Islandský Zlatý okruh

Ak sa pozrieme na trasu, ktorú počas tohto dňa absolvujeme, okamžite je jasné, že „okruh“ je v tomto prípade tak trochu metaforou. Pomenovanie Golden Circle (nesprávne Zlatý trojuholník – na tento názov sú niektorí Islanďania v súvislosti so Zlatým ópiovým trojuholníkom Thajsko, Laos a Barma hákliví), je tak trochu marketingovým ťahom. Ligotavý názov funguje, keďže práve túto trasu absolvuje najviac turistov prichádzajúcich na Island. Miesta a príbehy, ktoré okruh ponúka, bezpochyby stoja za návštevu.

„Okruh“ dĺžky približne 300 kilometrov sa začína aj uzatvára v hlavnom meste Reykjavík. Zahŕňa národný park Thingvellir (Þingvellir) s prvým parlamentom Alltingi, Zlatý vodopád známy aj pod názvom Gullfoss a geotermálnu oblasť s vybuchujúcimi gejzírmi a bublajúcimi jazierkami Haukadular.

Na našu prehliadku vyrážame súkromným BUBO autobusom so skúseným šoférom Börkurom, ktorý má najazdených vyše jeden a pol milióna kilometrov. Keďže sa vždy snažíme byť o krok popredu, vyrážame v inom čase než majú vo zvyku autobusy miestnych cestovných agentúr z Reykjavíku, aby sme sa vyhli najvyššej koncentrácii ľudí.

Pri peknom počasí sa nám na ceste z Reykjavíku ukáže aj jeho domová stolová hora Esja s výškou 914 metrov. Mierime na východ do Národného parku Thingvellir, známemu najmä vďaka kontinentálnej trhline Almannagia, kde sa od seba Európa a Amerika neúprosne vzďaľujú, ako aj miesto vzniku najstaršieho fungujúceho parlamentu na svete. Poďme ale pekne po poriadku. Táto oblasť leží len necelých 40 kilometrov od Reykjavíku, a tak sme po hodinke cesty v parku.

Už z vyhliadky pri hornom parkovisku sa Vám časť parku otvorí ako na dlani. Je to krásny pohľad – panenská krajina, iná, než na akú je človek zvyknutý vo zvyšku Európy – lávové kamene prerastá neónovo zelený mach a strapatá tráva. Malebný „pohľadnicový“ výhľad dopĺňajú tri domčeky, kde sídli správa parku a maličký kostol.

Terén brázdi riečka Öxará, ústiaca do jazera Thingvallavatn, najväčšieho jazera Islandu s rozlohou  84 km². (Pre porovnanie – Liptovská Mara – 27 km², Lipno na Vltave má 48,7 km²). Cez potôčiky a jazierka, ktoré svojím tokom vytvára, sa môžete nerušene prechádzať po štrkových aj drevených mostíkoch. 

Sme teda na mieste tektonického zlomu, kde sa od seba oddeľuje eurázijská a americká kontinentálna platňa. Kam sa máte postaviť a pozerať, aby ste videli, ako sa trhlina rozširuje? Kde je to neuveriteľne znejúce miesto, kde sa zem delí vo dvoje a kde nazriete do žeravého jadra našej planéty? V prvom rade si treba uvedomiť, že platne sa pohybujú rýchlosťou približne 2 centimetre za rok, a tak je tento pohyb nemožné odsledovať voľným okom. Litosferické dosky sa od seba vzďaľujú a celá pláň, na ktorú sa dívame, sa rozširuje a údolie prepadá. To je tá kontinentálna „trhlina“.

Ak by ste sa však chceli symbolicky prejsť medzi Severnou Amerikou a Európou, môžete tak urobiť na „Moste medzi kontinentmi“ v Sandvíku. Táto lávka pre chodcov bola postavená ako symbol spojenia dvoch kontinentov. V informačnom centre si potom môžete vyzdvihnúť certifikát o jej prekročení. Thingvellir je však aj bez mosta omnoho zaujímavejší. 

Okrem svojej prírodnej krásy je Thingvellir známy aj ako kolíska svetovej demokracie. Tu? Na mieste, kde nestojí žiadna poriadna budova alebo aspoň nejaký prírodný amfiteáter? Veru, je to tak. Presne na tomto mieste si obyvatelia ostrova roku 930 zriadili takzvaný Althing. Jeho existencia je míľnikom nielen v dejinách Islandu, ale aj v širšom meradle.

Osídlenie Islandu Nórskom sa začalo príchodom Ingólfura Arnarsona v roku 874. Noví obyvatelia sa takpovediac odstrihli od novozjednoteného Nórska pod vedením kráľa Haralda Krásnovlasého a po pobreží ostrova sa začali objavovať mnohé osady a klany. Hoci mali spoločné miesto pôvodu, náboženský základ či jazyk, ich vodcovia a zvyky sa začali uberať rozličnými cestami. Násilie medzi skupinami bolo bežné, pretože ľudia bojovali za svoju vieru a za obmedzené zdroje, ktoré mal nový ostrov ponúknuť. Začali sa formovať akési okresné zhromaždenia, ale väčšina moci na ostrove sa stále sústreďovala na juhozápade v okolo Reykjavíku v rukách Ingólfurovych potomkov. Osadníci vo zvyšku krajiny sa preto usilovali nájsť spôsob, ako mohli všetci na ostrove žiť bez zbytočných problémov.

Muž zvaný Grímur Geitskör dostal za úlohu zhromaždiť zástupcov z každého klanu a nájsť vhodné miesto na veľké zhromaždenie. Ako to už bohužiaľ býva, muž, ktorý vlastnil pozemok bol usvedčený z neexistujúcej vraždy a jeho majetok sa stal verejným. Týmto miestom bol práve Thingvellir. Aj z najvzdialenejších kútov ostrova sem cesta netrvala dlhšie než sedemnásť dní. V roku 930 sa po prvý krát konal veľký snem, kde sa diskutovalo o zákonoch a vytvorilo spoločenstvo, ktoré sa dá chápať ako prvý parlament – približne 800 rokov pred tým, ako sa táto myšlienka začala realizovať v USA či Francúzsku. V Alltingi (Veľkom sneme) sa urovnávali spory, udeľovali tresty a prijímali kolektívne rozhodnutia. Na túto dobu išlo o veľmi pokrokový spôsob vlády. Rečník sa vždy obrátil smerom ku veľkej kamennej stene, do ktorej hlásil svoje myšlienky, stena zvuk odrazila a rozšírila ozvenu do údolia, kde sedeli zhromaždení.

Na jeho základe sa obyvatelia ostrova začali odvracať od starej viery a okolo roku 1000 (pod nátlakom Nórska) obracať na kresťanstvo. Tu taktiež o takmer tisícročie neskôr vyhlásili nezávislosť od Dánska a vyhlásili svojho prvého prezidenta. Práve obdobie dánskej nadvlády (1799 - 1844) bolo jediným, kedy Althingi ako taký nefungoval. Od roku 1881 stojí v kamennej budove Althingshúsid v Reykjavíku, ktorú uvidíme aj počas BUBO prehliadky mesta. Vďaka Allthingi je dnes park zapísaný na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Iné kultúrne pamiatky podobného rozmeru tu nehľadajte. Island je krajinou, kde hrajú prvé husle prírodné krásy.

Ak sa neponáhľate ďalej, prejdite sa aj ku trochu skrytému vodopádu Öxarárfoss. Voda tu padá z čadičovej steny a vytvára naozaj peknú scenériu, hoci patrí vodopád k tým menším a menej známym, než sú jeho bratia na južnom pobreží.

V parku viete stráviť aj celý deň a prechádzať sa po sopečnej, machom a trávou zarastenej krajine. Užívať si ticho, pokoj a zvláštnu atmosféru, visiacu vo vzduchu. Predsalen sa niekde pod vašimi nohami trhá zem. My tu strávime približne hodinku a pol, aby sme mohli pokračovať ku gejzírom. Ak však chcete oblasť prebádať lepšie, na ubytovanie v tejto oblasti odporúčame dizajnový hotel v divokej prírode na brehoch jazera Thingavallavatn - Ion. Moderý hotel, ktorý sa môže pochváliť perfektnou zmesou luxusu a dobrodružstva. Všetko v ňom je výrazne islandské, od vlnených prehozov na posteliach cez umelecké diela po organické toaletné potreby a ekologickú kuchyňu. 10 metrová vonkajšia vírivka, bar, moderné lokálne menu a úžasná architektúra v kontraste s neskroteným okolím - to je luxus po islandsky.

Slovo gejzír dnes pozná hádam každý. A ak ste doteraz žiadny nevideli, dnes spoznáte ten, po ktorom dostali svoje pomenovanie všetky ostatné. Prvopodstatný Veľký Geysir. Etymologicky má toto slovo korene v staroseverskom geysa, čo znamená vyraziť, vytrysknúť alebo vystreknúť.

Po 60 minútach cesty ďalej na východ prichádzame do geotermálne aktívnej oblasti prelomového riftu Haukadular. Vo vzduchu cítiť závan síry a zo zeme stúpa para. Toto miesto je plné vrejúcich a bublajúcich jazierok, potôčikov a bahna, no najväčším lákadlom je už spomínaný gejzír. Prvý krát bol popísaný v roku 1294 a na jeho základe dostal tento prírodný fenomén svoje meno.

Geysir, ktorý na vrchole svojej kariéry vystrekoval aj do výšky cez 80 metrov, je už dnes na dôchodku. Vybuchuje len raz za niekoľko rokov. Neďaleko neho však veselo vyčíňa jeho mladší brat Strokkur (chrlič), ktorý sa postará o fantastické divadlo. Hladina buble, naťahuje nás niekoľko minút, nastražené fotoaparáty už čakajú na svoju chvíľu, keď zrazu vytryskne dvadsať metrov do vzduchu. Za výskania obecenstva voda dopadá na zem. Tí, čo stáli po vetre, si pobavene utierajú tváre a objektívy, pripravení na ďalšiu vodnú bombu. Interval pravidelnosti je zhruba 8 minút, ale ak budete mať šťastie, vybuchne hneď niekoľkokrát po sebe.

Na tomto mieste odporúčame ochutnať výbornú jahňaciu polievku, tradičný islandský pokrm, ktorý vás zahreje a výborne si pochutíte. Podávajú ju v reštaurácii Kantina.

Posilnení výdatnou polievkou pokračujeme ešte o pár kilometrov ďalej. Čakajú nás kaskády, kde rieka Hvítá preteká dvojkilometrovým kaňonom, tvoreným čadičovými stenami. Hvítá patrí k tým najmohutnejším riekam na ostrove. Do kaňonu padá v dvoch kaskádach, prvá časť má spád 11 a druhá 22 metrov. Kaňon sa navyše pôsobením erózie každoročne predlžuje o 25 centimetrov.

Najznámejší príbeh, ktorý sa ku vodopádu viaže, spomína meno prvej environmentalistky na ostrove. Sigríđur Tómasdóttir, dcéra miestneho farmára, ktorá bola na ostrove sprievodkyňou, nechala so svojou sestrou vybudovať k vodopádu prvú cestu. Tento klenot prírody sa dostal do ohrozenia na prelome 19. storočia vo chvíli, keď oň prejavili záujem zahraniční investori v snahe vybudovať na rieke vodnú elektráreň. Sigríđur toto miesto milovala a tvrdo bojovala za jeho záchranu. Bola zaň pripravená doslova obetovať život. Vyhlásila, že ak sa vodopád rozhodnú zničiť, skočí do jeho dravých perejí. Vďaka advokátovi Sveinnovi Björnssonovi sa ho podarilo zachrániť a stal sa tak majetkom všetkých Islanďanov. Na tomto mieste nájdete aj Sigríđurin pamätník, a tak sa môžete pozrieť na tvár tejto výnimočnej a odvážnej ženy, vďaka ktorej tu dnes vodopád stále je.  

Ak sa na Island vyberiete začiatkom Septembra, možno sa vám pri cestach ostrovom podarí zažiť takzvaný rettír. Jednou zo zaujímavých štatistík ostrova je fakt, že tu žije 2 a pol krát viac oviec než obyvateľov. 800 000 bielych, čiernych aj strakatých vlnených obláčikov nájdete na miestach, kde by ste ich nečakali. Ako sa dostali na vysoké skaly, opustené planiny a ku rozbúreným potokom? A to v hmle aj najhoršom daždi? A majú vôbec pastiera? A prečo sa vždy zdržiavajú v trojiciach? 

Islandské ovce sú odolné zvieratá so silným imunitným systémom, ktorý sa u nich vyvinul vzhľadom na drsné klimatické podmienky ostrova. Chované sú takmer výlučne na mäso. Jahňacie je na Islande považované za delikátne mäso, často vyhľadávané pre svoju jemnú chuť. Farmári totiž ovce neprikrmujú zrnom a nedopujú hormónmi. Jahniatka sa takmer vždy narodia v máji. Hneď, ako sú dostatočne silné, so značkou na uchu ich farmár vysiela do divočiny. Nie je nič výnimočné, keď sa jahniatka narodia hneď dve či tri, preto ich napokon takmer všade uvidíte v trojiciach.

Každá ovca na Islande má teda svojho farmára, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá. Od tých našich ich totižto odlišuje, že sa po islandskej krajine od jari pohybujú poväčšine voľne. Počas leta zatiaľ farmári robia na poliach a pripravujú seno na nadchádzajúcu zimu, aby ním mohli počas zimy ovce kŕmiť. A potom prichádza september. Spravidla prvý týždeň v mesiaci vyrážajú farmári a ich mladí, statní členovia rodiny, do vysočín. Na chrbtoch islandských koní celý týždeň brázdia nehostinnú krajinu, kde prejdú každý kaňon, kopec a údolie, aby pozháňali všetky ovce, ktoré sa im podarí nájsť. Až ich napokon v sobotu zhromaždia v kruhových ohradách a roztriedia podľa označenia na uchu. Táto každoročná tradícia sa volá Réttir. Celú sobotu farmárske rodiny pomáhajú pri triedení a popri ceste svoje ovce ženú späť na farmu. Tam sa už rozhodne o ich osude

Farmár zaborí ruku do hustej vlny a podľa vrstvy tuku zistí, či ovečka skončí na tanieri, alebo sa ešte popasie v blízkosti farmy a „zazimuje”. My v BUBO sme boli opäť v správnom čase na správnom mieste a podarilo sa nám zažiť neopakovateľnú atmosféru Rettiru. Tisícky oviec, desiatky koní a stovky spokojných a hrdých farmárov, ktorí dnes budú oslavovať do skorých ranných hodín, pretože od zajtra ich opäť čaká práca. O islandských koňoch a ovciach sa toho popísalo a narozprávalo mnoho. Tradujú sa príhody o tom, ako pomohli iným zvieratám a dokonca aj ľuďom, keď zachránili topiacich sa alebo stratených v hmle a tme. Čo je pravda a čo legenda sa asi nedozvieme, no jedno je isté. Obe zvieratá neodmysliteľne patria k Islandu, ktorý vás môže obdariť aj takýmto fantastickým zážitkom.

Po návrate do Reykjavíku sa môžete pustiť do objavovania tohoto pokorného, najsevernejšieho hlavného mesta na svete. Ak chcete vedieť, čo vidieť a nevynechať či kde sa najlepšie najesť, prečítajte si blog Reykjavík - najsevernejšia metropola sveta od kolegu Roba Tarabu. 

TOP 3 Zlatý okruh:

1. Národný park Thingvellir - Kontinentálna trhlina, kde sa od seba odďaľuje severoamerická a eurázijská litosferická doska a miesto prvého parlamentu na svete.
2. Geotermálna oblasť s gejzírmi a vriacimi jazierkami. Gejzír Strokkur, vybuchujúci približne každých 8 minút.
3. Vodopád Gullfoss na rieke Hvítá. Mohutný kaskádovitý vodopád ponúkajúci krásne výhľady.

TOP 3 navyše:

1. Silfra – Štrbina, ktorá je výsledkom pohybu litosferických dosiek. Potápať sa tu môžete kedykoľvek počas roka, keďže vďaka slabému prúdu nikdy nezamŕza.
2. Rettír – každoročné zháňanie islandských oviec z lúk a pasienkov. Tisíce oviec, tisíce koní a dokonalá organizácia.
3. Vodopád Faxi – menší no krásny vodopád, pri ktorom sa môžete zastaviť cestou späť do Reykjavíku. Pomenovanie Faxi znamená konská hriva, ktorú jeho padajúce prúdy vody pripomínajú. Pravdepodobne tu budete jediní turisti. 

Veríme, že pri návšteve ostrova Zlatý okruh nevynecháte. Obrali by ste sa totiž o možnosť zažiť krásne miesta a zaujímavú históriu, ktorá položila základy demokracie pre celý svet.