenných tímov. Jeden z hráčov mal na sebe počítač a druhý hral.

Písal sa rok 1978 a tím bral Vegas útokom. Nemali k dispozícii práve najväčší obnos peňazí, začínali preto malými dvojdolárovými stávkami, pokračovali 5 a následne 7-dolárové stávky.

Ostrahy kasín ich však znervózňujú do extrému a v dôsledku potenia sa jeden z tímov musel hru ukončiť. Hráč s počítačom na tele mal totiž zo šokov popáleniny a na košeli sa mu začali objavovať krvavé škvrny.

Viacero tímov malo problémy s polámanými káblami a intenzívnymi šokmi, keďže technológia bola pomerne primitívna, ale aj stresom z ochranky, ktorá sa, ako už bolo spomenuté, v časoch nadvlády mafie vo Vegas s podvodníkmi nepárala. Po napriek všetkému finančne úspešnom večeri sa stretli na jednom z parkovísk vo Vegas, aby spočítali zisk. Niečo vyše 10 000 dolárov.

Napriek tomu, že sa chlapcom podarilo vytvoriť systém, ktorý vedecky poráža ruletu, pre spomenuté problémy a nebezpečenstvo prichytenia sa rozhodli rozdeliť si profit a nepokračovať v činnosti ďalej.

Huckleberry Seed a prísna matematika

Čo sa týka automatov, tie majú návratnosť predvolenú v systéme a štandardne sa dá dohľadať v hernom pláne. Minimálna návratnosť automatov vo Vegas je zo zákona 87 % a viac. Z logiky veci však nikdy nie nad 100 %.

Hranie automatov je teda tiež pre hráča zákonite dlhodobo stratové. Alebo nie?

Málo známy príbeh pokrového profesionála Huckleberryho Seeda nám ukáže opak.

Po nechválne známom Black Friday v roku 2011 hráči, ktorí sa online pokrom aktívne živili, hľadali alternatívy. Medzi nimi aj Huckleberry Seed, ktorý začal študovať nastavenie automatov na virtuálny päťkartový poker. Po dlhom štúdiu zistil, že ak bude hrať ideálnym, tabuľkovo správnym spôsobom, mal by mať drobnú výhodu nad automatom - 0,65 %. Čo pri 500-dolárových stávkach predstavuje asi tri doláre na hru.

Podmienkou bolo trafiť „pokrový svätý grál,” - Royal Flush, teda kráľovskú postupku vo farbe a s tým súvisiaci jackpot. Podarilo sa mu to štatisticky oveľa skôr, ako predpokladal a po asi šiestich hodinách hrania 500-dolárových stávok a 50 000 dolároch v mínuse si pripísal Royal Flush jackpot v hodnote 670 665 dolárov.

Celkový zisk - okolo 620 000 dolárov.

Po tomto „incidente” kasína nastavenie automatov na virtuálny poker upravili, a teda Seedov systém už nie je použiteľný.

Zámočník a kasíno

Ďalší „víťaz” na automatových hrách to dokázal o niečo pofidérnejším spôsobom.

Dennis Nikrasch bol veľmi šikovným zámočníkom z Chicaga, kým si neuvedomil, že je schopný „odomknúť” takmer každý zámok a nezačal spolupracovať s rodinou Genesee, jednou z najväčších chicagských mafiánskych značiek. V roku 1961 ho však chytili pri vlámaní.

Po jeho prepustení v roku 1970 sa presťahoval, takmer bez peňazí, do Las Vegas a hranie automatov (podľa očakávania) túto situáciu nezlepšilo. Po šiestich rokoch hrania a výskumu však zistil, že vie pomocou magnetov a zámočníckych nástrojov „hacknúť” automaty a upraviť ich tak, aby vyplácali jackpot „na požiadanie.” Medzi rokmi 1976 a 1983 týmto spôsobom zarobil vyše 10 miliónov dolárov. V roku 1986 ho však prichytili a odsúdili na päť rokov väzenia.

V roku 1991 sa do Vegas vrátil a zostal prekvapený, že klasické valcové automaty nahradili digitálne. Dennis vedel, že to nie je jeho parketa, a tak sa skontaktoval s Eugenom Bulgarinom, expertom na nové technológie, ktorý taktiež pracoval pre mafiánsku rodinu Genesee.

Spoločne kúpili a rozobrali dva výherné automaty a začali študovať a testovať jednotlivé súčiastky, až napokon našli mikročip „zodpovedný” za vyplácanie jackpotu. Spolu so svojím tímom tak údajne obrali vegaské kasína o vyše 40 miliónov dolárov, až kým Dennisa opäť nechytili a neodsúdili na 7,5 roka väzenia.

Dennis Nikrasch zomrel v roku 2010 vo veku 68 rokov. Detaily jeho metódy nie sú verejne známe, avšak kasína svoje automaty na základe jeho metód upravili, aby boli rezistentné voči ďalším potenciálnym útočníkom.

Jednou z najznámejších hazardných hier je určite BlackJack, alebo Twenty One, u nás prezývaná aj „oko.”

Princíp hry je pomerne jednoduchý, snažíte sa ťahaním kariet priblížiť čo najviac k 21, nesmiete však prekročiť.

Vyhrávate, ak máte viac bodov, ako krupiér.

Karty sú ohodnotené číslami, „obrázkové” karty sú po 10 bodov, eso je za 11.

O tom, ako hrať BlackJack matematicky správnou metodikou, bolo napísaných viacero kníh, medzi inými aj The BlackJack Bible, alebo BlackJack-ová biblia. Napriek tomu má kasíno pri tejto hre vždy výhodu, pri matematicky ideálnej hre asi 0,5 %.

Ibaže by ste vedeli, aká karta príde… Neuveriteľne na pamäť a matematiku náročný spôsob, ako dostať misky váh na svoju stranu (takzvané počítanie kariet), je pomerne známy.

Počítanie kariet vychádza z princípu, že vysoké karty pomáhajú hráčovi a nízke krupiérovi.

S väčším počtom vysokých kariet v balíčku máte väčšiu šancu na BlackJack, môže sa oplatiť aj tzv. Insurance bet, rovnako sa vám zvyšujú príležitosti na „double down” a viacero ďalších nuáns.

Pri počítaní kariet priraďujete kartám, ktoré vyšli z balíčka, určitú hodnotu - mínus, plus alebo 0. V priemere viete každou z týchto metód získať výhodu nad kasínom okolo 1 %.

Sklamem vás však, v realite je to dnes pomerne nepoužiteľný spôsob. Počítanie kariet je zákonom zakázané v USA, ale napríklad aj v Spojenom kráľovstve. Technicky legálne je v čínskom Macau, avšak kasína si vyhradzujú právo vás vyhodiť a bez okolkov to aj spravia.

Aj keby ste totiž boli schopní spočítať a zapamätať si karty postupne vychádzajúce zo 6 či 7 balíčkov, kým ich odpozorujete a dostanete sa do výhodnej situácie, kasíno si vás pravdepodobne všimne a ochranka vám príde vysvetliť, že to sa prosto nerobí.

Sú totiž len dve možnosti, ako počítanie kariet reálne využiť. Buď budete „obsmŕdať” okolo stola a počítať, sadnete si a stavíte, až keď máte výhodu. Alebo budete hrať malé stávky a keď budú počty pozitívne, začnete hrať za veľké peniaze. Obe metódy sú pri dnešných kamerových systémoch a bezpečnostných opatreniach pomerne nápadné.

Najslávnejší počtári

Najznámejší „počtársky” tím sú určite bývalí študenti MiT vedení jedným z profesorov. Inšpirovaný práve týmito udalosťami je film 21 z roku 2008 s Kevinom Spaceym.

V januári 1980 J.P. Massar ponúkol v rámci nezávislých aktivít – obdobia, kedy profesori a doktorandi môžu ponúkať kurzy na takmer akékoľvek témy - kurz BlackJacku. Spolu so štyrmi najlepšími študentmi sa vybrali do Atlantic City, kde od januára do mája zoštvornásobili svoju počiatočnú investíciu. Fungovali však pomerne neorganizovane a používali rôzne varianty počítania kariet, čo spôsobovalo chyby, a teda následne nižšie zisky.

Toto sa zmenilo až príchodom Billa Kaplana, bývalého študenta Harvardu, ktorý bol predtým súčasťou podobného tímu, ktorý sa však rozpadol.

Kaplan chvíľu sledoval Massarov tím a rozhodol sa ho zafinancovať pod podmienkou, že budú fungovať ako biznis - jasný manažment, striktný tréning a pravidlá počítania aj stávok, prísny výberový proces pre hráčov.

Takto zorganizovaný tím začal v auguste 1980 hrať s počiatočnými 90 000 dolármi a v priebehu 10 týždňov túto sumu zdvojnásobil. S neuveriteľným priemerom zisku - 162,50 USD/hodina hry. Samotní hráči, väčšinou študenti, inkasovali 80 dolárov na hodinu.

Základný tím fungoval približne do roku 2000. V 90. rokoch mal vyše 80 aktívnych hráčov a v roku 1992 otvorili vlastné kasíno v Connecticute. Odhaduje sa, že v časoch najväčšej slávy si za priemerný víkend vo Vegas odniesli okolo 400 000 dolárov.

Ako je spomenuté v úvode blogu, tvrdá práca, časová náročnosť, a železná disciplína.

Noví regrúti prechádzali tvrdým tréningom trvajúcim niekoľko mesiacov, na konci ktorého museli prejsť ôsmimi šesťbalíčkovými blackjackovými sériami s takmer perfektnou hrou. Po prijatí do tímu trvalo ďalšie mesiace, kým vystúpali po pomyselnom „kariérnom” rebríčku až na plnohodnotných hráčov.

Neustály vývoj taktiky, od individuálnej hry, cez tímovú, až po taktiku „veľkého hráča,” kde tím hrá na jedného z hráčov, bol esenciálny na zakrývanie systémov stávok. Kasína, ak pri počítaní kariet niekoho prichytia, bez ohľadu na legálnosť či nelegálnosť takéhoto konania v danom štáte, zakážu hráčovi/hráčom vstup.

Keď hovoríme o počítaní kariet, spomenutie si zaslúži určite aj matematik Edward O. Thorp, oficiálny „otec” počítania kariet a autor knihy “Beat the Dealer,” ktorá sa predajom cez 700 000 kópií dostala na bestseller list The New York Times.

V praxi svoju teóriu využil údajne len pre experimentálne účely, v kasíne v nevadskom Rene, kde z 10 000 pripravených dolárov spravil za víkend 21 000. Okrem BlackJacku sa Edward venuje využitiu štatistík a pravdepodobnosti na finančných trhoch a je úspešný hedgefundový manažér.

Pozrime sa ale na hry, kde sa dá preukázateľne dlhodobo vyhrávať.

Poker má základnú výhodu v tom, že nehráte proti kasínu, ale proti iným hráčom. Tým pádom kasíno nemá potrebu nastavovať misky váh na svoju stranu a so svojimi protihráčmi si sadáte k stolu ako rovný s rovným. Pokiaľ však lepšie zvládate kartovú matematiku, povestný „pokerface,” alebo „čítanie” ľudských emócií, máte proti svojim protihráčom výhodu. A vtedy vyhrávate.

„Viem hrať poker,” je veta, ktorú povie každý, kto sa naučil pravidlá. Avšak v zmysle Sokratovho výroku „Viem, že nič neviem,” čím hlbšie sa dostanete do komplexných a neustále sa rozvíjajúcich systémov tejto hry, tým viac si budete uvedomovať, ako poker hrať neviete.

Byť pokrovým profesionálom je rehoľa. Hodiny a hodiny hrania, ešte viac času štúdia taktík a modelových situácií. Železné nervy, nadľudská mentálna odolnosť a absolútna disciplína sú esenciálnymi prvkami takéhoto života.

Po „pokrovom boome,” spôsobenom výhrou Chrisa Moneymakera (skutočné meno, nie prezývka) na hlavnom evente svetovej pokrovej série 2003, sa poker začiatkom tisícročia dostal do mainstreamu. Mohli ste ho možno aj vy vídať na športových kanáloch v televízii. Z viacerých hráčov sa tak stali ikony a populárne osobnosti.

Doyle Brunson

Krstný otec pokru, profesionálne hrával vyše 60 rokov, dvojnásobný víťaz hlavného eventu WSOP (World Series of Poker).

Phil Ivey

Považovaný za jedného z najlepších pokrových hráčov v histórii, známy predovšetkým svojim absolútnym pokerface-om. Okrem neho oplýva neuveriteľným intelektom a matematickými schopnosťami. Mimo svojej všestrannosti medzi pokrovými variantami bol schopný poraziť kasína aj v Baccarte (len aby po následnom súdnom pojednávaní musel peniaze vrátiť).

Známy je aj svojou odhodlanosťou a húževnatosťou. Jeho „domovské" kasína boli predovšetkým v Atlantic City, čo je „Las Vegas východného pobrežia". Začínal hrávať ešte ako tínedžer, s falošnými dokladmi na meno Jerome a v Atlantic City často prespával v uliciach, vďaka čomu mu prischla prezývka “No home Jerome.”

Okrem pokrových úspechov (jeho majetok sa odhaduje na vyše 100 miliónov dolárov, z ktorých takmer 39 miliónov je z výhier na živých pokrových turnajoch) sú známe aj jeho pokusy o využitie tzv. „Edge-sorting” systému, kde vďaka priaznivému otočeniu kariet viete zvýšiť svoje šance na výhru. Ide o systém využívajúci asymetrickosť zadných strán niektorých setov kariet.

Phil konkrétne využíval karty od firmy Gemaco, hrajúc Baccarat v kasínach Crockfords v Londýne a Borgata v Atlantic City. Obe kasína využívali práve tieto karty.

Vyhral dokopy postupne 22 miliónov dolárov, avšak dané peniaze po zdĺhavých súdnych procesoch s menovanými kasínami musel vrátiť. Súdy uznali metódu edge-sortingu využitú Iveym ako podvádzanie.

Phil Hellmuth

Taktiež považovaný za jedného z najlepších pokrových hráčov v histórii, držiteľ najviac titulov zo Svetovej pokrovej série WSOP, celkovo 17. Hlavný turnaj série vyhral v roku 1989 ako 24-ročný, najmladší v dovtedajšej histórii. Známy je hlavne svojím egom a excentrizmom za stolom, ktorý sa prejavuje veľmi komickými výbuchmi zlosti a snom asi každého hráča je ho aspoň raz za stolom dobre „vytočiť."

Aj práve kvôli častým výbuchom zlosti dostal prezývku „The Poker Brat,” alebo „pokrový spratek.” S 29 miliónmi na výhrach zo živých turnajov patrí medzi legendy tohto športu.

Chris Moneymaker

Účtovník a amatérsky pokrista ako prvý človek vyhral hlavný event WSOP po tom, ako sa kvalifikoval na online stránke.

Zapojil sa do online turnaja za 86 dolárov o vstupenku na hlavný turnaj, vyhral a napokon vyhral aj samotný turnaj spolu s odmenou 2,5 milióna dolárov. Tento priam rozprávkový počin spustil takzvaný „Moneymaker effect” a boom online pokru po celom svete. Spopulárnil taktiež WSOP samotné.

V roku 2003, keď vyhral, sa na hlavnom turnaji zúčastnilo „len” 837 hráčov. V roku 2023 turnaj zlomil magickú hranicu desať tisíc, keď zaznamenal 10 034 entries. Práve od úspechu Chrisa Moneymakera môže každý snívať o večnej sláve, titule majstra pokru a rozprávkovej odmene v dolárovej hotovosti.

Svetová pokrová séria WSOP, kasína vo Vegas

World Series of Poker, alebo svetová pokrová séria, započala svoju históriu v roku 1970 v svetoznámom Horseshoe Casino na Las Vegas Stripe, kde sa stretlo sedem hráčov. Odvtedy sa séria rozvinula na momentálne až 129 samostatných turnajov, láka každoročne desiatky tisíc hráčov a je jedným z najväčších podujatí v Las Vegas.

Hlavný turnaj, alebo takzvaný „Main Event”, so vstupným poplatkom 10 000 dolárov prilákal v roku 2023 rekordných 10 034 účastníkov. Víťaz, Daniel Weinman, si domov odniesol 12 100 000 dolárov.

Športové stávky

No a finálne sa dostávame k hazardu, kde sa dá vyhrávať rýdzo matematikou a systémami. Kto vám tu však stojí v ceste, sú kasína a stávkové kancelárie.

Pri športových stávkach tí „jednoduchší hazardéri” pozerajú na jednotlivé zápasy – „Real Madrid podľa mňa vyhrá s Dortmundom, tak si to podám.” Čo je ale dôležité sledovať, sú samotné kurzy. Od nich sa odvíja nielen zisk samotnej stávkovej kancelárie, ale aj vaša šanca ju dlhodobo porážať.

Je viacero spôsobov ako na to, ale v princípe hľadáme kurzové odchýlky, alebo systémové chyby.

Kurzová odchýlka = keď je kurz v jednej stávkovej kancelárii výrazne vyšší ako v ostatných kanceláriách. V tom prípade môžeme počítať s tým, že kurz je pre nás výhodný a môžeme byť dlhodobo ziskoví. V prípade, že nechceme riskovať, môžeme s nižším ziskom nájsť takzvanú arbitráž. Keď na jednej stávkovej podáme jednu možnosť a na druhej opačnú.

Ak sú kurzy v dostatočnom rozmedzí, ziskoví sme na oboch stranách. Zisky sú však pomerne malé a stávkové kancelárie na to dávajú pozor - riziko, že vás zablokujú.

Systémové chyby sú zaujímavejšie. Asi najznámejší, až humorný príklad, je tzv. systém menštruácií.

V ženskom športe (napríklad ženská WNBA) sa v rozšírenej ponuke dá nájsť kurz na výkon jednotlivých hráčok. Pri dlhodobom pozorovaní viete podľa výkonov zistiť, kedy majú hráčky svoje dni a v tých zápasoch štandardne hrajú horšie.

Kurzy ani hranice výkonu (počty bodov) to v stávkových kanceláriách často neodzrkadľujú a vy teda viete systémovo podávať ziskovo.

Najväčšia stávková kancelária na svete - Circa

Nebo pre stávkarov. Tipérska mekka. Aj takéto superlatívne prezývky dostáva Circa’s Premier Sportsbook v rámci Circa Resort&Casino. Sedemdesiatosem miliónov pixelov obrazoviek s kapacitou vyše 1 000 miest na sledovanie športových prenosov, luxusné lounge, aktuálne štatistiky, pravidelné návštevy športových expertov či vlastné televízne štúdio. Toto úžasné divadlo si určite užijú aj ľudia mimo hazardného sveta. Pozor! Treba si tu spraviť rezerváciu!

Hoci sú športové stávky jedným z hazardov, na ktorých sa dá, pomocou vedomostí a matematiky, byť objektívne ziskový, nie je známych veľa úspešných príbehov z tejto oblasti. Tieto príbehy totiž postrádajú romantický aspekt, väčšinou ide o hodiny a hodiny analytiky a matematiky a dlhé roky práce. V tomto prípade, ako aj v mnohých iných, je život profesionálneho gamblera v podstate rovnaký ako život kohokoľvek z nás.

Okrem iných problémov tu opäť narážame na blokovanie a limitovanie účtov vyhrávajúcich hráčov jednotlivými stávkovými kanceláriami. Aj európska legislatíva, žiaľ, podporuje tento pohľad. Stávkové kancelárie si môžu vyberať zákazníkov a zablokovať „nežiadúcich” bez udania dôvodu.

Las Vegas nie je len hlavné mesto hazardu, ale zábavy celkovo a stráviť tu čo i len deň je úžasný zážitok. Okrem kasín tu nájdeme aj početné pánske kluby a rôzne druhy zábavy. Mesto hriechu oplýva aj veľmi kvalitnými reštauráciami, v podaní šéfkuchárov svetového formátu.

Niekoľkonásobne je so svojimi reštauráciami zastúpený napríklad hviezdny britský kuchár Gordon Ramsay. Opäť, nezabudnúť rezervovať, pokojne aj mesiac dopredu.

V kasíne Luxor je populárne detské ihrisko pre dospelých, so skákacím hradom a rôznymi zábavnými hrami. Pravidelné šou, medzi iným aj Cirque du Soleil a koncerty svetoznámych hviezd sú na dennom poriadku. Kúzelnícka šou Davida Copperfielda, horská dráha pri hoteli New York, New York, či najvyššia vyhliadková veža v USA - Strat.

Scestovanejší sa pousmejú nad napodobeninami Sochy slobody, parížskej Eiffelovky či Víťazného oblúku, Panteónu, rímskeho Kolosea, fontány DiTrevi, londýnskeho Oka či benátskych kanálov. Fanúšikovia športu môžu zavítať do T-Mobile Arény a pozrieť si zápas držiteľov Stanley Cupu z roku 2023 - Vegas Golden Knights a užiť si nielen samotný zápas, ale aj nezabudnuteľnú predzápasovú šou.

Fanúšikovia reality šou si môžu ísť pozrieť známu záložňu Ricka Harrisona zo seriálu „Pawn Stars” na History Channel.

Ak by ste chceli na chvíľu „vypadnúť” z ruchu Vegas, neďaleko leží národný park Údolie smrti (Death Valley), najnižšie položené a najteplejšie miesto na svete. Taktiež návšteva Grand Canyonu v bezprostrednej blízkosti Vegas je priam až povinná jazda.

Na zájazde s BUBO v Las Vegas vám skúsení sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii určite radi poradia!