Povolanie: sprievodkyňa. Tri roky v BUBO mojimi očami

Ako som sa prvý krát stretla s BUBO si pamätám veľmi dobre. Ešte ako študenti na katedre škandinavistiky Univerzity Komenského sme dostali pozvanie na premietanie o Nórsku a Islande v Ice Bare na Dunajskej. Bola som asi v treťom ročníku a o BUBO som dovtedy nepočula. O krajinách hovoril istý pán Jozef Zelizňák (marketingový riaditeľ BUBO a dnes môj kolega), pozvanie dostala nórska veľvyslankyňa a veľvyslanec Islandu, celá akcia bola príjemná, na úrovni, s výborným cateringom, a vtedy som si prvý krát pomyslela, že to BUBO vyzerá ako cool firma. Jozef nám o niekoľko mesiacov na to robil prednášku aj na katedre, keďže ako absolvent fakulty preložil viacero kníh švédskych a nórskych autorov. Okrem literatúry však spomenul aj to, že ak máme ambíciu cestovať, spoznávať svet, a posúvať naše znalosti ďalej, máme si podať prihlášku do BUBO.

A tak som na webe BUBO vyplnila dotazník, ktorý slúži ako prvý krok na ceste stať sa sprievodcom. Ročne ich do kancelárie príde cez tisíc, a tak sa stane, že výber trvá dlhšie. Každý z nich však naše HR oddelenie vyhodnotí a ak v ňom uspeješ, pokračuješ ďalej.

"Dobrý deň, ďakujeme Vám ešte raz za vyplnenie dotazníka a za prejavený záujem pracovať pre BUBO. Zo stoviek vyplnených dotazníkov sme v uplynulých mesiacoch starostlivo vyberali najvhodnejších kandidátov. Radi by sme Vás pozvali do nášho Base campu na Dunajskej, aby ste sa predstavili v našej kancelárii osobne," stálo v e-maile, ktorý mi prišiel asi pol roka na to, a ja som sa cítila, akoby mi práve z Rokfortu doniesla list biela sova. Už v tej chvíli sa mi hlavou začala víriť miliarda myšlienok a scenárov, a netrpezlivo som čakala na deň pohovoru.

Ďalšim krokom bol osobný pohovor priamo v kancelárii BUBO a test zo všeobecného prehľadu a geografie. Keď sa mi podarilo prejsť aj cez ten, o niekoľko dní ma čakalo ďalšie kolo. V ňom sme sa v base campe stretli už viacerí. Prešli sme troma dňami intenzívneho briefingu a úloh. Každý z nás dostal niekoľko tém zo svetovej histórie, politiky či kultúry, a tie sme si mali spracovať do referátov, aké by sme povedali klientom na zájazde. Tu mali viacerí prvú možnosť postaviť sa pred skupinu ľudí a vyskúšať si, čo obnáša prednes pred publikom a vypracovanie referátu. Feedback sme dostávali aj dávali, dostali sme nastavené "zrkadlo", či vôbec dokážeme o niečom dlhšie a súvisle hovoriť, a získali predstavu o tom, ako majú vyzerať referáty na našich zájazdoch. Preberali sme riešenie krízových situácií, dostali prednášku o histórii firmy a o sprievodcovskom "desatore", ktorým sa riadime. Mne sa do BUBO podarilo dostať na prvýkrát, no mám aj kolegov, ktorým to na prvý raz nevyšlo. Ak túžiš po práci snov, netreba sa vzdať.

Príležitosťou, ako sa naučiť viac, je aj naše každoročné školenie v Drietome. Štvordňový workshop pod hlavičkou BUBO cestovateľská akadémia, kedy sa všetci stretneme najprv v base campe a následne na chate v Drietome, ktoré je už roky našou tradičnou základňou. Tieto dni sú nabúchané prednáškami od starších kolegov, manažmentu, a pravidelne prichádzajú aj hostia. Či už zástupcovia leteckých spoločností, psychologička alebo najväčší expert na whisky v Česku a na Slovensku. V praktickej časti spolu preberáme krízové situácie, ktoré sme zažili za posledný rok, a témy, ktoré sú pre nás momentálne aktuálne. Celý výstup dostáva formu Drietomských skrípt, ktoré slúžia ako študijný a referenčný materiál pre nových aj etablovaných sprievodcov. Je skvelé, že sa učíme zo skúsenosti a od kolegov. Celé školenie prebieha v pohodovej atmosfére a lepšie sa navzájom spoznáme.

Každý utorok sa takisto stretávame v Base campe na poradách, kde riešime aktuálne témy a zmeny, aby sme všetci boli v obraze. Tieto meetingy tiež nahrávame a streamujeme, takže aj sprievodca, ktorý nemôže prísť, má možnosť vidieť a počuť, čo sa na porade preberalo a môže sa pýtať. Komunikujeme aj prostredníctvom blogov v našej sekcii "BUBO knowledge", kde sprievodca nájde rôzne postupy, či už ako nahrať blog, ako sa pripraviť na premietanie či iné, nápomocné interné návody. Aj blogy pre verejnosť sú niečo, čím je BUBO iné. Sprievodcovia ako najväčší experti na svoju oblasť píšu o mestách a miestach, ktoré poznajú ako svoju dlaň. Pre čitateľa ide o zaujímavý obsah, či už sa rozhodne cestovať s nami alebo sám/sama, pre sprievodcov je to platforma, kde zhromaždia svoje poznatky o danom mieste a pomôžu tak pri príprave na zájazd sebe aj ostatným kolegom. Zároveň destinační manažéri a guru (skúsení sprievodcovia) vidia, ako vyzerajú naše prehliadky na zájazdoch a ako lovíme luxus a zážitky. BUBO je atmosférou rodinná firma, kde aj riaditeľa zaujíma, ako sú zamestnanci v práci šťastní. Každý má šancu ozvať sa a podať návrh na nejaké zlepšenie alebo zmenu. Práca sprievodcu nie je jednoduchá, musíš dosahovať výsledky, no firma sa o teba zaujíma.

Jirko: Ahoj Zuzko. Tak jsem přemýšlel, kampak bys mohla jít na svou první cestu. Tys říkala, že moc nejíš maso?
Ja: Nó, áno.
Jirko: A suši jíš?
Ja: Občas, suši mi fakt chutí.
Jirko: Tak co kdybys jela do Japonska?

Ľudí často zaujíma, či pracujeme výhradne v nejakom "svojom rajóne". Aj ja som na samom začiatku predpokladala, že moja prvá cesta poputuje niekam do Švédska alebo Nórska, kde sa vyznám a poznám reč. Predsalen som sa päť rokov venovala štúdiu švédčiny a reálií škandinávskych krajín a pol roka vo Švédsku žila. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď na mňa Jirko vybalil otázku, kedy môžem letieť do Japonska. Keďže ma však doma nič nedržalo, ani iná práca ani partner - práve naopak, potrebovala som odísť a úplne zmeniť prostredie, okamžite som súhlasila a pustila sa do študovania o krajine, o ktorej som dovtedy vedela len málo. Objednala som si nový kufor, zaplatila nájom na dva mesiace dopredu a vyrazila na opačný koniec sveta.

Samozrejme, časom prišla na rad aj Škandinávia. Aj Madagaskar, aj cesta okolo sveta. Postupne sa ako sprievodca dostaneš na rôzne miesta a niekde budeš sprevádzať častejšie než inde. Teraz som však stála na letisku v Tokiu a čakal ma prvý zájazd. Dovolím si tvrdiť, že som mala šťastie, a na zaúčanie dostala tých najlepších sprievodcov. S Martinom Šimkom som začala v Japonsku, s Martinom Karnišom v Thajsku a Samom Kĺčom vo Vietname. Od každého z nich som sa naučila niečo. Ako viesť zájazd, ako byť dobrým a ráznym lídrom, aj ako vedieť klientom načúvať. Ako vyzerá ukážkový referát o Vietnamskej vojne, aj ako sa s klientami zabaviť počas jazdy nočným vlakom. Ako riešiť prvé krízové situácie, a že žiadny problém nesmie ostať nepovšimnutý. BUBO je niečo úplne iné než bežná cestovka. Naši klienti to musia cítiť. A na to si tam ty. Dodnes sa zasmejem, keď ma niekto nazve delegátkou :) Vtedy sa mi v hlave vybaví obraz dievčaťa v bielom tričku, ktoré ma nasadí do letiskového autobusu na all-inclusive rezort, a už nikdy ju neuvidím. So sprevádzaním to nemá nič.

Už v prvé dni som veľmi jasne pochopila, že sprevádzanie nie je dovolenka ale riadna práca. Tvojim kamarátom a rodine sa možno občas bude zdať, že len vylihuješ na plážach, fotíš sa pri pamiatkach a na vyhliadkach, beháš po piesočných dunách či v autách na safari. Jasné, toto všetko zažívame, a v tomto smere je to naozaj dreamjob, veď našou filozofiou je lovenie zážitkov. No treba vedieť, že nič dobré neprichádza ľahko a zadarmo. Pochopiteľne, veď je to naše povolanie. Málokto však vidí to, čo už neukazujeme na instagrame. Keď sa každú voľnú chvíľu pred zájazdom venuješ príprave a štúdiu, dni a noci presedené v lietadle či letiskovej hale, situácie, ktoré sa bežným smrteľníkom zdajú neriešiteľné, no ty sa s nimi musíš popasovať a elegantne ich vyriešiť tak, aby si klienti mohli užívať dovolenku tak, ako majú. Občas niekoho okradnú, občas niekto ochorie, občas zmeškáte lietadlo a občas ti frajer povie, že to už bez teba doma nedáva, a že to ďalej nejde. Možno nepôjdeš na Pohodu ani na sesternicinu svadbu, lebo zoberieš zájazd za kolegu, ktorý si zlomil nohu. Možno sa vrátiš domov a budeš mať pocit, že všetko akosi beží bez teba, a že je ti to tak trochu ľúto.

Veru tak, ako sprievodca uvidíš tie najkrajšie miesta na Zemi, dostaneš sa tam, kam 95 percent tvojich kamarátov nie, zažiješ neuveriteľné veci, ale budú chvíle, keď pocítiš, že to naozaj nie je zadarmo. Máš však jednu výhodu. Pracuješ pre BUBO. Rodinnú firmu, kde sa poznáme po mene a navzájom si pomáhame tak, ako sa dá. Preto sa vieš dopredu dohodnúť, keď vieš, že sprevádzať nemôžeš, a chvíle, keď si doma, zas môžeš využiť naplno, či je víkend alebo bežná pracovná streda. Silvestra vieš stráviť na pláži v Thajsku aj doma s rodinou a priateľmi. Všetko je o komunikácii. A navyše - získaš tých najlepších kolegov a kamarátov na život.

Mala som šťastie, že moja prvá cesta viedla práve sem. Japonsko je pre mňa úžasnou a cestovateľsky extrémne zaujímavou krajinou. Je až paradoxné, aké kontrasty ho tvoria. Maximálny dôraz na tradície verzus extrémne výstrelky mladej generácie. Krvavá história a dobyvačná politika verzus pokora, ochota, priateľskosť a nápomocnosť domácich. Tlačenica v metre a najrušnejšia križovatka na svete verzus úplný pokoj a ticho v chrámoch a svätyniach, ukrytých niekde medzi mrakodrapmi. V krajine vychádzajúceho slnka nájdete skutočne úžasnú prírodu aj neuveriteľné mestá, hemžiace sa životom ako veľké, stopercentne fungujúce mraveniská. To najlepšie z ostrova Honšú zažijete na Zlatej ceste Japonskom. Gigantické Tokio, sídlo japonského cisára, domov stoviek mrakodrapov, najväčšie mesto na svete. Vulkanickú oblasť Owakudani s jazerom Ashi, vodopád Kegon, nádherné Nikkó s borovicovým hájom a mauzóleom najznámejšieho japonského šogúna Tokugawu Iejasu. Znovuzrodenú Hirošimu, ktorá je smutnou pripomienkou jednej z najväčších tragédií moderných dejín a zároveň symbolom ľudskej húževnatosti - sympatickým mestom, kde dnes život plynie ako kedysi. Nádherný ostrov Mijadžima, kde sa klaniate srnkám pred svätyňami a ony sa klaňajú vám. Šinkanzen rýchly ako blesk, oranžové torii brány aj najkrajšie zenové záhrady kultúrneho pokladu menom Kjóto. Štvrť gejší a stovky chrámov a svätýň. Bývalá cisárska Nara aj business centrum Japonska - Osaka, kde sa zdravia "ahoj, koľko si dnes zarobil". A fakt, fakt dobré suši. Japonsko je jednoznačne krajinou, ktorú musíte navštíviť.

Ďalšími krajinami, kam viedli moje kroky, boli Thajsko, Malajzia a Singapur. Náš najpopulárnejší zájazd a skvelá prvá voľba v Ázii, ak sem ešte človek necestoval. Spoznáte Bangkok, jeho šialené nočné ulice aj pokojné budhistické chrámy a kráľovský palác. Zažijete atmosféru plávajúcich trhov Damnoen Saduak aj pozostatky Ayutthaye, hlavného mesta dávnej Siamskej ríše. Oddýchnete si na Krabi a krásnych plážach Andamanského mora, zakajakujete pomedzi mangrovníky, a zašnorchlujete v tyrkysovej vode medzi vápencovými ostrovčekmi. V Malajzii vás dostane multikultúrny Penang a jeho sympatické mesto Georgetown s perfektným streetartom, moderná Kuala Lumpur a napokon futuristický Singapur. Už 30 rokov sme najväčším predajcom Thajska a nemáme tu biznispartnerov ale priateľov a naši klienti to cítia. Okrem najlepšieho programu sa snažíme ponúkať možnosť individualizácie, a teda aby sa klienti mohli rozhodnúť, ako chcú stráviť voľný čas či kde by radi bývali. Môžu si tak vybrať lacné no fajn hotely u našich kamarátov, no zároveň aj svetové hotelové ikony ako napríklad Marina Bay Sands.

Odkedy som do juhovýchodnej Ázie zavítala prvý raz, dostala ma. Najprv to bol obrovský šok, nastúpiť do lietadla v supermodernej Osake a o pol štvrtej ráno vystúpiť z taxíka na divokej Khao-San Road v centre Bangkoku. No tieto veci na cestovaní milujem, všetko je svojim spôsobom iné a jedinečné a my to máme šancu objavovať.

Krajiny, kde sa dnes cítim skutočne ako doma, sú Vietnam a Kambodža. Milujem si len tak sadnúť na plastovú stoličku niekde v ulici starého mesta Hanoja, objednať si vietnamskú kávu alebo pho a sledovať život navôkol. Vietnam žije v uliciach a je veľmi jednoduché stať sa jeho súčasťou. Domácim vidíte rovno do kuchyne alebo do obchodu, všetko je akési otvorené a ľudové, a cítite sa tu bezpečne. Krásna je aj plavba pomedzi vápencové skaly v Zátoke klesajúceho draka Ha Long Bay. Len my na lodi, modrozelená voda a obrovské dračie zuby, trčiace spod hladiny. V strednom Vietname je najčarovnejším mestečkom Hoi An. Pravidelne sa umiestňuje v rebríčkoch miest, ktoré väčšina ľudí nepozná, no určite stoja za návštevu. Dobije vás energiou, oddýchnete si od ázijských vytrúbených ulíc, preplnených motorkami a prenesiete sa o niekoľko storočí dozadu, keď bolo mesto jedným z najdôležitejších obchodných uzlov v krajine. Hočiminovo mesto alebo Saigon, ako sa bývalé hlavné mesto Južného Vietnamu volalo, je úplne iné než Hanoj. Pripomína skôr západoeurópske, ba dokonca americké mestá. Výškové budovy, široké bulváre, postkoloniálne hotely aj moderné nákupné centrá - je cítiť, že bývalo pod vplyvom Francúzov a Američanov.

Kambodža svojou atmosférou a povahou ľudí skôr pripomína Thajsko. Krajina milých theravádskych budhistov, ktorá si prednedávnom prešla strašidelnou genocídou pod taktovkou fanatického Pol Pota. Stále cítiť, že sa stavia späť na nohy, no krása jej pamiatok a dobrota ľudí vás očarí. Najslávnejšími pamiatkami sú pozostatky chrámov bájnej Angkorskej ríše, ktorá svoj vrchol dosiahla približne v dvanástom storočí. Majestátne chrámy postavené pre hinduistických bohov a boddhísatvy, či pre príslušníkov kráľovskej rodiny, hovoria o nebývalej vyspelosti tejto dávnej civilizácie.

V čom je aj cesta do týchto miest s BUBO iná? Predstavte si, že vďaka našim klientom sme v hlavnom meste Kambodze postavili nemocnicu. Celú nemocnicu pre HIV pozitívne deti. Khméri sú budhisti, radi robia dobré skutky a vážia si tých, čo dobré skutky robia taktiež. V BUBO nemlátime slamu ale konáme. Veď človek je súborom svojích činov.

Zo sprevádzania po Európe mám najradšej Nórsko, bezpochyby jednu z najkrajších krajín v Európe aj vo svete. A to najmä vďaka jeho prírode. Asi každému sa Nórsko spája s fjordmi, zarezanými hlboko do vnútrozemia. Najkrajšie sú v lete, keď sa o ne opiera slnko, a voda je dokonale modrá. Tie najkrajšie (Geiranger a Naeroyfjord) chráni samotné UNESCO. V Nórsku platí, že cesta je cieľom, obzvlášť, ak prechádzate najdlhším cestným tunelom sveta, najstrmšou cesta Nórska, takzvanou Stalhemiskleivou, alebo slávnou Cestou trollov. Nóri svoju krajinu milujú a je pre ňou bez kompromisov tou najkrajšou a najlepšou na svete.

Jeden zo zájazdov, ktorý je každým rokom populárnejší, je naša Polárna žiara za polárnym kruhom. Zimná cesta do metropoly severného Nórska, do mesta Tromso 350 kilometrov za polárnym kruhom. Tu som pochopila, že polárna noc nie je celkom čierna, a že polárna žiara je jedna z najkrajších vecí, ktoré môže človek vo svojom živote zažiť. Je to neuveriteľný pocit, keď sa na oblohe roztancujú farebné svetlá a s každou sekundou sa vám menia pred očami. Dokážete sa na ňu dívať hodiny, je jedno, či je zima, aj či sú tri hodiny ráno. Aj toto bol jeden z cestovateľských snov, ktoré sa mi podarilo zažiť vďaka mojej práci v BUBO. A nie raz.

Úžasné sú aj psie záprahy. Len vy, sane, psy a tichá, nedotknutá nórska príroda. Vyskúšali ste si už niekedy, aké je byť musherom?

Spomedzi krajín, ktoré sprevádzam, nesmiem opomenúť ani Island. Mesačný ostrov v Atlantickom oceáne, krajina ohňa a ľadu, zeleného machu a čiernej lávy, plná hučiacich vodopádov, driemajúcich sopiek, rozľahlých ľadovcov, vybuchujúcich gejzírov a neposlušných elfov. Zbožňujem miesta, ako je tento ostrov. Jedinečný, drsný, no zároveň vyspelý a uvedomelý. Krajina, ktorá vo svete pozná svoje miesto a váži si samu seba. Čoskoro ho plánujem prejsť celý, no už aj na juhozápade krajiny nájdete ohromné množstvo miest, ktoré vám vyrazia dych. Najkrajšie je pre mňa južné pobrežie s čiernymi sopečnými plážami, o ktoré sa rozbíjajú divoké vlny Atllantiku. Z oceánu sa týčia ostré skaly tvarov od výmyslu sveta a nad hlavami vám ako stíhačky lietajú čiernobieli puffini. Pod vodopádmi, padajúcimi zo skál sa človek cíti ako mravec. O tých najkrajších vodopádoch napísal blog aj môj kolega Robo. A na záver Dúhové hory, kam vás nevezme nik len BUBO. Farbami hrajúce sopečné kopce uprostred čiernej púšte, kde to vyzerá ako na inej planéte. Neuveriteľné.

Pri príprave katalógu na tento rok mi náš grafik Damian navrhol, či mu pomôžem s výberom fotografií k mojím zájazdom. Spolupráca sa nám obom osvedčila, a tak padol návrh, či by som sa na tom, ako BUBO vyzerá, nechcela podieľať pravidelne a dlhodobo. Práca sprievodcu je v mnohom super, no celkom sa mi začala pozdávať aj myšlienka, že by som cestovala o niečo menej a pracovala práve ako posila v marketingovom tíme. Odvtedy je mojím druhým domovom kancelária na Dunajskej (náš Base Camp) , kde som okrem iného zodpovedná za prácu s fotografiami, videami, premietaniami či spravovaním nášho BUBO Instagramu. Tým, že naďalej sprevádzam, som zároveň spojkou medzi našou kanceláriou a sprievodcami v teréne. Aj toto je vec, ktorú si na BUBO vysoko cením. Ak máš na niečo talent, vieš ho tu využiť. Možno dobre fotíš, možno píšeš, možno točíš videá. Možno si vieš na prečítanie zapamätať čokoľvek a možno ovládaš tri cudzie jazyky. Všetko tu vieš nejakým spôsobom zúročiť a byť tak v práci sám/sama sebou.

V BUBO sa už niekoľko rokov postupne snažíme používať výhradne vlastný obrazový materiál. Náš BUBO katalóg je unikátny a prelomový v tom, že všetky fotografie k zájazdom spravili ľudia z BUBO. Na školeniach v Drietome sa rozprávame o fotografovaní a na prácu sprievodcu sa pozeráme komplexne. Sprievodca je tak okrem zručného manažéra i fotografi, či autor blogov.

Keď prišlo na tému obálky katalógu pre rok 2020, náš grafik Damian navrhol, či ju neskúsim nafotiť práve na Madagaskare. V tomto fachu sa nepovažujem za žiadneho profesionála. Skrátka ma len baví zvečňovať miesta, ktoré navštívim a atmosféru, ktorú zažijem, na fotografiách. Či človek chce alebo nie, v dnešnej dobe pretlaku podnetov a informácií nám mozog neukladá všetko, a tak sa do tej chvíle rada vraciam práve cez fotku. Možnosť cestovať a fotiť bola jednou z vecí, ktoré ma motivovali stať sa sprievodkyňou. Ak by vás zaujímali technickejšie detaily, z 95 percent je mojím kamarátom statív a samospúšť:)

Madagaskar je maximálne exotická krajina s množstvom krásnych miest, kde som fotografie z pamäťovej karty sťahovala každý deň. Po našom Veľkom okruhu som sa rozhodla na ostrove ostať a navštíviť miesto, ktoré som dovtedy poznala len z fotografií a dokumentov. Prašnú cestu v dedine neďaleko Morondavy, lemovanú baobabmi adansonia grandidieri s neuveriteľnou atmosférou. Prečo sem nechodíme štandardne, počas zájazdu? Dostať sa sem po zemi je počas obdobia dažďov prakticky nemožné. Za obdobia sucha trvá cesta autom z Antananarivo okolo dvanásť hodín. Jediná iná možnosť je preletieť z hlavného mesta do Morondavy. Let trvá okolo hodiny. Problém je, že sa nelieta každý deň a tieto spojenia sú notoricky známe meškaniami, často aj niekoľkodňovými. Osobne som mala šťastie a čakala na odlet len 5 hodín. Naspäť do Antananariva som sa radšej vybrala taxibrousseom (bush taxi) - čo bol tiež perfektný zážitok. Ak však majú klienti záujem, v rámci nášho zájazdu typu Black Pearl môžu letieť aj prenajatým lietadlom.

Ku baobabom som dorazila pol hodiny pred východom slnka. Keďže od mesta je to asi 18 kilometrov, potrebujete si prenajať auto. Žiadna mestská doprava tu nehrozí. Dá sa ísť aj taxíkom, ktorý si však musíte dopredu dohodnúť a takisto zabezpečiť, aby vás na mieste počkal. Keďže som sem chcela prísť na východ aj západ slnka, prenajala som si auto so šoférom na celý deň. Jean-Claude bol mimoriadne milý, vyrazili sme ešte za tmy, počas dňa navštívili národný park Kirindy, kde môžete vidieť jedinečného predátora - fossu, a opäť sa vrátili ku koncu dňa. Keďže ide o bežný, frekventovaný úsek cesty, nafotiť to, čo som mala v hlave, nebolo jednoduché. Takmer zakaždým, čo som si už ako-tak nastavila fotoaparát a statív, sa na obzore zjavilo auto, voz alebo nákladiak. Vďaka dnešnej "insta" dobe je už toto miesto pomerne známe, a tak nebola núdza ani o iných turistov. Ráno nás tam bolo pomerne málo, no na západ slnka bola Alej prakticky nefotiteľná... Aj napriek tomu sa zopár záberov celkom podarilo.

Veľmi si vážim, že BUBO na svoj marketing využíva aj moje fotografie. Cítim sa byť súčasťou firmy, a tak s tým nemám zásadnejší problém, naopak, baví ma to a robím to rada, lebo to robím pre nás. Zároveň sa občas objaviť niekde, kde je vás vidno, je celkom fajn:) Vnímam to ako pridanú hodnotu k mojej práci a možnosť kreatívne sa realizovať.

Top zážitok: Na voze ťahanom zebu nás domáci zaviezli do lesa Reniala. Za sprievodu slnka, klesajúceho čoraz nižšie, sme pomedzi baobaby všetkých tvarov a veľkostí dorazili až ku veľkému stromu, kde na nás čakala miestna kapela. Chalani hrali na gitarách a perkusiách, kým dievčatá tancovali, až sa úplne nezotmelo. Po troche otáľania a betsa-betsa (čúča z cukrovej trstiny) sme sa k nim pridali aj my a spravili si vazaha discothéque (vazaha znamená cudzinec). Lesom sme naspäť ku autu kráčali spolu so sprievodom detí, ktoré mali z našej návštevy ohromnú radosť a srandu. Bola už úplná tma, svietili sme si len baterkami na telefónoch a nočné nebo bolo dokonale posiate hviezdami.

Aj keď som už vyše roka a pol stabilnou súčasťou BUBO base campu v Bratislave, cestovanie stále milujem. Keď sa preto naskytla možnosť sprevádzať prvú BUBO cestu okolo sveta privátnym lietadlom, rozhodla som sa ísť do toho. Tento zájazd bol obrovskou výzvou, ktorú sme všetci do jedného prijali s veľkým rešpektom. Cesty okolo sveta organizujeme už roky, no táto bola absolútne jedinečná. Súkromným lietadlom sme za 20 dní obleteli zemeguľu, len vo vzduchu prešli 50 715 kilometrov, previedli našich klientov všetkými siedmimi novodobými divmi a miliónom ďalších zážitkov. Ochutnávali najchutnejšie jedlá a spali v najlepších hoteloch našej planéty. Od prvého momentu, keď sme dorazili na bratislavské letisko a pomaly sa začínali zvítavať s našimi klientami, cez čas na palube s našou perfektnou posádkou a servisom, až po samotné krajiny - každý deň bol úplne iný a aj napriek celkovej náročnosti celej organizácie a logistiky úžasný. Boli aj ťažšie chvíle, únava a choroba si nevyberajú, Číňania nám zamietli vopred dohodnuté pristátie, no vďaka nášmu skvelému zázemiu v kancelárii a šikovnosti BUBO teamu sme všetko zvládli a dali našim klientom ešte viac, než sme sľúbili. Zažili sme ozajstné extrémy. Brodili sme sa mokrým snehom na Kamčatke s nulovou viditeľnosťou, zavialo nás a šesť hodín sme nemohli odletieť, a ešte v ten deň (po prekročení dátumovej hranice) sme sa kúpali v teplom Karibiku v Cancúne. Niekoľko dní po sebe sme spávali dve, tri, maximálne štyri hodiny. Časové posuny tiež cítil každý z nás. No vďaka perfektnej partii klientov, ktorá sa na tejto ceste stretla (ďakujem!) naším destinačným manažérom (ďakujem!), lokálnym partnerom (ďakujem!) a Ľubošovi (ďakujem!) to bola cesta, na ktorú nikto z nás nezabudne.

Vypichnúť z toho množstva zážitov len jeden hádam ani nie je možné. Možno to bolo behanie po ľudoprázdnom Čínskom múre, možno sladké pristátie v Mexiku a párty v bazéne po 20 hodinách strávených v lietadle, možno let helikoptérou nad Riom, a možno práve všetko to medzi, príhody s najlepšími kolegami, osobné rozhovory s klientmi, atmosféra na palube a celková unikátnosť cesty, ktorá pre mňa ostane jedinečnou navždy.

Možno vás tento článok namotivoval a niektoré veci objasnil. Verím, že ak ste doteraz váhali, či je práca sprievodcu či sprievodkyne tá pravá, tak teraz už viete že áno. Ak chcete vedieť, ako prežil prvý rok v BUBO môj kolega a kamarát Marek, prečítajte si aj jeho blog. Veľa šťastia na cestách :) Rada vás u nás uvidím!

- Tvoj DREAMJOB -