Zakopané a klenoty poľských Tatier

V Poľsku som strávila časť svojho života a tak sa neodmysliteľne stalo aj mojou súčasťou. Žila som viac ako dva roky v Krakove a keďže hory sú mojou srdcovkou, Zakopane a poľské Tatry som navštevovala vďaka svojej blízkosti pomerne často. Zakopane nám má čo ponúknuť v každom ročnom období, nie nadarmo ho domáci nazývajú hlavné zimné mesto Poľska.

Centrum mesta predstavuje reprezentatívna ulica Krupówki, je to najznámejšia promenáda v Poľsku. Atmosféru horského mestečka dotvárajú obchody s vybavením pre horskú turistiku, ale aj obchody so suvenírmi, Poliaci sú rodení obchodníci a táto ulica je toho príkladom. Kým vo vzduchu rozvoniava grilovaný oštiepok, hrá tradičná goralská hudba, vy si môžete vychutnávať prechádzku po tejto uličke a pri troche šťastia sa kochať výhľadom na vrch Giewont.

Najvyšší vrch v poľských západných Tatrách - Giewont rozhodne patrí k najnavštevovanejším, pre Poliakov je niečo ako pre nás Kriváň. Giewont má viacero naj, kríž, ktorý sa na ňom čnie, je najväčší vrcholový kríž, a vidno ho už z diaľky, ako som spomínala je najnavštevovanejší a tým pádom sa k nemu viaže aj najväčšie množstvo úmrtí, počas búrky sem rozhodne nelezte, kríž je ako hromozvod.

Podľa nejednej poľskej legendy spia v Tatrách chrabrí rytieri, ktorí v časoch útrap a núdze vyjdú na pomoc poľskému národu. Najväčší a najsilnejší z nich skamenel práve na Giewonte. Pri istej dávke fantázie možno tohto rytiera uvidite zo severnej podtatranskej strany. Leží na chrbte s hlavou obrátenou k západu a v skrížených rukách drží obranný štít.

Ak sa v Poľsku deje niečo prevratné, rytier sa prebudí a bude chcieť vstať. A práve vtedy sa hora drobí a padajú z nej kamene. Naposledy sa tak stalo v roku 1981, kedy poľskí komunisti vyhlásili výnimočný stav. S tatranskými rytiermi sa preto radšej nezahrávajte a nepodceňujte výstup na štíty.

K neodmysliteľným miestam v poľských Tatrách patrí Morské oko, je to najväčšie pleso v Tatrách bez ohľadu na hranice, jednoznačne patrí k miestam, ktoré by ste mali vidieť.

Morské oko sa niekedy nazývalo aj Rybie pleso, vzhľadom na jeho prirodzené zarybnenie, čo nie je u tatranských plies zvyčajné. Pomenovanie Morské oko je zviazané so starou legendou, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom.

Zo Zakopaného sa dostanete na parkovisko Palenica Bialczanska buď autobusom, ktorý premáva pomerne často, alebo autom, zo slovenskej strany treba ísť do Tatranskej Javoriny, odtiaľ prejdete cez Lysú Poľanu a hraničný priechod, za ktorým hneď odbočíte doľava a už ste na parkovisku, parkovné je 20 PLN na deň, okolo deviatej ráno už parkovisko bude plné turistov.

Túra je to nenáročná, k Morskému oku vedie asfaltová cesta, bez problémov sem vyjdete s kočíkom, deťmi alebo s domácimi zvieratkami, ak by ste však nezvládli ani to, viete sa vyviezť vozom ťahanom koňmi. A potom sa môžete kochať na Morské oko, najväčšie tatranské pleso s rozlohou takmer 35 hektárov, ktoré dosahuje v svojich útrobach hĺbku viac ako 50 metrov.

Nachádza sa tu aj Chata Morské oko, kde si môžete dať občerstvenie alebo tu dokonca aj prespať a na druhý deň vyraziť napríklad na Rysy. Chata však v lete býva preplnená a odporúčame skorú rezerváciu, mne osobne sa stalo, že som spala na podlahe spolu s ďalšími desiatimi turistami.

Na Morskom oku sa naša túra nekončí, práve odtiaľto pokračujeme na najvyšší poľský štít. Prechádzame okolo Morského oka a na smerovníku už vidíme našu ďalšiu zastávku, Čierne pleso alebo Czarny staw pod Rysmi, mala by to byť hodinka, nenechajte sa však odradiť pohľadom na strmý chodník do neba, nie je to také strašné.

Cestu k Čiernemu plesu lemuje vodopád, a už odtiaľ sa nám naskytnú krásne výhľady na Morské oko z výšky. Na Rysy je už trasa podstatne náročnejšia, na vrchol sa budete štverať zhruba tri hodiny na reťaziach strmo hore. Poliaci si často vyberajú ľahšiu variantu a na vrchol sa vydajú zo slovenskej strany. Ako pri každej turistike už keď ste na vrchole, tak si poviete že toto rozhodne stále za to, v našom prípade to nebolo inak. 

Dolina Piatich poľských plies patrí k miestam, ktoré rozhodne stoja za návštevu. Ako už vyplýva z názvu, dolinu tvoria plesá, vodopády a ľadovcové formy. Najväčšie z nich Wielki Staw Polski tvorí začiatok potoku Roztoka, ktorý padá z prahu plesa a vytvára vodopád Siklawu.

Nad dolinou vyčnievajú monumentálne žulové štíty, plochy kosodreviny vytvárajú nádhernú scenériu spolu s vodnými hladinami jazier.

V doline sa nachádza Chata piatich poľských plies, ktorá je dôležitým východiskovým bodom na najextrémnejšie trasy, ako napr. na Orliu Perć, takisto aj na tejto chate si radšej zarezervujte izbu v predstihu a v zime tu platí uzávera chodníkov.

Veľké poľské jazero - Wielki Staw Polski je tatranské ľadovcové jazero, ktoré je druhým najhlbším jazerom v Poľsku. Nachádza sa v Doline piatich poľských plies, v poľskej časti Vysokých Tatier. Niektoré pramene uvádzajú, že je v skutočnosti najväčšie pleso v Tatrách, teda väčšie ako Morské oko, ktorého hladina bola odmeraná ešte v roku 1934 za vyššieho stavu vody. V prípade hĺbky je pleso so svojimi 79,3 metrami najhlbším tatranským plesom. Wielki Staw Polski drží i druhý primát. Vo svojom obrovskom rezervoári zadržuje až 12 miliónov m3 vody, čo je viac ako celkový objem vody všetkých plies na slovenskej strane Vysokých Tatier a viac ako jedna tretina objemu všetkých tatranských plies. Pleso drží ešte jedno prvenstvo, je najdlhším plesom o dĺžke asi 1 km spomedzi všetkých tatranských plies.

Kasprowy wierch, Kasprov vrch by sme mohli prirovnať k nášmu Lomnickému štítu, čo tak asi tieto dva štíty majú spoločné? Na obe jazdí lanovka a obe sa tešia obrovskej popularite vďaka krásnym výhľadom. Obľubujú ho hlavne rodiny s deťmi, lanovka jazdí prakticky stále, ak to dovoľuje počasie. Výhľad odtiaľ máme na náš Kriváň a Tichú dolinu, a na poľskej strane vidíme Bystrú dolinu a Dolinu Suchej vody a množstvo okolitých vrcholkov. Kasprov vrch dostal podľa ľudových povestí svoje pomenovanie po goralovi Kasperovi, ktorý sa staral o tento vrchol.

Ak túžite vidieť Červené vrchy, musíte sa vybrať do Poľska, zo slovenskej strany je tento výstup legálne nepriechodný, takže tadiaľ cesta nevedie. Z poľskej strany sa dostanete na hrebeň bez problémov, u nás však ochrancovia prírody povedali rázne nie.

Buď sa vydáte lanovkou na Kasprov vrch a budete pokračovať odtiaľ, alebo sa na hrebeň dostanete z dedinky Kiry, odporúčame vyraziť skoro ráno. Výhľady určite stoja za to, celé Západné Tatry máte ako na dlani, Bystrú, Blyšť, Klin, Jakubinú až  po  Roháčske Tatry.

Prakticky celý hrebeň Červených vrchov je jedna veľká vyhliadková trasa, ale ak mám vybrať jeden bod, tak by to bol centrálne umiestnený Malolučniak - Małołączniak (2096 m), leží medzi Kondratovou kopou a Kresanicou. Na Kondratovej kope možno stretnete väčšie množstvo turistov ktorí to budú mať namierené na národný vrch Giewont.

Posledný na hrebeni je vrch Temniak, podľa toho z ktorej strany sa k nemu vydáte, je rozhodne hodný svojho mena, a jeho strmé úbočia pôsobia holo, tmavo a odmerane. Turistika aj tu ponúka viacero variánt, a jednou z možností je pokračovať práve na Kasprov vrch a odtiaľ sa dostať lanovkou naspäť do Kužníc.

Svinica, Świnica je vrch, ktorý leží priamo na štátnej hranici medzi Slovenskom a Poľskom, na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Vďaka svojej výhodnej polohe je často navštevovaný, od vrcholovej stanice lanovky vedúcej z poľskej strany Tatier na Kasprov vrch je vzdialený len 3 km.

Pohľady zo Svinice na okolité rázsochy, vrchy a doliny Vysokých a Západných Tatier sú nádherné a veľkolepé. Na poľskej strane Tatier nás uchváti najmä pohľad do širokej Doliny piatich poľských plies. Cesta na vrchol dosť overí vašu odolnosť a možno prekonáte aj strach z výšok. Svinica je tiež obľúbeným cieľom zimných výprav, často sa používa na výučbu zimnej alpskej turistiky.

Pôvod názvu Babia hora je nejasný, zvykne sa odvodzovať od slova baba, ktoré však môže mať viac významov, ako napríklad žena, ale tiež čarodejnica. Poliaci nazývajú samotný vrchol - Diablak a Nemci podobne - Diablova hora.

Babia Góra - krásna a rozmarná, často označovaná ako „kráľovná Beskýd“ - sa spomína už v neskorom stredoveku. Podľa niektorých starých legiend je Babia Góra sediacou starou ženou, ktorá skamenela, alebo obrovskou hromadou odpadu, ktorú nahromadili ženy navštevujúce blízku svätyňu. Vrchol Babej hory bol medzi miestnymi obyvateľmi známy po stáročia ako miesto, kde mali čarodejnice soboty.

Babia hora je opradená mnohými povesťami,na vrchole bolo viacero horských chát a útulní, ktoré po stáročia zruinoval vietor alebo požiare od roku 1949 je teda vrchol bez chaty. Babia hora sa nachádza na slovensko-poľských hraniciach s výškou 1725 m.n.n. a na vrchole je umiestnená pamätná tabuľa pápeža Jána Pavla II., ktorý na vrch viackrát vystúpil ešte ako krakovský arcibiskup.

Pri výstupe na Babiu horu si dávajte pozor, hlavným dôvodom nebezpečenstva je veľmi premenlivé počasie, tento vrch sa nazýva aj „Matka zlého počasia“ alebo “Rozmarná žena”, a nie pre nič za nič, často tu fúka silný vietor, v prípade hmly sa môžete ľahko stratiť a počasie je vo všeobecnosti na horách vrtkavé. 

Dolina Chocholowska je úprimne moja najobľúbenejšia dolina, okrem iného je aj najdlhšia a najväčšia dolina v Tatrách. Cez víkend ju na jar navštívi až 60-tisíc turistov, cez týždeň menej, a za všetko môže jedna malá, no rozhodne nie nenápadná kvetinka.

Šafran karpatský sa tu ukazuje vo svojej paráde keď zima vedie súbojom s prichádzajúcou jarou. Kvitne od marca do apríla, všetko záleží od dĺžky a intenzity zimy, stačí sledovať pár horských portálov a to že kvitnú krokusy sa určite dozviete. Kvety začínajú kvitnúť už pod pokrývkou snehu, preto ich vidno ako prvé, hneď po dlhej zime sú lúky odeté do kraśnych fialových šiat.

Výlet do doliny Chocholowskej je skôr príjemnou prechádzkou, ktorá nám zaberie 3-4 hodinky. Je potrebné pripraviť sa na davy turistov a dodržiavať pravidlá ktoré platia v Národných parkoch a kvety rozhodne netrhať, ide o ohrozený druh, ktorý je zákonom chránený, a hrozí za to pokuta.

Zakopané je mestečko, ktoré žije tradíciami a turistikou, čo je krásna kombinácia. Nadobudla som tu pocity, ktoré mi u nás doma v Tatrách chýbali, turizmus je tu na trochu inej úrovni. Návštevu Zakopaného a Tatier odporúčam, aj ak si chcete doplniť obraz o Vysokých a Západných Tatrách a pozrieť sa ne doslova a do písmena z iného uhla. Možnosti na turistiku je neúrekom a ja som spomenula len pár z nich, ja sa sem určite vrátim a čo vy?