Národný park Zion

Pár dní sme strávili v Las Vegas, meste plnom luxusných reštaurácií, prepychu, hazardu a zábavy. Máme za sebou už aj mestá Západného pobrežia, Los Angeles a San Francisco a tešíme sa, ako spoznáme americkú prírodu. Skoro ráno vyrážame z Las Vegas a prechádzame do štvrtého štátu počas nášho zájazdu USA západ – do Utahu.

Už sme spoznali Kaliforniu, Nevadu a štát Grand Canyonu – Arizonu. V Utahu sa nám čas posúva o hodinu dopredu. Cesta nám trvá necelé 3 hodiny. Zastavíme sa aj na raňajky a kávu, nakúpime si chutnú svačinu na piknik v parku. Po približne 120 kilometroch prichádzame na záchytné parkovisko Národného parku Zion.

Mukuntuweap je originálny názov národného parku, ktorý mu dali už pôvodní obyvatelia Ameriky, kmeň Paiute. V preklade by sme to preložili ako rovný kaňon, prípadne rovná rieka, no dnes sa jeho preklady výrazne líšia. Mormoni, ktorí sa na území usadzovali, zvykli toto miesto volať biblickým pôvodom Zion. Hlavné mesto Utahu, Salt Lake City, malo pomenovanie The city of Zion, teda mesto Zion. Biblické názvy nesú aj viaceré časti a prírodné monumenty národného parku.

NPS (National Park Service) je organizácia, ktorá spravuje národné parky USA. Tá považovala pôvodný názov Mukuntuweap za príliš komplikovaný a ťažký na vyslovovanie – čo si vysvetľovali ako dôvod nízkeho záujmu o jeho návštevu. Preto sa v roku 1919 rozhodli premenovať národný park na jeho pomenovanie používané dodnes – národný park Zion.

Miestni obyvatelia Utahu tiež žartovali, že taký Yosemitský park je len Zionom bez farieb. Dnes sa jedná o jeden z najpopulárnejších parkov USA. Prispel k tomu aj tunel vytesaný do skaly, vtedy najdlhší svojho druhu, ktorý park prepojil s národným parkom Bryce Canyon a tým zjednodušil dostupnosť oboch parkov.

Samotný národný park je približne 5-krát menší ako Yosemitský a jeho hlavnou atrakciou je kaňon Zion. Ide o 24 kilometrov dlhý a 800 metrov hlboký kaňon, ktorý vytvorila eróziou červeného pieskovca Navajo, rieka Virgin. Nachádzame sa v regióne, kde sa stretáva Coloradská plošina, Veľká panva a púšť Mojave – unikátne územie, ktoré prináša bohatú biodiverzitu.

Hoci rieka Virgin na prvý pohľad nepôsobí svojím objemom hrozivo, počas dažďov môže byť veľmi búrlivá a nebezpečná. V apríli 1995 park zasiahli silné dažde, ktoré spôsobili zosuv pôdy a zmenili koryto rieky. Tá následne už za dve hodiny zničila jedinú prístupovú cestu a stovky návštevníkov a zamestnancov zostali uväznené v Zion Lodge. Podarilo sa však do 24 hodín vybudovať dočasnú cestu a všetkých evakuovať. Prívalové povodne sú v Zion National Parku pomerne časté, preto treba byť pri návšteve obozretný a sledovať aktuálne podmienky.

Prichádzame k návštevníckemu centru, kde sa nachádza záchytné parkovisko. Parkovanie je tu zdarma, ale je potrebné prísť čo najskôr. Záujem o návštevu parku je vysoký a čím skôr prídete, tým máte väčšiu šancu nájsť voľné parkovacie miesto. Ak je parkovisko obsadené, musíte skúsiť ešte niekoľko iných parkovísk. Národný park Zion by totiž dnes už kapacitne nezvládol počet návštevníkov – existujú tu záchytné parkoviská aj v mestečku Springdale, odkiaľ premávajú zadarmo shuttle autobusy k návštevníckemu centru a následne po samotnom parku. Tieto ďalšie parkoviská sú častokrát za poplatok.

Keď máme úspešne zaparkované, vezmeme si všetko potrebné z auta a ideme na zastávku shuttle autobusu. Pri návštevníckom centre sú aj toalety, kde si môžete načapovať vodu do fľaše. Nachádzajú sa tu aj suvenírové obchody a kaviareň. Všimneme si tu aj ľudí, ktorí majú na sebe vysoké topánky a v ruke palicu – tí idú brodiť rieku. 

Cesta kaňonom končí pri Chráme Sinawawa (Temple of Sinawava, čo je pomenovanie pre ducha kojota). Práve v tomto bode sa kaňon zužuje a ďalej pokračuje ako turistická trasa do The Narrows – Úžiny, kde má kaňon na niektorých miestach iba 6 metrov na šírku, no dosahuje výšku až 600 metrov. Táto trasa, ktorá vedie korytom rieky a vyžaduje si profesionálnu výbavu, je obľúbenou aktivitou najmä počas teplých letných dní. Medzi ďalšie obľúbené aktivity patrí cyklistika či jazda na koni.

V parku absolvujeme nenáročné prechádzky. Naše prvé kroky budú smerovať na zastávku s číslom 6 – Grotto. Zo zastávky sa vydáme po turistickom chodníku, ktorý nás navedie cez cestu a rieku Virgin a vydáme sa doľava po turistickom chodníku Kayenta Trail smerom na Lower/Upper Emerald Pools.

Počas tejto prechádzky sa nám naskytnú nádherné výhľady na kaňon Zion a kamene budú hrať všetkými farbami červenej. Na križovatke je jedno, či sa vydáme popod útes a menší vodopád alebo pôjdeme na útes ku Lower Emerald Pools, odkiaľ sa dá ešte odbehnúť ku Upper Emerald Pools. Oba chodníky sa ďalej stretávajú a dovedú nás k zastávke číslo 5 – Zion Lodge, kde si po túre môžeme dať zaslúženú desiatu a spraviť príjemný piknik. Nachádzajú sa tu aj toalety a v lodge sa dá kúpiť aj občerstvenie.

Prešli sme 3,7 km s prevýšením 247 metrov a trvalo nám to príjemným tempom približne hodinu a dvadsať minút.

Môžeme samozrejme ísť aj zo zastávky č. 5 na zastávku č. 6, treba ale rátať s vyšším prevýšením. Zo „šestky” na „päťku” ideme po prúde rieky.

Opäť nastúpime na shuttle bus – pozor, vznikajú tu dva rady – jeden na cestu smerom späť k návštevníckemu centru a druhý na cestu ďalej na koniec kaňonu.

Tentokrát sa odvezieme až na koniec – na zastávku číslo 9 – Temple of Sinawawa, kde si spravíme krátku prechádzku popri rieke až na koniec, kde sa kaňon zužuje a mnohí turisti začínajú brodiť rieku, kde ich na konci čaká pohľad na menší vodopád.

Prechádzka nám zaberie asi jednu hodinu, ideme tou istou cestou tam a späť, prejdeme približne 4,5 kilometra. Je to takmer po rovine – prevýšenie je iba 36 metrov.

Cestou môžeme stretnúť zvieratá – od chipmunkov, veveričiek po srnky. Toto miesto je také magické, že raz som tu s malou skupinkou najscestovanejších Slovákov dokonca videla svadbu!

V USA je to s vysokohorskou turistikou o niečo náročnejšie oproti tomu, na čo sme zvyknutí v Európe. V Amerike sa zvyčajne absolvujú nenáročné prechádzky v údoliach a na výstupy na vrcholy kopcov vám treba väčšinou povolenie – permit. Neskúšala by som sa len tak vybrať niekde na turistiku bez permitu – pravdepodobne vás niekde po ceste zastavia Park Rangers, ktorí vám vedia udeliť aj pokutu.

Ak by ste v národnom parku Zion chceli absolvovať náročnejšiu turistiku, odporúčam Angels Landing. Opäť ale potrebujete získať povolenie (permit), ktorý viete síce dostať dvomi spôsobmi, ale oba sú o náhode a šťastí – fungujú na princípe lotérie.

• Prvý sa volá Seasonal Lottery, čiže Sezónna lotéria. O toto povolenie treba žiadať niekoľko mesiacov vopred. Môžem zadať 7 preferencií na konkrétny dátum a čas túry a ak ma vyžrebujú, dostanem jeden z mojich preferovaných dátumov, nie viac. Ak chcem ísť napríklad v októbri, tak jesenná lotéria prebieha od 1. – 20. júla.
• Druhý je Day-before Lottery – žiada sa deň pred túrou, od polnoci do 15:00 a výsledok sa človek dozvie o 16:00.

Ide o skutočnú lotériu, počet povolení na deň sa mení podľa sezóny, dňa v týždni a časového slotu. Môže ísť až o 800 permitov denne. Polovica sa rozdáva v Seasonal Lottery a druhá časť v Day-before Lottery.

NPS uvádza, že mimo sviatkov a víkendov a hlavnej sezóny je úspešnosť aj 100 %, no počas najväčšej sezóny iba okolo 10 %.

Samotná túra na Angels Landing má 8,7 km tam a späť, prevýšenie 454 metrov a NPS uvádza priemerný čas okolo 4 hodín. Trasa začína zo zastávky číslo 6 – Grotto. Odtiaľ sa začne stúpať po West Rim Trail až sa dostaneme na Scout Lookout, čo je približne 3,6 km s prevýšením 305 metrov. Po tento pod nepotrebujeme povolenie. Tu začína tá najznámejšia časť. Posledných 800 metrov vedie po úzkom skalnom hrebeni, kde sú oceľové reťaze, ktorých sa treba pridŕžať. Chodník je miestami široký len niekoľko desiatok centimetrov a po stranách sú prudké spády.

Nadšení sa vrátime shuttle autobusom naspäť na záchytné parkovisko, odkiaľ sa vyberieme našim BUBO autom smerom k národnému parku Bryce. Pokiaľ máme ešte energiu a čas, môžeme sa staviť na krátkej prechádzke – Canyon Overlook Trail.

Hneď za tunelom, ktorý zlepšil prístupnosť medzi týmito dvoma obľúbenými národnými parkami, sa nachádza po ľavej strane parkovisko. Ak tam nenájdeme miesto, skúsime nájsť parkovanie vyššie.

Tento chodník nás zavedie na vyhliadku, odkiaľ sa nám naskytne krásny pohľad do kaňonu. Tam a späť je to približne 1,6 kilometra a celé nám to zaberie približne jednu hodinu. Treba mať ale pevnú obuv, tento chodník je technicky náročnejší od prechádzok, ktoré sme absolvovali počas dňa.

Vždy si treba skontrolovať otvorenosť jednotlivých chodníkov – niekedy bývajú uzavreté pre padajúce skaly, či zvýšený stav vody. Náročnosť chodníkov je variabilná – od naozaj jednoduchých po tie, ktoré vyžadujú profesionálne vybavenie a skúsenosti.