Obrus na Stolovej hore – Mrak, ktorý definuje Kapské mesto

Stolová hora (Table Mountain) nad Kapským mestom je svetoznáma nielen svojou dramatickou siluetou, ale aj tajomným fenoménom, ktorý ju pravidelne zahaľuje: hustým, oslnivo bielym oblakom, ktorý sa lenivo prelieva cez jej ploché temeno a splýva po svahoch dolu ako obrovský obrus cez stôl. Miestni ho preto nazývajú jednoducho „obrus" – the Tablecloth.

Ako obrus vzniká
Fyzikálna podstata obrusu je prekvapivo elegantná. Keď od juhovýchodu veje tzv. Kapský doktor (Cape Doctor) – silný a suchý juhovýchodný vietor, typický pre kapské leto – naráža vlhký vzduch nad oceánom na náhornú plošinu hory vo výške približne 1 086 metrov. Pri výstupe sa vzduch adiabaticky ochladzuje a ak dosiahne rosný bod, vodná para skondenzuje na kvapôčky, tak vznikne orografický oblak priľnutý tesne k plošine. Vietor ho neustále ženie cez hranu a on sa rovnakou rýchlosťou odparuje v suchšom a teplejšom vzduchu na záveternej strane. Takže oblak vyzerá staticky, akoby bol prišitý, hoci ním vzduch prúdi nepretržite. Je to živý, dýchajúci útvar – nikdy na mieste, vždy rovnaký.

Obrus sa tvorí najčastejšie od novembra do marca, spravidla poobede, keď je intenzita juhovýchodného vetra najväčšia. Môže pretrvať hodiny aj celé dni. V zime a za severozápadných vetrov ho naopak vídame len zriedka – vtedy horu zahaľujú skôr frontálne oblačnosti iného druhu. Preto je prelom a začiatok roka aj optimálnym časom na návštevu Juhoafrickej republiky, napríklad v rámci nášho zájazdu 3x naj Afriky.

Legenda o Van Hunksovi
K obrusu sa viaže jedna z najkrajších juhoafrických legiend. Hovorí sa, že v dávnych časoch žil v Kapskom meste pirát na odpočinku menom Jan van Hunks – muž preslávený dvoma vecami: svojou neukojiteľnou chuťou na tabak a svojou nafúkanosťou. Jedného dňa sa na svahu hory stretol s cudzincom v tmavom plášti a tí dvaja sa pustili do fajčiarskej súťaže – kto vydrží fajčiť dlhšie. Van Hunks fajčil a fajčil, fajku za fajkou, a jeho protivník to opätoval s pokojnou samozrejmosťou. Až ku koncu súboja van Hunks zistil, s kým má tú česť: pod klobúkom sa skrýval sám čert. Obaja muži nakoniec zmizli v oblaku dymu, ktorý stúpal vyššie a vyššie – a odvtedy, kedykoľvek juhovýchodný vietor poženie na plošinu biely obrus, vraj sa tí dvaja večne utkávajú znova.