Chicago - čo vidieť v meste maratónu a Al Caponeho

Pristávame na letisku O’Hare v Chicagu. Sme v strede Severnej Ameriky, sme v strede sveta. Zo Chicaga sa dá priamo letieť do 214 destinácií na celom svete. Zdá sa vám to veľa? Právom. Z nijakého iného letiska ste v roku 2023 nemali viac priamych spojení do celého sveta než z Chicaga. Tým sa jeho naj nekončia.

Bolo to prvé letisko plánované do moderného sveta po druhej svetovej vojne. Meno nesie podľa hrdinu americkej armády, vojenského letca z druhej svetovej vojny. Jeho otec mal mimoriadne väzby na inú celebritu z Chicaga. Bol úzkym spolupracovníkom Al Caponeho, než sa proti nemu obrátil a pomohol úradom usvedčiť ho z daňových podvodov, čím sa hviezdna kariéra najslávnejšieho mafiána v dejinách skončila...

Faktov však zatiaľ stačilo. Sme na letisku a potrebujeme sa dostať do mesta. Automaticky nám napadá Uber, ale odviezť sa Uberom v Chicagu by bola chyba. Tunajší Uber mesto zdaňuje a starosta si týmito daňami pokrýva iné mestské výdavky. Dnes tak Uber v Chicagu patrí k najdrahším v USA a znalci sa mu vyhýbajú.

Ak nechcete zbytočne míňať a jazdiť ekologicky, ponúka sa vám modrá linka metra, ktorá vás za cca 40 minút dovezie priamo do centra mesta. Lístok stojí len 5 USD a bez problémov si ho kúpite v automatoch na stanici alebo cez aplikáciu chicagskej MHD. (Tá sa vám inak pri dlhšom pobyte v meste celkom zíde).

Sme v metre, vlaky chodia 24 hodín denne, každých zopár minút, a tak sa už o chvíľu vezieme do mesta. Máme čas povenovať sa histórii mesta.

Chicago má svoje korene v osade, ktorú založil koncom 17. storočia Haiťan afrického a francúzskeho pôvodu Baptista Point du Sable. Aj preto sa hovorí, že prvý beloch v Chicagu bol černoch z Haiti. Osada pomaly rástla. Mesto Chicago bolo založené 12. augusta 1833. Vďaka svojej strategickej polohe na mieste ústia rieky Chicago do jazera Michigan rýchlo rástlo.

Jeho históriu poznačili mnohé významné udalosti, vrátane veľkého požiaru v roku 1871, ktorý zničil veľkú časť mesta. Prvé chýry, že požiar vznikol v dôsledku nehody spôsobenej kravou írskej prisťahovalkyne Catherine O'Learyovej, sa nepotvrdili. Stihli však vyvolať veľkú nenávisť „pôvodných“ obyvateľov voči írskym prisťahovalcom.

Legenda o dievčati sa stala témou jednej z najpopulárnejších detských pesničiek stredu USA. A dodnes ju dospelí učia spievať svoje deti.

Akokoľvek, už na druhý deň po požiari tunajšie médiá vítali možnosť postaviť Chicago nanovo a lepšie a táto činorodosť a húževnatosť zostala mestu vlastná dodnes. Chicago sa rýchlo obnovilo a stalo sa priemyselným a obchodným centrom, moderným mestom s inovatívnou architektúrou.

V roku 1893 sa v Chicagu konala Svetová kolumbovská výstava na oslavu 400. výročia príchodu Krištofa Kolumba do Ameriky. Výstava predstavila technologický pokrok a znamenala veľký skok pre mesto v očiach sveta. Chicago sa na prelome storočí stalo priemyselnou metropolou, s mäsospracujúcim a oceliarskym priemyslom.

V medzivojnovom období sa na rozvoj mesta podieľala éra prohibície. Chicago sa preslávilo organizovaným zločinom a Al Capone zostáva dodnes legendou. Neskôr mesto zohralo významnú úlohu v hnutí za občianske práva, pričom udalosti ako Hnutie za slobodu v Chicagu v roku 1966, ktoré viedol Martin Luther King Jr., upozornili na problémy rasovej segregácie a diskriminácie. Neváhali ísť pri tom do konfrontácie so štátnou mocou. Ako povedal sám King: „Ak to bude potrebné, dnes sa musíme rozhodnúť plniť väznice v Chicagu, aby sme vyprázdnili slumy.“ Ďalší slávny afroamerický hrdina z Chicaga mal vtedy päť rokov. O ňom si však povieme na záver.

Prichádzame na zástavku Monroe a vystupujeme do ruchu centre mesta priamo medzi mrakodrapmi. Hneď prvý z nich nás osloví. Jeho autorom je Ludwig Mies van der Rohe. Že vám to meno nič nehovorí? A pamätáte si rozhovory Mečiara s Klausom o rozdelení Československa v záhrade brnenskej vily? Záhrada patrila k najkrajšej stavbe Brna – vile Tugendhat, ktorú si židovská rodina Tugendhatovcov dala postaviť v medzivojnovom období začínajúcemu nemeckému architektovi.

Ludwig Mies van der Rohe sa stal následne posledným riaditeľom Bauhausu predtým, než hnutie padlo za obeť Hilterovmu zvrátenému vkusu. A v roku 1937 utiekol pred nacistami do amerického Wyomingu, aby sa krátko nato usadil práve v Chicagu. K jeho najvýznamnejším americkým dielam patrí budova Seagram v New Yorku a práve Kluczynski Federal Building, sídlo mestskej administratívy, pod ktorým stojíme. Krásne čisté tvary zaujmú. Rovnako ako červená socha Flamingo na námestí.

Centrum Chicaga sa v meste nazýva Loop podľa okružnej nadzemnej dráhy (The Loop), ktorá ho ohraničuje zo všetkých strán. Na Slovensku je už noc, no jetlagu sa treba vzoprieť. Nezamierime preto hneď do hotela, ale sa zastavíme v podniku, ktorý je najväčšmi spojený s odkazom Al Caponeho. Nesie príznačný názov – The Exchequer. Dáme si hlbokú pizzu v štýle Chicaga, ktorá väčšmi pripomína známy quiche.

Porcie sú ozaj veľké a aj dvom stredne veľkým chlapom postačí malá pizza napoly. K tomu široký výber remeselných pív. Asi v žiadnej krajine sa klišé o hnusnom riedkom pive nelíši od reality tisícok špičkových remeselných pivovarov tak, ako v USA. V každom lepšom podniku máte na výber desiatku čapovaných pív, aké inde nedostanete. Barman vám aj bez pýtania dá ochutnávku zdarma, aby ste si vybrali presne podľa svojej chuti. A The Exchequer nie je výnimkou.

Atmosféru dotvárajú obrazovky s americkým futbalom na stenách a dobové fotografie z čias prohibície. Sme v Chicagu. Pijeme výborné pivo, jeme pizzu v tradícii, ktorá vznikla práve tu. A máme čas si povedať viac o Al Caponem.

Asi nenájdeme vo svete iné meno, ktoré väčšmi stelesňuje organizovaný zločin ako Al Capone. Capone sa narodil v roku 1899 v Brooklyne v štáte New York a počas prohibície asi najznámejším a najobávanejším gangstrom v USA. Jeho život a odkaz sprevádzajú legendy, ktoré ho navždy zapísali do dejín zločinu ale aj folklóru.

Alphonse Gabriel Capone, známy ako Al Capone, sa narodil v Brooklyne talianskym prisťahovalcom na sklonku 19. storočia – 17. januára 1899. Dospievanie v drsnej prisťahovaleckej štvrti, kde ho od malička lákal život v gangu, ho priviedli na cestu zločinu. Začínal ako drobný zlodejík, ale netrvalo dlho a začal sa pridávať k mocným zločineckým organizáciám, najmä k partii svojho idola Johnnyho Torria.

Organizovaný zločin v USA rapídne zosilnel počas obdobia prohibície, ktoré trvalo od roku 1920 do roku 1933. Zákaz predaja alkoholu viedol k vzniku tajných barov speakeasies, k pašovaniu alkoholu a vlne násilia rôznych gangov. Capone veľmi rýchlo zavetril svoju príležitosť a začal si budovať dominantné postavenie v chicagskej organizácii. Kontrola nelegálneho obchodu s alkoholom z neho urobila kráľa chicagských alkoholikov.

Asi najkrikľavejším dňom jeho zločineckej dráhy bol Valentín roku 1929. Al Capone na tento deň pripravil brutálny a dokonale naplánovaný útok na členov konkurenčného gangu a vykonal ho za bieleho dňa. Hoci Capone sa do útoku priamo nezapojil, všetci vedeli o jeho autorstve, tento brutálny masaker upevnil povesť bezohľadného a zákerného zločinca.

Dráha Al Caponeho sa skončila – na daniach. Napriek svojmu zločineckému impériu sa vyšetrovateľom napokon podarilo postaviť Caponeho pred súd za daňové úniky. V roku 1931 ho súd odsúdil na jedenásť rokov väzenia. Išlo o nečakané a veľmi významné víťazstvo orgánov činných v trestnom konaní a zlomom v jeho zločineckej kariére.

Caponeho väznili v chýrnej väznici Alcatraz neďaleko brehov San Francisca. Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval a nakoniec ho v roku 1939 podmienečne prepustili. Al Capone vyšiel do iného sveta. Prohibícia sa skončila, jeho niekdajšia moc slabla a kriminálne prostredie sa vyvíjalo smerom, ktorým sa neorientoval.

Al Capone dožil v pokoji v svojej vile v Palm Island na Floride. Zomrel mladý, vo veku 48 rokov, 28. januára 1947. Zanechal však v amerických dejinách trvalý odkaz. Orientoval sa v búrlivých vodách obdobia prohibície ako nikto iný a stal sa najobávanejším mafiánom v histórii. Hoci aj on napokon čelil spravodlivosti a úpadku svojej moci, Al Caponeho legenda pretrváva ako ikona amerického zločinu.

Je ráno, vstávame v hoteli Congress Plaza (viď vyššie). Ak sa chystáte do Chicaga za maratónom, odporúčame rezervovať ihneď. Z okien svojej izby vidíte priamo na štart aj do cieľa. Zažiť takto jeden z najväčších maratónov sveta je úžasný zážitok.

Po raňajkách vychádzame do hlavného parku mesta. Čaká nás park Millennium a The Bean (Fazuľa) ako prezývajú Bránu mrakov, sochárske dielo, ktoré je hviezdou instagramu.

Cloud Gate, známa aj ako Fazuľa, je vskutku výnimočnou sochou. Navrhol ju britský umelec Anish Kapoor a okamžite po svojom odhalení v roku 2006 sa stala symbolom mesta aj moderného umenia.

Socha je vysoká tridsaťtri metrov, široká štyridsaťdva metrov a dlhá šesťdesiatšesť metrov. Vyrobili ju zo 168 leštených dosiek z nehrdzavejúcej ocele. Bezšvový povrch sochy odráža panorámu mesta a okolitý park a Fazuľa sa tak stala miláčikom dnešných sociálnych sietí.

Tvar sochy je inšpirovaný tekutou ortuťou a jej hladký vonkajší povrch vytvára ilúziu nadpozemského, surrealistického prostredia. Oblúk pod sochou vám umožní vidieť v soche vlastný obraz z rôznych uhlov a v rôznom zakrivení. V jej okolí sa neustále konajú nejaké kultúrne či športové podujatia, často sa zjavuje vo filmoch a je tak dnes jednou z najznámejších tvárí moderného mesta.

Naše ďalšie kroky vedú k hlavnej mestskej galérii, v ktorej nájdete pôsobivú zbierku umenia vrátane diela Americká gotika od Granta Wooda.

Spomínaný maratón je nepochybne spojený s najkrajším parkom mesta Grant Park. Vychutnáme si pokojnú prechádzku po parku. Na jednej strane sa nám otvára výhľad na panorámu mesta s najvyššími mrakodrapmi, na druhej zasa krásne jazero Michigan.

Srdcom parku je Buckinghamská fontána. V roku 1927 ju nechala postaviť americká filantropka a fontána patrí k najväčším na svete. Inšpirovala sa fontánami vo Versailles.

Vyhladli sme, je čas obeda. Moje odporúčanie ponúka klasickú americkú kuchyňu, ale výnimočnú polohu priamo pod sochou Cloud Gate a veľmi príjemnú atmosféru so širokou ponukou remeselných pív. Vyskúšajte Park Grill.

Po obede je už čas ponoriť sa medzi mrakodrapy mesta. Začneme riekou Chicago a vykročíme po takzvanej Riverwalk. Dolu riečka s výletnými loďami, nad nami zas tristometrové mrakodrapy. Veľmi príjemná Amerika.

Willis Tower vám možno nehovorí nič. Najvyššiu budovu Chicaga svet dlhé desaťročia poznal ako Sears Tower. Patrila k najvyšším v USA, aj preto si dodnes pamätám, ako sa po páde dvojičiek chvíľu šírili fámy, že ďalším terčom útoku teroristov sa stala práve ona. Willis Tower dodnes dominuje panoráme mesta a zostáva symbolom inovácie a inžinierskej zručnosti.

Vežu dokončili v roku 1972 a dvadsaťpäť rokov si držala titul najvyššej budovy sveta. Vežu si pôvodne objednal obchodný dom Sears, Roebuck, and Co, odtiaľ pochádza aj jej pôvodný názov.

Dizajn Willis Tower očarí minimalistickou estetikou. Tvorí ju séria čiernych hliníkových a bronzovo sfarbených sklenených rúrok, ktoré jej dodávajú osobitý vzhľad. Deväť trubiek je spojených do zväzku a jej 108 poschodí sa týči do výšky 442 metrov. Veža sa postupne s narastajúcou výškou zužuje.

Aj my zamierime na vyhliadkovú plošinu Skydeck na jej 103. poschodí. Okrem výhľadu na mesto aj jazero Michigan nás očaria balkóny so skleneným dnom známe ako "The Ledge". Chvíľu máte pocit, že sa vznášate vo vzduchu a dívate sa priamo dole na mesto pod vami.

Inovatívna konštrukcia veže, ktorú predstavujú zviazané rúry na zabezpečenie stability, bola v čase výstavby prelomovou koncepciou. Táto konštrukcia nielenže pomáha odolať povestným nárazovým vetrom Chicaga (nie nadarmo mesto prezývajú Mesto vetrov), ale znížila aj množstvo potrebnej ocele, čím výrazne znížila náklady potrebné na stavbu.

V roku 2009 práva na pomenovanie veže kúpila poisťovacia spoločnosť Willis Group. Obyvatelia mesta sa chvíľu bránili, protestovali, ale napokon si zvykli...

Naše mrakodrapové popoludnie pokračuje. 82-poschodový mrakodrap Aqua Tower (267 m) má však jeden absolútny unikát. Navrhla ho renomovaná architektka Jeanne Gang a je tak najvyššou budovou na svete, pod ktorou je podpísaná žena. Okrem toho vyniká jedinečným a inovatívnym dizajnom. Dokončili ho v roku 2010 a ihneď sa stal neodmysliteľnou súčasťou panorámy Chicaga.

Asi najviac na ňom upúta zvlnená fasáda, ktorá odkazuje na vlny jazera Michigan. Nepravidelne tvarové balkóny sú umiestnené v rôznych uhloch, čo neslúži len na estetické účely, ale má aj funkčné výhody. Zvlnené balkóny poskytujú obyvateľom tieň a súkromie a zároveň zachytávajú dažďovú vodu na neskoršie využitie v budove.

Väčšinu plochy mrakodrapu tvoria byty, od garzóniek až po luxusné penthousy. Žiadne dva pôdorysy nie sú totožné, čo len prispieva k pocitu výnimočnosti jej obyvateľov.

Aqua Tower ako prvý mrakodrap v USA získal prestížny certifikát LEED (Leadership in Energy and Environmental Design) za svoje udržateľné prvky. Patrí medzi ne energeticky úsporné osvetlenie, zelená strecha, zber dažďovej vody a systém zavlažovania. Jej obyvatelia môžu využívať vonkajší bazén a slnečnú terasu, fitnescentrum aj bežeckú dráhu. A o jej skvelej polohe ani nehovoriac.

Jeanne Gang svojím dielom určila nový štandard pre ekologicky uvedomelý a vizuálne pôsobivý mestský dizajn. Páči sa vám?

Hlavnou tepnou Chicaga je Magnificent Mile, najznámejší úsek severnej časti Michigan Avenue. Mieša sa tu história starej Ameriky, luxus s tradíciou aj kultúrou muzikálov.

Príbeh Magickej míle sa začal písať na začiatku 20. storočia, keď mesto prišlo s ideou veľkolepého bulváru, ktorý by konkuroval tradičným nákupným štvrtiam sveta. Za pár rokov sa z nej stalo pulzujúce centrum špičkových obchodov, reštaurácií a zábavy.

Nájdete tu všetky tradičné luxusné značky, od módy a šperkov až po elektroniku, často umiestnené v úžasných historických budovách, ktoré dodávajú tejto oblasti šarm.

A práve to je čaro tejto míle. Aj keď nás neláka nakupovať, upútajú nás impozantné mrakodrapy vrátane ikonického centra John Hancock Center a neogotickej veže Tribune Tower. Nachádza sa tu aj asi najdôležitejšia galéria mesta – Galéria súčasného umenia.

V predvianočnom období sa sem oplatí prísť na Festival svetiel, ktorý otvára vianočnú sezónu veľkolepým sprievodom a slávnostným rozsvietením stromčekov. Veď viete, Američania to s vianočným gýčom vedia.

Impozantnou dominantou Chicaga je budova Wrigley, o ktorej spieval už Frank Sinatra. Postavili ju v roku 1924 a je ikonou najdivokejšieho rozvoja mesta. Hovorí vám niečo meno Wrigley? Máte pravdu. Dal si ju postaviť William Wrigley mladší, magnát v oblasti výroby žuvačiek. Má dve výrazné veže, spojené krásnym mostíkom.

Dizajn sa nechal inšpirovať zvonicou sevillskej katedrály a francúzskou renesanciou. Budova je obložená bielou terakotou, vďaka čomu doslova žiari nad mestom. Aj poloha je výnimočná. Na križovatke Michigan Avenue a rieky Chicago ste doslova v srdci Chicaga.

Na najznámejšej míli Chicaga ešte zostaneme. Veža Tribune Tower (141 m) postavená v roku 1925 v sebe spája to najlepšie z americkej neogotickej architektúry medzivojnového obdobia s odkazom slobody tlače. Inšpiráciu čerpá zo slávnych európskych stavieb. Jej autori spomínali, napríklad, katedrálu vo francúzskom Rouene. Exteriér zdobia kamene zo známych svetových pamiatok, ako sú Parthenón v Grécku, Veľký čínsky múr a Tádž Mahal v Indii.

Keď v roku 1922 slávili denník The Chicago Tribune 75. výročie založenia, rozhodol sa vypísať verejnú súťaž o návrh svojho nového sídla s cieľom postaviť najkrajšiu budovu na svete. Víťaza lákali na odmenu päťdesiattisíc amerických dolárov. Nasledovala prvá celosvetová architektonická súťaž, do ktorej sa zapojili všetci významní architekti vtedajšieho západného sveta, spolu dvestošesťdesiat architektov z dvadsiatich troch krajín.

Súťaž znamenala prelom pre plánovanie neskorších projektov a založila tradíciu hľadania najlepšieho návrhu v otvorenej súťaži. Ale ani Walter Gropius, Adolf Loos či Mies van der Rohe neuspeli. Víťazným návrhom sa stala budova s fasádou, ktorá rozpráva príbehy z celého sveta.

Veža Tribune Tower sa následne na celé desaťročia stala sídlom novín Chicago Tribune. Za jej múrmi sa písali ikonické príbehy a vznikali palcové titulky, ktoré menili slobodný svet.

V roku 2018 budovu Tribune Tower kúpili developeri a začali písať ďalšiu kapitolu v jej bohatej histórii. Súčasťou plánov s budovou je aj jej prestavba na luxusné kondomíniá pri zachovaní historickej fasády a časti verejných priestorov.

Ikonický mrakodrap John Hancock Center, dnes s oficiálnym názvom 875 North Michigan Avenue, dnes dominuje panoráme Chicaga. Vyzerá veľmi moderne, hoci ho dokončili už v roku 1969. Meria 344 metrov a má sto poschodí. V čase dokončenia bol druhou najvyššou budovou na svete.

Nachádzajú sa tu byty, kancelárie, reštaurácie aj obchody. A na 94. poschodí vyhliadková plošina Chicago 360. Jej názov vám napovie, na koľko strán sa vám z nej otvára jedinečný výhľad.

Charakteristický dizajn budovy tvoria vonkajšie priečne nosníky, ktoré jej dávajú výnimočnú štruktúru v tvare písmena X. Tento dizajn jej dodáva nielen estetiku, ale zabezpečuje aj konštrukčnú stabilitu. Pri výnimočných príležitostiach či oslavách je osvetlený rôznymi farbami a vzormi. Aký ho zažijete vy?

Naše ďalšie kroky vedú k jazeru Michigan. Najkrajší pohľad na jazero ponúka mólo Navy Pier. Vychutnáme si tunajšie na turistov orientované atrakcie, suvenírové obchody a prevezieme sa na Centennial Wheel, odkiaľ je nádherný výhľad na mesto.

V Chicagu sa stmieva a rozbieha sa život v divadelnej štvrti. Začneme večerou v jej srdci. Reštaurácia Volare je synonymom najlepšej talianskej kuchyne. Otvoril ju v roku 1997 rodák zo Sardínie Benny Sidu, a tak už viac než štvrťstoročie láka obyvateľov mesta, ale aj celebrity. Naozaj (aj na americké pomery) výnimočne dobrá obsluha a uvoľnená atmosféra spojená so super kuchyňou. 

Fanúšikov divadla následne zláka predstavenie na Broadwayi alebo živé vystúpenie v jednom z divadiel v tejto štvrti, ktoré vás možno prenesie do éry Franka Sinatru, ale všetci sa nepochybne stretneme v jednom z nočných barov.

Nočný život v Chicagu je legendárny. Bary, jazzové kluby a ďalšie zariadenia nájdete vo štvrtiach ako Wicker Park, Logan Square alebo River North. A pri drinku si môžeme povedať viac o tom, čo majú naše prvomájové sprievody spoločné s Chicagom.

Už sme spomínali, že Chicago bolo v 19. storočí hospodárskym motorom mladej krajiny a centrom mäsospracujúceho priemyslu. Cenový boj a snaha o masívnu expanziu vytvárali tlak na zhoršujúce sa podmienky robotníkov. Pracovalo sa extrémne tvrdo, dlho a za nízke mzdy.
V druhej polovici 19. storočia silneli v USA snahy uctiť si prácu robotníkov.

Prvý pochod na oslavu robotníkov sa konal v roku 1882 v New Yorku a odborové zväzy určili za deň práce prvý pondelok v septembri. Štát Oregon ako prvý štát v roku 1887 oficiálne uznal Sviatok práce za štátny sviatok.

Celoštátny štrajk železničiarov, ktorý v USA poznajú ako Pullmanov štrajk, viedol v roku 1894 k násilným stretom a narušeniu kľúčovej dopravy vtedajšej doby a doručovania pošty. Na upokojenie odborového hnutia a ako reakciu na štrajk podpísal prezident Grover Cleveland zákon, ktorým sa Sviatok práce stal celoštátnym sviatkom. Bol určený na prvý pondelok v septembri.

Okrem osláv išlo aj o deň odpočinku a príležitosť pre robotníkov a ich rodiny užiť si koniec leta. Odvtedy sa v USA spája so zábavou a piknikmi v parkoch. Často je považovaný za neoficiálny koniec leta. Kým v Spojených štátoch sa Sviatok práce oslavuje v prvý pondelok v septembri, Medzinárodný deň pracujúcich, známy aj ako Prvý máj, sa v mnohých krajinách (vrátane Slovenska) pripomína 1. mája.

Táto tradícia má svoje korene tiež v Chicagu. Organizácia robotníkov vyhlásila na 1. mája generálny štrajk za zavedenie osemhodinového pracovného dňa. Tento protest vyvrcholil 4. mája 1886, keď sa množstvo robotníkov zišlo na pokojnej demonštrácii na námestí Haymarket v Chícagu. Keď sa polícia snažila demonštráciu rozohnať, vybuchla bomba, zomrelo sedem policajtov a minimálne štyria civilisti.

Sedem anarchistov bolo následne odsúdených na trest smrti, štyria boli aj obesení, jeden spáchal samovraždu a dvom zmenili trest na doživotie. Zrejme žiadna udalosť neovplyvnila dejiny robotníckeho hnutia tak, ako 4. máj 1886. Miesto, kde k incidentu došlo je dnes mestskou pamiatkou. Už o tri roky neskôr 1. máj druhá komunistická internacionála vyhlásila za deň robotníkov.

V 19. storočí sa Chicago stalo centrom mäsiarskeho priemyslu v Spojených štátoch, pričom opraty držal v ruke mäsokombinát Union Stock Yards. Tento priemysel poskytol prácu tisícom ľudí a prispel k rastu mesta ako svetového priemyselného centra.

Mäsiarsky priemysel sústredený v Union Stock Yards zohral významnú úlohu v amerických dejinách prelomu 19. a 20. storočia. Nachádzalo sa tu najväčšie stredisko na spracovanie dobytka a mäsa v USA. Union Stock Yards založili v roku 1865, v čase rýchlej industrializácie krajiny. Chicago lákalo svojou strategickou polohou v strede kľúčových dobytkárskych regiónov.

Stockyards boli v čase najväčšieho rozmachu schopné prijať a spracovať stovky tisíc zvierat. Skladiská spôsobili revolúciu v mäsospracujúcom priemysle. Hovädzí dobytok, ošípané a ovce zo Stredozápadu sa privážali do Chicaga na spracovanie. Inovácie v oblasti chladenia a dopravy umožnili distribúciu mäsových výrobkov po celej krajine. A Chicago postupne ovládalo celý proces od výroby až po predaj mäsa v celých USA.

Mnohí z robotníkov boli prisťahovalci, predovšetkým z východnej a južnej Európy. Pracovali v hrozných podmienkach (prečítajte si román Uptona Sinclaira Džungľa), čo prispelo k rastúcej sile robotníckeho hnutia v USA. Až zmeny v doprave a decentralizácia mäsospracujúceho priemyslu viedli k úpadku na následnému zatvoreniu továrne v roku 1971. Dnes z nej zostala len vstupná brána.

Po večeri si k nám prisadne starší pán. Predstaví sa ako Donald a začne sa zaujímať o to, odkiaľ sme. Keď vyslovíme Slovensko, ihneď zareaguje. Jasné, Stan Mikita!

Rodák zo slovenskej obce Sokolče sa stal v Chicagu legendou, ďaleko presahujúcou rozmery hokejového štadióna. Poďme si preto povedať niečo viac o najznámejšom slovenskom hokejistovi v Chicagu.

Prečo sedí tato vždy bez kamarátov?

Chicago Blackhawks patrí k najstarším tímom NHL. Klub založili už v roku 1926 a odvtedy vyhral Stanley Cup mnohokrát. Domáce zápasy hrajú na štadióne United Center. V súčasnosti sa mu nedarí a najslabší tím sezóny si v drafte mladých hokejistov môže vyberať ako prvý. Aj preto v roku 2023 prišla do Chicaga vychádzajúca mega hviezda svetového hokeja Connor Bedard.

Ale späť k Slovensku. Za Chicago Blackhawks hrávalo, samozrejme, aj mnoho Slovákov. Najznámejším je nepochybne Stan Mikita (vlastným menom Stanislav Guoth), legendárny slovenský hokejista, ktorý je považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórii Blackhawks vôbec. Krátko po nástupe komunistov k moci vo vtedajšom Československu dali Mikitovi rodičia osemročného Stanislava príbuzným do Kanady, aby tu mohol vyrastať v lepšom prostredí.

Svoj prvý zápas za Chicago hral ako osemnásťročný a spočiatku bol známy ako tvrdý hráč, ktorý sa neštítil ostrých zákrokov. Až keď ho pri zápase sledovala jeho malá dcérka a spýtala sa mamy, prečo tato trávi počas zápasu toľko času bez kamarátov (sám, na trestnej lavici), Mikita sa rozhodol zmeniť hru a stal sa jedným z najdisciplinovanejších hráčov v dejinách NHL.

Preslávil sa svojím talentom, gólovým inštinktom a schopnosťou tvoriť hru. Všetkých 22 rokov svojej kariéry v NHL strávil v drese Chicago Blackhawks a ako kapitán priviedol tím aj k prvému Stanley Cupu v histórii v roku 1961. Jeho dres s číslom 21 patrí k tým, na ktoré sa v Chicagu nesiaha.

Do dejín hokeja sa zapísal aj tým, že ako prvý hráč na svete začal používať hokejku so zakrivenou čepeľou. Po ukončení aktívnej kariéry zostal v Chicagu, kde sa stal aktívnym členom mestského života. Jeho firma, napríklad, navrhla a vyrába malé dózičky na omáčku, ktoré sa rozdávajú v McDonalde.

22 sezón v NHL, 1 467 bodov, 1 394 zápasov, štyri desaťročia a šesť amerických prezidentov, sedemkrát v prvej päťke zápasu all stars, A jediný hráč v histórii, ktorý získal ceny Hart, Art Ross aj Lady Byng v jednom roku. To je Stan Mikita.

Druhou legendou klubu je Marián Hossa, trojnásobný víťaz Stanley Cupu (2010, 2013, 2015). Ale dres klubu si obliekali aj ďalší Slováci – Tomáš Kopecký, Michal Handzuš či Richard Pánik.

Potom je už čas ísť spať. Zajtra nás totiž čaká jeden z najväčších maratónov sveta. Pod oknami nášho hotela sa zídu desaťtisíce bežcov, aby spoločne písali dejiny profesionálneho aj rekreačného behu.

Maratón v Chicagu patrí k vrcholom tunajšieho športového roka (teda ak Blackhawks nehrajú vo finále Stanley Cupu). Ak si chcete prejsť to najzaujímavejšie z mesta, vydajte sa po jeho trase.

Maratón sa tu po prvýkrát bežal v roku 1977, to už mali Košice za sebou 50 ročníkov, no Američania vedia robiť show a súčasnosť je tu dôležitejšia než história. Chicago to prosto vie. Ide o jeden z najväčších maratónov na svete s priestorom pre viac než 40 000 bežcov.

Štart aj cieľ je takmer na jednom mieste, krásny Grant Park budete po jeho absolvovaní vnímať inak. Prebehnete si po Magnificent Mile, nazriete do parku Lincoln, pokocháte sa výhľadom na jazero Michigan, zdvihnete zrak k Trump Tower aj k Willis Tower, zakývate krásnej budove železničnej stanice aj Číňanom v Chinatowne a po 42 kilometroch sa vrátite do Grant Parku. Pozor, práve na posledných stovkách metrov vás čaká jediný kopček trate. Na prvých kilometroch by ste si ho ani nevšimli, pred cieľom vám však pripadá ako Lomnický štít.

Deň pred behom som si vyzdvihol číslo v najväčšom kongresovom centre v USA – v McCormick Place. Dostanete sa sem jednoducho. Priamo z centra mesta sem za pár dolárov premáva mestská železnica. Odporúčam prísť v ranných hodinách. Na číslo som v podstate nečakal, predavači merchu boli ešte plní energie a celkovo som mal veľmi uvoľnený a vzdušný pocit. Už pri mojom odchode okolo obeda prúdili do centra tisíce ľudí a popoludní býva oveľa plnšie.

Ráno vstávam vďaka jetlagu bez problémov. Už o piatej ráno cez okno sledujem schádzajúcich sa bežcov a pochvaľujem si polohu hotela, že nemusím tri hodiny mrznúť s nimi. Z izby vychádzam 45 minút pred štartom, čo som si doteraz mohol dovoliť len v Bratislave.

V pokoji sa rozklusám, no po vstupe do parku zisťujem, že času je predsa menej, než som čakal, a môj bežecký koridor je zatvorený (na väčších maratónoch sú bežci zoradení do koridorov, aby štartovali vo vlnách, podľa predpokladanej rýchlosti každého bežca). Za túto chybu som však odmenený.

Vstupujem do ďalšieho koridoru trochu pomalších bežcov a staviam sa do prvého radu. O chvíľu štartujeme, vybiehame, utekám ostatným a prvú míľu (kým dobehnem bežcov predo mnou) zažívam neopakovateľný pocit, že na jednom z najväčších maratónov sveta bežím prvý s pelotónom v chrbte.

Počasie je dokonalé. Osem stupňov, v podstate bezvetrie, beží sa neuveriteľne ľahko. Okolo 30. kilometra dostávame správu, že víťaz je už v cieli v novom svetovom rekorde. Kelvin Kiptum zabehol famóznych 2:00:35. Vôbec sa mu nečudujem. Po 35. kilometer si mesto neuveriteľne užívam. Vtedy ešte neviem, že už nikdy spoločný beh s Kelvinom Kiptumom nepobežím...

Celých 42 kilometrov má bežec pocit, že vbieha do cieľovej rovinky. Bežíme špalierom desiatok tisíc povzbudzujúcich ľudí, každá občerstvovacia stanica je neuveriteľne dobre zorganizovaná. Beh je dokonale pripravený. Nohy mi vydržia aj záverečný kopček a zlepšujem si osobný rekord o viac než minútu. Obligátne fotografie s medailou s panorámou mrakodrapov. A môžeme ísť oslavovať.

Tunajší maratón nie je len o pretekoch, je to aj významný spôsob na získavanie finančných prostriedkov pre charitatívne organizácie. Ak nebežíte dosť rýchlo na to, aby ste sa kvalifikovali a nechcete sa spoliehať na šťastie v lotérii, môžete si zabezpečiť garantovanú účasť tým, že vyzbierate peniaze pre partnerské charitatívne organizácie.

Účasť na maratóne vás tak bude stáť 1 250 eur, ktoré však pôjdu na dobrú vec. V USA je to bežné. Každý tretí bežec beží pre charitu a bežci tak spoločne vyzbierajú neuveriteľných 35 miliónov dolárov.

Maratón má aj obrovský prínos pre mesto. V roku 2022 priniesol Chicagu 400 miliónov dolárov na príjmoch z obratu v hoteloch, reštauráciách a ďalších sumách míňaných v meste. Asi tretina bežcov prichádza zo zahraničia.

Po behu sme si oddýchli a môžeme sa venovať zábave, ktorá je v Chicagu spojená aj s hudbou. Frank Sinatra najčastejšie zo všetkých miest vystupoval práve v Chicagu, naspieval o meste hneď dve legendárne skladby, prvé skúsenosti získaval ako predskokan večera v hoteli Sherman House, ako slávny sa vracal na top adresu do Palmer House. Na uliciach ste ho mohli stretnúť s Marilyn Monroe či s Ellou Fitzgerald. A miloval tunajšie bary.

Pred svojím príchodom do baru poslal človeka obsadiť telefón v bare, aby hostia v podniku nemohli privolať známych, že prišla celebrita. Keď sa ženil so svojou štvrtou a poslednou manželkou Barbarou, svadobnú oslavu zorganizoval práve v Chicagu.

Aj my mierime do baru Twin Anchors, popred ktorý sme pred chvíľou prebehli počas maratónu. Prvýkrát sem Frank Sinatra prišiel ochutnať tunajšie rebierka. A okamžite sa stal štamgastom. Následne sa presúvame do dive in baru Old Town Ale House. Sedíme na bare, platíme len v hotovosti a užívame si rozlúčku s týmto výborným mestom.

A ešte jeden romantický príbeh na záver. Ďalšou celebritou, ktorej meno sa spája s Chicagom, je Barack Obama. 44. prezident USA sa síce narodil na Havajských ostrovoch, ale v roku 1985 – ako 24-ročný – sa presťahoval práve do Chicaga. Tu sa začala tvoriť jeho politická kariéra. Prvé roky pôsobil v černošských štvrtiach južného Chicaga.

Aj počas svojho štúdia na Harvarde sa ako začínajúci právnik v lete venoval znevýhodneným obyvateľom mesta. Po skončení štúdia v roku 1991 sa do Chicaga vrátil a o päť rokov neskôr ho za chicagský South Side zvolili do senátu štátu Illinois. Práve v Chicagu stretol svoju manželku Michelle a na mieste, kde sa po prvýkrát pobozkali, je dnes (najmä medzi turistami) obľúbený pamätník.

Od roku 2005 pôsobil za štát Illinois v americkom Senáte. Svoju legendárnu prezidentskú kampaň v roku 2007 organizoval práve z Chicaga a o rok neskôr mu vyniesla post prvého černošského amerického prezidenta, ktorým bol v rokoch 2009 až 2017. Hoci po skončení prezidentského mandátu zostal žiť vo Washingtone, dodnes si udržiava v Chicagu svoj dom a adresu. A so svojou celoživotnou láskou sa do Chicaga vracia.

Do Chicaga sa rád vraciam tiež. Mesto má úžasnú atmosféru a má čo návštevníkovi ponúknuť. Ako z hľadiska modernej architektúry či prírody, tak aj čo sa týka športov a zaujímavých eventov. Chicago sa oplatí!