Pri svojich cestách do Izraela musím vždy spolucestujúcim prízvukovať, aby zabudli na všetko, čo si predstavujú pod pojmom Izrael, Palestína, Jeruzalem, Jordán a pod. Všetky tieto názvy nám v podvedomí evokujú niečo známe a s čím sme sa už stretli. Pri stretnutí s realitou však nastáva veľké prekvapenie a zmätok. Preto je moja úloha omnoho ťažšia ako by bola napríklad v prípade sprevádzania po Vanuatu alebo Surinamu (dúfam, že kolegovia sprievodcovia do týchto oblastí mi prepáčia a neurazia sa), kde návštevníci väčšinou nemajú žiadne očakávania alebo predchádzajúce Skúsenosti, ktoré by konfrontovali s realitou. Keď sa však povie Jericho alebo Betlehem, každý má nejakú predstavu, ako to asi vyzerá, prípadne čo to vlastne znamená, ale po príchode na inkriminované miesto, resp. po podaní výkladu nastáva fáza zmätenia, údivu, ba dokonca odmietania.
Pred mesiacom sa jednému z cestovateľov zrútil v podstate celý doterajší život a podľa jeho slov som mu pokazil každé nasledujúce Vianoce.
Keď som mu v palestínskom Beit Sahur (Pole pastierov) povedal, že moderní biblisti usudzujú, že Ježiš sa narodil niekedy v marci a nie 25. decembra, čo je dátum zimného slnovratu a je to starý predkresťanský sviatok, ktorý Cirkev iba použila na prekrytie pohanských zvykov. Evanjelista svätý Lukáš píše o zjavení anjelov, ktorí zvestovali narodenie Ježiša Krista ako prvým pastierom, bdejúcim so svojimi stádami a práve z týchto slov v spojení so skutočnosťou, že na okolitých kopcoch je zelená tráva iba na jar po daždivej zime sa považuje marec za možný termín narodenia. Spomínaný cestovateľ po vypočutí si týchto informácií celý deň chodil zo sklonenou hlavou a bol veľmi smutný, lebo on bol fakt presvedčený, že Ježiško sa narodil presne 25. decembra. No a posledný klinec do rakvy jeho pôvodných predstáv som zabil informáciou, že Ježiš sa nenarodil v roku 0, ale pravdepodobne niekedy v roku -6 až -4, pretože istý mních sa v 6. storočí pomýlil pri počítaní. Netrafil by aj Vás šľak? Skrátka, návštevníci Izraela (alebo Palestíny?, lebo to je ďalší námet na niekoľkodňové! vysvetľovanie) to majú ťažké, ale o to je potom krajšie, keď zistia, ako je to vlastne naozaj. A to je iba rovina skutočností, miest a dejín, ktoré sú našincovi zo strednej Európy „známe“. Ale vedeli ste napríklad, že viditeľná časť Múru nárekov je menšia ako tá, ktorá je pod úrovňou súčasného terénu? Alebo ako funguje šabatový výťah? Alebo takú základnú vec ako sa volá hlavné mesto Izraela? (Možno budete prekvapení, ale je to Jeruzalem, a nie Tel Aviv).
A práve pre toto milujem Izrael. Na rozlohe menšej ako polovica Slovenska sa môžete lyžovať na úpätí hory Hermon (nebojte sa, majú nielen vleky a sneh, ale aj požičovňu lyží, búnd a teplých nohavíc) a o 180 km južnejšie sa môžete ešte v ten istý deň v teplúčku namočiť v Mŕtvom mori a vyskúšať si, že plávanie v ňom je fakt skoro nemožné. Hlbšie už klesnúť nemôžete (budete 427 metrov pod úrovňou mora na najnižšom bode našej matičky Zeme). A po ceste si dať pohár kóšer vína a bio steak na Golanských výšinách, zastaviť sa v Armagedone, kde bude na konci sveta posledná bitka medzi Dobrom a Zlom a v Jerichu zatrúbiť na trúbu. Že Vám aj toto niečo hovorí? A zasa sme v situácii, ktorú som spomínal na začiatku. Asi Vám v mladosti niekto povedal, že ste Jerichova trúba. Ale kde sa toto slovné spojenie vzalo? Má niečo spoločné so skutočným Jerichom? Ak sa vyberiete s nami do tohto kúta sveta, dozviete sa.
Spomínal som už Jeruzalem? A čo všetko sa v ňom dá naraz vidieť a zažiť? Nie? Škoda, že sa nedá priestor v tomto článku roztiahnuť, lebo to by bolo na niekoľko dlhých strán... Napr. živá oslava bar micvah pri Múre nárekov, rituál starý 3000 rokov a o 2 kilometre západne návšteva tajného koktailového baru z čias americkej prohibície. Pohľad na modliacich sa moslimov pri mešite Al Aksa na Chrámovej hore a o pár minút dobrá kávička a rezeň s českým pivkom v pravej viedenskej kaviarni.
Pokecať s arménskym chalaniskom narodeným v Libanone o jeho biznise v Starom meste a dať si urobiť kerku u egyptského Kopta v jeho rodinnom 200 ročnom tetovacom salóne o pár sto metrov ďalej? No problem, kámo. Prejsť z Jeruzalema do Betlehema, čo je prekvapivo iba 8 kilometrov (ale súčasne pre veľa Palestínčanov aj nekonečno) a pokloniť sa v kaplnke postavenej slovenskými veriacimi? Nedá sa? Ale čoby, len treba vedieť kde a ako zaklopať....
Takže nech sa páči, ste srdečne pozvaní! Jazda Vášho života sa môže začať, držte si klobúky, bude to husté!