Dúhové hory Islandu - nedostupný raj

Na prvý pohľad si asi pomyslíte, že už samotný názov sa ťažko vyslovuje. Zjednodušme to však a hovorme o výlete k dúhovým horám. Poklade, ktorý ukrýva prírodná rezervácia Fjallabak, nie príliš ďaleko od hlavného mesta Reykjavík. V tomto blogu vám poviem niečo k hľadanému raju, poďme však postupne.

Za jeden deň zažijete na Islande snehovú víchricu, bezoblačné slnečné počasie, ale aj jemný uspávajúci a neutíchajúci dážď. Prejdete sa po nedozernej čiernej piesočnej pláži a o chvíľu zdolávate ľadovcové kryhy. Vykúpete sa v prírodnom termálnom prameni alebo sa zapotíte pri výstupe k jednému z legendárnych výhľadov.

Sopky formujú tento ostrov stále. Mnoho z nás si pamätá rok 2010, kedy sa na niekoľko dní zastavila letecká doprava, pretože sopka Eyafjallajökull bola za niečo naštvaná. Úžasné na sopkách je, že sú prepojené a Eyafjalla má svoju mladšiu sestru - Katlu. Tá sa ozvala vždy v krátkom období po nej, čakáme teda stále na jej chorál.

Sopky tvoria lávu a popolček, veľmi výživný materiál pre neskoršie osídľovanie krajiny rastlinami a neskôr aj živočíchmi. Tak isto pôsobením času erodujú. Známe sú sopky na Galapágach, kde má každý ostrov taktiež iný vek a odlišný evolučný stupeň. Všetko časom eroduje, aj horniny sa premieňajú, a tým menia aj svoje vlastnosti.

Na Islande sú, rovnako ako v celej Škandinávii, horstvá šialených tvarov. Teraz citujem sám seba: „Akoby ste dali malému dieťaťu ceruzku a papier a ono začne kresliť čiaru po svojom“. Hádam najikonickejšie z nich sú Lofoty na severe Nórska.

Island je vysnívaným cieľom množstva turistov a cestovateľov. Veľa z nich cestuje lowcostovo. Spacák, karimatka a batoh plný zážitkov. Na taký prechod touto nehostinnou krajinou treba nielen vybavenie, ale aj kondičku. Raz som chcel prejsť celým ostrovom na bicykli. No asi o mesiac som spoznal super človeka menom Thorbjørn a ten mi povedal: „Ak chceš, aby ťa odfúklo, požičiam ti bicykel...“ so smiechom.

Po čase som začal pracovať pre BUBO a prešiel som celým ostrovom. Nebanujem. Kto nezažije, neuverí a kto zažil, nezabudne. Ostrov je prekrásny. Navyše, cena BUBO zájazdu na Island, je bezkonkurenčná, pretože za takú cenu určite Island celý neprejdete sami.

Všetci, ktorí chcú ísť na Island, sa ma pýtajú, kedy je najlepší čas ísť. Island je krásny v každom ročnom období, no najkrajší asi v lete. Teda v júli a v auguste, až do polovice septembra. Vtedy je najfarebnejší. Postupne šedne a belie, ako sa dostávame do zimy. Island je miestom, kde pozorujeme polárnu žiaru.

Radíme ho medzi jedno z najčistejších miest sveta z hľadiska svetelného smogu na pozorovanie hviezdnej oblohy, Mliečnej dráhy, a teda aj polárnej žiary. Aurora borealis je neskutočný prírodný jav. A ideálne mesiace na pozorovania? December, január a február. Preto vždy odpoviem každému: „Záleží na tom, čo na Islande chceš vidieť a zažiť.“

Jedno z miest, ktoré mi ostalo zážitkovo v pamäti, je pohorie Landmannalaugar. Ide o jedno z pohorí a miest, ktoré ľudia volajú „instamiesta“ pre „instaobrázky“. Veď kto by nepoznal scenérie z „Dúhových hôr“ či čiernych pláží.

Hory na Islande sú krásne v každom ročnom období, no zradné. Zradnejšie než tie škandinávske. Prešiel som z nich mnoho. Landmannalaugar absolvujeme v rámci každého nášho zájazdu. Pri dovolenke Ohnivý okruh Islandom na jeden celý deň. Najčastejšie otázky a odpovede pre tieto hory sú opísané ku koncu tohto článku.

Už len vstup do týchto končín je impozantný. „Skamenelá“ krajina, na prvý pohľad bez života, vás pohltí svojským čarom. Kamenisté svahy a čierne polia, kam oko dovidí. Sem-tam busom brodíme rieku. Potom za kopcom odrazu niečo nové. Ohromné čierne lávové pole. Časť slávneho lávového poľa Laugarhaun. Toto lávové pole vzniklo v roku 1477. Páči sa mi na Islande, že aj také lávové pole má svoje meno, tak ako u nás skalné morény, plesá alebo všetky kopce na mape. Nie všade na svete tomu tak je. Sú kopce, ktoré majú na mapách len kótovanie.

Po tejto ceste zvláštnou čiernou krajinou, kde sa niekto môže cítiť ako Frodo v Mordore, zastavujeme autobus a na niekoľko minút vybiehame von. Kto chce, dobrovoľne. Skaly, teda ztuhnutá láva, tu je unikátna a vieme ju odlomiť a zobrať do ruky, aby sme vedeli, aká vie byť na dotyk. Aké tvary vie vytvoriť príroda ako umelec. Tu sa človek fakt zamyslí, akú silu majú sopky. V neposlednom rade sformovali aj našu rasu, ale to je iný príbeh.

Keď naši predkovia prešli z oportunistického zberača a hľadača potravy na lovca - zberača, vyvinuli pre lov množstvo zbraní a taktík na rôzne druhy zveri. Jedným z nich je luk a šípy. Špeciálne prvé hroty boli z pazúrika, ktorý sa ľahko štiepal a je ostrý. Ako šiel čas ďalej, objavili obsidián. Čierne lávové sklo. Dalo by sa povedať, že to je produkt sopky. Obsidiánové zbrane sa vyznačujú ostrosťou a pevnosťou.

Šípy či nože vyrobené z obsidiánu boli v neskorších dobách veľmi cenené. Takisto ako šperky a podobné výrobky. Naokolo Laugaru je obsidiánu neúrekom. Vieme si ho pozrieť aj odštiepením priamo z horniny. Keď viete, kde hľadať, netreba ani geologické kladivko. Lávové kamene či obsidiánové úlomky je ale zakázané odvážať z Islandu. Je to prírodné dedičstvo a islandský unikát.

Laugarské hory sú hory vo vývoji. Vyformovali sa pomerne nedávno, teda nestihli tak zerodovať. Preto sú tieto hory sfarbené po medi, síre, železe a doladené farbou machov a lišajníkov, čo miešajú rôzne odtiene žltej, oranžovej, hnedej, čiernej a zelenej. Dokonca tam niekde vidno aj ružovú, červenú alebo modrú.

Hlavným dôvodom, prečo sú kopce takto krásne sfarbené, je ryolit. Sopečný materiál s vysokým podielom oxidu kremičitého vzniká až v záverečných fázach vulkanickej činnosti. Vytvára tiež výrazné kontrasty. Čím je tento materiál zvetranejší a starší, tým je jeho odtieň, ktorý získava, červenší.

Vzhľadom na to, že pôda je značne kyslá, nenájdete tu žiadne vysoké stromy alebo kríky. Farby hôr tak vidíte aj zdiaľky. Zmenu zafarbenia hôr je najlepšie možné pozorovať po daždi a iná môže byť aj vďaka uhlu dopadu slnečných lúčov v rôznych časoch počas dňa.

A hoci tu nenájdete zelené stromy, narazíte na ne v ich kamennej podobe. Miesta, kde tu uniká horúca para, sa nazývajú fumaroly. Para obsahuje kyselinu chlorovodíkovú, oxid syričitý a sírový a sulfán. Je to smradľavá a poriadne horúca kombinácia. Každopádne, výtrysky bielej pary vyrážajú z Dúhových hôr na mnohých miestach a pripomínajú fantastické stromy a do panoramatického kontrastu miesta sa hodia viac ako klasické stromy.

Dúhové hory sú prakticky špecialitou BUBO. Nemáte tu signál, nádej, prakticky nič. Okej, to je trochu prehnané, ale naozaj ide o miesto, kde si vaša myseľ vie oddýchnuť. Aj pri pohľade na hru farieb, kontrastov, prírodných úkazov množstva rôznych povrchov na jednom mieste. Od dúhových kopcov cez tie snehom pokryté až po čierne špicaté hory. Skutočne svet ako z inej planéty.

To sa nehovorí len tak dovetra a nadarmo. Táto oblasť sa totiž stala prírodnou kulisou pri natáčaní filmov odohrávajúcich sa na inej planéte. Dokonca aj známa americká NASA tu testovala svoj Mars Rover.

Pri našich zájazdoch k tomuto prírodnému úkazu na Islande musíme prebrodiť niekoľko riek, prejsť akoby islandskou púšťou, na to potrebujeme prispôsobený dopravný prostriedok. Používame preto autobus, ktorý vyzerá tak trochu ako polotank. Dôvod? Má zdvihnutý podvozok a poriadne kolesá, aby zvládal divoký terén, ktorý hory ponúkajú.

Zaujímavosťou Islandu je, že všetky vozidlá sú prispôsobené tamojšiemu terénu. Ako šofér viete ovládať tlak v pneumatikách a vďaka tomu zdolať aj horu, kráter či kalderu. Často majú ľudia predstavu, že ísť sem je až príliš nebezpečné. No nie je tomu tak, ak vieme, ako sa tam pohybovať a správať. Dôležité je poznať tamojšie cesty a nevybáčať. Nikdy - vtipná príhoda ohľadne tohto je spomenutá nižšie.

Keď vyrážame z Reykjavíku, odbáčame z hlavnej cesty a náš terénny autobus nás vezie mesačnou krajinou, tvorenou tonami čierneho sopečného piesku. Stretávame iba poblúdené hlúčiky oviec a autá, ktoré terén precenili. Prekročíme brány rezervácie Fjallabak a reliéf krajiny sa postupne mení. Za strmou zákrutou sa vynorí úžasné jazero Frostastadavatn, okolo ktorého je mnoho červeno-čiernych kráterov a skaly obrastené lišajníkom.

Ešte zopár kilometrov a brodená rieka prezrádza, že sme na mieste. Uprostred typicky strohej krajiny Islandu sa vypínajú hory hrajúce jedinečnou farebnou paletou. Čierna láva, ryolit, ligotavý obsidián, v tieni biely sneh a na slnku zelené kríčky. Strastiplná cesta je za nami a sme tu.

Odpoveď je jasná - nie. Laugar je v zime zavretý, pretože množstvom snehu a podmienkami sa stane neprístupný pre väčšinu vozidiel. Dá sa ísť jedine na skialpoch alebo na bežkách. Otvára sa každý rok približne koncom júna. Dátum otvorenia sa môže od roku meniť. To záleží na snehových podmienkach, teda hlavne na počasí a intenzite pretrvávajúcej zimy v danom roku. Najkrajší je ale v júli. Vtedy rozkvitne každá hora. Množstvo kvetov a farieb doprevádzajú farby dúhových hôr. No a keď schytáte slnečný deň...

Mávam rôznych klientov. Ženy, mužov, deti, mladších, starších... Všetci chcú vidieť tieto úžasné hory. Ráno vyrážame dosť skoro. S jednou zástavkou na toalety a kúpiť si obed. Tam reštaurácie nie sú. Ak máme šťastie, niekedy je v stánku teplá polievka. Najčastejšie chodievame jednoduchou trasou - tú väčšinou zvládne každý, aj málo trénovaný človek.

Prejdeme lávovým poliam Laugarhaun a asi tak na tristo metrov hore kopcom vypachtíme k horúcim prameňom. Tam odbáčame naspäť cez lávové pole a popri horskom potoku Brennisteinsöldukvísl sa vrátime naspäť do základného tábora. Medzitým si niečo povieme aj uvidíme. Odmenou nám je horúci prameň asi 100 metrov od chaty so sprchami, kde sa môžeme dosýtosti vyčlapotať. Je zadarmo. Takže pivo do ruky a ideme...

Laugar sú ťažké hory. Čo sa týka vybavenia, doporučil by som mať určite nepremokavú bundu a trekové nohavice. Topánky s vibramovou podrážkou. Zimné doplnky, ako teplá čiapka, niekedy sa zídu rukavice, šál alebo šatka, ale aj slnečné okuliare. Určite vodu so sebou. Jedlo počas pobytu je lepšie mať vlastné, veď najlepšie chutí na čerstvom vzduchu a kto chce, môže si zobrať aj chodecké paličky.

Pre náročnejších cestovateľov, čo by chceli prejsť Landmannalaugar až do Thórsmörku, čo je na 3 až 5 dní, približne 55 km, už aj ľahký a dobrý stan, spacák s komfortom -5 stupňov Celzia, termooblečenie, varič a dve plynové bomby.

Plynové bomby sa nedajú prepravovať v lietadle, ale dajú sa pomerne lacno kúpiť skoro v každých potravinách či kombinovaných supermarketoch, ale aj v Reykjavíku v športových obchodoch, kde sú drahšie, či dokonca aj v kempoch.

Radím, kvôli bezpečnost,i mať aj telefónne číslo na horskú službu (112) a určite nájdite miesto v batohu aj na papierovú mapu a kompas. Zaraz sa môžu podmienky z krásneho idylického dňa zmeniť na hustú neprehľadnú hmlu.

Ako všade na svete, aj v tomto národnom parku platia striktné pravidlá. Určite nešoférujte mimo vyznačené cesty. Či idete na aute alebo štvorkolke či na bicykli. Raz sa mi stalo, že jeden Ázijec zastal v strede brodu rieky autom a spravil si „svojku“, ľudia okolo k nemu hneď bežali. Samozrejme, auto neštartovalo a trvalo až 7 hodín, kým prišla odťahovka s veľkým žeriavom, aby auto vybrala z vody. Pekne drahá „svojka“. My sme vtedy bahnili naše telá v horúcom prameni a popíjali pivko.

Z iných pravidiel ako u nás, je zahadzovanie odpadkov, nešliapanie po machových skalách či chodenie po vyznačených trasách, hlavne kvôli bezpečnosti a erózii pôdy. Vždy je lepšie sa pripraviť na cestu aj pozretím si predpovede počasia. V týchto končinách používam najradšej yr.no, nórsku stránku predpovede.

Prezatiaľ vychádza, či v Nórsku, Švédsku alebo na Islande. Pri otázke, či by som šiel tie hory prejsť sám, osobne poviem áno. No ja mám v horách čosi odžité a neviem, či by som niekomu povedal, aby išiel do hôr sám.

Island sa formuje sa stále. Bez prestávky. Preto sa ráta ako jedno z najdivokejších a nespútaných miest našej planéty. Je to veľmi krehký ekosystém, kde patrí aj človek. Preto také množstvo turistov, ako sa v terajšej dobe hrnie práve sem, je ekologicky a ani ekonomicky neúnosné. Island nie je pripravený na taký nápor turistov, ako zažíva.  

Laugarské hory sú jedny z nezabudnuteľných. Sú nespútaným miestom... Celkovo ste v divočine, kde musíte rozmýšľať, čo urobíte prv, než sa tak stane. Keď sme nemohli kvôli pôde zapichnúť kolíky na upevnenie stanu, použili sme kamene. Navštívil som veľmi rôznorodé miesta, mnoho z nich mimo náš svet, dosť ďaleko, aby sa tam civilizácia dostala. Sú úžasné a nespútané. Preto Landmannalaugar určite odporúčam vidieť naživo.