Jeden z divov sveta – Petra, mesto vytesané do skaly

Petru tvorí ohromná sústava hrobiek, do ktorých boli pochovávaní veľmi majetní a vysokopostavení Nabatejci ktorých ríša sa nachádzala strategicky ukrytá v jordánskych horách a jej existencia sa datuje od 4 st.p.n.l. až do roku 106 nášho letopočtu. Nabatejci boli veľmi zdatní obchodníci a ich civilizácia sa považuje za veľmi vyspelú a nadčasovú. Dokazuje to aj veľmi sofistikovaný systém, ktorý je ešte stále možné rozpoznať pri vstupe do skalného mesta. Nabatejskú kultúru a dominanciu nad územím Jordánska ukončil vpád Rimanov pod vedením cisára Trajána v roku 106. Rimania po dobytí skalného mesta začali územie ihneď spravovať a meniť na svoj obraz. Príkladom je veľmi dobre zachované divadlo v srdci Petry. Samotné mesto bolo opustené v roku 363 nl., kedy južné Jordánsko zasiahlo ničivé zemetrasenie, ktoré zničilo umelý zavlažovaci systém a mesto sa stalo prakticky neobývateľné. Ako sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré. Petra začala upadať do zabudnutia až kým sa nestala legendou. Tak tomu bolo až do roku 1812, kedy do Jordánska pricestoval švajčiarsky bádateľ Johann Ludwig Burckhardt, ktorý Petru znovu objavil a umožnil tak všetkým ľuďom obdivovať jej nádheru.

Samotné mesto sa nachádza za prírodnou vstupnou bránou, ktorú tvorí zdanlivo nepreniknuteľné údolie Siq. Kaňon Siq je veľmi náročné popísať – ten sa musí zažiť a vidieť na vlastné oči. Samotná cestička až do Petry je dlhá takmer 2 kilometre, miestami je široká len pár metrov a hlboká až do 80 metrov. Celkovú neuveriteľnú atmosféru dotvára pomerne rušný život. Na každom kroku vás míňajú oslíky a koče, ktoré odvezú za  poplatok  aj  unavených turistov. Stretnete beduínske deti,  ktoré sa snažia predať rôzne drobnosti, ale aj unavené túlavé psy, hľadajúce kúsok chládku v tienistých miestach. Všetko to vytvára jedinečnú a nezabudnuteľnú atmosféru a to najlepšie vás ešte stále len čaká.

Povrch Siqu je miestami kamenistý, miestami posypaný jemným pieskom. Miestami je ešte stále viditeľná dlažba, ktorú tam položili starí Rimania. Cestička je vyspádovaná smerom k skalnému mestu. V stenách, ktoré sú ešte stále viditeľné pozostatky zničeného zavlažovacieho systému, Je to v zásade žliabok, ktorý je vytesaný v stene alebo priamo v ceste. Pôvodne bol tento „vodovod“ zakrytý keramickou dlažbou, v dnešných časoch je táto dlažba viditeľná už iba na zopár miestach.

Po približne 45 minútach neuveriteľnej prechádzky sa pred vami úzke údolie otvorí a uvidíte najznámejšiu stavbu Petry – Pokladnicu al-Khazneh. Je to miesto, ktoré pozná celý svet zo všetkých reportáži a rôznych propagačných materiálov o Jordánsku. Miesto, vďaka ktorému je Petra označovaná ako jeden z novodobých divov sveta, miesto, kde sa točilo obrovské množstvo hollywoodskych filmov, napríklad aj môj obľúbený Indiana Jones a Posledná krížová výprava. Fasáda Pokladnice al-Khazneh je rozdelená na dve hlavné poschodia. Spodné poschodie tvorí veľká veranda oddelená od námestička šesticou korintských stĺpov. Horné poschodie pripomína trojuholníkový pylón, ktorý je z každej strany podopieraný dvojicou korintských stlpov. Stred horného poschodia je vyplnený guľatou vežičkou. Celá pokladnica je vytesaná do skaly tak dômyslene, že je prakticky nepoškodená eróziou alebo inými poveternostnými výkyvmi.

Pred samotnou stavbou panuje čulý ruch – ťavy, oslíky, kone a všetky ostatné zvieratá sú zaparkované v chládku na pravej strane, Beduíni a ostatní miestni obyvatelia sa zhromažďujú na ľavej strane a s pobavením sledujú natešených turistov, ako sa snažia spraviť si čo najlepšiu fotku v strede námestíčka.

Veľmi dobrá a prekvapivá vec v Petre a Jordánsku je, že na mnohých turisticky vyhľadávaných miestach je dostupná free-wifi.

Petra to nie je len pokladnica al-Khazneh, je to obrovský komplex ďalších antických pamiatok. Nachádzajú sa tu kráľovské hrobky, rímske divadlo a jedno z najkrajších miest Petry – majestátny kláštor Ed-Deir. Ku kláštoru sa dostanete úžasnou kolonádovou ulicou, následne magickými 800 schodmi,  ktoré vás dovedú až k monumentálnemu kláštoru postavenom na náhornej plošine, odkiaľ je úžasný výhľad na okolitú púšť.

Po Kráľovských hrobkách už je to len kúsok ku skutočnému finále cesty, avšak najprv treba vyšliapať povestných 800 schodov. Treba sa pripraviť na to, že hádam každých 100 metrov vás Beduíni zastavujú a ponúkajú možnosť vyviezť sa ku kláštoru na chrbte oslíka. Tieto zvieratá, ale rozhodne nie sú stavané na takúto záťaž. Pri pohľade ako tie úbohé zvieratá trpia pod váhou unavených turistov, je lepšie ponuky odmietnuť a radšej treba vyjsť  ku kláštoru po vlastných nohách. Nie je to nič strašné, približne 1,2 km do kopca a za 30-40 minút ste s prehľadom na vrchole. Na schodoch je rozmiestnené veľké množstvo beduínskych stánkov, v ktorých je ideálna možnosť kúpiť si malý suvenír.

Konečne na vrchole a odmena v podaní pohľadu na majestátny kláštor Ed-Deir, ktorý svojimi rozmermi prekonáva aj prvý poklad Petry pokladnicu Al-Khazneh. Okrem zadosťučinenia z výstupu a pohľadu na neuveriteľný kláštor, budete mať ako na dlani okolité pamiatky a parádny výhľad do údolia na opačnej strane skalného masívu, ktorým ste práve prešli.

Návšteva Petry určite stojí za to. Je plná paradoxov, histórie, ale aj poznania života súčasných obyvateľov Jordánska.