Káhira - pulzujúce srdce Afriky (časť 2.)

Pamiatky Káhiry sme vám predstavili už v prvej časti nášho blogu.

Ráno, dobre oddýchnutí, naložíme kufre do autobusu, pretože večer nás čaká nočný presun klimatizovaným vlakom do Asuánu - brána do čiernej Afriky. Ešte predtým nás však čaká ďalší plnohodnotný deň v hlavnom meste Egypta.

Keďže dnes máme v pláne navštíviť niekoľko mešít a kresťansko-koptských kostolov, treba tomu prispôsobiť aj naše oblečenie. To znamená dôsledne zahalené ramená a kolená. Do väčšiny mešít sa budeme prezúvať do návlekov alebo vyzúvať úplne. 

Je osem hodín ráno a postupne sa s naším klimatizovaným autobusom presúvame do východnej časti Káhiry, ktorá je jednoznačne pulzujúcim srdcom celého mesta...

Práve v tejto časti sa totižto začali písať dejiny tohto mesta a je to viditeľné na prvý pohľad. Na niekoľkých desiatkach metroch štvorcových tu máme možnosť vidieť z oboch strán stovky mešít rôznych štýlov, farieb a veľkostí. Panuje tu až posvätný pokoj. Neskutočnú atmosféru dodáva miestu aj zvláštny opar nad mestom, ktorý sa práve vytvoril, keď sa prvé ranné lúče dotkli púštneho piesku a začali ho rozpaľovať...

Asi po 30-minútovej jazde dorazíme na najvyššie položený bod celej Káhiry, odkiaľ máme nádherný výhľad na celé mesto. Citadela na vrchole hory Mukattam je jednoznačnou dominantou mesta a po pyramídach asi najnavštevovanejšou pamiatkou metropoly. Je to pôsobivá zmes rôznych stavieb islamského umenia. Vnútri opevnenia ukrýva niekoľko mešít, múzeí a ďalších objektov.

Citadela bola odjakživa symbolom egyptskej moci, slúžila od začiatku ako vojenská pevnosť a svoj strategický charakter si zachovala až do dnešných čias.  V roku 1176 ju nechal postaviť moslimský generál Saladin. Zaujímavosťou je, že na stavbu pevnosti použil v tom období kamene, ktoré spadli z pyramíd v Gíze.

Citadela dlhý čas plnila funkciu kráľovského sídla. Najväčší rozkvet dosiahla v 19. storočí za vlády Mohameda Alího, ktorý tu nechal vybudovať najznámejšiu stavbu celej Citadely - nádhernú alabastrovú mešitu podľa vzoru Modrej mešity v Istanbul (od tureckého architekta Yousefa Boushnaqa).

Skladá sa z dvoch častí - modlitebnej haly a nádvoria. Na nádvorí môžeme vidieť nádhernú barokovú fontánu a na severnej strane vežové hodiny, ktoré boli darom francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa ako prejav vďaky za obelisk Ramzesa II. (Obelisk pôvodne stál pri vchodovej bráne do paláca v Luxore, dnes sa však nachádza na Place de la Concorde v Paríži). 

Vnútorná časť mešity je rovnako veľkolepá. Keď do nej vstúpite, určite sa zastavte a vychutnajte si jej atmosféru. Všade nad vami budú nádherne vyzdobené kupole. V strede mešity je závesná lampa, vážiaca viac ako dva a pol tony, všade dookola steny lemuje 169 farebných sklenených okien, ktoré vytvárajú nezabudnuteľnú atmosféru tohto miesta. Na pravej strane od vchodu nájdete alabastrové mauzoléum Mohameda Alího. Prichádza čas na stíšenie...

V objekte sa taktiež nachádza národné vojenské múzeum s bohatou expozíciou uniforiem či obradných zbraní. Policajné múzeum- pri vstupnej bráne uvidíte dvere, vedúce k celám z čias, keď Citadela slúžila aj ako väzenie. Múzeum je trochu zvláštnou prehliadkou významných atentátov a vrážd egyptskej histórie. Nachádza sa tu taktiež múzeum tureckých kočiarov.

Návštevu Citadely ukončíme kávičkou na hlavnom nádvorí a pomaly sa presunieme do autobusu, ktorý nás odvezie spať do centra (cca 15 minút) k dvom unikátnym a fascinujúcim mešitám. A hoci vyzerajú veľmi podobne, boli postavené niekoľko storočí po sebe...

Prvou z nich je mešita sultána Hasana, ktorá je často považovaná za architektonicky najkrajšiu mešitu na Strednom Východe. Sultán Hasan ju dal vybudovať okolo roku 1356 a je typickým príkladom mameluckej architektúry (Mamelukovia – pôvodne otroci, ktorých Arabi doviezli do svojich zemí a vycvičili za elitných vojakov). Sultán Hasan je jednoznačne jeden z mojich najobľúbenejších sultánov v histórií Egypta vôbec, pretože to bol veľký mecenáš a filantrop. Z vlastných zdrojov vybudoval v mešite sirotinec pre opustené a chudobné deti. Zriadil tu tiež „madrasu“- tzv. školu islamu, v ktorej mohol tieto deti vzdelávať a dopriať im lepšiu budúcnosť.

Priečelie impozantnej mešity je vysoké tridsaťosem metrov - najvyššie v celom Egypte. Na jeho nádvorí sa nachádza prekrásna pestrofarebná fontána z dôb Osmanskej ríše, ktorá dodnes slúži na rituálnu očistu pred modlitbami. Nájdeme tu aj štyri oddelené veľké sály, vedúce na každú svetovú stranu, ktoré slúžili ako štyri školy islamu. Táto „madrasa“ bola prvou a najväčšou školou Koránu na svete. Je dlhá 150 metrov, 60 metrov široká a má tri poschodia. Pred mešitou sa nachádza mauzóleum jedného so synov sultána Hassana. Samotný sultán bol zavraždený v púšti vlastnými rodinnými príslušníkmi, ktorým sa nepáčilo, koľko majetku investoval do nemajetných a jeho telo nebolo bohužiaľ nikdy nájdené. Legenda hovorí, že v deň, keď bol zavraždený, zrútil sa jeden z minaretov jeho nádhernej mešity.

Vedľa sultánovej mešity sa nachádza veľmi podobná monumentálna stavba - mešita Al-Rifai. Navrhol ju architekt Husayn Fahmi v roku 1869 a stavba bola dokončená v roku 1902. Takže medzi stavbami je vyše šesťstoročný rozdiel. Vyzerajú však veľmi podobne, lebo mladšia mešita bola objednaná ako kópia vedľa stojacej sultánovej mešity v mameluckom štýle. Je to jedna z najväčších mešít v Egypte a nachádzajú sa v nej tri obrovské portály. Pôvodne mala slúžiť ako hrobka pre kráľa Ismaila Pashy a jeho rodinu, ale posledný odpočinok tu postupne našlo viacero členov kráľovských rodín, vrátane posledného egyptského kráľa Faruka, ktorý tu bol pochovaný v roku 1969.

Po podrobnom a vyčerpávajúcom zoznámení sa s islamskou časťou Káhiry sa vyberieme objaviť zákutia tej kresťanskej. Presunieme sa južne od centra, do tzv. Koptskej Káhiry, ktorá je opevnená a vstup sem kontrolujú samotní kresťania. Možno nie všetci vedia, že vznikla dávno pred islamskou Káhirou, v dobe, keď sa v tejto časti mesta nachádzalo starorímske opevnenie „Babylon“. Apoštol Marek prišiel do Egypta okolo roku 50 po Kristovi hlásať mladú kresťanskú vieru a do 4. storočia tu bolo kresťanstvo vyhlásené za oficiálne náboženstvo. Neskôr, v roku 451 sa odklonili od pravoslávnej cirkvi po tom, čo chalcedónsky koncil prijal duofyzitizmus, čo znamená dvojitá- ľudská aj božská podstata Ježiša Krista. Kopti (na ktorých čele stojí Alexandrijský patriarcha), totižto neveria, že Ježiš bol zároveň Bohom aj človekom, ktorého stvoril Boh...

V dnešnej dobe žije v Egypte asi 9% koptských kresťanov a aj napriek tomu, že sú plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, značne sa odlišujú už na prvý pohľad. Muži nosia podobné nápadné oblečenie aj účesy, ale tiež zlaté šperky na krku a zápästí, čo je v islame striktne zakázané. Mimochodom, podľa týchto typických znakov sme hneď rozpoznali, že aj náš lokálny vodič autobusu Girgis je koptského vyznania. Nielenže bol celý ovešaný zlatými šperkami, ale aj interiér autobusu zdobili zlaté prívesky a obrázok Svätých. Ženy väčšinou nenosia šatku a sukne majú len po kolená.

Najdôležitejšou udalosťou Biblie pre koptských kresťanov je útek Svätej rodiny do Egypta, aby sa ukryli pred kráľom Herodom. Počas štyroch rokov prešli na oslíkovi viac ako 2000 km dlhú cestu a skrývali sa asi na tridsiatich rôznych miestach v Egypte. Práve toto sú miesta, kde Kopti začali stavať kresťanské kostoly, kláštory, katedrály. V roku 270 po Kristovi založil svätý Antonín prvý Koptský kláštor v púšti.

My sa vyberieme do toho najznámejšieho chrámu v kresťanskej Káhire - El Muallaqa alebo Visiaceho kostola. Základy kostola boli položené okolo roku 300 po Kristovi a súčasnú podobu získal v roku 1775. Je zasvätený panne Márii. Práve v tomto kostole sme zažili jednu z najprísnejších kontrol v celej Káhire. Po oskenovaní ruksakov a tašiek sme sa postavili do dvoch radov- ženy a muži separovane a prešli sme ešte hmatovou kontrolou ako na letisku.

Za skrytým vstupom nás čakalo malebné nádvorie s fontánou a malým parkom. Po vstupe do kostola, kde je prísny zákaz fotografovania, nás v momente očarila mramorová kazateľnica, ktorá je podopieraná trinástimi stĺpmi, symbolizujúcimi Ježiša s dvanástimi apoštolmi, čierny stĺp z 11. storočia zas symbolizuje Judáša. Pre mňa osobne najväčší zážitok bola zbierka nádherných kresťanských ikon z obdobia v rozmedzí 8.- 18. storočia, na ktorej môžete pozorovať, ako sa táto fascinujúca umelecká zručnosť vyvíjala.

V Koptskej Káhire nikdy nevynecháme ešte jednu zaujímavú stavbu - synagógu Ben Ezra, ktorá bola v podstate až do 9 storočia koptským kostolom sv. Michaela. Po tom, ako neboli kopti schopní platiť dane, však predali kostol Židom. Je to jedna zo štrnástich synagóg v celom Egypte, tá najstaršia z nich. Podľa legendy je spojená s obdobím Starého zákona a príbehu o Mojžišovi, ktorého vraj na mieste kúsok od synagógy našla faraónova dcéra a ujala sa jeho výchovy.

V synagóge je zaujímavé pozorovať vplyv kresťanskej, židovskej architektúry aj islamského umenia na jednom mieste. Bola postavená v tvare baziliky a je dvojposchodová. Prvé poschodie využívali k modlitbám muži, druhé patrilo ženám. Prelínanie islamského a kresťanského umenia je vidieť predovšetkým na ornamentálnej výzdobe kazateľnice a na mramorovom stole, kde sú umiestnené zvitky Tóry. Zaujímavosťou je tiež objavenie tajnej miestnosti v roku 1890, ktorá obsahovala zbierku tisícky originálnych rukopisov, vrátane knihy Genezis. 

Našou ďalšou zástavkou, na ktorú sme sa tešili doslova celý deň, je Káhirské národné múzeum, nielen podľa mňa jedno z najfascinujúcejších na svete s rozsiahlou zbierkou viac ako 130 000 exponátov. Ak by sme chceli vidieť každý exponát aspoň na malý moment, trvalo by nám viac ako osemdesiat dní, aby sme prešli celé múzeum.

Múzeum má dve poschodia. My začíname našu prehliadku v prízemí Starou ríšou a takými skvostami, ako je najstaršia socha faraóna Džosera, nájdená v útrobách najstaršej pyramídy v Sakkare, alebo jediná dochovaná socha faraóna Cheopsa vo veľkosti väčšieho hrachového lusku. Irónia však? Najväčšia dochovaná pyramída celého Egypta, a o jej staviteľovi vieme tak málo... Mňa osobne už na prvý raz v tejto časti múzea najviac uchvátila sekcia môjho obľúbeného faraóna Achnatona a jeho manželky Nefertiti. Revolučný Achnaton zaviedol svojho času monoteizmus (a kult Atona), premiestnil hlavné mesto z Téb do Achetatonu a zbavil kňazov ich moci. Po jeho smrti sa však všetko vrátilo do starých koľají. Vyobrazenie jeho podobizne je ako z iného sveta, absolútne atypické pre dané obdobie. Určite sa tam treba zastaviť.

No a jednoznačne top zážitok Káhirského múzea je druhé poschodie, kde sú vystavené poklady Tutanchamónovej hrobky- jedinej takmer neporušenej hrobky, ktorú objavil v Údolí kráľov anglický archeológ Howard Carter v roku 1922. Našlo sa v nej vyše tritisícpäťsto artefaktov od šperkov a zlatých náramkov cez slonovinové vázy a alabastrové stolíky až po faraónovu zlatú masku, vážiacu jedenásť kilogramov a jeho vnútorný sarkofág, takisto z čistého zlata, vážiaci neuveriteľných 114 kilogramov. Veľmi pôsobivá je tiež zbierka klenotov a zlatých amuletov, ktoré sa našli v tesnej blízkosti faraónovho mumifikovaného tela.

A keďže je toho v múzeu na obdivovanie viac ako dosť, dávame si tu na záver dňa dvojhodinový rozchod, aby mal každý možnosť stráviť dostatok času práve v tej časti múzea, ktorá ho najviac zaujíma.

Pripravte sa, Káhirou možno budete veľmi rýchlo unesení. Žiadna iná metropola si nenesie taký historický náboj, nikde neuvidíte také stavby, a nebudete pozorovať v uliciach taký fascinujúci pestrý kotol ľudí, vravy, zvukov, kontrastov... My sme jej podľahli už dávno, a vraciame sa sem znova. A vždy sa na konci dvoch nesmierne bohatých dňoch už tešíme na ďalšie stretnutie s Matkou sveta. Ako teraz, keď sa po nabitom a vyčerpávajúcom dni poberieme autobusom na hlavnú vlakovú stanicu v Gíze, odkiaľ už klimatizovaným nočným vlakom smerujeme asi 1000 kilometrov južne, k sudánskym hraniciam do Asuánu - brány do čiernej Afriky. Ale to už je iný príbeh... 

1. Pyramídy v Gíze

Patria k najnavštevovanejším pamiatkam Egypta. Jediný so siedmych divov sveta, ktorý stále stojí. Viete koľko pyramíd je v Gíze? Tri? Nie, je ich až 9! Milovníci histórie a najmä záhad si tu prídu na svoje.

2. Veľká Sfinga

Najznámejšia a najoslavovanejšia socha v celom Egypte. Nachádza sa na náhornej plošine hneď vedľa pyramíd. Má telo leva a hlavu faraóna Chefrena, ktorý ju dal postaviť. V BUBO odporúčame nočnú svetelnú šou pri Sfinge. Je to nasvietenie Sfingy a pyramíd v 3D efekte doplnené hudbou a romantickým príbehom lásky a zrady. Nezabudnuteľný zážitok!

3. Pyramída v Sakkare

Prvá a najstaršia stupňovitá pyramída v celom Egypte. Miesto kde sa začali písať egyptské dejiny.

4. Citadela

Na vrchole hory Mukattam je jednoznačnou dominantou mesta. Jedná sa o vojenské opevnenie, ktoré bolo neskôr sídlom egyptských vládcov vyše 700 rokov. V objekte sa nachádza niekoľko palácov, mešít a múzeí a je z nej nádherný výhľad na celé mesto.

5. Mešita Mohameda Aliho

Dominanta Citadely alebo tzv. koruna Káhiry je nádherná alabastrová mešita,ktorú dal postaviť Mohamed Ali v 19 st. podľa vzoru Modrej mešity v Istanbule (od tureckého architekta Yousefa Boushnaqa).

6. Egyptské múzeum

Jedno z najfascinujúcejších múzeí na svete s rozsiahlou zbierkou viac ako 130 000 staroegyptských exponátov. Kolekcia postupne získavala dnešnú podobu od konca 19. storočia. Zaslúžil sa o to jeden z prvých egyptológov svetového rangu Auguste Mariette. Otváracie hodiny od 9:00 h- 17:00 h (zimný čas) 19:00 h (letný čas)

7. Mešita Hasan Sultana (Moslimská Káhira)

Je často považovaná za architektonicky jednu z najkrajších mešít na Strednom Východe. Sultán Hasan ju dal vybudovať okolo roku 1356 a je typickým príkladom mameluckej architektúry. Mešita slúžila nielen na modlenie, ale bola to taktiež prvá a najväčia škola Koránu na svete, tzv. Madrasa.  

8. Visiaci kostol El Muallaqa (Koptská kresťanská Káhira)

Jeden z najstarších koptských kostolov v Egypte.  Nazýva sa aj „Visiaci kostol“, pretože bol postavený na rímskom opevnení. Má nádherný interiér, oltár z vyrezávanej slonoviny a mramorovú kazateľňu, ktorú podopiera 13 pilierov, reprezentujúcich Krista a jeho dvanástich žiakov.

9. Židovská synagóga Ben Ezra

Je to jedna zo štrnástich synagóg v celom Egypte a tá najstaršia z nich. Nachádza sa v kresťanskej časti Káhiry. Podľa legendy je spojená s obdobím Starého zákona a príbehu o Mojžišovi.

10. Múzeum islamského umenia

Patrí medzi najväčšie na svete a každý milovník umenia by ho mal navštíviť. Bolo založené v roku 1903 a má 25 miestností, v ktorých sa nachádza vyše 70 000 exponátov z celého moslimského sveta.