Geografia USA

Tento blog napísal cestovateľ, ktorý do Spojených štátov amerických cestuje už tri desaťročia. Za ten čas prešiel všetkých 50 štátov a aj väčšinu nezaradených území, ako sú Portoriko, Americké Panenské ostrovy, Guam či Americká Samoa. Tento blog je vlastníctvom BUBO a slúži našim klientom na lepšie pochopenie tretej najväčšej krajiny sveta podľa rozlohy. Veríme, že si utriedite svoje vedomosti a dozviete sa aj pikošky, ktoré sa dajú získať iba praxou – a tou je v tomto prípade cestovanie.

Spojené štáty americké sú obrovskou krajinou, rozlohou porovnateľnou s Čínou. Podľa toho, či rátate aj plochu jazier a pobrežných vôd, sú o trochu menšie alebo o trochu väčšie než Čínska ľudová republika.

USA sú vyše dvojnásobne väčšie než Európska únia a iba o trošku menšie – približne o rozlohu Nemecka – než celá geografická Európa vrátane európskej časti Ruska, od Portugalska až po Ural.

Spojené štáty americké sú treťou najväčšou krajinou na svete, čo sa týka rozlohy, ale aj treťou najväčšou z hľadiska počtu obyvateľov (po Indii a Číne). Krajina sa nachádza v Severnej Amerike, na západe ju ohraničuje Tichý oceán a na východe Atlantický oceán.

Hranice kontinentálnych USA sú jednoduché. Na severe susedia s Kanadou a na juhu s Mexikom. Hranica s Kanadou má 8891 kilometrov a je najdlhšou pozemnou hranicou medzi dvoma štátmi. No a potom sú tu posledné – najmladšie – štáty USA, a to Aljaška a Havaj. Autor tohto blogu aj tieto dva štáty pre vás prebrázdil krížom-krážom a ešte sa k nim vrátime.

Spojené štáty majú vysoké hory na západe, rozľahlú centrálnu nížinu a staré Apalačské pohorie na východe. Najnižší bod v krajine je v Death Valley (štát Kalifornia), ktorý leží 86 metrov pod úrovňou hladiny mora a najvyšší vrch je Denali (niekdajšia Mt. McKinley) vo výške 6 198 m n. m. (v štáte Aljaška). Obe tieto miesta viete zažiť aj na našich zájazdoch Západ USA či Aljaška, Yukon - volanie divočiny. 

Na západe krajiny dominuje pohorie Skalnaté vrchy, ktoré sa tiahne od Britskej Kolumbie v Kanade až po Nové Mexiko v USA. Spojené štáty sú obrovské a aj preto geografii venujeme samostatný blog.

Skalnaté hory sú približne štyrikrát dlhšie než Alpy a viac než trikrát dlhšie než Karpaty. Najvyšší vrch Skalnatých vrchov je Mount Elbert v štáte Colorado, ktorý dosahuje 4 401 m n. m. Najvyšší vrch Skalnatých hôr sa nachádza v blízkosti luxusného Aspenu, šestnásť kilometrov od najvyššie položeného mesta USA, Leadville a na výstup nepotrebujete žiaden permit. Aktuálne fotografie z Aspenu aj Leadville prikladáme do blogu.

Na východe krajiny dominuje Apalačské pohorie, ktorého najvyšší vrchol je Mount Mitchell v Severnej Karolíne s výškou 2 037 m n. m. National Park Great Smoky Mountains, nachádzajúci sa v Apalačských vrchoch na hranici Tenesee a Severnej Karolíny, je najnavštevovanejším národným parkom USA.

Great Plains, alebo vo voľnom preklade Veľké prérie, sú nekonečnou rovinou a ležia západne od rieky Mississippi a východne od Skalnatých hôr. Štáty ako napríklad Severná Dakota, Južná Dakota, Nebraska a Kansas majú percentuálne pokrytie stromami pod 5 percent na celom svojom území. Kedysi po prériách behali mnohomiliónové stáda bizónov, dnes sa tu pestuje veľká časť poľnohospodárskych produktov krajiny.

Sopky Spojených štátov amerických

• Najaktívnejšia sopka USA je Kīlauea na najväčšom Havajskom ostrove Big Island.
• Najväčšia sopka sveta (čo sa týka objemu) je Mauna Loa, ktorá je taktiež na Havaji a je aj aktívnym vulkánom.
• Najslávnejšia erupcia bola spôsobená sopkou so svätým menom Mount St. Helens. Na výstup potrebujete ťažko získateľný permit, no prikladáme vám fotografie, lebo autorovi blogu sa na vrchol krátera podarilo dostať.
• Najväčším vulkanickým systémom je Yellowstone, pri ktorom ide o supervulkán.
• Najvyššia sopka je Mount Rainier (4 392 m n. m.), ktorá je zároveň najnebezpečnejšia pre veľké mesto, konkrétne Seatlle. Na Mount Rainier bol zaznamenaný najväčší ročný úhrn snehu a to 1758 centimetrov a rekordom je dokonca 2850 cm počas zimy v roku 1971.

V Spojených štátoch rozlišujeme dve skupiny púští, a to teplé a chladné.

Štyri hlavné teplé púšte spoločne tvoria Severoamerickú púšť:

1. Great Basin
2. Mojave
3. Sonoran
4. Chihuahuan

Všetky štyri teplé púšte sa teda nachádzajú na západe alebo juhozápade Spojených štátov, pričom Sonorská a Chihuahuanská púšť zasahujú významnou časťou aj do Mexika. Za púšť sa pritom považujú oblasti, kde v priemere spadne menej ako 25 cm zrážok ročne.

Keď sa človek zamyslí nad pojmom púšť, môže sa mu vybaviť najmä pustá, piesočná krajina. Všetky štyri tieto regióny však túto predstavu výrazne spochybňujú. Nájdeme v nich vysoké hory, skalné útvary, kaňony, suché údolia aj rozsiahle pláne a neuveriteľnú rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov. Púšť v americkom juhozápade teda zďaleka neznamená iba piesok a horúčavu.

Chladné púšte sú:

• Thompson-Okanoganská plošina
• Kolumbijská plošina
• Snake River Plain
• Severná panva a pohorie
• Centrálna panva a pohorie
• Povodie Wyomingu
• Coloradská náhorná plošina
• Náhorná plošina Arizona/Nové Mexiko

Najteplejším je Phoenix v Arizone. Najchladnejšie je Fairbanks na Aljaške známy tým že tu býva americký  Santa Claus, ktorého klienti BUBO už desaťročia navštevujú.

No ak si odmyslíme Aljašku, najchladnejším mestom je Bismarck – hlavné mesto Severnej Dakoty, kde poslednú zimu namerali −39 °C. Severná Dakota je turisticky najmenej navštevovaným štátom USA, no my sme aj tento štát na objavných cestách prebrázdili krížom-krážom a vkladáme vám sem zopár fotografii z Bismarcku a z najväčšieho mesta Fargo. Áno, hlavné mesto severnej Dakoty – Bismarck – je pomenované po nemeckom kancelárovi a ten sa vraj urazil, že po ňom pomenovali takú dieru.

Fargo je pomenované po pánovi Williamovi Georgeovi Fargovi, zakladateľovi American expres a banky Wells Fargo, ktorý tu taktiež nikdy nebol.

Viac ako 7 % územia Spojených štátov tvorí voda. Ak by ste všetku tú vodu dali dokopy do jedného jazera, bolo by väčšie ako štát Texas, druhý najväčší štát po Aljaške.

Veľké jazerá

Najväčšie jazerá v Spojených štátoch tvoria skupinu nazývanú Veľké jazerá. Nachádzajú sa na severe USA, medzi Minnesotou a štátom New York. Piatimi Veľkými jazerami sú: Veľké (Superior), Ontárijské, Hurónske, Erijské a Michiganské jazero. Sú prepojené riekami a ďalšími, oveľa menšími jazerami v regióne Veľkých jazier a pokrývajú viac ako 243 000 km², hoci časť ich rozlohy sa nachádza v Kanade.

Autor tohto blogu, doktor Ľuboš Fellner, navštívil všetkých päť jazier a prikladá vám do blogu fotografie. Na Ontárijskom jazere leží Toronto. Na Erijskom jazere nájdeme Cleevland a Detroit. Na Michiganskom jazere ležia obrovské Chicago a Milwaukee, kde vznikol Harley-Davidson.

Michiganské jazero je spojené s Hurónskym jazerom na severe širokým Macinským prielivom, cez ktorý vedie unikátny most na takzvaný Horný polostrov (Upper Peninsula), ktorý je jednou z najodľahlejších častí USA.

Severnú hranicu Upper Peninsula tvorí Horné jazero – Lake Superior, ktoré je rozlohou najväčším sladkovodným jazerom na svete. Horné jazero je veľké približne ako Rakúsko. Bežne tu môžete vidieť vlny vysoké až 6 metrov, no boli tu zaznamenané aj vlny s výškou viac ako 9 metrov.

Z vyššie spomínaných jazier iba to Michiganské jazero leží celé v Spojených štátoch, ostatné štyri ležia na hranici s Kanadou.

Po Veľkých jazerách sú v Spojených štátoch významné aj tri ďalšie jazerá: Veľké soľné jazero v Utahu, jazero Iliamna na Aljaške a jazero Okeechobee na Floride. Jazero Okeechobee na Floride a jazero Iliamna na Aljaške sú sladkovodné jazerá, zatiaľ čo Veľké slané jazero je obrovské vnútrozemské jazero so slanou vodou.

Ide o pozostatok obrovského vnútrozemského slaného jazera s názvom Lake Bonneville, ktoré pokrývalo veľkú časť Arizony (dnešných štátov Nevady a Utahu). Po poslednej dobe ľadovej, približne pred 15 000 rokmi, sa výrazne zmenšilo a jeho pozostatkom je dnes Veľké slané jazero. Práve Veľké slané jazero spoločne s mestom Salt Lake City navštevujeme na našom zájazde Prírodné klenoty USA. 

Hlavné riečne systémy

Všetky riečne systémy na západ od Skalnatých hôr sa vlievajú do Tichého oceánu a všetky riečne systémy na východ od Skalnatých hôr sa vlievajú do Atlantického oceánu.

Na západe Spojených štátov amerických nájdeme dva hlavné riečne systémy – rieku Colorado na juhozápade USA a rieku Columbia na severozápade. Najdlhšou z veľkých riek západu USA je Colorado, ktorá preteká aj Grand Canyonom. Splavili sme ju!

Názov Colorado znamená zafarbený a rieku tak pomenovali prví španielski dobrodruhovia podľa jej červenej farby. Pramení v rovnomennom štáte Colorado v Skalnatých vrchoch a tečie na juhozápad cez Utah, stretáva sa s riekou Green River. Na svojej ceste vytvára aj dve umelé jazerá: Powell v južnom Utahu a jazero Mead neďaleko Las Vegas. Po ďalšom toku cez južnú Kaliforniu sa rieka Colorado po 2 335 kilometroch vlieva do Kalifornského zálivu.

Na východe USA je najväčším riečnym systémom rieka Mississippi, ktorú tvoria prítoky zo stredozápadu aj z východu USA.

Najväčším prítokom Mississippi je rieka Missouri, ktorá sa do nej vlieva nad mestom St. Louis. Práve tento horný tok Missouri a Mississippi popisuje vo svojich románoch Mark Twain. Zaujímavé je, že Missouri je dokonca o štyri kilometre dlhšia než samotná Mississippi.

Najväčším prítokom Mississippi podľa objemu vody je rieka Ohio. Vzniká priamo v centre mesta Pittsburgh a prináša do Mississippi polovicu vody. Ohio je preto veľmi dôležitou riekou východnej časti USA.

Ďalším zaujímavým faktom je, že povodie Mississippi odvádza vodu z 31 štátov USA.

Niektoré menšie riečne systémy, napríklad Rio Grande a rieka Hudson sú dôležité tiež, ale sú podstatne menšie ako Mississippi.

Inak pre zaujímavosť: práve po Mississippi kolonizovali americký kontinent Francúzi. Kým Briti zaberali územie od pobrežia, Francúzi sa rýchlo hýbali po riekach. Vytvorili obrovskú vnútrozemskú sieť, ktorou spojili Atlantik s Mexickým zálivom. Na kontinent vstúpili riekou Svätého Vavrinca, kde založili Quebec. Odtiaľ prešli do oblasti Veľkých jazier, kde postavili, napríklad, pevnosť Detroit.

Keď sa dostali do rieky Illinois, vplávali do mohutnej Mississippi, neďaleko sútoku s Missouri založili St. Louis a po toku Mississippi pokračovali tisíce kilometrov na juh až do delty, kde v roku 1718 založili Nový Orleans. Ovládli tak celý stred kontinentu a na juhu USA zanechali jedinečnú kreolskú kultúru.

Štyri rozlohou najväčšie národné parky sa nachádzajú na Aljaške. Potom nasledujú: NP Death Valley v Kalifornii, Yellowstone, Everglades a Grand Canyon. Najviac národných parkov sa nachádza v štáte Kalifornia (9), potom na Aljaške (8) a v Utahu (5).

A ktoré odporúčame my? Zo skúseností nás najviac očarili práve tie, ktoré marketingovo až také známe nie sú. Ak sa budete nachádzať v Utahu, určite nevynechajte národné parky Bryce, Zion a Arches. Úžasný je národný park Glacier na severe štátu Montana, Badlands v Južnej Dakote či národný park Olympia v štáte Washington. Autor vám z týchto parkov do blogu pridáva zopár svojich fotografií.

Na Floride jednoznačne Everglades, kde viete pozorovať aligátory vo svojom prirodzenom prostredí. Môžete to zažiť napríklad v rámci zájazdu z Quebecu do Miami, kde dokonale spoznáte východ USA vrátane veľkomiest New York a Washington či Niagarských vodopádov, ktoré zdieľa USA s Kanadou.

Ak chcete zažiť vysoké teploty a užiť si ruch mesta hriechu, spojte výlet do Las Vegas s návštevou NP Death Valley. Pre tých z vás, ktorí obľubujete prekonávať samých seba na kolmých stenách, bude zaujímavý NP Yosemite, ktorý je mekkou skalolezcov a miestom viacerých svetových rekordov. Okrem toho ponúka aj úžasný relax v rieke Merced.

A čo tak vidieť vulkán v plnej sile? Na havajskom ostrove Big Island viete zažiť dve aktívne sopky. Yellowstone je zasa parkom gejzírov, medveďov, úžasných farebných jazier a plání plných bizónov. A pokiaľ sa chystáte navštíviť legendárny Grand Canyon, najkrajšie výhľady sú z južnej strany od mesta Flagstaff.

Zatiaľ čo legislatívne sú všetky jednotky sústavy národných parkov považované za rovnocenné s rovnakým poslaním, národné parky sú vo všeobecnosti vyhľadávanejšie a poľovnícke a ťažobné aktivity sú v nich zakázané. Národné pamiatky sú na druhej strane často chránené aj pre svoj historický alebo archeologický význam.

Okrem národných parkov vieme v Spojených štátoch navštíviť viac ako 6 600 štátnych parkov. Najväčší rozdiel medzi štátnym parkom a národným parkom je riadiaci orgán, ktorý na ne dohliada. Štátne parky prevádzkujú vlády štátov a národné parky federálna vláda. Štátne parky tiež často ponúkajú viac vybavenia ako národné parky.

National Monuments – Národné pamiatky

V USA je vyhlásených 129 miest za národnú pamiatku. Väčšinu národných parkov a národných pamiatok spravuje NPS – National Park Service. Výhodou je to, že v národných parkoch spravovaných NPS to funguje skoro na vlas rovnako. Môžete sa teda spoľahnúť, že tam bude fungovať návštevnícke centrum spolu s občerstvením, toaletami, ubytovaním, fontánkou na čerstvú vodu a viacerými možnosťami turistických trás. Pripraviť sa ale treba aj na to, že na niektoré trasy je potrebné povolenie – permit. 

Prezident Theodore Roosevelt založil prvú národnú pamiatku, Devils Tower vo Wyomingu, 24. septembra 1906. Založil 18 národných pamiatok, hoci len deväť si stále zachováva toto označenie. Od začiatku programu vytvorilo na základe zákona o starožitnostiach, národné pamiatky osemnásť prezidentov; iba Richard Nixon, Ronald Reagan a George H. W. Bush nie.

Bill Clinton vytvoril 19 a rozšíril tri ďalšie. Jimmy Carter chránil rozsiahle časti Aljašky a vyhlásil 15 národných pamiatok, z ktorých niektoré boli neskôr povýšené na národné parky. Prezident Barack Obama vyhlásením vytvoril alebo rozšíril 34 národných pamiatok – najviac spomedzi všetkých prezidentov – s viac ako pol miliardou akrov verejnej pôdy a chránených vôd.

Známe národné pamiatky sú Canyon de Chelly v Arizone, Devil's Tower vo Wyomingu, Socha slobody v New Yorku, či Muir Woods v Kalifornii – iba kúsok od San Francisca.

Ide o posledné dva štáty, ktoré boli do Spojených štátov pribraté až v roku 1959. Aljašku kúpilo USA od Ruska, Havaj anektovalo po zvrhnutí domácej monarchie. Aljaška ako najväčší štát USA je známa svojimi extrémnymi horami, rozsiahlymi tundrami a tisíckami ľadovcov. Aljaška hraničí s Kanadou, a je obklopená Tichým, Severným ľadovým oceánom a Beringovým morom.

Je zaujímavé, že na Aljaške sa nachádza najzápadnejší bod USA, Cape Wrangell, a podľa niektorých geografických definícií aj najvýchodnejší bod USA – ostrov Semisopochnoi. Leží totiž tesne na západ od 180. poludníka. Ak teda Spojené štáty posudzujeme podľa polohy vzhľadom na 180. poludník, Semisopochnoi možno označiť za ich najvýchodnejší bod. Oba tieto geografické extrémy sa nachádzajú na Aleutských ostrovoch.

Opäť prikladáme fotografie a blog našim cestovateľom do USA pošleme aj do ich Whatsapp skupiny, aby ste si ich vedeli v pokoji poprezerať.

Havaj nie je jeden ostrov, ale 2 400 km dlhý reťazec 137 sopečných ostrovov, atolov a útesov v centrálnej časti Tichého oceánu. Najvyšším vrchom Havajských ostrovov je spiaca sopka Mauna Kea, ktorej nadmorská výška dosahuje 4 207 metrov. Ak však rátame aj horu pod hladinou mora, ide o najvyššiu horu sveta vyššiu než Mount Everest – Čumulangma. Na Mauna Kea vystúpili stovky klientov BUBO a dokážete to aj vy. Dôvod je ten, že na vrchol vedie asfaltová cesta.

Spojené štáty americké sú obrovskou krajinou a tým pádom sú extrémne rôznorodé. Je to jedna z tých krajín, ktorá sa nedá prejsť a pochopiť na jednej ceste, a preto sa sem odporúčame opäť vrátiť. BUBO desaťročia realizuje zájazdy aj do oblastí kam to iné cestovné kancelárie nerobia. Tým, že robíme najviac zájazdov, nám veci lepšie fungujú a vy uvidíte za rovnaký čas dvakrát toľko a hlavne zažijete trikrát toľko. Nehovoriac o super partii vzdelaných aktívnych ľudí, ktorí sa na naše náročné zájazdy hlásia.

Toto bola geografia v kocke. Komplexne ju pochopíte, ak budete cestovať po USA. Mestá Spojených štátov sú zaujímavé, ale tým najzaujímaveším, čo krajina ponúka, je príroda. Čo sa týka národných parkov, USA je úplne zaslúžene na prvom mieste.

Z Basecampu BUBO vám prajeme šťastné cesty. 365 dní v roku, 24 hodín denne sme s vami a staráme sa o to, aby bola vaša dovolenka tou najlepšou.

Prajem vám šťastné cesty!