
Pôvodnými obyvateľmi územia dnešnej Botswany boli Bušmeni (krováci, sanovia). Dnes najrozšírenejší kmeň Tswana sa v regióne udomácnil okolo 18. storočia. Začiatkom 19. storočia začali do Botswany prenikať ďalšie etnické skupiny zo susednej Južnej Afriky, ktorí v Botswane hľadali útočisko pred búrskou expanziou a militantnými Zulu. V roku 1885 vyhlásili územie dnešnej Botswany za svoju kolóniu Briti pod názvom Bechuanaland. Bechuanaland získala nezávislosť v roku 1966 pod názvom Botswanská republika.
V porovnaní s ostatnými krajinami je Botswana „Kuvajtom“ Afriky. Obrovské ložiská klenotníckych diamantov, prosperujúci chov dobytka a turistický ruch umožňujú krajine zarobiť obrovské množstvá peňazí a investovať ich do vlastných ľudí.
Zvláštnosťou Botswany je aj fakt, že tu nikdy nebola vojna a dodnes je krajina riadená demokratickou vládou, ktorá funguje už od roku 1968.
Kmeňovo je názov Botswana odvodený od príslušníkov kmeňa Batswana, ktorí tvoria viac než 90 percent obyvateľstva. Aj to prispieva k stabilite krajiny.
Hlavné mesto: Gaborone
Mena: 1 botswanská pula (BWP)
Jazyk: Úradným jazykom je angličtina a setswana. Takmer s každým sa bez problémov dohovoríte po anglicky.
Strava a nápoje: Veľmi podobné ako v Juhoafrickej republike.

Od zvierat na safari po moderné mestá a rozsiahle pláže, JAR je miestom, kde sa splní túžba po rozmanitosti a dobrodružstve. Krajina je na lovenie zážitkov jedinečná destinácia, pretože ponúka pestrý mix prírodnej krásy, kultúrneho dedičstva a bohatej histórie.
Hlavným mestom je Pretória, zatiaľ čo Kapské Mesto (Cape Town) a Johannesburg sú dôležitými obchodnými a turistickými centrami. Johannesburg disponuje pestrou minulosťou a je najväčším mestom JAR s populáciou 5,6 milióna obyvateľov. Je všeobecne známe, že má 3 hlavné mestá, ktorými sú Kapské Mesto ako sídlo parlamentu (4,6 milióna obyvateľov), Bloemfontein (600 000 obyvateľov) ako sídlo najvyššieho súdu a už spomínaná Pretória, ktorá je administratívnym sídlom.
JAR susedí s Namíbiou na východe (967 km hranica), Botswanou na severe (1 969 km dlhá hranica) a Zimbabwe tiež na severe (225 km hranica), Mozambikom na severovýchode (491 km hranica) a Svazijskom na podobne na severovýchode (430 km hranica) Jej súčasťou je aj enkláva a Lesothské kráľovstvo (s hranicou 909 km). JAR je známa svojou bohatou kultúrou, prírodnými krásami a pestrým mixom etnických skupín. Do všetkých spomenutých krajín s nami môžete ísť loviť zážitky. Ak by ste spojili 24 a pol krát Slovensko, tak by ste dostali rozlohu 1,2 milióna km2 a to je rozloha tejto obrovskej časti Južnej Afriky. Jej pobrežie má dĺžku 2 800 km a to pozdĺž 2 oceánov (Atlantický a Indický), ktoré sa spájajú medzi Mysom dobrej nádeje a Strelkovým mysom. Za zmienku a návštevu stojí určite aj stolová hora s výškou 1 086 m, pričom najvyšším vrcholom je Mafadi 3 446 m, ktorý tvorí zároveň hraničný bod s Lesothom.
Rozmanitosť možno vidieť aj na zložení populácie, ktoré tvoria najmä obyvatelia s čiernou pokožkou (81%), ďalej „farební“ (8 %), bieli (7 %) ale nájdete tu aj mnoho iných ako sú Ázijci ako Indovia (2,7 %). Ázijcov priniesli do tejto oblasti najmä Briti v rozmachu Britskej Východoindickej spoločnosti a podobne aj Holanďania, ktorí potrebovali dopĺňať pracovnú silu. S aktuálnym počtom obyvateľov presahujúcim 60 miliónov, Juhoafrická republika je jednou z najľudnatejších krajín na africkom kontinente.
JAR má komplexnú históriu, od obdobia pravekých kmeňov a skupín ako Kalahari (San), či Khoikhoi (Hotentóti) zo severnejšie položených oblastí.
V roku 1488 sa Bartolomej Diaz, portugalský námorník, sa ako prvý Európan vylodil pri Myse dobrej nádeje. Portugalci však v Južnej Afrike nezotrvali. Prvými európskymi usadlíkmi v Južnej Afrike boli až holandskí vysťahovalci (Búri). Po vedením Jana van Riebecka bola obchodníkmi z Východoindickej holandskej spoločnosti v Kapsku založená prvá kolónia v roku 1652. Po tom, ako Mys dobrej nádeje dobyli v roku 1806 Briti, boli Búri nútení opustiť svoje pôvodné usadlosti a presúvali sa viac na sever, pričom zakladali vlastné štátne útvary. Prisťahovalectvo z Európy do Južnej Afriky nabralo na intenzite po objavení diamantových a zlatých ložísk v rokoch 1867 a 1886. So silnejúcou imigráciou, dobývaním nerastného bohatstva krajiny pokračovalo aj decimovanie a utláčanie domorodého čierneho obyvateľstva. Búri sa stavali na odpor britskej kolonizácií, čo vyústilo až do tzv. anglo-búrskych vojen v rokoch koncom 19. storočia. Anglo-búrske vojny skončili porážkou Búrov. Krajina s oficiálnym názvom Juhoafrická únia získala nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1910. Na Juhoafrickú republiku sa po referende premenovala v roku 1961. Až do roku 1994 vládol v JAR nedemokratický segregačný režim apartheid, založený na striktnom oddeľovaní rás a utláčaní nebieleho obyvateľstva. Európania tu mali moc až po časy pádu apartheidu, ktorý skončil v roku 1994 s nástupom demokracie a zvolením Nelsona Mandelu za prezidenta. Mandela, ikonická postava boja za slobodu, je jednou z najvýznamnejších osobností v histórii JAR, za zmienku tiež stojí aj množstvo ďalších mien ako napríklad Wiliam De Klerk alebo arcibiskup Desmond Tutu. Medzi osobnosti s koreňmi v JAR patria aj Elon Musk, Charlize Theron, John Ronald Reuel Tolkien, svojím pôsobením, ale nie pôvodom aj Mohándas Karamčand Gándhí, či dnes už kontroverzný Oscar Pistorius.
Aj vďaka vtedajším, síce krutým Európanom, sa dnes stretnete v JAR s viac ako 80 % ľudmi, ktorí sú kresťania, 15 % populácie je bez vierovyznania a moslimskú, hinduistickú, židovskú, či mnohé ďalšie vierovyznania tvorí približne 5 %.
Hlavné mesto: Pretória, ktoré vystupuje navonok ako hlavné mesto. V rámci krajiny však majú ďalšie dve hlavné mestá, Kapské mesto a Bloemfontein.
Mena: juhoafrický rand (ZAR).
Jazyk: úradným jazykom je angličtina, afrikánčina a 9 miestnych jazykov.
Strava a nápoje: Typickým jedlom juhu Afriky je steak, ale ochutnáte aj divinu ako pštrosa, krokodíla alebo impalu. Ženy si pochutia na skvelom likéri Amarula a muži pre zmenu na „čúče“ Savana.

Juhozápadná Afrika (dnešná Namíbia) bola nemeckým protektorátom od roku 1890 do 1915. V roku 1966 začala ľudová organizácia SWAPO guerillovú vojnu za nezávislosť Namíbie. Na základe rozhodnutia OSN v roku 1986 bola oblasť Juhozápadnej Afriky premenovaná na Namíbiu – podľa púšte Namib.
Namíbia je púštny prímorský štát s rozlohou 800 000 km2. V krajine žije 1,3 milióna obyvateľov, ktorí patria k 12 kmeňom žijúcim v Namíbii. Najpočetnejší sú príslušníci kmeňa Owambo v počte 600 000. Iba sever krajiny pozdĺž rieky Okavango a hraníc s Angolou netvorí púšť. Zvyšok Namíbie vypĺňajú dve púšte Kalahari a Namib.
Hospodársky sa Namíbia stále zlepšuje a to od získania nezávislosti v roku 1991. Politicky nestabilná oblasť je iba úsek krajiny na severe v dĺžke 300 km pri hraniciach s Angolou. Cez tento úsek nepôjdeme. Hospodárstvo Namíbie tvorí predovšetkým ťažba diamantov, rybolov, turistický ruch a chov dobytka.
Namíbia je krajinou, ktorá má každú chvíľu inú tvár. Púšť sa mení z kamenistej na piesočnú, na hory, pláže a buš. V porovnaní s Botswanou je v nej oveľa menej zvierat a aj safari nie je také dobré a autentické ako u suseda, avšak krajina je zasa oveľa menej fádna a predovšetkým prírodné krásy ohromia každého návštevníka.
Hlavné mesto: Windhoek
Mena: namíbijský dolár (NAD) rovnako tu platí juhoafrický rand a celý čas môžete platiť v randoch. Možnosť platiť v namíbijských dolároch, randoch a kreditnými kartami VISA CLASSIC. Napriek tomu, že tu takmer všade akceptujú juhoafrické randy, naopak to neplatí, teda namíbijské doláre platia/berú len v Namíbii.
Jazyk: Úradným jazykom je angličtina.
Napätie: Rovnaké ako v Juhoafrickej republike.
Strava a nápoje: Veľmi podobné ako v Juhoafrickej republike. V Swakopmunde sa k tomu pridajú aj skvelé morské ryby, hlavne lokálna treska (kabeljou).

Zambia je vnútrozemská krajina južnej Afriky s bohatou históriou a pestrou kultúrou. Hraničí s Angolou, Namíbiou, Botswanou (cca 100 metrov dlhá hranica), Zimbabwe, Mozambikom, Malawi, Tanzániou a Demokratickou republikou Kongo. Územie dnešnej Zambie obývali tisícročie bantuské kmene, medzi nimi Bemba, Tonga či Lozi. V 19. storočí sa dostalo pod britskú nadvládu a stala sa z nej Severná Rodézia (Južná Rodézia je dnešné Zimbabwe). Po získaní nezávislosti v roku 1964 sa krajina vydala vlastnou cestou. Na jej čelo sa postavil prezident Kenneth Kaunda. Dnes je pluralitnou republikou s pravidelnými voľbami a patrí medzi politicky stabilnejšie krajiny regiónu.
Kultúrna rozmanitosť Zambie pramení z prítomnosti relatívne veľkého množstva etnických skupín. Miestnu spoločnosť tvorí viac ako sedemdesiatich etník. Tradičné oslavy, ako napríklad presun plavidlami po rieke lozského kráľa počas ceremónie Kuomboka, či hudba sprevádzaná bubnami a kalimbami, patria k hlavným prejavom identity. Náboženstvo je prevažne kresťanské, avšak je dopĺňané prvkami tradičných animistických náboženstiev, ktoré ovplyvňujú rituály aj liečiteľstvo.
V krajine žije približne 20 miliónov obyvateľov, väčšinou veľmi mladých. Hlavné mesto je Lusaka. Oficiálnym jazykom je angličtina, no bežne sa používa množstvo miestnych jazykov. Urbanizácia rastie najmä v Lusake a tzv. Medenom páse (Copperbelt), zatiaľ čo veľká časť populácie žije na vidieku.
Ekonomika krajiny stojí najmä na ťažbe medi a kobaltu. Vláda sa snaží o väčšiu diverzifikáciu, čo peináša aj snahu o zvýšenie záujmu turistov o nádhernú prírodu.. Tých priťahujú prírodné poklady – od Viktóriiných vodopádov po národné parky (Kafue, či South Luangwa) plné voľne žijúcich zvierat. Subtropické podnebie s obdobiami dažďov a sucha ovplyvňuje poľnohospodárstvo aj život v tradičných komunitách.
Hlavné mesto: Lusaka
Mena: zamijská kwacha
Jazyk: Úradným jazykom je angličtina.
Napätie: Rovnaké ako v Zimbabwe a Spojenom kráľovstve.
Strava a nápoje: Veľmi podobné ako v Juhoafrickej republike. V Swakopmunde sa k tomu pridajú aj skvelé morské ryby, hlavne lokálna treska (kabeljou).

V roku 1888 boli severná (dnešná Zambia) a južná Rodézia (územie dnešného Zimbabwe) oficiálne prehlásené za britskú sféru vplyvu. Úradný názov územia Rodézia bol prijatý v roku 1895 po anglickom obchodníkovi a majiteľovi baní Cecilovi Rhodesovi a do roku 1923 boli obe Rodézie pod správou Britskej juhoafrickej spoločnosti. V roku 1979 bola vo Veľkej Británii podpísaná zástupcami odboja a RF tzv. Lancasterská ústava, ktorá umožnila vznik vlády černošskej väčšiny. Vo voľbách, ktoré sa uskutočnili v roku 1980 zvíťazila ZANU-PF , prvým prezidentom sa stal K. Banana, R. Mugabe bol postavený do čela vlády. Druhý menovaný pán zrušil v roku 1987 post premiéra, postavil sa na čelo štátu ako prezident a za veľmi záhadných okolností sa za neho dal zvoliť aj v nasledujúcich volebných obdobiach 1990 a 1996. Vyhnaním bielych farmárov, nespočetnými stratami na životoch, manipuláciou volieb (jedlo za hlas) si vyslúžil vylúčenie krajiny z Commonwealthu (ešteže tesne predtým stihla vláda Zimbabwe z neho dobrovoľne vystúpiť), zákaz vstupu do krajín EÚ a zmrazenie všetkých aktív v rámci EÚ.
Hlavné mesto: Harare
Mena: americký dolár (USD), mince si Zimbabwe razí svoje
Jazyk: Úradným jazykom je angličtina.
Strava a nápoje: Veľmi podobné ako v Juhoafrickej republike, ceny v reštauráciách takisto.

Po roku 100 n..l Bantu hovoriaci ľudia prišli do oblasti, ktorá je dnes Mozambik. Živili poľnohospodárstvom a vyrábali železné náčinie. Boli usporiadaní do malých kráľovstiev. V 9. storočí prišli na mozambické pobrežie arabskí obchodníci. Po stáročia tu existoval obchod medzi Afričanmi a Arabmi. V roku 1498 portugalský námorník Vasco Da Gama pristál na Ilha de Mocambique cestou do Indie. V roku 1511 preskúmal vnútrozemie Mozambiku Portugalec s názvom Antonio Fernandes. Počas 16. storočia si Portugalčania založili obchodné miesta pozdĺž mozambického pobrežia. Taktiež prevzali časť zeme a rozdelili ju na veľké majetky zvané prazos. Po stáročia však Portugalsko malo iba veľmi obmedzenú kontrolu nad Mozambikom. Situácia sa zmenila na konci 19. storočia, keď si Európania medzi sebou rozdelili Afriku. V roku 1891 Británia a Portugalsko podpísali zmluvu. Briti uznali hranice portugalskej východnej Afriky (Mozambik). V Mozambiku bola vybudovaná železničná sieť, ale pre domorodcov sa nerobilo nič.
V 50. a začiatkom 60. rokov sa situácia v Afrike zmenila a mnohé africké krajiny sa stali nezávislými. V roku 1962 bol založený Mozambický front oslobodenia (Frelimo). Portugalci však boli odhodlaní si udržať svoje kolónie v Afrike. V roku 1964 začal Frelimo ozbrojený konflikt. Vojna trvala 10 rokov a Portugalci postupne strácali pôdu. Nakoniec sa 25. júna 1975 Mozambik stal nezávislým štátom. Nová vláda v Mozambiku však prijala socialistickú politiku, ktorá Mozambiku a jej obyvateľom nepomohla a stali sa chudobnejšími. V roku 1977 začala ešte naviac občianska vojna. Protikomunistická organizácia s názvom Renamo bojovala proti vláde 15 rokov. Avšak v roku 1989 sa Frelimo vzdal svojich socialistických politík a v roku 1990 vydali novú ústavu. V roku 1992 bola uzavretá mierová dohoda s Renamo. V roku 1994 sa konali voľby. Mozambik sa zotavil z vojny a dnes sa rýchlo rozvíja.
Mozambik zažil ďalšie neúspechy v rokoch 2000 a 2001, keď utrpel silné povodne. Potom v roku 2002 trpelo vážnym suchom. Mozambik sa však čoskoro ozdravil. Mozambik je stále chudobnou krajinou, ale hospodárstvo neustále rastie. Mozambik má veľký potenciál v oblasti cestovného ruchu.
Počet obyvateľov Mozambiku je dnes 30 miliónov
Úradný jazyk: portugalčina, hovorí ňou viac ako 50% obyvateľstva. Mimo veľkých miest sa stále hovorí lokálnymi jazykmi, prevažne bantuského pôvodu
Hlavné mesto: Maputo s 1,8 miliónmi obyvateľov (Veľké Maputo)
Mena: mozambická metical

Známy aj ako Eswatini je maličký hornatý štátik obkolesený JAR a Mozambikom. Azda najviac ho preslávil jeho kráľ – zvaný Lev, ktorý má niekoľko desiatok manželiek a vedie vskutku netradičný život. Krajina je absolútne závislá na Juhoafrickej republike, ktorá ju podporuje finančne. Dominantným obyvateľstvom je kmeň Svaziov. Je divokejší, menej objavený a autentickejší ako JAR. Na eSwatini bolo kráľovstvo premenované v roku 2018.
Hlavné mesto: Mbabane a Lobamba
Mena: svazijské Lilangeni (1:1 s ZAR)
Jazyk: úradným jazykom je svazijčina a angličtina

Ešte menší hráč ako Swaziland, ale oveľa vyšší. Vysokohorský štátik, okolo ktorého leží JAR. Lesotho leží na vrcholkoch Dračích hôr a v zime je veľmi chladným miestom. Kmeň Sotho, ktorý tu žije je známy svojim obrovským klobúkom ktorý nosia na hlave, obdoba mexického sombrera a vietnamských klobúkov. Ekonomicky Lesotho nemá takmer vôbec nič, opäť všetky peniaze idú z JAR. Lesotho je veľmi bohaté na čistú pitnú vodu, ktorej nedostatok je pre zmenu v JAR a sú plány na dobudovanie obrovskej priehrady ktorá by zásobovala 500km vzdialený Johannesburg. Ako to ale v Afrike chodí... Plány.
Hlavné mesto: Maseru
Mena: lesothské loti (1:1 s ZAR)
Jazyk: úradným jazykom je sesotho a angličtina

V stredoveku bola dnešná Angola usporiadaná do kráľovstiev. Ľudia sa živili prevažne poľnohospodárstvom. Boli tu rozvinuté remeselné odvetvia na výrobu kovových a hrnčiarskych výrobkov. Portugalci sa prvýkrát dostali do Angoly v roku 1483, spočiatku však prejavili len malý záujem o túto oblasť. Prvá portugalská kolónia v Angole bola založená až v roku 1575. V 17. a 18. storočí bola Angola zdrojom portugalských otrokov. Mnohí boli prepravení do Brazílie. Obchod s otrokmi bol zrušený až v roku 1836. Do konca 19. storočia malo Portugalsko malú moc nad vnútrozemskou Angolou, ale v roku 1885 si európske národy rozdelili Afriku. Portugalci využívali miestnych ľudí na nútené práce na lokálnych plantážach. V roku 1961 však prišlo k povstaniu. V dôsledku povstania bola nútená práca zrušená. Vytvorili sa rôzne skupiny, ktoré začali partizánsku vojnu proti Portugalcom. Bojovali však aj medzi sebou. Angola sa konečne stala nezávislou po štátnom prevrate v Portugalsku v roku 1974. Angola sa osamostatnila 11. novembra 1975, občianska vojna však pokračovala až do roku 1991. V tom roku bolo dohodnuté prímerie, ale v roku 1992 sa rozpadlo a občianska vojna pokračovala. Druhé prímerie bolo podpísané v roku 1994, ale v roku 1998 sa taktiež rozpadlo. Dlhá občianska vojna sa nakoniec skončila prímerím v roku 2002, ale Angola zostala zdevastovaná. Pomaly sa krajina spamätáva a je nanovo budovaná. Angole veľmi pomohol vývoz ropy. Nová ústava bola uzákonená v roku 2010. Dnes je Angola chudobnou krajinou a je do veľkej miery závislá od vývozu ropy. Ekonomika Angoly však výrazne rastie. Pokiaľ ide o budúcnosť Angoly, existuje dôvod na optimizmus. Počet obyvateľov Angoly je dnes 33 miliónov.
Hlavné mesto: Luanda
Mena: angolská kwanza
Jazyk: Úradným jazykom je portugalčina
Strava a nápoje: európsky typ, prevažne portugalský s prímesou miestnych, afrických chutí. Na pobreží sa často používajú ryby a iné dary mora