Vilnius - pamiatky a rady v Jeruzaleme severu

Pobaltie zvykneme na Slovensku vnímať ako jeden celok, pritom medzi jednotlivými krajinami sú napriek podobnosti značné rozdiely. Kým Estónci sú najväčšmi škandinávski (kultúrne blízki Fínom a ak nie neveriaci, tak určite protestanti), južnejší Lotyši predstavujú akýsi prechod medzi protestantským severom a katolíckym juhom. A práve Litva aj na základe stáročí spoločnej histórie s Poľskom a silného vplyvu katolíckej cirkvi je určite najväčšmi blízka Slovensku. Aj preto sa vo Vilniuse budete cítiť ako doma.

Možno ste už počuli o republike Užupis, ktorá je vlastne jednou z najprémiovejších štvrtí vo Vilniuse. Pre jej silný umelecký význam a kultúrny život ju tiež prezývajú „litovský Montmartre”. Názov štvrte je odvodený od slovného spojenia „za riekou”, čo vyjadruje pozíciu štvrte od centra mesta - nachádza sa za riekou Vilnia, podľa ktorej je pomenované samotné mesto.

V Užupise nájdeme aj jeden z najstarších cintorínov v meste. Väčšina židovskej populácie bola počas holokaustu zabitá a neskôr Sovieti zničili starý židovský cintorín na kopci. Opustené domy obsadili ľudia na okraji spoločnosti. Až do vyhlásenia nezávislosti Litvy v roku 1990 to bola jedna z najzanedbávanejších oblastí v meste, kde sa nachádzalo veľa schátraných domov, často bez inžinierskych sietí. Štvrť neskôr začala priťahovať umelcov a bohémov a aj dnes tu mnohí bývajú.

V roku 1997 obyvatelia vyhlásili republiku Užupis spolu s vlastnou vlajkou, neoficiálnou menou, prezidentom, kabinetom ministrov, ústavou, hymnou a armádou, ktorú neskôr zrušili. Obyvatelia samozvanej republiky každoročne oslavujú svoju nezávislosť a to v Deň Užupisu, ktorý pripadá výstižne na 1. apríla. V tento deň si originálne môžete nechať na pamiatku otlačiť pečiatku do cestovného pasu.

Na námestí nájdeme okrem iného aj sochu anjela, ktorá trúbi a ohlasuje svetu oživenie a umeleckú slobodu štvrte Užupis. Keď sochár Romas Vilčiauskas nemohol dokončiť sochu načas na slávnostné odhalenie, na jej miesto bolo položené vajce a komunite bolo povedané, že sa čoskoro vyliahne anjel z Užupisu. Súsošie napokon dokončili v roku 2002 na pripomenutie piateho výročia samostatnosti.

Hlavnou riekou v meste však nie je spomínaná rieka Vilnia, ale druhá najväčšia rieka Litvy - Neris. Rieka je dlhá 510 kilometrov a väčšia časť leží na území Bieloruska. Z hľadiska dejín ide o veľmi dôležitý vodný tok, ktorý spájal dve hlavné mestá - Vilnius a Kernavė. V okolí jej brehov sa dodnes zachovalo mnoho mytologických kameňov a pohanských hrobov.

Archeologické nálezisko, tzv. „litovská Trója", leží približne 35 kilometrov od Vilniusu a predstavuje svedectvo o histórii ľudských sídiel v regióne, starých aj 10 000 rokov. Pamiatky zahŕňajú pevnosti, osady, pohrebiská a ďalšie súčasti mimoriadne rozsiahleho feudálneho mesta. Mesto bolo zničené Rádom nemeckých rytierov koncom 14. storočia, no využíva sa do dnešnej doby.

Ak máte šťastie na slnečný deň vo Vilniuse, čo rozhodne nebýva pravidlom, vybehnite na blízky kopec Troch krížov. Tri biele kríže, ktoré sú viditeľné z mnohých častí mesta. Dostaneme sa sem pohodlne pešo z centra Vilniusu a cesta na vrchol kopca zaberie približne 15 minút (prechádzka od rieky Neris je pohodlnejšia, skratka od Bernardínskych záhrad je po schodoch).

Dvanásť metrov vysoký pamätník sa stal symbolom národnej identity, samotné kríže sú často osvetlené rôznymi farbami na pamiatku zvláštnych udalostí pre Litvu a svet. Areál je otvorený aj v noci, môžeme sa tu preto zastaviť aj po zotmení.

Kedysi, počas 12. a 13. storočia, tu stál drevený hrad, na ktorého mieste vznikla osada. Vrch dostal pomenovanie po tom, čo pohania priviazali františkánov o kríže a zhodili ich z kopca. Tri kríže boli postavené na pamiatku tejto udalosti - súčasný pamätník vytvoril sochár A. Vivulskis.

Navyše, hneď pod kopcom sa nachádza Bernardínska záhrada, Užupis a rieka Vilnelė, ktorá pomenovala samotné mesto Vilnius.

Katedrála svätého Stanislava a svätého Vladislava sa nachádza priamo v centre mesta na Katedrálnom námestí, na mieste bývalého pohanského chrámu a vedľa opevneného hradu.

V bazilike sa nachádzajú zostatky sv. Kazimíra, patróna Litvy. Katedrála bola niekoľkokrát prestavaná v dôsledku častých požiarov, vojen a nestabilnej pôdy pod jej základmi.

Vzhľadom na význam budovy, projekty rekonštrukcií viedli mnohí významní architekti a umelci, ktorí tu na stenách zanechali stopy gotiky, renesancie či baroka, hoci v súčasnosti katedrála odráža klasicistický štýl architekta Laurynas Stuoka-Gucevičius.

Navštíviť môžeme samotnú katedrálu, ale tiež ďalší symbol Vilniusu - 57 metrov vysokú zvonicu stojacu priamo pri katedrále. História stavby siaha do 13. storočia, kedy sa z obrannej veže stala zvonica. Svoju súčasnú podobu získala začiatkom 19. storočia. Nachádzajú sa v nej najstaršie mestské hodiny, ktoré za pomoci zvonov zvyknú pozývať ľudí na omšu.

Objavíme tam tiež katakomby - podzemný Vilnius a necháme sa inšpirovať príbehmi o pohanskom dedičstve, skrytých pokladoch a tajomstvách kráľovských hrobiek, ktoré berú dych.

Predajne v úzkych uličkách starého mesta ponúkajú šperky z jantáru, drevorezby alebo litovský syr, avšak nájdeme tu aj bary, kluby a reštaurácie, v ktorých sa podávajú jedlá domácej aj medzinárodnej kuchyne.

Ak sme už vyhladli, gastronómia vo Vilniuse je naozaj výnimočná - miestne špeciality nájdeme v reštaurácii Šnekutis alebo môžeme uprednostniť luxusnú reštauráciu Amandus v Užupise. Máte záujem o prémiové ubytovanie? V BUBO odporúčame Grand Hotel Kempinski, hneď vedľa Katedrálneho námestia.

Jedno z najlepších miest, kde si môžeme vychutnať panorámu Vilniusu. Obdivovať západ slnka z kopca, alebo vystúpiť na samotnú vežu pre ešte veľkolepejšie výhľady. Červené strechy mesta, kostolné veže a úzke uličky stredovekého starého mesta sú ohromujúcim pohľadom.

V Gediminasovej veži dnes nájdeme historickú expozíciu, výzbroj, vojenské artefakty, šperky a ikonografický materiál starého Vilniusu. Ide o najviac navštevovanú časť Národného múzea Litvy.

Tretie poschodie zobrazuje Baltskú cestu - jednu z najpamätnejších protisovietskych demonštrácií, keď sa v auguste 1989 vytvorili Pobaltské štáty ľudskú reťaz, dlhú vyše 600 kilometrov medzi Vilniusom a Tallinnom. Demonštrácie sa vtedy zúčastnili takmer dva milióny obyvateľov. 

Z vyhliadkovej veže sa otvára panoráma mesta a vlajúca vlajka nám pripomína, že stojíme na mieste, ktoré je symbolom celej Litvy.

Veľkoknieža Vytautas dokončil prvý tehlový hrad v meste v roku 1409. Gediminasova veža odvtedy zmenila svoj účel, vrátane toho, že sa v roku 1838 používala ako prvá budova telegrafu.

Gediminas, jeden z najznámejších vládcov Litvy, bol zakladateľom miest Trakai a Vilnius. Žil v rokoch 1275 až 1341 a 25 rokov vládol Litovskému veľkokniežatstvu. Presťahoval hlavné mesto Litvy z mesta Trakai do Vilniusu. Bol známy najmä ako diplomat, ktorý upriamil pozornosť Európy na Litvu. V Gediminasových listoch do západnej Európy v roku 1323 sa prvýkrát spomína názov Vilnius. Tento dátum sa dnes považuje za začiatok Vilniusu.

Rozloha Litvy sa počas Gediminasovej vlády zdvojnásobila. Rozšíril štátne hranice a sféru vplyvu Litovského veľkokniežatsva na ďaleký východ a na juh.

Necelých 30 kilometrov cesty autom z Vilniusu nájdeme hrad Trakai, známy svojou gotickou architektúrou a zvláštnou polohou. Stojí na jednom z 21 ostrovov jazera Galvė, ktoré sa zaraďuje s hĺbkou 46 metrov medzi najhlbšie jazerá v Litve.

K jazeru a okoliu hradu sa viažu mýty a legendy, z ktorých väčšina obsahuje tragický milostný príbeh.

Trakai bol hlavným mestom Litovského veľkokniežatstva v rokoch 1321 až 1323, než sa presunulo do Vilniusu. Samotný hrad bol postavený v 14. storočí a slúžil ako rezidencia pre litovské veľkokniežatá. Stavba však v 17. storočí upadla a bola obnovená až v polovici 20. storočia. Dnes patrí k povinnej zastávke pri návšteve hlavného mesta Litvy.

K hradu sa dostaneme cez dlhý drevený most. V interiéri sa nachádza múzeum, v ktorom nájdeme archeologické nálezy, artefakty, ale aj zbierku umenia. Na nádvorí sa v lete zvyknú konať stredoveké festivaly, rôzne podujatia a koncerty.

Pohľad na historickú stavbu je ako z rozprávky. V lete si pohľad môžeme vychutnať z jachty, na jeseň okolité lesy vytvárajú nádhernú paletu farieb, v zime dotvára atmosféru zamrnuté jazero, na ktorom sa ľudia zvyknú korčuľovať.

Najnovšie múzeum vo Vilniuse je povinnou zastávkou pre milovníkov moderného umenia. Budovu navrhol renomovaný architekt Daniel Libeskind - už tú môžeme považovať za samotné dielo, ktoré získalo niekoľko cien za architektúru.

Od 18. októbra 2018 sa múzeum MO stalo vynikajúcim miestom na trávenie voľného času vo Vilniuse. Výstavy, premietania, vzdelávacie aktivity, koncerty a podujatia určené pre všetky vekové skupiny. Návštevníci si môžu prezrieť výstavy moderného litovského umenia, ktoré odrážajú štýly, myšlienky a vývoj v národnom umení za posledných 60 rokov. Väčšina zastúpených umelcov je stále aktívna. Výstavy sa pravidelne obmieňajú, odrážajú rôzne témy viacerých autorov, svoju návštevu môžeme rozhodne opakovať.

Známe ako Gates of Dawn, ktoré si dnes väčšina ľudí spája s miestom modlitby. Pred niekoľkými storočiami však názov označoval časť obranného múru mesta Vilnius. V tom čase mal obranný múr desať brán a Brána úsvitu je jedinou, ktorá prežila až do súčasnosti. Obrannú funkciu vidíme aj podľa palebných otvorov, ktoré sú stále viditeľné na vonkajšej strane brány.

Obraz Panny Márie je jedným z najznámejších renesančných obrazov v Litve. Bol namaľovaný špeciálne pre túto kaplnku v 17. storočí podľa vzoru holandského maliara Martina de Vos. Obraz je uctievaný medzi katolíkmi, ruskými a gréckymi pravoslávnymi.

Ulice Stiklių, M. Antokolskio, Gaono a Žydų v roku 2018 vytvorili komunitu pod názvom Glass Quarter. Jej účelom je organizovať kultúrne podujatia, rozprávať príbehy o starom meste Vilniusu, uchovávať tradície, zlepšovať infraštruktúru a prilákať ľudí so záujmom o túto časť starého mesta.

Z histórie bola táto oblasť, podobne ako väčšina súčasného starého mesta, židovskou štvrťou sklárov, zlatníkov, remeselníkov a finančníkov. V roku 1495 tu bol založený cech zlatníkov, po ktorom nasledovala prvá sklárska manufaktúra v roku 1547.

Táto historická komunita dostala názov Sklenená štvrť - v minulosti tu boli až tri ulice s týmto názvom. Rovnako sa volá aj hotel v tejto lokalite, mimochodom jeden z najstarších v meste. Skrytá časť mesta medzi väčšími ulicami je stále obklopená klenotníkmi, umelcami, remeselnými obchodmi a dielňami, galériami a reštauráciami. 

Vilniaus rotušė, radnica vo Vilniuse, sa prvýkrát spomína už v roku 1432. Pôvodne bola budova v gotickom štýle, no odvtedy mnohokrát prestavaná. Súčasná radnica je v neoklasicistickom štýle, podľa návrhu Laurynasa Gucevičiusa v roku 1799. Odvtedy zostala nezmenená.

V súčasnosti slúži na reprezentačné účely, ako aj pri návštevách zahraničných štátnych predstaviteľov a panovníkov vrátane Georga W. Busha. Radničné námestie je tradičným centrom obchodu a podujatí vo Vilniuse - konajú sa tu trhy, koncerty, oslavy a zdobí sa tu tiež jeden z hlavných vianočných stromčekov.

V blízkosti radnice sa nachádza ulica Vokiečių, v doslovnom preklade „Nemecká ulica“, ktorá je jednou z najstarších vo Vilniuse. Jej názov pochádza zo 14. storočia, keď sa tu usadili nemeckí obchodníci a remeselníci. Neskôr bola tiež jednou z najkrajších práve kvôli veľkému množstvu tehlových domov. V druhej polovici 19. storočia bola ulica husto obývaná Židmi. Veľká synagóga vo Vilniuse sa nachádzala práve na tejto ulici.

Televízna veža vo Vilniuse patrí so svojimi 326,5 metrami medzi tie najvyššie v Európe. Na jej 19. poschodí, vo výške 165 metrov, sa nachádza otočná vyhliadková plošina, ktorá sa každých 55 minút otočí o 360 stupňov. Ak Vám pri návšteve Vilniusu praje počasie, rozhodne odporúčame navštíviť.

Stavba samotnej veže trvala 6 rokov a bola dokončená v decembri 1980. Dodnes sa jedná o najvyššiu budovu Litvy. Počas Vianoc je využitá na vytvorenie najväčšieho vianočného stromčeka a počas Silvestra ponúka krásny výhľad na oslavy v celom meste.

Nachádza sa tu však aj Múzeum boja za slobodu, ktoré pripomína udalosti z 13. januára 1991, kedy Litovčania získali nezávislosť. Stojí tu tiež monument, ktorým si pripomíname obete tejto udalosti. Litva sa stala prvou krajinou, ktorá opustila Sovietsky zväz.

Kostol sv. Anny bol postavený pre pravdepodobne prvú manželku veľkoniežaťa Vytautasa. Kostol bol začiatkom 15. storočia vypálený a neskôr znovu obnovený - vysvätený v 16. storočí, no jeho fasáda sa od rekonštrukcie do značnej miery nezmenila.

Podľa legendy bol kostol taký podmanivý, že Napoleon Bonaparte, ktorý kostol zbadal počas francúzsko-ruskej vojny v roku 1812, si želal odniesť kostol so sebou domov do Paríža, na dlani.

Podľa legendy to bolo práve na tomto mieste, čo sa litovské veľkoknieža Gediminas vydal na lov kráľa litovských lesov - býka. Po tomto love sa vládcovi sníval sen, ktorý ho mal inšpirovať k založeniu súčasného hlavného mesta, Vilniusu.

Palác odborov bol na kopci Tauras postavený v roku 1956 podľa typického sovietskeho projektu, známeho tiež ako stalinistický imperiálny štýl. Tá však bola koncom roku 2019 zdemolovaná, aby uvoľnila miesto pre novú národnú koncertnú sálu, podľa návrhu španielskej firmy Arquivio Architects. Aktuálne tu teda nájdeme stavenisko, no s výhľadom na okolité časti mesta.

Ak sa na mesto pozeráte z výšky, všimneme si, že jeho veľká časť je zelená. Vilnius naozaj patrí medzi hlavné mestá Európy s najväčším percentom zelených plôch a najčistejším vzduchom.

Priamo v starom meste môžeme navštíviť Bernardínske záhrady, ktorých história siaha až do 15. storočia, kedy boli do Vilniusu pozvaní bernardíni - tí tu postavili okrem iného aj komplex sv. Anny a skultivovali oblasť vysadením záhrad s jazierkami.

Regionálny park Verkiai slúži na ochranu prírodného komplexu Zelených jazier, neoklasicistického paláca Verkiai z 18. storočia, kalvárie a kláštora Trinapolis. Podľa legendy bolo toto územie pomenované podľa plačúceho dieťaťa, ktoré našli v jednom zo stromov - z neho vyrástol slávny prorok Lizdeika, ktorý predpovedal založenie Vilniusu.

Údolie rieky Vilnius sa nachádza v srdci regionálneho parku Pavilniai. Z impozantného 65 metrov vysokého výbežku Pūčkoriai môžeme obdivovať výhľad na rieku Vilnelė, ktorá tečie pod nami, ale tiež na okolité lesy.

Môžeme tiež navštíviť miesto bývalého vodného mlyna, kde sa teraz nachádza reštaurácia a oddychové centrum Belmontas. Navyše sa z kopca Liepkalnis, ktorý sa nachádza pozdĺž diaľnice do hlavného mesta Bieloruska, otvára nádherný výhľad.

Liepkalnis je v zime obľúbený medzi lyžiarmi, nečakajte tu však žiadne zázraky - najvyšší bod Litvy sa nachádza vo výške 293 metrov nad morom. V lete však môžeme navštíviť neďaleký park Wakeway a vyskúšať si vodné športy, alebo si len oddýchnuť v prípade slnečného počasia.

Magazín Time Out oslovil 27 000 obyvateľov miest po celom svete a požiadal miestnych, aby zhodnotili najlepšie štvrte z hľadiska gastronómie, zábavy, kultúry a komunity. Následne vytvoril rebríček najlepších, medzi ktorými sa na piatom mieste ocitla staničná štvrť Vilniusu - hneď po Kodani, Chicagu, Soule a Edinburghu. Medzi odporúčania zaradili jeden z najstarších trhov Vilniusu, ktoré sú v meste stále populárne - Halės.

Navštíviť môžeme tiež miestny bar Peronas, doslova na nástupišti stanice, alebo navštíviť koncert v Loftas Art Factory - sovietskej továrni, ktorá je dnes zameraná na miestnu komunitu.

V BUBO objavujeme nové a intenzívne zážitky, aj vo Vilniuse. 115 rokov bolo väzenie Lukiškės strážené vysokými múrmi a ostnatým drôtom, no dnes je prístupné verejnosti. Nová verzia, väznica Lukiškės 2.0, je domovom pre 250 umelcov a kreatívcov. Na nádvorí väznice si dnes môžeme vychutnať nápoj a častokrát tiež navštíviť kultúrne predstavenie. Miesto tiež využívajú vo filmovom priemysle, okrem iného sa tu natáčali scény pre štvrtú sériu seriálu Stranger Things.

Pôvodné dizajnové prvky, ako sú dlaždice a dekorácie, ostali pôvodné a dnes sa jedná o vyše 100 rokov staré exempláre. Nová verzia väznice ponúka prehliadky pre verejnosť počas dňa, ale aj v špeciálnej, nočnej verzii (pozn. v roku 2021 je však nočná verzia iba v litovskom jazyku). Preskúmajte cely, chodby, kaplnku a počúvajte strhujúce príbehy s autentickou atmosférou.

Bašta obranného múru je jednou z najunikátnejších častí Národného múzea Litvy. Hlavné mesto bolo za starších čias veľmi dobre opevnené a keď sa začal Vilnius v 15. storočí výraznejšie rozrastať, litovské veľkoknieža Alexander v roku 1503 vyhovel požiadavkám obyvateľov, aby okolo mesta postavil kamenný obranný múr.

Dnes je bašta jedinou historickou budovou svojho druhu v Litve, odkrytá a zrekonštruovaná obsahuje príbehy obrany Litvy počas mnohých storočí svojej existencie.