Najkrajšie pyramídy Egypta - prehliadka za jeden deň

K tajomnej atmosfére týchto monumentálnych stavieb prispieva tiež fakt, že v podstate do dnešnej doby sa vedci, historici či archeológia jednoznačne nezhodli, aký bol skutočný účel týchto stavieb. Na stole leží obrovské množstvo teórií a protichodných názorov. Väčšina archeológov však súhlasí s teóriou, že pyramídy slúžili ako miesto posledného odpočinku panovníka - teda ako hrobka faraóna. Táto teória sa však dostáva do sporu s faktom, že interiér každej pyramídy je lemovaný dômyselným systémom vetracích šácht.

Prečo? Mumifikované telo totižto potrebuje vákuum, teda priestor bez vzduchu, v ktorom len veľmi ťažko nastane proces rozkladu. Navyše, v pyramídach nie sú ani žiadne maľby, ani tzv. „posmrtné hieroglyfy“, ako je tomu napríklad v Údolí kráľov. V pyramídach tiež nikdy nenašli žiadne telo, múmiu alebo poklady či cennosti, ktoré mali panovníka sprevádzať na druhý svet.

Ďalšou teóriou, s ktorou súhlasí veľké množstvo archeologickej obce, je, že funkciou pyramíd bola nielen uchovávať, ale dokonca zdvojiť či oveľa viac znásobiť „životnú silu panovníka“ prechádzajúceho od boha slnka Ra/Amona na jeho pozemského syna - teda faraóna, ktorý ju mal ďalej rozdeľovať medzi svoj vlastný egyptský ľud a jeho zem. A to nie po jeho smrti, ale dokonca ešte počas jeho života. Tak či onak, týchto teórií je ako maku, a tak sa radšej poďme zamerať na niektoré všeobecné fakty a uloviť spoločne niekoľko zážitkov.

Začnime zrejme najznámejšou pyramídou sveta, kým prejdeme k tým menej navštevovaným. Ma sa na našich zájazdoch do Egypta už ráno vydávame naším autobusom na Gízsku náhornú plošinu. Je to vzrušujúce, pretože už ako deti sme o tom všetci snívali. Vidieť pyramídy naživo, cítiť ich prítomnosť - posledný existujúci div sveta.

Vyrážame skoro ráno a atmosféru nám dotvára hmlový opar, ktorý sa letmo rozpúšťa v prvých lúčoch vychádzajúceho slnka. V diaľke zbadáme týčiace sa vrcholky pyramíd. V autobuse je až posvätné ticho, všetci si vychutnávame tento moment so zatajeným dychom. Z jednej strany prebúdzajúca sa Káhira, z druhej strany nekonečná púšť. V objekte sa nachádza 9 pyramíd a múzeum slnečnej lode, ktorú objavil v roku 1954 egyptský archeológ Kamal El- Mallakh.

Najväčšou a najznámejšou je Cheopsova pyramída. Cheops bol druhý vládca 4. dynastie (2 500 rokov pred n. l.) a dal postaviť pyramídu ako svoju hrobku - približne v 23. roku svojej vlády. Stavba mala výšku 146 m, dnes 137 m a je postavená z 2 300 000 kamenných blokov, ktoré vážia od 1,5 do 15 ton. Pyramída bola v tom čase lemovaná bielym vápencom a nachádzala sa na nej zlatá špička, ktorá odrážala slnečné lúče až niekoľko desiatok kilometrov do diaľky.

Toto miesto má neskutočnú atmosféru. Za príplatok sa vieme dostať dovnútra pyramídy a určite to stojí zato. Pripravte sa však na netradičný výstup. Vchod po pyramídy nie je ten pôvodný a je to v podstate len diera, ktorou sa staroveké arabské kmene snažili dostať dovnútra pyramídy. Potom nás čaká výstup asi 150 metrov úzkou chodbou, cca 2x1,5 metra - do kráľovskej komnaty. Nemajte však obavy, výstup je nenáročný a postupuje sa pomaly.

V pyramíde je však redší vzduch a teplo, takže je dobre si zo sebou nebrať veľa vecí. Fotografovanie nie je povolené, takže zrkadlovky sa neoplatí brať si so sebou. Je to však životný zážitok, niečo nezabudnuteľné a neopakovateľné. Aj samotný Napoleon Bonaparte, ktorý tam v roku 1799 strávil noc, podľa legendy zažil veľmi intenzívne vnuknutie.

Keď sa ho na druhý deň vojaci pýtali, čo videl, Napoleón odpovedal: „Nikomu o mojej návšteve pyramídy nehovorte. Nemá to zmysel, aj tak by mi nikto neveril.“ Viac asi ani písať netreba, toto treba s BUBO zažiť - v Egypte sme ako doma.

Prvý deň v Káhire je skutočne nabitý zážitkami a silnými momentami. Doobedie sme strávili pri pyramídach v Gíze a náš deň zďaleka nekončí. Nasadáme do autobusu a presunieme sa asi 30 km južne od mesta do oblasti zvanej Sakkára, ktorá sa nachádza na západnej strane Nílu. Cesta je veľmi príjemná, lemovaná stovkami ďatľových paliem, z ktorých miestni obyvatelia využívajú nielen plody, ale tiež listy, ktoré po vysušení využívajú na výrobu rôznych pletených košíkov, kobercov alebo tiež striech na ich domovy z hliny.

Dedinka vyzerá kúzelne, vrátime sa do nej neskôr na tradičný egyptský obed. Momentálne sa presúvame asi 2 km západne od dediny k pyramíde faraóna 3. dynastie Džosera (2600 p.n.l.), ktorá je stupňovitého tvaru a je vysoká asi 60 metrov. Túto pyramídu považujú za najstaršiu dochovanú v Egypte a je to jedna z najstarších stavieb na svete vôbec.

Komplex v Sakkáre je skutočne rozľahlý - s rozlohou asi 7x1,5 km. Okrem stupňovitej pyramídy sa v ňom nachádza tiež niekoľko menších a menej zachovaných pyramíd datovaných až do 12. dynastie, zádušný chrám a tzv. Serapeum - ide o súbor skalných hrobiek, ktoré obsahovali mumifikované telá posvätných býkov.

Serapeum objavil v roku 1851 významný francúzsky archeológ a egyptológ Auguste Mariette. Názov Sakkára je odvodený od staroegyptského boha Sokkarisa, ktorý bol symbolom ochrany mŕtvych. V južnej časti komplexu sa nachádza niekoľko významných hrobiek kráľov, princov a štátnych hodnostárov. V BUBO presne vieme, v ktorej hrobke sa nachádzajú najstaršie a najviac zachované hieroglyfy v celom Egypte a s radosťou vám ich ukážeme.

Zamysleli ste už niekedy, kedy a ako vznikla myšlienka postaviť prvé pyramídy a hlavne prečo? Odpoveď na túto otázku musíme hľadať pred viac ako 4 500 rokmi na západnej strane Nílu - v oblasti dnes známej ako Sakkára. V tomto období panoval faraón 3. dynastie Džoser a jeho pravou rukou bol múdry a vzdelaný architekt Imhotep. Po nastolení poriadku v krajine a v podmienkach vysoko organizovanej spoločnosti zameral faraón svoju pozornosť na posmrtný život a rozhodol sa ešte počas neho vybudovať pre seba neobvyklú hrobku.

Touto úlohou poveril svojho dvorného architekta. Po nejakom čase Imhotep predložil Džoserovi myšlienku projektu, do tej doby nevídaného rozsahu, ktorá faraóna priam nadchla. Navrhol mu, aby namiesto obvyklej hrobky postavil stupňovitú pyramídu - vybudovanú nie z obyčajných nepálených tehiel, ktoré sa v tej dobe používali ako stavebný materiál (a naviac ešte nie príliš pevný), ale z opracovaného kameňa, čo bolo predpokladom dlhej životnosti. To bolo v tej dobe pre Egypt úplne revolučné riešenie.

Táto novátorská myšlienka vybudovať schody spustené z nebies uchvátila Džosera natoľko, že vydal rozkaz k okamžitému začatiu prác a vedením stavby poveril samotného Imhotepa. Ten pracoval len s najlepšími architektmi a kamenármi z celého Egypta, ktorých počas celých desaťročí sám učil tomuto remeslu. Vyberal si nielen najšikovnejších ľudí svojho oboru, ale tiež bral do úvahy ich morálnu čistotu a duchovné kvality.

Mnohokrát sa dočítame, že pyramídy stavali otroci. To však nie je pravda. Imhotep zaistil svojim majstrom, mužom aj ženám ucelený systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia, vybudoval príbytky k bežnému životu, neustále ich profesionálne aj duchovne vzdelával. V okolí staveniska vybudoval systém škôl, nemocníc a celý systém administratívy od pisárov cez matematikov a účtovníkov až po veľkňazov a významných architektov. Všetko malo svoj poriadok.

V spoločnosti sa začalo ceniť byť vzdelaný, múdry, mravne vychovaný, zdvorilý a vytyčovať si vysoké ciele. Tým nastavil ľudí, aby si cenili svoju prácu, ale aj prácu ostatných bez ohľadu nato, na akej úrovni sociálneho rebríčka stoja.

Sakkára bola v tom čase nielen architektonickým skvostom, ale aj duchovným dielom. Stavali ju s veľmi čistým zámerom. Super štruktúra pyramídy sa skladá zo šiestich stupňov a bola budovaná postupne počas niekoľkých rokov. Skladá sa z nadzemnej a podzemnej časti. Nadzemná časť bola pôvodne menšia štvorcová mastaba s rozmermi 63x63 metrov na šírku a 8 metrov na výšku. Neskôr bola asi 6x nadstavovaná a vznikla z nej pyramída s obdĺžnikovou základňou s rozmermi 121x109 metrov, 62 metrov vysoká obložená kvalitným bielym vápencom.

Ešte zaujímavejšia je však podzemná časť pyramídy, ktorá sa skladá zo spleti rôznych uličiek, tunelov, komôr a galérií, ktorých celková dĺžka sa odhaduje na 6 km. Najstaršia z nich je pravdepodobne šachta 28 metrov hlboká s rozmermi 7x7 metrov, ktorá bola umiestnená v strede pôvodnej mastaby a vedie do kráľovskej komory so žulovou kryptou.

Z tejto komory vedie séria chodieb orientovaných na všetky štyri svetové strany, ktoré sa ďalej rozvetvujú do nekonečných menších chodieb a galérií. Mnohokrát sú medzi sebou prepojené priechodmi. V podzemných priestoroch pyramídy sa taktiež objavilo viac ako 40 000 nádob rôznej veľkosti a druhu, poväčšine z alabastru alebo iného vysoko kvalitného kamenného materiálu, a tiež socha samotného faraóna Džosera, ktorá sa momentálne nachádza v Káhirskom múzeu.

Každá doba má svojho génia a veľmajstra. A ak by sme ho chceli hľadať v starovekom Egypte, bol by ním práve Imhotep, syn obyčajného kamenára, ktorý bol neskôr povýšený na božstvo a stal sa nesmrteľným, rovnako ako samotný faraón. Imhotep už v mladom veku zdedil po otcovi povolanie kamenára, vynikal však nevídanou bystrosťou a vysokým umom.

Keď mal dvanásť rokov, všimol si ho významný hodnostár vtedajšej doby - Sokroveník a vzal si mladého chlapca pod svoje ochranné krídla. Postupne ho zasväcoval do základov učenia matematiky, fyziky, geometrie, astronómie a medicíny. Neskôr mu odhalil aj významnú duchovnú náuku o človeku - Učenie Bieleho Lotosu. Imhotep vynikal svojou čistotou morálnych vlastností a úprimnosťou duchovných praktík. Časom z neho vyrástol nadaný rečník a vynikajúci organizátor vo všetkých oblastiach, vďaka jeho všestrannému vzdelaniu a záujmu o sociálne a spoločenské dianie v krajine.

Svoje nadobudnuté znalosti sa snažil využiť k prospechu obyčajného ľudu a nastolil v krajine poriadok. V tom čase totižto v Egypte vládli okrem faraóna aj skorumpovaní kňazi, ktorí boli zaneprázdnení svojimi politickými intrigami, mali svojich vlastných bohov, vlastné náboženské koncepcie a navzájom súperili o dominanciu svojho teologického vierovyznania. V podstate išlo o boj, moc, pozície na vysokých hodnostárskych pozíciách a pohodlný život. Obyčajný ľud bol utláčaný a žil v strachu. Imhotep ako múdry a vzdelaný človek, v tom čase už priamy poradca faraóna Džosera, jasne chápal príčiny toho, čo sa dialo okolo a rozhodol sa túto situáciu zmeniť.

V prvom rade zbavil moci všetkých skorumpovaných kňazov a ich zástupcov a na ich miesta dosadil zodpovedných a študovaných ľudí, ktorým dôveroval. Taktiež zaviedol medzi úradníkmi prísnu disciplínu a každé zneužívanie postavenia prísne trestal. Vďaka Imhotepovi prijali spravodlivé zákony. Vyhlásil faraóna za zástupcu všetkých poddaných, malých aj veľkých. Veľkým prínosom bol tiež kompletný zavlažovací systém, ktorý vytvoril, a tým nielenže zbavil obyvateľstvo hladu počas období sucha, ale taktiež naplnil sýpky obilia až po okraj a naplnil tak kráľovskú pokladnicu.

Imhotep tiež zaviedol ako písací materiál špeciálne opracované steblá bahnitej rastliny, ktorá dodnes rastie v delte Nílu. Viete, ktorá to môže byť? Áno, je to papyrus! A my v BUBO sa na našej ceste späť zo Sakkáry zastavíme v lokálnej egyptskej továrni na výrobu papyrusu a pozrieme sa spoločne na tradičnú výrobu listov tejto posvätnej rastlinky ešte z faraónskeho obdobia, tešíte sa? Ja veľmi.

Náš BUBO zájazd Egypt - maximálne poznanie je vskutku plný poznania a dobrodružstva. Deň s pyramídami sa zďaleka nekončí a chceme vám ukázať ešte o čosi viac, a tak sa po výdatnom obede a krátkom oddychu vyberáme na Dahšurské polia, kde sa nachádzajú jedny z najvýznamnejších a zároveň najpôsobivejších pyramíd v Egypte - postavené faraónom Snorfu - otcom známeho faraóna Cheopsa, ktorý bol zakladateľom 4. dynastie, teda generácie staviteľov pyramíd.

Práve Snorfu začal experimentovať s výstavbou ihlanovitých pyramíd a tieto monumenty môžeme zaradiť do vývojového štádia medzi stupňovitými pyramídami predchádzajúceho obdobia v Sakkáre a pravými pyramídami v Gíze.

Našou prvou zástavkou je tzv. Skosená alebo Lomená pyramída. Zaujímavosťou je, že táto pyramída sa vo výške asi 45 m láme do menšieho uhlu, takže vyzerá ako pyramída na pyramíde. Zo začiatku ju stavitelia začali stavať v uhle niečo cez 54 stupňov, zo základňou 185x185 m, neskôr si však pravdepodobne uvedomili, že takýto tlak samotná stavba nemôže ustáť, a tak zmenili uhol na 42 stupňov, čo dodáva pyramíde veľmi pozoruhodný tvar.

Stojíme asi 500 m pred pyramídou a žasneme, sme tam sami, žiadni turisti, len my - BUBÁCI. V tom sa spoza pyramíd začne víriť púštny prach a v diaľke zbadáme niekoľko prichádzajúcich trojkoliek. Patria policajtom, strážcom územia, a tak ich s napätím pozorujeme a premýšľame, čo od nás asi môžu chcieť.

„Ahojte, priatelia, ako sa máte?“ zastavili sa pri nás s úsmevom na tvári. A, ako to už v Egypte býva, za zopár drobných nám ponúkli komfortný odvoz až k pyramíde, ktorý sme s radosťou využili. A bol to teda zážitok. Po púšti, na policajných trojkolkách a smer skosená pyramída. Cítite ten vietor vo vlasoch? A deň sa zďaleka nekončí.

Našou ďalšou zástavkou na Dahšúrskych poliach je druhá najväčšia pyramída Egypta, tzv. Červená pyramída. Bola postavená faraónom Snorfu, zakladateľom 4. dynastie starovekého Egypta, otcom legendárneho Cheopsa. Práve Snorfu ako vôbec prvý panovník začal experimentovať s výstavbou monumentálnych pyramíd. Po menšom neúspechu lomenej pyramídy, vychytal všetky architektonické „muchy“  a postavil v tej dobe najväčšiu a najvyššiu pyramídu svojho druhu - podobnú tým v Gíze.

Červená pyramída má dokonalý tvar kvadratického ihlanu rozmerov 220x220 m a jej výška dosahuje 105 m. Červenú farbu jej dodáva špeciálny vápenec, ktorý použili na výstavbu. Vstup do pyramídy je zo severnej strany a subštruktúra je pomerne jednoduchá - s dvomi predsieňami a pohrebnou komorou.

Prvé dve komory sa nachádzajú súbežne, paralelne vedľa seba a o niekoľko desiatok metrov leží kráľovská komora, ktorá je však prázdna, bez sarkofágu. Výhodou návštevy práve tejto pyramídy je, že tu s najväčšou pravdepodobnosťou budete úplne sami a môžete si plne vychutnať jej tajomnú atmosféru.

Chodby a komory sú sčasti osvetlené elektrickými lampami, ale niekedy sa stáva, že nastane výpadok prúdu a vy zostanete v pyramíde úplne bez svetla, to je ale zážitok, však? Ak sa nebojíte, pridajte sa k nám a zažite toto dobrodružstvo spolu s nami.