Panamá Viejo a piráti z Karibiku

Dejiny Panamy sú nerozlučne spojené so španielskymi objavmi a pirátskymi útokmi. Keď janovský moreplavec Krištof Kolumbus v službách kráľovnej Isabelly Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho zabral pre španielsku korunu neprebádané územie na západe, nikto ešte nevedel, že objavil nový kontinent. O dva roky neskôr si dve európske veľmoci zmluvou z Tordesillas rozdelili svet na dve časti - Španieli získali všetko na západ od 46 stupňa a 37 minút západnej dĺžky a Portugalci zase územie na východe od určeného poludníka. Panama sa tak dostala pod vplyv Španielov. Ako však uvidíme, nie všetky európske štáty rešpektovali pápežom uzavretú zmluvu a boli to hlavne Angličania, Francúzi a Holanďania, kto si brúsil zuby na španielske zlato.

Prví ľudia sa dostali na územie Panamy približne pred 22-20 tisíc rokmi. Prišli zo Severnej Ameriky, kam sa dostali z Ázie cez Beringov prieliv a venovali sa rybolovu a loveniu divých zvierat. Poľnohospodárstvo sa na území Panamy objavilo približne pred 4500 až 3000 rokmi a rozšírilo sa z dnešnej Kolumbie. Poľnohospodári pestovali tabak, fazuľu a kukuricu- plodiny, ktoré sa tu pestujú aj dnes. Posledná veľká migračná vlnu z čias pred príchodom Európanov sa odohrala medzi rokmi 500 a 1000 nášho letopočtu. S príchodom nových obyvateľov, ktorí doniesli do regiónu metalurgiu zlata, nastal v Paname kultúrny rozmach. Neexistovala však politická moc, ktorá by zjednotila celé územie dnešnej Panamy. Namiesto toho existovalo asi 30 kasikov- kmeňových náčelníkov, ktorí sídlili v dedinách a ovládali ich okolie. Prvé dokázané osídlenie tu existovalo pred 1500 rokmi a nachádzala sa tu veľká osada, ktorej obyvatelia sa živili rybolovom a poľnohospodárstvom. Jej obyvatelia rozprávali jazykom Cueva a samotný názov Panama má pôvod v tomto indiánskom jazyku. Keď do Panamy prišli Španieli, zakladateľ "španielskej" Panamy, Pedro Arias si do svojho denníka poznamenal, že náčelníkom dediny bol Cotí, „ktorý sa preslávil výrobou zlatých predmetov“. Takýto náčelník mohol ovládať až 80 okolitých dedín, ktoré mu pravidelne odvádzali tribút. Indiáni žili v kruhových domoch s priemerom 3-4 metre a okrem zlatých predmetov vyrábali krásne zdobenú keramiku. Svojich mŕtvych pochovávali do hrobov, avšak ako si zapísali Španieli: „V dome kasika Comogre viseli v jednej miestnosti mumifikované telá jeho predkov, o ktoré sa všetci dôkladne starali a prejavovali im úctu, aká im prislúchala. Mŕtvi mali na sebe zlatú masku ozdobenú drahými kameňmi.“ Ako teda môžeme vidieť, pôvodní obyvatelia Panamy mali rozvinutú kultúru, aj keď Európanom mohli niektoré ich zvyky pripadať zvláštne.

Prvý Európan, ktorý sa dostal na územie dnešnej Panamy bol Rodrigo de Bastidas, ktorý sem prišiel v roku 1501. O rok neskôr pristál v Paname aj Krištof Kolumbus, ktorý pravdepodobne nakrátko založil osadu Santa María de Belén. Kolumbus počítal s tým, že posádka jeho lode si v osade oddýchne, avšak kvôli útokom indiánov vyrazili všetci členovia posádky po krátkom čase naspäť na more. Španieli nazývali pevninskú časť strednej Ameriky, ktorej súčasťou bola aj Panama, Tierra Firme. Neskôr vytvorili dva samostatné celky, ktoré sa nazývali Nová Andalúzia (Kolumbia) a Zlatá Kastília- Castilla del Oro (Panama). Noví usadlíci začali postupne kolonizovať územia a založili osadu Nombre de Dios. Neskôr ju však opustili a založili ďalšiu osadu - Santa Maria la Antigua de Darién, ktorá sa nachádza na území dnešnej Kolumbie a kde získal veľkú moc Vasco Núñez de Balboa. Balboa bol pomerne obľúbený medzi Španielmi aj medzi indiánmi na území Panamy. Oženil sa s dcérou jedného s kasikov a od jej príbuzných sa dozvedel o „veľkom mori“ na juhu a bohatej ríši na jeho pobreží. V roku 1513 vyrazil so 150 vojakmi na expedíciu cez Panamskú šiju a podarilo sa mu prísť až k Tichému oceánu, pričom cestou získal od Indiánov bohatú korisť v podobe perál a zlata. Zlato však lákalo menej úspešných ľudí, ktorí Balboovi závideli jeho úspechy a očierňovali ho pred samotným panovníkom. Kráľ Ferdinand II. sa preto rozhodol, že novým guvernérom Panamy sa stane šľachtic židovského pôvodu Pedro Arias de Ávila, prezývaný Pedrarias Dávila. K úspešnému guvernérovi a objaviteľovi vernému korune, Balboovi, bol osud veľmi krutý a po krivom obvinený zo zrady ho nechal Ávila v roku 1519 popraviť.  

Pedro Arias de Ávila sa síce zákerne zbavil Balbou, avšak v dejinách Panamy má svoje pevné miesto. 15. augusta v roku 1519 na mieste starej indiánskej dediny založil novú španielsku osadu, ktorú pomenoval Panama. Osada bola postavená na kopci a jej okolie bolo rozdelené medzi 400 prvých prisťahovalcov. O dva roky neskôr dostala osada titul mesta a vlastný erb a Panama sa tak stala hlavným mestom Panamskej šije, v ktorej sídlil samotný guvernér. Centrum mesta sa nachádzalo na hlavnom námestí, čo nebolo v prístavných mestách zvykom, keďže mestá sa v Amerike stavali v okolí prístavov. Najstaršie stavby v meste boli drevené a až neskôr sa začali stavať kamenné a murované. Pôvodne sa počítalo aj s výstavbou pevnosti, ktorá by mesto chránila pred útokmi pirátov, avšak k jej výstavbe nikdy nedošlo. Význam Panamy začal narastať po tom, čo sa conquistadorovi (dobyvateľovi) Franciscovi Pizzarovi podarilo dobyť ríšu Inkov v Peru. Pizzaro získal obrovské množstvo zlata a striebra, ktoré sa začalo z Južnej Ameriky prepravovať do Španielska cez „Kráľovskú cestu - Camino Real“, ktorá spájala Tichý a Atlantický oceán. Drahé kovy sa v Peru naložili na lode, dopravili do Panamy, kde sa na somároch previezli po Kráľovskej ceste z Panamy do mesta Nombre de Dios, odkiaľ sa zase  naložili na lode a odviezli do Španielska. Španieli tak rozprávkovo bohatli a ich bohatstvo začalo lákať aj iné európske národy.

Keďže Francúzi, Holanďania a Angličania mali zakázané plaviť sa do španielskych prístavov, začali prepadávať španielske lode prevážajúce zlato a striebro. Piráti útočili nielen na lode, ale aj na mestá, ktoré boli často veľmi dobre chránené. Francis Drake, ktorý ako prvý Angličan a druhý kapitán na svete oboplával svet, zaútočil na kráľovskú cestu Camino Real a vypálil mestečko Nombre de Dios, ktoré sa po útoku už nikdy úplne nespamätalo. Drake zomrel na dyzentériu a jeho posádka ho pochovala v Karibskom mori pri pobreží Panamy. Novým terminálom Kráľovskej cesty sa po vypálení Nombre de Dios stalo mesto Porto Bello, ktoré vďaka svojmu opevneniu vzdorovalo pirátom takmer štvrť storočie. V roku 1668 zaútočil na karibské mesto pirát Henry Morgan. Morgan vyplienil Puerto Bello, kde získal korisť, ktorá mu umožnila pokračovať v prepadávaní ďalších španielskych miest a následne mu za obeť padlo aj Maracaibo v dnešnej Venezuele, ktoré bolo považované za nedobytnú pevnosť. Ako ďalšiu korisť si obávaný pirát vyhliadol Panamu na pobreží Tichého oceánu. Útok na mesto prebiehal nasledovne:

19. január 1671

Piráti sa pod Morganovým velením vydali na cestu k Paname z Karibiku z pevnosti San Lorenzo.

22. január 1671 

Piráti prišli k španielskej barikáde na ceste nazývanej Barro Colorado. Posádka barikády bola porazená ale informovala obyvateľov Panamy o blížiacom sa útoku.

27. január 1671

Morganovi muži sa utáborili na kopci neďaleko mesta.

28. január 1671

Začína sa bitka o mesto. Piráti prichádzajúci z Karibiku zaútočili v 4 skupinách, ktoré mali všetky po 300 mužov. Veliteľ mesta, Juan Pérez de Guzmán má k dispozícii 1200 pešiakov a približne 400 jazdcov. Obrancovia však majú len 600 palných zbraní a španielska jazda je zničená po salvách vystrelených pirátmi. Domobrana nedokáže dlho odolávať pirátom a po pár hodinách je porazená. Mesto začína horieť a obrancovia utekajú hasiť svoje domy. Pomáhajú im aj piráti, ktorí však chcú zachrániť lup. Mesto je však vypálené a jeho osud spečatený.

Stará Panamá nebola už nikdy obnovená a po jej vypálení sa miestokráľ v Peru rozhodol, že založí nové mesto na lepšie chránenom polostrove. Práve tam sa nachádza „druhá stará“ Panamá, nazývaná Casco Viejo. Casco Viejo láka viac turistov ako Panamá Viejo, ktorá sa však kvôli svojmu významu dostala na prestížny zoznam UNESCO.

Ak si chcete pozrieť ruiny starého mesta, odvezte sa ku nim taxíkom. Keď si kúpite lístok, choďte pár metrov po vyznačenom chodníku až kým neprídete k malej zastávke, odkiaľ Vás k ruinám mesta odvezie golfový vozík. Kto chce, môže trasu za pár minút absolvovať aj pešo. Vozík vysadí cestujúcich pri vstupe do múzea, v ktorom sa dozviete všetko o výstavbe mesta a jeho pôvodných obyvateľoch. Keď si pozriete múzeum, môžete sa bezstarostne prechádzať medzi mnohými ruinami. Určite nevynechajte výstup na vežu, ktorá bola súčasťou katedrály. Budete z nej mať nádherný výhľad na stovky rokov staré stavby ale aj na moderné mrakodrapy dnešnej Panamy. Celá prehliadka zaberie približne dve hodiny a po nej si môžete ísť vychutnať o niečo mladšie Casco Viejo s perfektnou atmosférou a dobrými reštauráciami, vzdialené len pár kilometrov. Ak si budete chcieť večer v bare pripiť na statočných obrancov Panamy, pripite si domácim rumom Abuelo. Captain Morgan tu nie je veľmi obľúbený.

Prečítajte si náš blog z Panamy plný základných informácii z tejto krásnej krajiny a ak by ste chceli vyraziť na cestu, pozrite si náš zájazd do Panamy, kde ulovíte množstvo panamských zážitkov!