Zelená púšť – plantáže palmy olejovej v juhovýchodnej Ázii

Zelená púšť – plantáže palmy olejovej v juhovýchodnej Ázii

Rozdiel medzi pralesom a plantážou je ten, že na plantáži nie sú schopné prežiť takmer žiadne zvieratá, takže z hľadiska biodiverzity je palmová plantáž to isté ako púšť aj napriek tomu, že je plná zelenej farby. Paradoxné na tom celom je, že sme to my, konzumenti palmového oleja, ktorí nevedomky poháňame túto konverziu pralesa na palmové plantáže.

Dôležitý dokument #

Zelená púšť – znie to ako oxymoron, no autor rovnomenného dokumentárneho filmu Michal Gálik v rozhovore pre Enviromagazín hovorí, že zelenými púšťami sú monokultúrne plantáže palmy olejovej v juhovýchodnej Ázii, ktoré postupne nahrádzajú čoraz väčšie plochy pôvodného primárneho dažďového pralesa. 

Musíme si uvedomiť, že naše vlastné rozhodnutia, spôsob života a spotrebiteľské návyky môžu ovplyvniť život ľudí a živočíchov aj na druhom konci sveta. Chcem sa Michalovi Gálikovi poďakovať za jeho prácu na filme, ktorý vznikal bez sponzorskej podpory a profesionálneho štábu a za všetok jeho čas, ktorý investoval do tohto diela a zvýšil tak povedomie o tomto probléme, ktorý sa týka nás všetkých.

Vzácna biodiverzita #

Presuňme sa na ostrov Borneo, o ktorý sa delia štáty Malajzia, Indonézia a Brunej. Rozorať jeden hektár stepi na Ukrajine, kde je relatívne nízka biodiverzita, nie je to isté, ako keď vyklčujete jeden hektár tropického lesa na Borneu s množstvom unikátnych endemitov. Takto nejako to zhrnul ekológ Tomáš Derka z Univerzity Komenského, ktorý nám pripomína, že palmový olej sa pestuje v biologicky najcennejších oblastiach s najväčšou diverzitou. Na Borneu môžeme nájsť na 100 hektároch 3200 druhov rastlín a na 0,5 km² tropických dažďových lesov môžeme nájsť viac druhov stromov ako v Európe spolu so Severnou Amerikou.

Borneo je tretí najväčší ostrov sveta a jedno z posledných miest planéty, kde ešte môžeme nájsť nedotknuté dažďové pralesy.

Poloha na rovníku medzi Indickým a Tichým oceánom dala prírode možnosť dorásť do krásnych a rozmanitých foriem, ktoré inde nenájdeme. V porovnaní s inými miestami na zemi je známe svojou biodiverzitou – čiže rozmanitosťou druhov, čím sa stalo centrom evolúcie mnoho endemických a podivuhodných foriem živočíchov a rastlín. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) je v dôsledku biznisu s palmovým olejom v ohrození 193 druhov živočíchov, medzi nimi orangutany, gibony a tigre. Najmenšia veverička na svete, ktorá je maličká ako myš, ale aj veverica obrovská, väčšia ako mačka, lietajúce veverice, sladkovodné delfíny, varany, najväčší mravec, trpasličí slon či najmenší medveď na svete (cicavce sa na Borneu vyvinuli menšie, aby sa mohli lepšie pohybovať v pralese).

Orangutany trpia stratou svojho prirodzeného habitátu
Foto: WWF – World Wild Life

Skutočným symbolom Bornea je pozoruhodný strapatý tvor zvaný lesný človek – orang hutan, čo v malajčine a indonézčine doslova znamená ľudia lesa.

Orangutany sú silné a inteligentné tvory žijúce samotárskym životom. Veľké ľudoopy s dlhou červenohnedou srsťou, najväčšie cicavce žijúce na stromoch, patria medzi najinteligentnejšie primáty. Bolo zistené, že dokážu vyhodnotiť, či miera vynaloženého úsilia stojí za následný zisk, pričom sa jedná o prvého tvora okrem človeka, u ktorého bolo toto správanie zistené. Zaznamenané boli dokonca prípady výroby nástrojov využívaných na získavanie potravy. V dôsledku budovania plantáží paliem olejových bolo stratených mnoho prirodzených domovov orangutanov. Dopad zmien je na tieto zvieratá obrovský.

Tropický les je bujný, ale taktiež krehký #

Väčšina ľudí na Borneu žije stále tradičným, neuponáhľaným spôsobom života v tesnej závislosti na prírode. Sú odkázaní na to, čo si sami vypestujú alebo ulovia. Pôvodné obyvateľstvo však bolo kedysi na lese závislé úplne, poznali ho, orientovali sa v ňom, les ich živil, obmedzoval a naučili sa ho využívať bez toho, aby ho museli ničiť. Súčasnosť je však iná.

Najtypickejším obrazom súčasnej bornejskej krajiny nie je les, ale nekonečné rady paliem, čím sa rozprávková predstava o nedotknutom tropickom ostrove rozpadá. Zoológ a ochranca prírody na Borneu Stanislav Lhota hovorí, že palma olejová pochádza z rovníkovej Afriky, kde sa pestovala už od staroveku, ale nikdy nie vo väčšom meradle, čo sa zmenilo koncom 20. storočia práve v Malajzii, Indonézii a Thajsku. Dnes je palmový olej najobchodovanejší olej na svete a zároveň hlavná príčina odlesňovania v týchto dvoch krajinách, ktoré produkujú podstatnú väčšinu svetovej produkcie. Mimoriadna expanzia produkcie palmového oleja je spôsobená obrovským dopytom. Bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali sme jeho konzumentmi aj my, pretože odhad hovorí, že na pultoch európskych supermarketov zhruba polovica balených výrobkov obsahuje palmový olej. Sušienky, oplátky, čipsy, margarín, zmrzlina, krmivo pre zvieratá, kozmetika, ako šampóny, aviváže, mydlá, krémy, rúže a asi najväčšia hrozba - biopalivá.

Bornejské pralesy patria k najstarším na planéte. Príroda v Malajzii a Indonézii dnes čelí najväčšej hrozbe za celú dobu svojej existencie. Ešte pred sto rokmi tvoril povrch Bornea jeden nepretržitý prales. Od tej doby však rýchlym tempom prebieha drastické odlesňovanie, pričom dnes vo väčšej miere ako kedykoľvek pred tým. Z miest, ktoré kedysi hýrili životom sa stáva zelená púšť. V roku 2012 autori odhadovali, že pri vtedajšom tempe odlesňovania môže do roku 2022 zmiznúť až 98% nížinných dažďových pralesov na Borneu.

Bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali sme jeho konzumentmi aj my, pretože odhad hovorí, že na pultoch európskych supermarketov zhruba polovica balených výrobkov obsahuje palmový olej.

Neudržateľný neobnoviteľný zdroj #

V súčasnej dobe sa presadzuje argument, že palmový olej môže byť perspektívne biopalivo, pretože sa jedná o obnoviteľný zdroj na rozdiel od fosílnych palív. Toto tvrdenie však nemožno pokladať za pravdivé, pretože zdrojom palmového oleja je pôda, ktorá sa pestovaním paliem veľmi rýchlo vyčerpáva. Na takejto pôde palmu olejovú ani žiadne iné plodiny nebude možné pestovať znovu a nebude možné obnoviť ani les. Stratia sa zdroje podzemnej vody, stratí sa kapacita zadržovania dažďovej vody a ostane len neúrodná step.

Veľké spoločnosti zaberajú pôdu miestnym roľníkom a nezaujímajú sa o domácich ľudí. Územia sú často vypaľované, čím sa do atmosféry uvoľňuje obrovské množstvo skleníkových plynov. Ten sa však uvoľňuje aj z obnaženej pôdy, aj po vyrúbaní lesa. Stanislav Lhota hovorí, že vzniká niečo, čo by sa dalo pomenovať ako uhlíkový dlh, ktorý plantáž musí nejakú dobu splácať, ale keď po 30 rokoch stromy prestanú plodiť a pôda sa nebude môcť ďalej využívať, k splateniu počiatočného uhlíkového dlhu nedochádza. Tým pádom nie je využívanie palmového oleja nijak zásadne udržateľnejšie. Susedná Indonézia sa kvôli pestovaniu olejových paliem stala jedným z najväčších producentov skleníkových plynov na svete.

Strom života alebo zelený mor #

Každý rok na Borneu prichádza o život až 5000 orangutanov. Hlavnou príčinou je strata ich prirodzeného domova – pralesa. Ba čo viac, spoločnosti pestujúce palmy olejové považujú orangutany za škodcov, pretože pojedajú korienky mladých, čerstvo zasadených palmových stromov. Tie si preto najímajú miestnych obyvateľov alebo vlastných pracovníkov, aby zabíjali zvieratá poškodzujúce ich sadenice. Usmrteným orangutanom odsekávajú ruky alebo inú časť tela ako dôkaz koľko zvierat zabili, na základe čoho sú vyplácaní. Alebo ich dokonca konzumujú. V priebehu storočia sa ich populácia zmenšila o polovicu.

Malajská vláda pred desaťročím zahájila kampaň, v ktorej plamu olejovú prezentovali ako strom života a veľkú nádej budúcnosti. Oveľa presnejšie však vo svetle všetkých dostupných faktov je prirovnanie, ktoré používajú ochranári – zelený mor. Väčšina zisku, ktorý produkuje tento priemysel končí kvôli korupcii vo vreckách niekoľkých zámožných jednotlivcov a lokálnej, najviac postihnutej, komunite sa nevráti takmer nič. Pozemky dedinčanov palmové spoločnosti vyvlastňujú a protiprávne zaberajú bez kompenzácie a krivda miestnych komunít ostáva nevypočutá a bez povšimnutia úradov. Politici sú na základe osobných ziskov alebo kvôli samotnému udržaniu sa v politike nútení konať v prospech veľkých korporácii v tomto biliónovom odvetví a ich moc je tým pádom neobmedzená. Bagus Hariyanto, miestny farmár z Bornea, v dokumente Michala Gálika hovorí, že ľudia z jeho dediny s existenciou plantáží nesúhlasia, pretože palmové spoločnosti okradli jeho ľud o vlastnú zem. Bagus tiež hovorí, že je síce len malý človek, nevie čítať ani písať, ale rozumie, že im miznú ich lesy a planéte miznú jej pľúca.

Väčšina zisku, ktorý produkuje tento priemysel končí kvôli korupcii vo vreckách niekoľkých zámožných jednotlivcov a lokálnej, najviac postihnutej, komunite sa nevráti takmer nič.

Plantáže miestnych obyvateľov nezamestnávajú. Bežné práce sú platené príliš zle a na tie kvalifikovanejšie im firmy neposkytujú vzdelanie. Nižšie aj vyššie pozície sú obsadzované imigrantmi z iných častí Malajzie a Indonézie. Vzniká tým ešte väčšie napätie a životná úroveň a spokojnosť pôvodných obyvateľov klesá, ich kultúra mizne, mizne poľnohospodárska pôda, pitná voda, ryby vo vodách a tradičný spôsob obživy.

Voľná pôda v Malajzii a v Indonézii postupne dochádza, preto expanzia plantáží palmy olejovej a s tým spojené odlesňovanie postupne prebehne po celej tropickej Ázii, rovníkovej Afrike a Južnej Amerike. Palmový olej má dve výhody, je lacný a palma má vysokú výnosnosť – na jednotku plochy produkuje až 9-násobok oleja ako iné plodiny, z ktorých sa vyrába olej, ako sú olivy, sója alebo slnečnica.

Trh rozhoduje #

Ako je možné, že aj v dnešnej dobe dochádza k rozsiahlej devastácii tak cennej prírody, ako sú dažďové pralesy a čo s tým môžeme urobiť my, obyčajní ľudia? Stanislav Lhota si myslí, že kľúč majú v rukách spotrebitelia. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) zhruba polovica ľudí na svete používa palmový olej v potravinách, ktoré konzumujú. Odkedy v EÚ platí na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu povinnosť špecifikovať na obale výrobkov v obsahu druh rastlinného oleja, a teda uvádzať prítomnosť palmového oleja, my spotrebitelia máme možnosť ovplyvniť našimi spotrebiteľskými návykmi to, čo sa bude diať vo vzdialených krajinách, ako Malajzia a Indonézia, ale aj budúcnosť ďalších rovníkových krajín, ktoré skôr či neskôr čaká podobný osud. Bojkotom výrobkov s obsahom palmového oleja. Argument miestnych garnitúr môže byť strata dôležitého priemyslu a pokles kľúčovej zložky HDP. Áno, aj chudobné národy juhovýchodnej Ázie majú právo na prosperitu a lepšiu životnú úroveň. Ale za akú cenu a kto na tom naozaj profituje?

Medzi rokmi 1980 až 2014 sa produkcia palmového oleja zvýšila z 4,5 milióna ton na 70 miliónov ton, čo znamená, že za obdobie 34 rokov došlo k 15-násobnému nárastu. Trh rozhoduje.

Svet už nie je taký veľký, aby sme si mohli dovoliť ignorovať to, čo sa deje na druhej strane zemegule a to, ako bude vyzerať príroda a život budúcnosti je aj v rukách nás, obyčajných ľudí. Michal Gálik, autor dokumentu Zelená púšť

Adam Záhorský

Adam Záhorský

Adam Záhorský

Študoval ruské a východoeurópske štúdiá a ľudia, jazyky, príroda a čaro zážitkov v tejto blízkej a predsa tak vzdialenej postsocialistickej časti sveta mu prirástli k srdcu. Ak práve neobjavuje nekonečné rôznorodé priestory bývalého Sovietskeho zväzu alebo divý Balkán, rád sa doma túla po našich horách s ruksakom na chrbte s plnou poľnou alebo bicyklom cestami necestami. Chlapec zo stredného Pohronia miluje splavovanie riek na vlastnom kanoe, skialpinizmus – driapanie sa po štítoch s lyžami na chrbte. Túlavé topánky zdedil po svojom tatovi.

Zo zájazdu: Ajurvéda, južná India

Adam Záhorský

Posledná úprava článku | Prečítané: 16

Mohlo by Vás zaujímať

Fernão de Magalhães Prémiový blog

Prémiový blog Fernão de Magalhães

Stojím v Punta Arenas (Piesočný Bod) pod sochou môjho hrdinu. Po portugalsky sa volá Fernão de Magalhães a po španielsky Hernando de Magallanes.…

Najkrvavejšie festivaly sveta Prémiový blog

Prémiový blog Najkrvavejšie festivaly sveta

Pozor! Tento blog obsahuje množstvo násilných scén a krvi. Ak máte slabší žalúdok a nechcete vnímať inakosť kultúr, prosím, nečítajte dalej. Ak vás…

Ramadán na vlastnej koži Prémiový blog

Prémiový blog Ramadán na vlastnej koži

Ramadán - všetci tento terminus technicus poznáme. Mnohí aj vedia, že ide o mesačný pôst moslimov. No ja som si tento rok ramadán vyskúšal na…

Ľuboš Fellner 24 min. čítania
Veľká päťka alebo 22 zvierat pre rok 2022 Prémiový blog

Prémiový blog Veľká päťka alebo 22 zvierat pre rok 2022

Naša planéta je úžasným miestom, kde ešte stále môžete natrafiť na autentickú divokú prírodu aj s jej obyvateľmi - fascinujúcimi divými zvieratami,…

Kuala Lumpur - mesto na bahennom sútoku Kuala Lumpur

Kuala Lumpur Kuala Lumpur - mesto na bahennom sútoku

Mrakodrapy zo železa a skla, drahé autá, kvalitná infraštruktúra, moderná hromadná doprava, ale aj veľkolepá koloniálna minulosť spolu so starými…

Malajský Georgetown - najkrajšie miesto Penangu Georgetown

Georgetown Malajský Georgetown - najkrajšie miesto Penangu

Vyberte sa s nami do Malajzie na ostrov Penang, kde na nás čaká jeho hlavné mesto Georgetown. Čaká vás tu pestré multikultúrne koloniálne mesto s…

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

Jedinečné Thajsko

Dovolenka Thajsko, Malajzia, Singapur
K

Ázia  

Thajsko, Singapur, Malajzia


náročnosť

15 dní

Trvanie

2945
K

Ázia  

Thajsko, Singapur, Malajzia


náročnosť

15 dní

Trvanie

2875
K

Ázia  

Brunej, Malajzia, Indonézia, Filipíny

23.11. → 08.12.

náročnosť

16 dní

Trvanie

3110
E

Ázia  

Brunej, Macao, Hongkong, Thajsko, Malajzia, Kambodža, Filipíny


náročnosť

24 dní

Trvanie

4760