Magický juh Islandu

Náš deň sa začína v hlavnom meste Reykjavík, odkiaľ sa vydávame smerom na východ. V tento deň prejdeme cez 400 kilometrov a zažijeme najkrajšie miesta, ktoré juh Islandu ponúka. Ak ste na Islande prvý krát, určite nevynechajte ani známy Zlatý okruh. Dnes sa však pozrieme ešte o čosi ďalej.

Juh Islandu je seizmicky a vulkanicky veľmi aktívna oblasť. Jedným z dôkazov je aj sopka Hekla, nesúca také poetické prívlastky ako brána do pekla či kráľovná islandských sopiek. So svojou výškou 1491 metrov a aktivitou, ktorá sa od roku 874 prejavila vyše 20 krát, je právom jednou z najobávanejších sopiek na Islande. Ako to už na ostrove býva, aj o Hekle kolujú známe legendy. Jedny tvrdia, že cez jej kráter prechádzali zatratené duše do pekla, iné, že sa na jej vrchole stretávali bosorky a bosoráci so samotným diablom.

Prvá zdokumentovaná expedícia na horu je z roku 1750, keď ju zdolali prírodovedec Eggert Ólaffson a Bjarni Pálsson. Trekingová trasa na jej vrchol je pomerne populárna, ale turisti si musia byť vedomí nebezpečenstva, ktoré môže nastať, ak by sa hora mala prebudiť. O každom možnom nebezpečenstve informuje islandská vláda prostredníctvom premysleného systému SMS-správ, fungujúceho od roku 2019. Pri dobrej viditeľnosti ju v diaľke vidíme už počas cesty.

Ďalšou zaujímavou časťou Islandu, ktorá však neleží na hlavnom ostrove sú Vestmanské ostrovy, ktoré míňame po pravej strane. Ide o súostrovie a zároveň obec, ležiacu asi 12 kilometrov od pobrežia. Jeho sopečný systém sa skladá zo 70 až 80 sopiek pod aj nad morskou hladinou.

Ich názov sa doslovne prekladá ako "ostrovy západných mužov". Mužmi zo západu sa rozumejú írski otroci alebo mnísi. Hovorí sa, že prvý osadník Islandu a zakladateľ mesta Reykjavík Ingólfur Arnarson prišiel na Island pomstiť smrť svojho pokrvného brata, zabitého otrokmi. Otroci utiekli na priľahlé ostrovy, kde boli pomstiteľom zabití. Po tejto krvavej odplate dostali názov Vestmannaeyjar.

Tieto mladé ostrovy sú veľmi vulkanicky aktívne. Erupcia v roku 1963 donútila obyvateľstvo k úteku na Island a takisto vytvorila nový ostrov Surtsey. O 10 rokov na to vybuchla sopka Eldfel na ostrove Heimaey. Takmer všetkých 5300 obyvateľov ostrova bolo evakuovaných na pevninu. Islanďania striekali na lávu morskú vodu, aby spomalili a zastavili jej pohyb. Išlo o najväčšie úsilie, aké kedy bolo vynaložené na kontrolu sopečnej činnosti. Na dodávku morskej vody rýchlosťou viac ako 1,3 kubických metrov (1 kubický meter) za sekundu sa použilo viac ako 30 km potrubia a 43 čerpadiel. Po tejto katastrofe sa mesto a prístav prebudovali a dnes sa tu opäť žije pokojným životom, avšak s vedomím, že najbližšia erupcia vôbec nemusí byť ďaleko.

Vzhľadom na nemožnosť poľnohospodárenia sa tunajší obyvatelia odjakživa živili lovom rýb a vtákov aj zberom vtáčích vajec. Keďže je tu teplejšia mikroklíma a viac dažďa ako snehu, ostrovy sú obľúbeným hniezdiskom vtákov. Vyskytujú sa tu aj veľryby.

Každá bodka na mape Islandu, pri ktorej sa v slove vyskytuje morféma foss, označuje miesto, kde leží vodopád. Odhaduje sa, že ostrov ponúka vyše 1600 vodopádov vyšších ako 2 metre. Po približne dvoch hodinách jazdy našim súkromným terénnym BUBO autobusom prichádzame ku vodopádu Seljalandsfoss (vodopád predanej zeme) medzi mestečkom Selfoss a vodopádom Skógafoss. Vodopád napája rieka Seljalandsá padajúca z výšky 60 metrov. Mnoho turistov a dokonca aj Islanďanov predpokladá, že rieka Seljalandsá je ľadovcová rieka, ktorá pramení v ľadovci Eyjafjallajökull, no v skutočnosti ide o pramennú rieku. Jej zdroj by ste našli asi o sedem kilometrov vyššie na rašeliniskách nad vodopádom zvaným Hamragarðaheiði. Keby bola rieka ľadová, vodopád by bol plný popola, hornín, bahna a nečistôt. Vďaka pramenitej vode je nádherne čistý. Naproti tomu rieka Hvítá, ktorá napája Gullfoss na trase Zlatého okruhu, je do veľkej miery ľadovcová rieka a málokedy býva čistá.

Seljalandsfoss je obzvlášť obľúbený preto, že sa viete prejsť poza jeho padajúci závoj, nad ktorým sa pri slnečnom počasí tvorí dúha. Prechádzka poza vodopád je riešená ako jednosmerka, aby ste sa v úzkych a klzkých miestach nemuseli obchádzať s oproti idúcimi. Je dobre si vziať si vetrovku či pršiplášť, pretože troche vody sa pritom nevyhnete.

Kúsok od vodopádu Seljalandsfoss nájdete skrytú jaskyňu Gljufrabui s rovnomenným tajným vodopádom. Ten sa vám ukáže v plnej kráse až keď vstúpite do samotnej jaskyne. Dávajte si pozor, dostanete sa sem len po kameňoch vystupujúcich z vody, ktoré sú veľmi klzké, a vnútri jaskyne zaručene zmoknete vy aj vaša fotoaparatúra. Prítmie jaskyne, objatie skál a vodopád, padajúci zhora, je však nepochybne úžasným zážitkom.

Najslávnejším z vodopádov južného pobrežia je pravdepodobne Skógafoss (lesný vodopád), ležiaci približne pol hodinu jazdy autom ďalej na východ. Ikonický je najmä vďaka svojej majestátnosti, keďže voda z rieky Skóga v ňom padá z výšky 60 metrov v jednom súvislom závoji.

Vedci tvrdia, že práve tieto útesy boli kedysi pobrežím ostrova, ktoré je dnes vzdialené asi päť kilometrov. Oproti Seljalandsfossu sa poza tento vodopád neprejdete. Môžete si však vystúpiť schodíky vedúce po jeho pravej strane až na miesto, kde sa v šírke 25 metrov rieka láme a padá kolmo nadol.

Na Islande sú v súčasnej dobe tri desiatky aktívnych sopiek. Jednou z nich je aj 1666 m.n.m vysoká Eyjafjallajökull /ejjafjattlajökutl/ alebo E15 známa hlavne z apríla 2010, kedy svojou činnosťou zastavila leteckú dopravu v celej Európe. Sopka je úplne pokrytá ľadovou čiapkou, rozkladajúcou sa na ploche približne 100 štvorcových kilometrov. Priemer jej krátera činí 3 až 4 kilometre.

Po 180 ročnom spánku sa 14. marca 2020 Eyjafjallajökull zobudila. 20. marca 2010 začala chrliť roztavenú lávu v neobývanej oblasti na južnom Islande. Erupcia spôsobila masívne záplavy, ktoré si vyžiadali evakuáciu 800 ľudí a vrhla sopečný popol niekoľko kilometrov do atmosféry, čo viedlo k prerušeniu leteckej dopravy v celej severozápadnej Európe. Prerušenie trvalo šesť dní, od 15. apríla do 21. apríla, ktoré uviazli tisíce cestujúcich. Pamätáte si, kde ste boli v čase, keď došlo k výbuchu?

Dnes je následok sopečnej erupcie viditeľný v údolí ľadovca Thorsmork, prírodnej oázy ležiacej hneď za sopkou. Časť ľadovej čiapky je stále pokrytá popolom, hoci pod vrstvami snehu pomaly mizne. Popol z erupcie po čase pohltil oceán, kde sa usadil na dno a neskôr pôdu ostrova obohatil o vzácne minerály. Aj vďaka tomu je dnes okolie vulkánu krásne zelené.

Titul najjužnejšej dediny na Islande patrí maličkej obci Vík (Vík í Mýrdal), ležiacej na hlavnom okruhu okolo ostrova, približne 180 kilometrov od Reykjavíku.  Žije v ňom niečo cez tri stovky obyvateľov. Zo severných okien svojich domov sa dívajú na ľadovec Mýrdalsjökull a z ostatných na nekonečné pláže s čiernym pieskom. Damoklovým mečom, visiacim nad touto rozprávkovo scénickou dedinkou je vulkán Katla, ktorý sa naposledy prebudil v roku 1918.

Spí už pomerne dlho, a tak sa špekuluje, že najbližšie novinové titulky v sekcii „vulkanické správy“ budú venované práve jej. Erupcia by mohla roztopiť dostatok ľadovca na to, aby spôsobila bleskovú povodeň, ktorá by dedinku zmietla do oceánu. Jedinou budovou, ktorá by ju prežila je údajne kostol, postavený vysoko na kopci, kam sa majú obyvatelia utiekať v prípade krízy.

Priemerná ročná teplota tu činí 5,3° C. Zimy sú tu jedny z najteplejších na a keďže leží na náveternej strane Golfského prúdu, ide o najvlhkejšie pobrežné mesto na Islande s ročným úhrnom zrážok 2,250 milimetrov, tri krát vyšším než v Reykjavíku. Preto si určite pribaľte pršiplášť a nepremokavú obuv. Dnes žije najmä z cestovného ruchu a spracovania ovčej vlny. Nájdete tu totiž továreň a predajňu Icewear, kde kúpite krásne hrubé vlnené svetre, šály, čiapky či rukavice. Predajňa tiež hostí supermarket a reštauráciu, kde sa môžete počas dňa naobedovať.

Ak hľadáte na južnom pobreží kúsok luxusu, BUBO odporúča stráviť noc v hoteli Kría, modernom a sofistikovanom hoteli s krásnymi výhľadmi a vynikajúcim jedlom. Architektúra kombinuje kameň, drevo a sklo, ktoré nachádzajú uplatnenie v 72 izbách a jednom apartmáne. Reštaurácia Dangar ponúka vyladené pokrmy tradičnej islandskej kuchyne. Po dni poznávania dobre padne oddych v kokteilovom bare a záhrade. Hotel je skvelým štartovacím bodom pre pešiu turistiku aj jazdu na koňoch. Hrali ste už na Islande golf? Aj to sa tu dá. Vďaka rafinovanej atmosfére, chutnej kuchyni a výbornej vybavenosti je Kría jedným z najlepších hotelov na južnom pobreží.

Prichádzame na najznámejšiu časť južného pobrežia – pláž Reynisfjara. Magazín Islands Magazine ju v roku 1991 zaradil medzi najkrajšie pláže na svete, ktoré sa nachádzajú mimo tropických oblastí. Jej čiernu farbu má na svedomí aktivita už spomínanej neďalekej sopky Katla. Zvláštna je aj vďaka unikátnym čadičovým skalným útvarom, pripomínajúcim píšťaly organu. Čadič alebo bazalt je totižto hornina sopečného pôvodu, ktorá pri zvetrávaní tvorí päť alebo šesťuholníkové bloky.

Kráčame po pláži a chodidlá sa nám jemne zabárajú do mäkkého sopečného piesku, tvoriaceho dokonalý čiernobiely kontrast so spenenými vlnami narážajúcimi na breh. Občas sa studený Atlantik rozohní a donúti nás pred vlnou ujsť. Už nejednému tu voda uniesla ruksak či bezbranný foťák na statíve – dajte si na to pozor. Kde-tu narážame na objedenú rybu, z ktorej ostala len hlava a chvostová plutva na kostre. Tak hoduje mníšik bielobradý, morský vták z čeľade alkovitých. V šialenom tempe sa vrhajú do vody po šupinatú korisť. S charakteristickým, rýchlym trepotom krídel nám lietajú nad hlavami, križujúc sa ako miniatúrne stíhačky.

V zadnej časti pláže sa z vody čnejú špicaté skalné útvary rozrážajúce divoké vlny. Podľa miestnej legendy vznikli Reynisdrangar, keď sa dvaja trolovia snažili pritiahnuť trojšťažňovú vežu na pevninu. Nevšimli si, že sa rozvidnieva, a keď na nich dopadli prvé lúče ranného svetla, premenili sa na kameň. "Ihly", ktoré v najvyššom mieste dosahujú 66 metrov, vidieť z pláže ako aj z dediny Vík a postarajú sa o prekrásnu fotografickú scenériu pre vaše zábery.

Pre milovníkov adrenalínu ponúka spomínaná Katla skvelý zážitok jazdenia na snežných skútroch. Tento vulkán je totižto pokrytý ľadovcom Mýrdalsjökull. Jeho najvyšší vrchol dosahuje výšku 1493 metrov a zaberá 595 km štvorcových. Ľadovce celkovo pokrývajú 11% ostrova a domovom najväčšieho ľadovca v Európe (Vatnajökull) je práve Island, pričom zaberá 8100 km2 (8% ostrova).

V našej BUBO skupine sa pravidelne nájdu dobrodruhovia, ktorí si chcú jazdu po ľadovci vyskúšať, a zakaždým ho korunujú za jeden z top zážitkov zájazdu.

Ak vás podobné dobrodružstvo neláka, môžete sa vybrať k ľadovcovému splazu Sólheimajökull len niekoľko kilometrov ďalej. Aj tu si môžete zvoliť jednu z ponúkaných alternatív. Vybrať sa na ľadovec s profesionálnym sprievodcom s výbavou a v mačkách, alebo sa ku splazu prejdete po vlastných počas krátkej prechádzky. Ako je už bohužiaľ trendom, aj tento jazyk ľadovca sa rok čo rok zmenšuje. Pri prechádzke si preto dávajte pozor, kam stúpate, na čo vás upozornia aj prítomné výstražné tabule. Nevstupujte na ľadovec bez vybavenia a profesionálneho dozoru, aby ste si neprivodili nepríjemnosti.

Poslednou časťou našej cesty juhom ostrova je vyhliadka na myse Dyrhólaey. Ide o 120 metrov vysoký výbežok do mora, ležiaci neďaleko dediny Vík. Svoje meno dostal podľa obrovského masívneho oblúku, ktorý sa pôsobením erózie oddelil od pevniny, a prekladá sa ako „dverový otvor“ či „kľúčová dierka“. My sa sem dostávame vďaka nášmu skúsenému islandskému šoférovi a 4x4 BUBO autobusu. Bez pohonu na všetky štyri kolesá to ani neskúšajte.

Dyrhólaey ponúka skutočne fantastické výhľady. Na oceán, unikátny skalný útvar o ktorý sa rozbíjajú vlny, či neuveriteľné čierne pláže, ktorým niet konca. Od roku 1978 je vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Po jeho strmých stenách hniezdia mníšiky bielobradé, ktoré tu možno pozorovať. Pre to aj pre vašu bezpečnosť neprekračujte zábrany keďže to, na čo stúpate, nie je pevné podložie. Na vrchole mysu nájdete aj maják, ktorý na tomto často vetrom bičovanom mieste pôsobí stoickým, opusteným no o to romantickejším dojmom.

1. Prechádzka poza Seljalandsfoss - krásny 60 metrov vysoký vodopád, poza ktorý sa môžete prechádzať.
   
2. Pohľad na Eyafjallajokull - Neslávne známa sopka s krkolomným názvom, ktorá sa navždy zapísala do európskej histórie.
   
3. Skógafoss - Majestátny vodopád padajúci v jednom závoji. Podľa BUBO najkrajší vodopád na južnom pobreží.
   
4. Atmosféra Reynisfjary - Podmanivo mystická pláž s čiernym vulkanickým pieskom a hniezdiacimi alkami.
   
5. Kľúčová dierka Dyrhóaley - Výhľad zo 120 metrov vysokého výbežku na čierne pláže ostrova a kamennú bránu, známu ako kľúčová dierka.
   

1. Gljufrabui - tajný vodopád v rovnomennej jaskyni ukrytý neďaleko vodopádu Seljalandsfoss
2. Vrak lietadla - Vrak Douglas DC-3 Dakota na čiernej pláži Sólheimasandur pôsobiaci mierne depresívnym no veľmi fotogenickým dojmom. K samotnému lietadlu sa nedá dostať autom. Z cesty vás čaká asi 4 km dlhá prechádzka nekonečnou čiernou plážou.
   
3. Snežné skútre na ľadovci Katla - obľúbená BUBO fakultatívna aktivita, ktorú naši klienti pravidelne korunujú za top zážitok zájazdu
4. Þórsmörk- scénická oblasť údolia medzi ľadovcami Myrdalsjökull, Eyjafjallajökull a Tindfjallajökull. Ponúka množstvo rozličných ciest a možností na trekking.
   
5. Kerið - Jazero vo vulkanickom kráteri, charakteristické mliečnobielou farbou, kontrastujúcou s červeňou okolitých hornín. Vznikol pred 6000 rokmi a dosahuje hĺbku 55 metrov.

Deň na južnom pobreží bude jedným z najkrajších, aké na Islande zažijete. Z našich zájazdov na Island ho ponúka každá kombinácia, či už Island samotný, spojenie s Nórskom, Grónskom či Faerskými ostrovmi. Je z čoho vyberať. Sme si istí, že z dovolenky s BUBO si prinesiete tie najlepšie zážitky.