Abu Simbel. Staroveký zázrak

Čaká nás výnimočný deň a tak sa v skorých ranných hodinách vydávame z Asuánu smer Líbyjská púšť navštíviť obrovský kamenný chrámový komplex v Abu Simbel. Z hotela vyrážame krátko po štvrtej hodine rannej, aby sme sa vydali na trojhodinovú cestu a dosiahli Abu Simbel ráno, kedy je na tomto mieste najkrajšie svetlo pre fotografov.

Abu Simbel leží necelých 300 km od Asuánu, asi 1000 km južne od Káhiry a len 60 km od sudánskych hraníc. Cestou prechádzame okolo Asuánskej priehrady, vďaka ktorej boli dnešné pamiatky ako Abu Simbel alebo chrám bohyne Isis na ostrove Philae premiestnené z pôvodného miesta na vyššie položené miesta, pretože inak by boli zatopené.

História Egypta bola odpradávna spätá s riekou Níl, ktorý bol zdrojom vody, zavlažovania, života. Egypt pozdĺž  rieky prekvital, kým v odľahlých oblastiach bolo sucho a pusto. Už v časoch pred naším letopočtom sa snažili Egypťania tok rieky regulovať, no podarilo sa to až na konci 19. storočia, keď krajinu kolonizovali Angličania. Aby zastavili nílske záplavy postavili anglickí inžinieri v rokoch 1889 – 1902 prvú Asuánsku priehradu. Strategickú polohu vybrala sama príroda, práve tu tok rieky Níl prerušuje prvý katarakt. Táto priehrada bola 41 m vysoká, neskôr sa dvakrát zväčšovala až do výšky 51 m a celková dĺžka bola 2140 m. Ani to však nestačilo a v roku 1946 sa hrádza takmer preliala, čo bol podnet na stavbu novej priehrady, 7 kilometrov hore prúdom rieky od tej pôvodnej.

Plány tejto monumentálnej stavby začali už v roku 1955, avšak realizácia začala až koncom januára 1960, v časoch vlády prezidenta Džamala Abd an Nasíra (1956- 1970). Zo začiatku ju chceli postaviť a tiež finančne podporovať Angličania spolu s Američanmi, avšak po znárodnení Suezského prieplavu v roku 1956 odmietol Západ ďalšiu ekonomickú podporu. Pomoc nakoniec poskytla Moskva. Práce sa začali v roku 1960 a stavba bola slávnostne ukončená 15. januára 1971. Nádrž sa začala plniť už v priebehu stavby v roku 1964 a plnej kapacity priehrada dosiahla v roku 1976. Na projekte sa podieľalo približne 50 000 pracovníkov a stavba si vyžiadala okolo 450 životov.

Veľká asuánska priehrada je tvorená sypanou hrádzou pyramídového tvaru zo žulového kameňa a jadrom z cementu a ílu. Samotná hrádza je 3600 m dlhá, šírka základne je 980 m, 40 m na hrebeni a 111 m vysoká. Zaujímavým faktom je, že na stavbu bolo použitého 17x viacej kamenného materiálu ako na stavbu Cheopsovej pyramídy alebo tiež 16x viac ocele ako na Eiffelovu vežu – 700 t.

Priehrada je zakončená Násirovým jazerom, ktoré leží v tesnej blízkosti Abu Simbel. Jedná sa o jedno z najväčších vytvorených jazier na svete, ktoré je dlhé 500 km, v najširších miestach dosahuje 25 km, hĺbka 180 m a obsahuje až 6 biliónov kubických metrov vody. Jazero Násir je 30x väčšie než zásobník vody malej priehrady.

Účelom stavby bolo zabrániť povodniam spôsobeným rozvodnením Nílu, zaistiť zásobu vody pre poľnohospodárstvo a na výrobu elektrickej energie.

Pýcha Násirovej vlády má však aj svoje tienisté stránky. Úrodné bahno, ktoré sa usádza na dne Asuánskej priehrady, chýba egyptským poľnohospodárom, ktorí musia využívať umelé hnojivá, pôde chýbajú minerály, zmenilo sa tiež prostredie pre vodné živočíchy i rastlinstvo.

Kvôli stavbe priehrady muselo byť taktiež presídlených približne 10 tisíc Núbijcov žijúcich v jej okolí. Pre týchto obyvateľov boli vyhradené oblasti vyššie po prúde rieky v okolí Asuánu, kde bolo na podnet vlády vybudovaných niekoľko desiatok nových dedín a 25 000 domov. Premiestnenie ľuďom údajne nespôsobilo ujmu, lebo v oblastiach v blízkosti priehrady neboli príliš vhodné podmienky pre život a veľký počet obyvateľov, preto migroval do okolitých miest alebo do hlavného mesta Káhiry, kde mnoho desiatok z nich skončili bez domova.

Stavba priehrady zasiahla nielen do života niekoľkých tisícov Egypťanov, ale ohrozila tiež dôležité historické pamiatky. S pomocou UNESCO bol vypracovaný projekt na záchranu archeologických stavieb, vrátane chrámového komplexu Philae z ptolemajovskej doby a Abu Simbel z obdobia Ramzesa II. a stavby boli presunuté na bezpečné miesto. Chrámy v Abu Simbel boli rozrezané na jednotlivé kvádre s hmotnosťou až 30 ton a prevezené na miesto, na ktoré práve vyrážame.

Cesta trvá približne 4 hodiny Líbyjskou púšťou, ktorá je rovinatá a prevažne kamenistá. Asi v polovici cesty uprostred ničoho zastavíme na prestávku na raňajky, trošku sa popreťahujeme a dáme prvú rannú kávičku. Je asi 6 hodín ráno a teplota na púšti sa s prvými rannými lúčmi začína meniť. Veď v noci často teplota klesne pod nulu a v lete sa dokáže vyšplhať aj na 50 °C v tieni, čo spôsobuje veľmi zaujímavý fyzikálny úkaz, ktorý na našej ceste často pozorujeme. A keďže my v BUBO sme v Egypte ako doma, poznáme miesta, kde môžeme legendárnu fatamorgánu alebo tzv. „mirage“ spozorovať a radi sa s vami o ne podelíme. Je to teda zážitok, čo si budeme hovoriť. Vidieť na vlastné oči niečo, čo v skutočnosti vôbec neexistuje.

Do Abu Simbel dorazíme okolo 8:00 rannej. Slnečné lúče začínajú rozpaľovať hladinu Násirovho jazera a my popri tyrkysovo modrej hladine prechádzame ku chrámovému komplexu so zatajeným dychom a plní očakávania. Ako prvý Európan mal možnosť tento pocit zažiť švajčiarsky cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt začiatkom 19. storočia (r. 1813), avšak s tým rozdielom, že chrámy boli skoro celé pochované v piesku. O storočie neskôr sa podarilo talianskemu cestovateľovi a amatérskemu archeológovi Giovannimu Battistovi Belzonimu odhaliť vchod. Keďže však nenašiel žiadne poklady, po ktorých tam pátral, vzdal sa ďalšej námahy. Keď sa chrám v prvej polovici 20. storočia podarilo konečne celý odhaliť, stal sa lákadlom výletných plavieb po Níle pre anglickú smotánku spoločnosti Thomasa Cooka

Chrám Abu Simbel je obrovský kamenný chrámový komplex, ktorý sa nachádza na hraniciach medzi Egyptom a Sudánom a za starých dôb ležalo toto územie v Núbii. Pre Egypťanov Novej ríše, kedy bol tento chrám postavený (13. storočie pred n.l.), bola Núbia vstupom do Afriky, odkiaľ dovážali zlato, slonovinu, exotické zvieratá a rôzne esencie.

Chrám dal postaviť jeden z najvýznamnejších panovníkov v starovekom Egypte, významný faraón Ramzes II., známy tiež ako Ramzes Veľký. Bol tretím panovníkom Novej ríše, 19. dynastie, ktorú datujeme od 15. – 10. storočia pred n.l. Faraón mal viacero mien ako bolo zvykom v tej dobe – Usermaatre alebo Ozymandias a je často považovaný za najväčšieho a najmocnejšieho z vládcov celého Egypta. Ramzes II. je synom ďalšieho významného faraóna Sethiho I. a jeho manželky Tuje. Na svoju dobu sa dožil úctyhodných 96 rokov a na tróne vládol vyše 70 rokov, čo bolo na tú dobu veľmi nevídané, keďže priemerný vek v tom čase dosahoval 25-30 rokov. To znamená, že v Egypte vládol po viac ako 2 generácie a bol vskutku považovaný za priamych potomkov Boha. Čo je tiež zaujímavé, bol veľmi vysoký na svoju dobu, dosahoval výšku 175 cm, čo vieme podľa jeho múmie ležiacej v káhirskom múzeu, v porovnaní s priemernou výškou tej doby 150 cm. Podľa podrobných výskumov, ktoré boli prevedené začiatkom 20. storočia v Paríži v Louvri, bola jeho pokožka bledá a vlasy svetlé.

Ramzes II. bol tiež veľkým dobyvateľom a chrám dal postaviť ako oslavu svojich vojenských víťazstiev v Núbii a proti Chetitskej ríši z Malej Ázie.

Abu Simbel pozostáva z dvoch chrámov a v oboch sú vyobrazené bojové výjavy oslavujúce víťazstvo Ramzesa nad Chetitmi v bitke pri Kádeši v roku 1275 pred n.l. Aj keď tento historický fakt je značne nepresný, keďže táto vojna skončila prvou mierovou zmluvou zaznamenanou na kamenných doskách, ktorá momentálne visí v priestoroch OSN v New Yorku. Každopádne je tento komplex oslava veľkosti samotného panovníka a každý kto prechádzal z vtedajšieho Egypta do Núbie, prechádzal okolo neho, takto si panovník budoval rešpekt a povedomie u svojho ľudu a strach u svojim nepriateľov. 

Podľa záznamov, stavba tohto chrámu začala počas 10. roku vlády Ramzesa II. a bola dokončená v 24. roku jeho vlády. Chrám sa v tom období nazýval „Slnečný chrám“ a dosahoval skutočne gigantických rozmerov 33 m na výšku, 65 m na hĺbku a dĺžka priečelia dosahovala 38 m. Bol vytesaný do krehkého pieskovca a v dobách svojej najväčšej slávy bol pomaľovaný žiarivými farbami až nevídanými na tú dobu. Zlatistá farba sôch sa odrážala aj niekoľko desiatok kilometrov.

Chrám lemujú štyri obrovské kolosy sediaceho Ramzesa Veľkého dosahujúce výšku 20 m. Medzi týmito sochami sa nachádzajú vyobrazenia kráľovskej rodiny samotného panovníka, naľavo je vytesaná faraónova matka Tuja, napravo jeho manželka Nefertari a medzi nohami sú situované menšie postavy jeho detí princezien Bintanat a Nebettaui a princa Amona-her Khepeshefa. Legenda hovorí, že za svoj život splodil niekoľko stoviek detí.

Chrám je zasvätený samotnému bohovi Slnka RE-HORachtea, ktorý je tiež zobrazený na priečelí chrámu nad hlavným vstupom so slnečným kotúčom na hlave. Po vstupe do chrámu sa nachádzame vo „Veľkej stĺpovej sále“, ktorá je schematicky rozdelená na dve časti, v ktorej z každej strany sa nachádzajú štyri 10 m sochy Ramzesa Veľkého spolu v tzv. Osirisovom postavení so skríženými rukami. Na stenách sa nachádzajú už spomínané bojové výjavy a reliéfy z vojenských výprav v Núbii a Sýrii. Strop je ozdobený lietajúcimi supmi s roztiahnutými krídlami, ktoré sú symbolom najvyššej ochrany.

V tejto sále sa taktiež nachádza osem bočných komnát, ktoré pravdepodobne slúžili na kultové účely. Všetky tieto miestnosti sú vyzdobené nádhernými ozdobnými scénami z obetovania kvetov a esencií bohom. Na reliéfoch jednej z miestností sú vyobrazení, napríklad, samotný Ramzes II. s manželkou Nefertari ako obetujú bohovi Slnka Re kvety lotosu, papyrusu, a tiež pália kadidlo. Väčšina reliéfu však zobrazuje bojové scény panovníka a jeho vojsk. V podstate celá pravá stena Veľkej stĺpovej siene zobrazuje bitku pri Kádeši v Sýrii pri rieke Orontes a umučených zajatcov.

K najzaujímavejším aspektom tohto chrámu však rozhodne patrí tzv. „Centrálna svätyňa“, ktorá sa nachádza v najhlbšej časti chrámu. Na tomto mieste sa nachádzajú štyri kultové sochy, pôvodne zlaté, dnes už z časti zničené, položené vedľa seba, jedna vedľa druhej – slnečný boh RA-HORachte, Amon-ra, postava Ptaha a samotný Ramzes. Chrám bol postavený tak, že dvakrát do roka 21. februára a 21. októbra slnečné lúče prenikali priamo do svätyne a osvetľovali 2 sochy slnečných bohov a panovníka Ramzesa. Socha Ptaha teda v preklade „skrytého“, ktorý reprezentoval podsvetie a posmrtný život ostala ako jediná zahalená v tieni. Dokonca aj po prenesení chrámu v 70. rokoch minulého storočia sa podarilo tento úkaz zachovať s odlišnosťou iba jeden deň.

Po pravej strane od Slnečného chrámu sa nachádza síce menší, ale stále pozoruhodný chrám faraónovej manželky Nefertari. Ramzes II. nariadil jeho stavbu, aby vyjadril úctu svojej milovanej manželke, ktorá je tu stotožňovaná s bohyňou Hathor, bohyňou lásky a plodnosti. Tá bola v starovekej egyptskej mytológii manželkou boha Slnka RA v priebehu denného putovania, zatiaľ čo počas svitania sa stalo jeho matkou.

Chrám je vytesaný do skaly do výšky 24 m a do hĺbky okolo 35 m. Reliéfy a maľby sú veľmi dobre zachované. Priečelie chrámu opäť tvoria monumentálne sochy samotného panovníka a jeho manželky dosahujúce výšku 9 m. Pri každej soche sú vyobrazené 2 menšie postavy detí kráľovského páru, ktoré im siahajú zhruba po kolená. Samotný chrám je jednoduchší a obsahuje len jednu menšiu stĺpovú sieň so šiestimi piliermi, ktoré sú na vrchole vyzdobené hlavami bohyne Hathor. V strede ľavej steny sa nachádza reliéf zobrazujúci Ramzesa Veľkého, ktorý je korunovaný dvoma bohmi Horom a Setom. Ďalšia scéna zobrazuje panovníka ako obetuje víno a kvety bohovi Slnka Ra a Nefertari obetuje esencie bohyni Hathor. Po stranách každého stĺpu je zobrazený kráľovský pár v spoločnosti odlišných bohov. Chrám sa skladá tiež z dvoch postranných komôr, ktoré slúžili podobne ako vo Veľkom chráme k posvätným a okultným účelom. Svätyňa, ktorá sa nachádza v najhlbšej časti chrámu slúžila ako obetná miestnosť a volali ju „Sanctun Santorun“. Je v nej zobrazený kráľovský pár ako prináša kvetiny a víno bohovi Slnka RA a jeho manželke bohyni Hathor. Jeden z posvätných reliéfov tiež zobrazuje Nefertari ako je korunovaná bohyňou Isis – bohyňou najvyššieho ženského princípu v starovekom Egypte a bohyňou mágie.

V 60. rokoch bol chrám ohrozený výstavbou Asuánskej priehrady a tak minister zahraničných vecí požiadal UNESCO o pomoc pri záchrane chrámu, lebo hrozilo jeho úplne zatopenie. Organizácia rozhodla, že sa o pamiatky postarajú, a tak mohla začať v roku 1964 jedna z najväčších archeologických záchranných akcií vôbec. Po tom, čo vznikla ochranná stena, jemný vápenec bol napustený syntetickou látkou kvôli stvrdnutiu a následne rozobraný na 1041 kúskov, ktoré boli dôsledne očíslované. Niektoré časti vážili až 30 ton. Aby bolo možné chrámy opäť vystavať, najdôležitejšia bola presnosť pri rezaní, maximálna povolená nepresnosť bola 6 mm. Prestavba trvala 4 roky a stála okolo 40 miliónov USD, ktoré si medzi sebou rozdelili UNESCO, OSN a Egyptská vláda, ktorá ešte do dnešného dňa spláca pôžičku z turistických víz.

V súčasnosti chrám stojí o 65 m vyššie od pôvodného umiestnenia a 210 m ďalej na západ. Celý projekt vzbudil mnoho obdivu a v prípade záujmu sa dá po prehliadke chrámov navštíviť turistické centrum, kde sa nachádzajú staré záznamy a čiernobiele videá z tejto operácie. Určite jeho návštevu odporúčam. A tiež tam majú dobrú kávu a čerstvé mango džúsy.

1.,Vychutnajte si Asuán

Ak prichádzate do Abu Simbel, tak s obrovskou pravdepodobnosťou navštívite aj juhoegyptský Asuán. Nezastavte sa v ňom len po ceste, ale ostaňte tu aspoň jednu noc, pretože toto miesto má svoju mágiu. Je to miesto, kde môžete vypnúť, vychutnávať si atmosféru Orientu, zjednávať na bazároch najkvalitnejší ibištek a napokon si vychutnáte plavbu felukou po Níle. Asuán patrí rozhodne k najkrajším miestam celej krajiny

2., Chrám Philae

Ak vás príbeh Abu Simbel zaujal, tak podobný osud postihol aj chrámový komplex Philae. Je o mnoho mladší, než Abu Simbel, ale na kráse mu to neuberá. Philae nájdete len pár kilometrov za Asuánom na mieste, kde postavili ešte koncom 19.storočia Briti prvú priehradu. Neskôr pri výstavbe Násirovej priehrady museli aj chrám vo Philae rozobrať a posunúť na vedľajší ostrov. Prejdite sa týmto magickým miestom

3., Kláštor sv.Simeona

Egypt je moslimská krajina, ale má svoje kresťanské dedičstvo a na okraji Asuánu ho môžete vidieť na vlastné oči. Vezmite si v Asuáne feluku, preplávajte na druhý breh a potom sa vydajte okrajom Sahary na polhodinovú prechádzku a ste na mieste. Môžete si cestu skrátiť aj cestou na ťave. Ruina kláštora je najkrajšia pri západe slnka, kedy sa okolité pieskové duny rozžiaria. 

1.,Chrám Ramzesa II.

Najkrajšia a najunikátnejšia stavba celého Abu Simbel. Obrovský chrám so štyrmi sediacimi sochami Ramzesa II. sa stal ikonou celého Egypta a spoločne s pyramídami patrí azda k najznámejším pamiatkám aké v krajine faraónov uvidíte. Na ten prvý moment, kedy ho uvidíte zoči voči len tak ľahko nezabudnete. Neponáhľajte sa. Najprv si ho vychutnajte z vonku, sadnite si, prezrite si jeho fasádu a až potom sa vyberte do jeho útrob.

2.,Reliéfy Ramzesa II. z bitky pri Kádeši

Hneď ako vojdete dovnútra chrámu, zamierte si to do ľavej časti vstupnej haly. Celá stena patrí obrovským reliéfom Ramzesa II., kde je zachytený v epickej bitke proti Chetitom v sýrskom Kádeši. Bitka mala skončiť nerozhodne, ale Ramzesa II. to nevyrušilo a znázornil sa ako absolútny víťaz. 

3.,Chrám Nefertari

Prečo takmer vždy, keď vidíte fotky z Abu Simbel vidíte len jeden chrám, keď sú tu až dva? My vám ukážeme oba. Druhý, menší a menej známy chrám patrí kráľovnej Nefertari a pre svoju ženu ho postavil Ramzes II. V priečelí na vás čaká niekoľko sôch a zamilujete si aj interiér.

4.,Interiér chrámu Nefertari

Vojdite dnu do chrámu a pohľad sa vám nezastaví len na krásnych reliéfoch, ale aj na unikátnych stĺpoch, ktoré majú ženskú podobizeň. Patrí bohyni Hathor a egyptské umenie vám tak opäť ukáže ďalší krásny rozmer.

5.,Násirove jazero

Stačí sa otočiť chrámom chrbtom a pred očami máte krásne Násirove jazero, súčasť veľkej priehrady. Hladina je pokojná, občas sa po nej prejde loďka či trajekt a krajina má vďaka vode zaujímavú panorámu.