Geografia a história USA

Od čias zámorských plavieb sa americký kontinent stal záujmom a domovom viacerých európskych osadníkov. Dodnes nás lákaju veľmestá na západe aj východe krajiny, rovnako tak nespútaná príroda Aljašky či Havaja. Čo všetko tvorí krajinu s rozlohou necelých 10 miliónov kilometrov štvorcových a aké historické udalosti tvorili dnešnú podobu jednej zo svetových veľmocí? Poďme si bližšie rozobrať krajinu, ktorú s obľubou už niekoľko rokov navštevujeme.

Spojené štáty sú viac ako dvakrát väčšie než Európska únia, majú vysoké hory na západe a rozľahlú centrálnu nížinu. Najnižší bod v krajine je v Death Valley (štát Kalifornia), ktorý je vo výške -86 metrov a najvyšší vrch je Denali (niekdajšia Mt. McKinley) vo výške 6 198 m n. m. (v štáte Aljaška). Obe tieto miesta viete zažit aj našich zájazdoch Západ USA či Aljaška, Yukon - volanie divočiny. 

Na západe krajiny dominuje pohorie Skalnaté vrchy, ktoré sa tiahne od Britskej Kolumbie v Kanade až po Nové Mexiko v USA. Najvyšší vrch Skalnatých vrchov je Mount Elbert v štáte Colorado, ktorý dosahuje 4 401 m n. m. Na východe krajiny dominuje Apalačské pohorie, ktorého najvyšší vrchol je Mount Mitchell v Severnej Karolíne s výškou 2 037 m n. m.

V Spojených štátoch rozlišujeme 2 skupiny púští - teplé a chladné.

Štyri hlavné teplé púšte spoločne tvoria Severoamerickú púšť. Každá z púští:

1. Great Basin
2. Mojave
3. Sonoran
4. Chihuahuan

sa nachádza na západe Spojených štátov, pričom posledné dve sa nachádzajú vo významných častiach Mexika. Sú kategorizované podľa toho, že tu padne v priemere menej ako 25 cm zrážok ročne. Keď sa človek zamyslí nad pojmom púšť, môže sa mu vybaviť pustá krajina. Všetky štyri tieto regióny však spochybňujú túto predstavu veľkolepou rozmanitosťou krajiny a rastlinných a živočíšnych druhov.

Chladné púšte sú:

• Thompson-Okanoganská plošina
• Kolumbijská plošina
• Snake River Plain
• Severná panva a pohorie
• Centrálna panva a pohorie
• Povodie Wyomingu
• Coloradská náhorná plošina
• Náhorná plošina Arizona/Nové Mexiko

Viac ako 7 % územia Spojených štátov tvorí voda. Ak by ste všetku tú vodu dali dokopy do jedného jazera, bolo by väčšie ako štát Texas.

Veľké jazerá

Najväčšie jazerá v Spojených štátoch tvoria skupinu nazývajúcu sa „Veľké jazerá“. Nachádza sa na severe USA, medzi Minnesotou a New Yorkom. Piatimi Veľkými jazerami sú: Veľké (Superior), Ontarijské, Hurónske, Erijské a Michiganské jazero. Sú prepojené riekami a inými oveľa menšími jazerami v „regióne Veľkých jazier“ a pokrývajú viac ako 243 000 km štvorcových povrchu, hoci časť z nich je technicky v Kanade.

Po Veľkých jazerách sú v Spojených štátoch tri významné aj iné jazerá: Veľké soľné jazero v Utahu, jazero Iliamna na Aljaške a jazero Okeechobee na Floride. Jazero Okeechobee na Floride a jazero Iliamna na Aljaške sú sladkovodné jazerá, zatiaľ čo Veľké slané jazero je obrovské vnútrozemské jazero so slanou vodou.

Ide o to, čo zostalo z obrovského vnútrozemského slaného jazera zvaného Lake Bonneville, ktoré pokrývalo veľkú časť Arizony, Nevady a Utahu a po poslednej dobe ľadovej, asi pred 15 000 rokmi, sa zmenšilo na veľkosť Veľkého soľného jazera. Práve Veľké soľné jazero spoločne s mestom Salt Lake City navštevujeme na našom zájazde Prírodné klenoty USA. 

Hlavné riečne systémy

Všetky riečne systémy na západ od Skalnatých hôr sa vlievajú do Tichého oceánu a všetky riečne systémy na východ od Skalnatých hôr sa vlievajú do Mexického zálivu alebo Atlantického oceánu. Rieky možno označovať ako „systémy“, pretože menšie potoky a rieky, nazývané prítoky, sa spájajú a vlievajú do čoraz väčších riek, až kým nevtečú do oceánu.

Na západe Spojených štátov amerických sú dva hlavné riečne systémy - rieka Colorado na juhozápade USA a rieka Columbia na severozápade. Najdlhšia z riek na západe USA je rieka Colorado. Jej tok sa začína v rovnomennom štáte, vedie na juhozápad cez Utah, stretáva sa s riekou Green River a pozdĺž cesty sa prehradzuje a vytvára jazero Powell v južnom Utahu a jazero Mead neďaleko Las Vegas. Po vinutí cez južnú Kaliforniu sa rieka Colorado vlieva do Kalifornského zálivu.

Na východe USA je najväčším riečnym systémom rieka Mississippi, ktorú tvoria prítoky zo stredozápadu aj z východu USA. Niektoré menšie riečne systémy, napríklad Rio Grande a rieka Hudson, existujú a sú dôležité tiež, ale sú podstatne menšie ako Mississippi.

Odpoveď je všade. Spojené štáty americké majú 63 národných parkov a prejsť všetky by si vyžadovalo určite viac ako jeden ľudský život. Nech ste ale v akejkoľvek časti krajiny, na výber máte z veľkého množstva národných pamiatok, lesov či parkov. Bol to práve John Muir, prezývaný Otec národných parkov, vďaka ktorému dostalo viacero území štatút národného parku.

Prvým vyhláseným národným parkom sa stal Yellowstone (1872). Nasledovali Yosemitský národný park a Národný park sekvojí z roku 1890. Štyri rozlohou najväčšie národné parky sa nachádzajú na Aljaške. Potom nasledujú NP Death Valley v Kalifornií, Yellowstone, Everglades a Grand Canyon. 

Najviac národných parkov sa nachádza v štáte Kalifornia (9), potom na Aljaške (8) a v Utahu (5).

A ktoré odporúčame my? Zo skúseností nás najviac očarili práve tie, ktoré marketingovo až také známe nie sú. Ak sa budete nachádzať v Utahu, určite nevynechajte národné parky Bryce, Zion a Arches. Na Floride jednoznačne Everglades, kde viete pozorovať aligátory vo svojom prirodzenom prostredí. Môžete to zažiť napríklad v rámci zájazdu z Quebecu do Miami, kde dokonale spoznáte východ USA vrátane veľkomiest New York a Washington či Niagarských vodopádov, ktoré zdieľa USA s Kanadou.

Ak chcete zažiť vysoké teploty a užiť si ruch mesta hriechu, spojte výlet do Las Vegas s návštevou NP Death Valley. Pre tých z vás, ktorí oblubujete prekonávať samých seba na kolmých stenách, bude zaujímavý NP Yosemite, ktorý je mekkou skalolezcov a miestom viacerých svetových rekordov. Okrem toho ponúka aj úžasný relax v rieke Merced.

A čo tak vidieť vulkán v plnej sile? Na havajskom ostrove Big Island viete zažiť dve aktívne sopky. Yellowstone je zasa parkom gejzírov, medveďov, úžasných farebných jazier a plání plných bizónov. A pokiaľ sa chystáte navštíviť legendárny Grand Canyon, najkrajšie výhľady sú z južnej strany od mesta Flagstaff.

Zatiaľ čo legislatívne sú všetky jednotky sústavy národných parkov považované za rovnocenné s rovnakým poslaním, národné parky sú vo všeobecnosti vyhľadávanejšie a poľovnícke a ťažobné aktivity sú v nich zakázané. Národné pamiatky sú na druhej strane často chránené aj pre svoj historický alebo archeologický význam.

Okrem národných parkov vieme v Spojených štátoch navštíviť viac ako 6 600 štátnych parkov. Najväčší rozdiel medzi štátnym parkom a národným parkom je riadiaci orgán, ktorý na ne dohliada. Štátne parky prevádzkujú vlády štátov a národné parky federálna vláda. Štátne parky tiež často ponúkajú viac vybavenia ako národné parky.

National Monuments - Národné pamiatky

V USA je vyhlásených 129 miest za národnú pamiatku. Väčšinu národných parkov a národných pamiatok spravuje NPS - National Park Service. Výhodou je to, že v národných parkoch spravovaných NPS to funguje skoro na vlas rovnako. Môžete sa teda spolahnúť, že tam bude fungovať návštevnícke centrum spolu s občerstvením, toaletami, ubytovaním, fontánkou na čerstvú vodu a viacerými možnosťami turistických trás. Pripraviť sa ale treba aj na to, že na niektoré trasy je potrebné povolenie - permit. 

Prezident Theodore Roosevelt založil prvú národnú pamiatku, Devils Tower vo Wyomingu, 24. septembra 1906. Založil 18 národných pamiatok, hoci len deväť si stále zachováva toto označenie. Od začiatku programu vytvorilo na základe zákona o starožitnostiach, národné pamiatky osemnásť prezidentov; iba Richard Nixon, Ronald Reagan a George H. W. Bush nie.

Bill Clinton vytvoril 19 a rozšíril tri ďalšie. Jimmy Carter chránil rozsiahle časti Aljašky a vyhlásil 15 národných pamiatok, z ktorých niektoré boli neskôr povýšené na národné parky. Prezident Barack Obama vyhlásením vytvoril alebo rozšíril 34 národných pamiatok - najviac spomedzi všetkých prezidentov - s viac ako pol miliardou akrov verejnej pôdy a chránených vôd.

Známe národné pamiatky sú Canyon de Chelly v Arizone, Devil's Tower vo Wyomingu, Socha slobody v New Yorku, či Muir Woods v Kalifornii - iba kúsok od San Francisca.

Po stáročia žili pôvodné národy na obrovskej ploche, ktorá sa stala Spojenými štátmi. Počnúc 16. storočím sa osadníci presťahovali z Európy do Nového sveta, založili kolónie a vysídlili tieto pôvodné národy.

Prieskumníci prišli zo Španielska v roku 1565 do St. Augustine na Floride a Briti sa vylodili v roku 1587, aby založili kolóniu v Roanoke, v dnešnej Virgínii. V roku 1606 bola založená ďalšia britská kolónia v meste Jamestown vo Virgínii. Odtiaľ Francúzi v roku 1608 vybudovali Quebec, potom Holanďania v roku 1609 založili kolóniu v dnešnom New Yorku (pôvodne New Amsterdam). Európania sa v priebehu niekoľkých nasledujúcich storočí naďalej usadzovali v Novom svete v čoraz väčšom počte.

Konflikt s domorodými Američanmi

Zatiaľ čo domorodí Američania odolávali európskym snahám získať pôdu a moc, boli často v presile a nemali také silné zbrane. Osadníci priniesli aj choroby, s ktorými sa domorodci predtým nestretli, a tieto choroby mali niekedy strašné následky. Epidémia v roku 1616 zabila odhadom 75 percent domorodých Američanov v regióne Nové Anglicko v Severnej Amerike.

Počas tejto doby často prepukli boje medzi osadníkmi a domorodými Američanmi, najmä keď si viac ľudí nárokovalo územie, kde žili domorodí Američania. Americká vláda podpísala od polovice 18. storočia do polovice 19. storočia takmer 400 mierových zmlúv, aby sa pokúsila ukázať, že chce mier s domorodými kmeňmi. Vláda však väčšinu týchto zmlúv nedodržala a dokonca vyslala vojenské jednotky, aby násilne „odstránili" domorodých Američanov z ich krajín.

Napríklad v roku 1830 prezident Andrew Jackson podpísal zákon o odstraňovaní Indiánov, ktorý udelil pôdu západne od rieky Mississippi indiánskym kmeňom, ktoré súhlasili s tým, že sa vzdajú svojich území. Ale to bolo v rozpore s inými zmluvami, ktoré podpísal s indiánskymi kmeňmi na juhovýchode. Malo to byť celé dobrovoľné, ale Jackson využil právne a vojenské opatrenia na elimináciu niekoľkých kmeňov z ich domoviny a počas svojho prezidentovania ukončil takmer 70 zmlúv.

Do polovice 19. storočia väčšinu indiánskych kmeňov zničili alebo presťahovali, aby žili na oveľa menších častiach pôdy na Stredozápade.

Vyhlásenie nezávislosti 

V roku 1776 kolonisti žijúci v oblasti Nového Anglicka v Novom svete vypracovali Deklaráciu nezávislosti - dokument, v ktorom sa de facto uvádzalo, že americké kolónie sú unavené z toho, že im vládne Veľká Británia (teraz nazývaná Spojené kráľovstvo). Osadníci bojovali – a vyhrali – svoju nezávislosť a vytvorili úniu štátov založenú na novej Ústave. Ale napriek tomu, že v Deklarácii nezávislosti sa uvádza, že „všetci ľudia sú si rovní“, nová krajina bola domovom miliónov zotročených ľudí.

Otroctvo v Spojených štátoch a Občianska vojna v 19. storočí

Zotročených Afričanov priviezli do Severnej Ameriky loďou už v roku 1619. Transatlantický obchod s otrokmi zaznamenal v priebehu niekoľkých nasledujúcich storočí viac ako 12,5 milióna ľudí unesených z Afriky a predaných v prístavoch po celej Amerike.

Do roku 1860 žili v krajine takmer štyri milióny zotročených ľudí. Väčšina pracovala na juhu, kde ich voľná práca umožnila rozkvet cukrovarníckeho, bavlnárskeho a tabakového priemyslu. Zotročení ľudia dokonca postavili Biely dom a budovu Kapitolu vo Washingtone.

Keď sa Abraham Lincoln stal prezidentom v roku 1861, národ sa už viac ako sto rokov hádal o zotročení ľudí a o práve každého štátu to dovoliť. Lincoln chcel skoncovať s otroctvom. Mnoho ľudí v severných štátoch s ním súhlasilo, niektorí ľudia v južných štátoch sa však spoliehali na zotročených ľudí pri obrábaní svojich plodín a nechceli, aby otroctvo skončilo. Nakoniec vytvorilo 11 južných štátov Konfederované štáty Ameriky, aby sa postavili proti 23 severným štátom, ktoré zostali v Únii. Občianska vojna sa začala 12. apríla 1861.

Vojnu viedli abolicionisti alebo ľudia, ktorí chceli skoncovať s otroctvom, a pre-otrokárskou Konfederáciou. Zotročení ľudia neboli oslobodení, kým Lincoln v roku 1863, uprostred vojny, nepredniesol svoj slávny prejav Proklamácie emancipácie. O dva roky neskôr sa občianska vojna skončila víťazstvom Únie.

V tom istom roku schválenie 13. dodatku oficiálne zrušilo prax otroctva a ukončilo takmer 250 rokov otroctva v krajine. Rasizmus to však nezastavilo. Bývalí zotročení ľudia – ako aj ich potomkovia – zápasili s diskrimináciou a afroamerickí hrdinovia dnes stále bojujú za rovnosť.

Pokrok (a vojny) v 20. storočí

Po občianskej vojne Spojené štáty pokračovali v expanzii na západ až do roku 1890, kedy americká vláda vyhlásila Západ za úplne preskúmaný. Počas tohto obdobia expanzie populácia vzrástla z približne piatich miliónov ľudí v roku 1800 na takmer 80 miliónov obyvateľov v roku 1900.

Do veľkej miery ovplyvnila krajinu aj Zlatá horúčka v polovici 19. storočia, následkom ktorej vzrásli na počte obyvateľov viaceré mestá na západe krajiny, ako sú Los Angeles a San Francisco. Viac sa o vplyve Zlatej horúčky viete dočítať vo fóre Stručná história Kalifornie. 

Začiatok 20. storočia bol v Spojených štátoch obdobím pokroku. Čiastočne to bolo pre počet prisťahovalcov prichádzajúcich do krajiny, ktorí hľadali príležitosť. V rokoch 1900 až 1915 prišlo do Spojených štátov 15 miliónov prisťahovalcov z krajín ako Taliansko, Rusko a Poľsko.

Progresívna éra

Progresívna éra odštartovala reformnú tradíciu, ktorá je odvtedy prítomná v americkej spoločnosti. Monopoly boli rozdelené kvôli porušeniu federálneho zákona. Vzniklo mnoho odborových zväzov, obchodných skupín, profesijných, občianskych a náboženských združení. Zlepšili životy jednotlivcov a komunít.

Lídri progresívnej éry pracovali na rade prekrývajúcich sa otázok, ktoré charakterizovali dobu, a to vrátane pracovných práv, volebného práva žien, ekonomických reforiem, ochrany životného prostredia a blahobytu chudobných - vrátane chudobných prisťahovalcov.

Medzi progresívnych národných politických lídrov patrili republikáni Theodore Roosevelt, Robert M. La Follette a Charles Evans Hughes. Tiež demokrati William Jennings Bryan, Woodrow Wilson a Al Smith. Mimo vlády boli vplyvnými reformátormi Jane Addams, Grace Abbott, Edith Abbott a Sophonisba Breckinridge.

Spojené štáty počas prvej svetovej vojny

Za prezidenta Woodrowa Wilsona zostali Spojené štáty neutrálne až do roku 1917 a potom vstúpili do vojny na strane Spojeneckých mocností (Spojeného kráľovstva, Francúzska a Ruska). 

Američania pomohli Britskému impériu, francúzskym a portugalským silám poraziť a odvrátiť silnú záverečnú nemeckú ofenzívu (jarná ofenzíva z marca do júla 1918) a, čo je najdôležitejšie, Američania zohrali úlohu v záverečnej ofenzíve Spojencov (stodňová ofenzíva august až november). Prílev nových a čerstvých amerických jednotiek výrazne posilnil strategickú pozíciu Spojencov a zvýšil morálku. Tí dosiahli víťazstvo nad Nemeckou ríšou 11. novembra 1918 po tom, čo sa nemecká morálka zrútila doma aj na bojisku.

Skúsenosti z prvej svetovej vojny mali veľký vplyv na domácu politiku, kultúru a spoločnosť USA.

Búrlivé dvadsiate roky

Po prvej svetovej vojne vyhral americké volby Warren G. Harding so sloganom "return to normalcy" for the United States, čiže sľuboval prinavrátenie sa k normálnemu bezvojnovému životu. Dvadsiate roky sa vyznačovali rozvojom a používaním automobilov, telefónov, filmov, rádií a elektrických spotrebičov v životoch miliónov ľudí v západnom svete. Letectvo sa vďaka rýchlemu rastu čoskoro stalo biznisom. Národy zaznamenali rýchly priemyselný a ekonomický rast, zrýchlili spotrebiteľský dopyt a zaviedli významné nové trendy v životnom štýle a kultúre. V mnohých veľkých demokratických štátoch získali ženy volebné právo.

Prvýkrát žilo viac Američanov v mestách ako na farmách. Celkové bohatstvo krajiny sa medzi rokmi 1920 a 1929 viac ako zdvojnásobilo a hrubý národný produkt sa od roku 1922 do roku 1929 zvýšil o 40 percent.

Túto éru ukončil krach na Wall Street v októbri roku 1929, čo spustilo veľkú hospodársku krízu.

Veľká depresia v Spojených štátoch

V Spojených štátoch sa Veľká hospodárska kríza začala pádom na Wall Street v októbri 1929 a potom sa rozšírila do celého sveta. Najhoršia situácia nastala v rokoch 1931 až 1933, kedy miera nezamestnanosti dosiahla 24,9 %. Krach na burze znamenal začiatok desaťročia vysokej nezamestnanosti, chudoby, nízkych ziskov, deflácie, klesajúcich príjmov poľnohospodárskych podnikov a stratených príležitostí na ekonomický rast, ako aj na osobný pokrok. Celkovo došlo k všeobecnej strate dôvery v ekonomickú budúcnosť. 

Hospodárska kríza spôsobila v Amerike veľké politické zmeny. Tri roky po jej vypuknutí prezident Herbert Hoover, všeobecne obviňovaný z toho, že nerobil dosť pre boj proti kríze, prehral voľby v roku 1932 s Franklinom Delano Rooseveltom, a to drvivo.

Rooseveltov plán hospodárskej obnovy, New Dea, zaviedol bezprecedentné programy pomoci, obnovy a reformy a priniesol zásadné preskupenie politiky s dominantným liberalizmom a konzervativizmom na ústupe až do roku 1938. Roosevelt priniesol masívne stavebné projekty, aby sa pokúsil naštartovať ekonomiku a vyriešiť krízu nezamestnanosti.

Spojené štáty v druhej svetovej vojne

USA vstúpili do vojny v roku 1941 po japonskom útoku na ich základňu Pearl Harbor na Havaji. Milióny mužov a žien vstúpili do vojenskej služby a videli časti sveta, ktoré by inak pravdepodobne nikdy nevideli. Americká vojnová produkcia – jej schopnosť vychrliť ohromujúce množstvo bombardérov, tankov a vojnových lodí – bola možno kľúčovým faktorom, ktorý vyhral vojnu. Historici poukazujú na to, že americké továrne vyrobili viac lietadiel ako všetky ostatné veľké vojnové mocnosti dohromady.

Keď druhá svetová vojna skončila, Spojené štáty boli v lepšej ekonomickej kondícii ako ktorákoľvek iná krajina na svete. Dokonca aj 300 000 bojových úmrtí, ktoré utrpeli Američania, bolo čísko, ktoré bledlo v porovnaní s akýmkoľvek iným veľkým štátom zapojeným do vojny.

Stavajúc na ekonomickej základni, ktorá zostala po vojne, sa americká spoločnosť v povojnových rokoch stala bohatšou, než si väčšina Američanov dokázala predstaviť vo svojich najdivokejších snoch pred vojnou alebo počas nej.

Studená vojna

V roku 1948 sa objavila nová forma medzinárodného napätia – studená vojna – medzi Spojenými štátmi a ich spojencami a Sovietskym zväzom a jeho spojencami. Termín studená vojna sa používa preto, lebo medzi týmito dvoma superveľmocami neprebiehali žiadne rozsiahle boje priamo, ale každá z nich podporovala protichodné strany vo veľkých regionálnych konfliktoch známych ako zástupné vojny.

Konflikt bol založený na ideologickom a geopolitickom boji o globálny vplyv týchto dvoch superveľmocí po ich dočasnom spojenectve a víťazstve proti nacistickému Nemecku a cisárskemu Japonsku v roku 1945. Okrem vývoja jadrového arzenálu a konvenčného vojenského nasadenia bol boj o dominanciu vyjadrený aj nepriamymi prostriedkami, ako sú psychologická vojna, propagandistické kampane, špionáž, ďalekosiahle embargá, rivalita na športových podujatiach a technologické súťaže ako napríklad Space Race.

Obdobie občianskych práv

Hnutie za občianske práva bolo bojom za sociálnu spravodlivosť, ktorý sa odohrával hlavne počas 50. a 60. rokov 20. storočia, aby Američania čiernej pleti získali rovnaké práva podľa zákona v Spojených štátoch. Hnutie za občianske práva dosiahlo svoj vrchol 28. augusta 1963, keď sa 250 000 černochov a belochov zhromaždilo v Lincolnovom pamätníku na pochode vo Washingtone za prácu a slobodu, ktorý zahŕňal požiadavku na schválenie zmysluplných zákonov o občianskych právach.

Martin Luther King, Jr. predniesol svoj slávny prejav I Have a Dream. Zákon o občianskych právach z roku 1964 Afroameričanom zabezpečil rovnaký prístup k reštauráciám, doprave a ďalším verejným zariadeniam. Umožnil černochom, ženám a iným menšinám prelomiť bariéry na pracovisku.

Reaganova éra

Reaganova éra alebo Reaganov vek je periodizácia nedávnej americkej histórie, ktorú používajú historici a politickí pozorovatelia, aby zdôraznili, že konzervatívna „Reaganova revolúcia“ vedená prezidentom Ronaldom Reaganom vo vnútornej a zahraničnej politike mala trvalý vplyv. 

Po nástupe do úradu Reagan tvrdil, že Spojené štáty čelia hroznej kríze a že najlepším spôsobom, ako túto krízu vyriešiť, sú konzervatívne reformy. V auguste 1981 Reagan podpísal zákon o dani z hospodárskeho oživenia z roku 1981, ktorý uzákonil 27 % plošné zníženie federálnej dane z príjmu počas troch rokov, ako aj samostatný návrh zákona, ktorý znížil federálne výdavky, najmä v programoch proti chudobe.

Reaganova éra sa zhoduje s prezidentovaním Reagana a v obšírnejších definíciách s prezidentmi Geralda Forda, Jimmyho Cartera, Georgea H. W. Busha, Billa Clintona, Georgea W. Busha, Baracka Obamu, Donalda Trumpa a Joea Bidena.

Spojené štáty tak, ako ich poznáme dnes, milujeme. Príroda a mestá krajiny majú stále čo ponúknuť aj najnáročnejšiemu cestovateľovi, a to v ktoromkoľvek kúte krajiny. Najkrajšie kaňony na západe a stredozápade, jazerá severu či pláže Floridy a veľkomestá severovýchodu... Každý si tu nájde to svoje, či už na aktívne a luxusné poznávanie, ale aj dokonalý relax. Neváhajte a spoznajte USA s BUBO!