Hodváb nad zlato

Táto surovina dala tiež meno najlegendárnejšej suchozemskej obchodnej ceste v histórii ľudstva, hodvábna cesta, a asi netreba spomínať, že práve hodváb bol jednou z hlavných komodít, ktoré sa po nej presúvali. Tajomstvo výroby hodvábu pochádza z Číny. Je to starobylé remeslo. Dokladované sú nálezy tejto látky minimálne z pred 3000 rokov, ale môže byť že Číňania vedeli spracovávať hodváb už aj skôr. Koniec koncov hodváb mala objaviť manželka mýtického Žltého cisára Hsi-Ling-Shih okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Aké je ale to tajomstvo? V každej krajine o hodvábe hovoria trochu inak. Mal som možnosť navštíviť výrobne nielen v Číne, ale aj vo Vietname, Thajsku, Indii alebo Indonézii a všade existujú miestne varianty a odchýlky. V rámci tohto článku preto spíšem zlatý stred a doplním ho fotografiami z Vietnamu a Číny. 

Základom výroby hodvábu je motýľ – priadka morušová. Tá sa chová v zajatí, ale existujú aj odrody žijúce v divočine, predovšetkým na blízkom východe. Drvivá väčšina hodvábu ale pochádza z takzvanej serikultúry – riadeného chovu priadok. Za tisícročia domestifkácie motýle priadky morušovej už zdegenerovali, nevedia lietať a vo voľnej prírode by nemali nádej na prežitie. Momentálne žijú vlastne len pre hodváb. Priadka ako taká ale hodvábne vlákno neprodukuje, sú to je húsenice, ktoré sú kľúčové. Motýľ nakladie vajíčka, tie sa uložia na papier a vyliahnu sa z nich malé húseničky. Tie od malička kŕmia výlučne morušovými listami. Nič iné jesť nesmú. Za stáročia kultivácie sa experimentovalo s inou potravou aj s iným hmyzom, dokonca s pavúkmi, ale kombináciu priadky a moruší nič ani zďaleka neprekonalo. Malé húseničky preto prežijú celý svoj život na podstielke z morušových listov. Prvé tri dni striedavo jedia a spia a po troch dňoch už ani nespia a len neustále jedia. Takto žijú 23 dní a z niekoľkých milimetrov narastú až na dĺžku okolo 5 centimetrov. 

Po 23  dňoch prichádza kľúčový krok celého procesu – kuklenie. Húsenice začínajú metamorfózu a z ústnej dutiny začínajú vylučovať látku na vytvorenie kukly – čistý hodváb. V tomto momente je dôležité priadky preložiť z ich podstielky na špeciálne konštrukcie aby sa nekuklili pohromade, ale každá zvlášť. Ak by sa totižto zamotali do seba čo i len dve, tak vlákno z nich nebude možné odmotať. Húsenica sa kuklí dva dni a vtedy prichádza ďalší dôležitý krok – kukly je nutné zabiť predtým ako premena skončí a z húsenice sa stane motýľ. Ak by sa totižto metamorfóza skončila, tak motýľ vyleptá do kukly dieru aby sa dostal von a preruší hodvábne vlákno. Kukly sú preto buď obarené vriacou vodou alebo oparené a tým sa usmrtia. Tradične sa dokonca zabíjali po jednom ihlou. Až keď sú mŕtve je možné začať z nich odmotávať hodváb. 

Z jednej kukly dostaneme 500 metrov až jeden kilometer hodvábu. Nie je to ale ešte niť. Vlákenko je tenučké a ťažko ho vôbec odmotať. Celý proces prebieha v horúcej vode v ktorej hodváb zmäkne a lepí sa. Kukly sa odmotávajú viaceré naraz a už v tomto momente sa ich vlákenká splietajú do nite. Podľa toho akú chceme hrubú niť sa odmotáva naraz 5 až 30 kukiel. Najjemnejšie nite sú z piatich vláken, ale to som videl iba v Číne. Štandardne sa pracuje s 20-25 kuklami naraz. Celý proces je nutné neustále sledovať. Jednotlivé kukly nemajú totižto na sebe rovnakú dĺžku vlákna a tak sa priebežne míňajú a vymieňajú. Takto nám vznikne surová hodvábna niť. Tá sa potom ešte premýva a premotáva na cievky. Surový hodváb môže mať len dve farby – bielu alebo žltú. Ak chceme inú farbu tak farbíme priamo niť, nie až výslednú látku. Nakoniec prichádzajú tkáčske stavy a spriadanie nití do hodvábnej látky, rovnako ako u iného textilu. 

Isté percento motýľov sa musí samozrejme nechať vždy vyliahnuť, aby sa mohlo pokračovať v chove, ale vzhľadom nato, že jeden motýľ nakladie okolo 500 vajíčok tak stačí nechať na žive maximálne 3% húseníc. Celá výroba vie tu v Ázii byť pritom takmer bez odpadová. Spotrebuje sa všetko – mŕtve húsenice môžu ísť na panvicu a dajú sa jesť, kukly z ktorých sa nechajú vyliahnuť motýle sa používajú ako masážne tampóny a ak sa náhodou zakuklia dve priadky spoločne tak sa ich kukla otvorí a vyrábajú sa z nich hodvábne paplóny. Číňania dokonca využívajú aj trus húseníc – s rámci čínskej tradičnej medicíny je údajne výborný na výrobu vložiek do vankúšov a zaručuje dobrý spánok. 

Spotrebovať sa dá všetko – v Číne, Vietname a Kambodži sa húsenice priadky morušovej opečú na oleji a jedia, na fotografii ich vidíme v strede (foto z Kambodže) 

Tento proces je fascinujúci, od motýľa až po látku prechádza viacerými krokmi a má mnohé úskalia. Osobne ma vždy najviac ale fascinuje jedna otázka – ako na to ľudia prišli? Ako človeku napadne odmotávať kuklu mŕtveho motýľa? Legenda hovorí jasne, kráľovná Hsi-Ling-Shih sedela pod morušovým stromom a pila čaj, keď zrazu jej do šálky padla kukla. Keď sa ju snažila z horúceho čaju vybrať tak našla vlákenko, ktoré začala odmotávať a zistila, že sa jedná o mimoriadne príjemnú látku. Či už sa tento príbeh zakladá na pravde alebo nie, tak aj chov priadky morušovej a výroba hodvábu dokazujú, že ľudská vynaliezavosť nemá hraníc.