Kamakura a Hakone - výlet za šogúnmi a hanblivou horou Fuji

Je ráno 8:00, máme tesne po raňajkách, pred naším tokijským hotelom nás čaká naš súkromný autobus, ktorým sa vydávame na juh od metropoly. Smerujeme k pobrežnému mestu Kamakura, vzdialenému od Tokia 60 kilometrov. Kamakura má v histórii krajiny dôležité miesto, mesto zažilo zlaté časy, keď si ho šogún Minamoto Yoritomo koncom 12. storočia vybral ako sídlo svojej novej vojenskej vlády a stalo sa politickým centrom Japonska. Kamakura vtedy stála na čele krajiny viac ako storočie, až do úpadku vlády v 14. storočí, kedy prichádza éra šógunátu Muromači v Kjóte. No Kamakure už nik nevezme prívlastok bývalého hlavného mesta…

Dnes je Kamakura malé pokojné mesto (cca 175 tisíc obyvateľov), no o to obľúbenejšia turistická destinácia. Niekedy sa nazýva aj ´Kjóto východného Japonska´. V Kamakure možno obdivovať početné impozantné chrámy, svätyne a ďalšie významné historické pamiatky. Okrem toho si tu môžete vybehnúť na lákavé piesočnaté pláže, priťahujúce najmä v letných mesiacoch veľké davy domácich, ktorí sem prichádzajú na víkend vypadnúť z obrovského mraveniska Tokia. Mesto ´okupujú´ celoročne aj vášniví surferi, navlečení pekne v hrubých neoprénoch, teplota Tichého oceánu jednoducho nepustí... A pravidelne sa sem vraciame aj my s BUBO, odkedy sme spoznali nenápadné pôvaby Kamakury.

Po krátkej ceste dorazíme do mesta a ako prvú si hneď ideme pozrieť svätyňu Tsurugaoka Hachimangu – najdôležitejší šintoistický objekt mesta. Svätyňa je zasvätená Hachimanovi – patrónovi rodu Minamoto a všeobecne samurajom. Založil ju v roku 1063 Yoriyoshi. Súčasná svätyňa vďačí za svoj vzhľad i polohu  Yoriyoshihovmu potomkovi, prvému šogúnovi kamakurskej vlády Yorimotovi Minamotovi. Yoritomo založil Kamakurský šógunát , ktorý trval v rokoch 1192-1333. Titul šogún v Japonsku znamená najvyššieho generála samurajov – čestnú a významnú vojenskú hodnosť a historický titul v Japonsku. Pre pochopenie, táto hodnosť je ekvivalentná generálovi, vysokému dôstojníkovi v armáde.

Pre svoju ľahkú dostupnosť a malebnosť je dnes najnavštevovanejšou pamiatkou v Kamakure. Vo svätyni sa v dobe Kamakurského šógunátu konali nádherné veľkolepé rituály. Dodnes sa tu z času načas staneme s našimi BUBO skupinami svedkami tradičnej šintoistickej svadby.

Svätyňa Tsurugaoka Hachimangu sa nachádza na kopci, vedie k nej cca sedemdesiat schodov. Predtým než nazrieme dnu, ukážeme si najväčšie zaujímavosti celého komplexu. Jedným z nich je určite 1000-ročný strom ginko, ktorý nájdete vedľa schodiska do svätyne. Strom tu vyrástol pri vzniku svätyne a nachádzal sa na všetkých výtlačkoch z tej doby. Osudný mu bol rok 2010, kedy bol značne poškodený kvôli hnilobe. No jeho kmeň tam dodnes zostal. So stromom sa spája aj jedna čierna udalosť: to keď sa ninja – nájomný vrah z éry Edo schoval práve za týmto stromom, odkiaľ zaútočil na jedného z členov rodu Minamoto počas návšteve svätyne...

Po ľavej ruke od stromu ginko uvidíte zaujímavé nádoby - tradičné sudy, v ktorých sa kedyi skladovalo saké. Rovnako ako v Európe králi milovali piť víno, ani v Japonsku tomu nebolo inak. No tunajší panovníci zasa holdovali svojej tradícii – a tou je saké. Nádoby po tomto nápoji a časoch hodovania tu zostali dodnes ako zaujímavé svedectvo a atrakcia pre turistov. Samozrejme, dnes už sú barely už prázdne, a tak sa s nimi môžeme len odfotiť. Ochutnať dobré saké budeme musieť niekde inde…

Základné prvky šintoizmu ako národného náboženstva Japonska si vysvetlíme ešte cestou do Kamakury, aby sme do svätyne dorazili pripravení. Dozvieme sa, ako spraviť očistný rituál pred vstupom do svätyne aj ako sa vo vnútri pomodlíme. Pred svätyňou si ešte necháme vyveštiť budúcnosť, tak, ako to robia Japonci dodnes. Ak nám Omikuji – posolstvo veštby má priniesť zlú budúcnosť, lístoček s odkazom pre nás poskladáme a uviažeme na strom, alebo stojan, na ktorom sa šintoistickí bohovia kami o našu zlú budúcnosť postarajú, aby sa nestala pravdou. Keď máme na lístku napísanú pozitívnu predpoveď, berieme si ju pre šťastie so sebou.

Keď sa vo svätyni pomodlíme, obzrieme si sieň Hómocu-den s vystavenými cennosťami a národnú kamakurskú pokladnicu, ktorá sa nachádza práve tu a načerpáme dostatok pokoja na tomto posvätnom mieste, čaká nás už ďalšie pobožné miesto. Tentoraz budhistické.  Ideme k 11-metrovej soche Veľkého Budhu, na mieste, kde stál kedysi chrám Kotokuin. 

V Japonsku sú najpopulárnejšie dve náboženstvá  - práve šintoizmus a budhizmus, ktoré sa tu navzájom prelínajú. Rozdiel medzi šintoistickými svätyňami a budhistickými chrámami laicky vieme rozoznať tak, že do budhistickych chrámov vedie vždy vstupná brána. V nej sa nachádzajú strašidelné vyzerajúci strážcovia, ktorých sa boja aj zlí duchovia. Do šintoistických svätýň naopak musíme najskôr prejsť popod tori bránu, ktorá označuje posvätné šintoistické územie. Inak vyzerajú budhistické chrámy a šintoistické svätyne na prvý pohľad dosť podobne.

Socha Veľkého Budhu na mieste bývalého chrámu Kotokuin bola postavená v roku 1252 a pôvodne sa nachádzala vo veľkej chrámovej sále. Chrámové budovy tu však boli v 14. a 15. storočí viackrát zničené tajfúnmi a vlnami cunami. Takže od konca 15. storočia tu už stojí samotná socha Budhu pod šírym nebom. S impozantnou výškou jedenásť metrou je už dlhodobo druhou najväčšou bronzovou sochou Budhu v Japonsku. Prekonala ju iba socha v chráme Todaiji v meste Nara, ktorú chodíme s našimi BUBO klientmi pravidelne obdivovať ako zaltý klinec na konci našej zlatej cesty Japonskom. Zaujímavosťou sochy je fakt, že za dvadsať yenov sa dá z pravej strany dostať do jej vnútra a pozrieť si tak útroby Budhovho tela. V celom areáli strávime necelých tridsať minút.

V meste je mnoho ďalších svätýň a zaujímavých miest – budhistický chrám Hokokudži v svahoch východnej Kamakury s príjemnou záhradou, svätyňa Hasedera s jedenásťhlavou sochou bohyne Kannon, odkiaľ je krásny výhľad na mesto, Engakudži – významné budhistické miesto… Lákavý je aj výlet na ostrovček Enošima, spojený s Kamakurou mostom, a mnohé ďalšie atrakcie. My sa ich však rozhodneme oželieť a mierime ku skutočným pokladom tejto oblasti…

Po návšteve Budhu sa lúčime s Kamakurou a po diaľnici sa presúvame ďalej na juhozápad, do národného parku Hakone. Je to vulkanický komplex asi 25 km od Fudži, tvorený niekoľkými lávovými dómami a dvomi kalderami. Juhozápadný okraj kaldery tvorí jazero Aši, kam smerujeme. Celá oblasť Hakone je známa mnohými termálnymi prameňmi.

Opäť sme skombinovali našu zlatú cestu Japonskom tak, aby sme spoznali všetky tváre Japonska, vrátane jeho čarokrásnej prírody. Samotná cesta do parku je zážitkom. Drivivú väčšinu času budeme lemovať Tichý oceán, pozorovať blázniacich sa surferov i trpezlivých rybárov.

Po ďalších 60 kilometroch dorazíme k vulkanickému jazeru Aši (vzniklo pred cca tri tisíc rokmi), na ktorom sa budeme plaviť loďou. Ešte predtým sa však zastavíme na obed v reštaurácii Hotoriya, ktorá sa nachádza na druhom poschodí v objekte pri jazere Aši. Našim obľúbeným jedlom je tu kuracie mäso s ryžou, kari omáčkou a chutným šalátom, ako dezert dostaneme citrónovú želatínu, všetko spolu za 1640 yenov. Alternatívne odporúčame obed dať až na vrchu vulkanického údolia Owakudani. Hneď pred reštauráciou sa nachádza mólo, z ktorého sa nalodíme na pirátsku loď a pôjdeme si vychutnať cca tridsaťminútovú plavbu po jazere Aši. Na lodi si môžme vychutnať výhľad z vrchu lode pod holým nebom. Ak bude niekomu zima, môže zostať vo vnútri, kde je príjemne teplo. Keď budeme mať šťastie, počas plavby budeme môcť pozorovať aj dominant a ikonu Japonska - svätú horu Fudži. Domáci ju prezývajú aj ako hanblivú horu, pretože sa často skrýva zahalená v oblakoch. Každý jeden raz, keď sa nám ten majestátny vrch podarí vidieť, sa s nami lokálny sprievodca aj šofér radujú ako malé deti. Aj pre nich je vždy a znova okamih,  keď im hora kúsok zo svojho tajomna odhalí, obrovským zážitkom. Inak Fudži za dobrého počasia budeme môcť spozorovať už z veľkej diaľky po ceste z Tokia do Kamakury, a neskôr aj do národného parku Hakone.

Loď bude mať počas plavby jazerom jednu medzizastávku, na ktorej nevystupujeme. Naša finálna destinácia je druhé zastavenie na opačnej strane jazera, kde nás bude čakať náš autobus, ktorý medzičasom obíde jazero. Čaká nás niekoľko čarovných miest úžasnej tunajšej prírody…

Fudži – najvyššia sopka a najvyšší vrch (3776 m), symbol Japonska. Prvý výstup na ňu sa datuje do roku 663 nezámym mníchom. Ročne na sopku vystúpi cca 200 tisíc ľudí, z toho tridsať percent je cudzincov. Kráter Fudži je hlboký takmer dvesto metrov. Prvé jej sformovanie nastalo asi pred 600 tisíc rokmi, posledný výbuch sa datuje do roku 1707, celkovo erupcií bolo osemnásť. Je považovaná stále za aktívnu sopku, aj keď pravdepodobnosť výbuchu je nízka. Najlepšie obdobie pre výstup je júl-august, kedy je tu najmiernejšie počasie.

Po príjemnej plavbe sa autobusom presunieme do vyššej nadmorskej výšky 1044 metrov, na miesto, kde je najväčšia pravdepodobnosť, že uvidíme najvyššiu horu Japonska na vlastné oči. Tým miestom je sopečné údolie Owakudani, odkiaľ budeme od Fudži vzdialení necelých 30 kilometrov vzdušnou čiarou. Hore vedie jedna cesta, ktorá má necelých päť kilometrov, ale niekedy sa vie táto cesta natiahnuť aj na trištvrte hodinu. Vtedy je lepšie  priplatiť si za lanovku a nechať sa vyviesť ňou. Na vrch vedú celkom dve lanovky, tie ale častokrát nefungujú, aj preto využívame na presun naš súkromný autobus.

Na vrchu Owakudani je často veterné počasie, ktoré dopomáha tomu, že odfúkne oblaky a preto máme väčšiu šancu vidieť sopku na vlastné oči. A presvedčiť sa, či je naozaj Fudži taká krásna, ako ju zobrazujú mnohí japonskí maliari, ospevujú básnici a spisovatelia. Čo poviete?.... Navyše, táto oblasť okolo krátera, ktorá vznikla počas poslednej erupcie hory Hakone zhruba pred 3000 rokmi, je turisticky veľmi obľúbená vďaka čiernym vajciam, ktoré sú tu varené priamo v sopečnej minerálnej vode. Práve vďaka tomu majú škrupiny vajec čiernu farbu. Japonská legenda hovorí, že kto takéto vajcie zje, predĺži si život o sedem rokov. Ak si takto túžite predĺžiť život, môžete si tukúpiť balenie piatich čiernych vajec za 500 yenov. V dnešnej dobe je stále táto časť Owakudani aktívnou sopečnou zónou, v ktorej sa môžu vyskytovať sírne výpary, zápach a dym. Preto sa tu zdržíme iba 30 minút.

Tak či tak, Hakone má povesť jednej z najlepších oblastí celého Japonska, čo sa týka minerálnych liečivých prameňov. A my po návšteve tohto čarovného národného parku potvrdzujeme, že nielen jedna z najliečivejších, ale aj najkrajších miest krajiny.

Po celodennom bohatom programme, v ktorom sme okúsili z náboženstva, histórie aj veľkolepej japonskej prírody, sa presúvame autobusom naspäť do Tokia, kam prídeme vo večerných hodinách. Príjemne unavení, konštatujeme, že toto odskočenie si z hektickej metropoly do príjemnej spirituálnej Kamakury a pokus o bližšie zoznámenie sa s hrdou, vznešenou horou Fudži rozhodne stál za to…

1. Svätyňa Tsurugaoka Hachimangu – Prvá šintoistická svätyňa, ktorú budeme vidieť na našej zlatej ceste Japonskom. Ponoríme sa tak do tajov pre nás tak exotického náboženstva, akým je šintoizmus. Ide o najdôležitejšiu svätyňu mesta, kde sa dodnes konajú šintoistické svadby.

2. Veštenie Omikuji – V chráme alebo vo svätyni zaplatíme mníchovi 100 yenov, dá nám nádobu, s ktorou zatrepeme, vypadne nám bambusová tyčka. Na jej konci je napísaný znak alebo číslo, podľa neho si vytiahneme zo zásuvky papierik, na ktorom je napísaná naša budúcnosť. Ak nás čaká šťastie, papierik si berieme so sebou, ak zlo, papier zložíme a obmotáme buď okolo stromu alebo na stojan na to určený, aby sa o zlo postarali šintoistickí bohovia a nenaplnilo sa.

3. Veľký Budha v Kamakure – Socha bola postavená v roku 1252 a pôvodne sa nachádzala vo veľkej chrámovej sále. Chrámové budovy však boli v 14. a 15. storočí viackrát zničené tajfúnmi a vlnami cunami. Takže od konca 15. storočia tu už stojí “iba” socha Buddha pod šírym nebom. S výškou 11 metrou je druhou najväčšou bronzovou sochou Budhu v Japonsku .

4. Hora Fudži – Najvyššia hora Japonska, ikona celej krajiny. Naposledy bola aktívna v roku 1707. Je ťažko viditeľná, takmer vždy je zahalená v oblaku, no ak sa vynorí, ten pohľad stojí za to…

5. Vulkanické jazero Ashi –plavba loďou s krásnymi výhľadmi na okolitú prírodu uprostred národného parku Hakone.

6. Sopečné údolie Owakudani – Nádherný kus krajiny, aj keď trochu divoký. Celá lokalita bola zatvorená v máji 2015 kvôli sopečnej činnosti. Znovu sa otvorila až v roku 2016, no nie úplne, dodnes je zakázané chodiť v blízkosti miest, z ktorých sa dymí.

7. Čierne vajce – Na vrchu Owakudani ochutnáme čierne vajíčko, uvarené priamo sopkou (horúcimi prameňmi), ktoré nám podľa japonskej legendy predĺži život o 7 rokov.

8. Národný park Hakone – Hakone je jednou z najobľúbenejších destinácií tak domácich ako aj turistov, ktorí hľadajú ideálny oddych od Tokia. Je to impozantný vulkanický complex s niekoľkými lávovými dómami a dvomi kalderami, plný minerálnych prameňov.

9. Kamakurské pláže – Po ceste do národného parku Hakone budeme vidieť niekoľko krásnych pláží s tmavým vulkanickým pieskom. Vyzerá to naozaj impozantne.

10. Presun cez Yokohamu – S výletom sa spája jeden bonus - autobusom budeme prechádzať cez druhé najväčšie mesto Japonska - 3,7 miliónovú Yokohamu, čo je zážitok sám o sebe.

• Chureito pagoda – oblasť piatich jazier okolo sopky Fudži, pre tých aktívnych odporúčame navštíviť mesto Kawaguchiko zo severnej strany hory a vyšľapať okolo 300 schodov na vrch k pagoda Chureito, odkiaľ budete mať jeden z najkrajších výhľadov na sopku Fudži.

• Fujikawa most – Ak chcete vidieť japonský rýchlovlak v plnej rýchlosti spolu s Fudži na jednom zábere, potom najfotogenickejším miestom je bez debaty most Fujikawa na južnej strane hory Fudži. Denne ním prechádza niekoľko šinkansenov, ktoré okrem toho, že ich budete vidieť, ako trielia rýchlosťou 320 km/h, budete si ich môcť odfotiť s dominantou Japonska - s Fudži v pozadí.