Al Ula a Hegra – diela Nabatejcov v tieni Petry

Mesto Al Ula patrí k mierne odľahlejším mestám kráľovstva. Prečo tomu tak je? Leží asi desať hodín jazdy autom z hlavného mesta Rijádu, sedem hodín autom z Džiddy, tri a pol hodiny z Mediny alebo tri hodiny z mesta Tabuk.

Ak však preferujete komfort, viete sa sem dopraviť aj letecky, keďže Al Ula má svoje vlastné letisko. Lietajú sem spoje z najväčších saudských miest, Dubaja, ale napríklad aj Atén. My v BUBO však preferujeme dopraviť sa do tohto mesta po ceste z Mediny, keďže človek môže pozorovať, ako sa krajina okolo neho mení.

Dve mestá, ktoré sa od seba nachádzajú asi dvadsať minút jazdy. My dnes navštevujeme Hegru, ktorá je archeologické nálezisko jedného z bývalých hlavných miest Nabatejcov. Do Al Uly sa vraciame, aby sme tu neskôr prespali, preto si turista môže myslieť, že Al Ulu postavili len ako moderné mesto pre potreby turizmu Hegry. Vedeli ste však, že Al Ula má ešte bohatšiu históriu ako Hegra?

Presúvame sa približne sedemtisíc rokov dozadu, kedy bola táto oáza prvýkrát obývaná. V drsných podmienkach, aké vedia na Arabskom polostrove byť, sa v dávnych časoch ľudia usadzovali v oázach podobných Al Ule. Pôda bohatá na živiny, veľké podzemné zásoby vody – to všetko pomohlo k tomu, aby tu vyrástlo prvé väčšie mesto. To sa stalo hlavným mestom kráľovstva Dedanovcov a kráľovstva Lihjanovcov.

Historici sa dodnes nevedia zhodnúť na tom, odkedy dokedy sa datuje perióda Dedanovského kráľovstva a kedy ho vystriedalo Lihjanovské, predpokladá sa však, že tento prechod bol relatívne plynulý a bezkonfliktný.

Hlavné mesto Dedanovského kráľovstva sa volalo rovnomenne, Dedan (dnešná Al Ula), a predpokladá sa, že vzniklo približne medzi ôsmym až šiestym storočím pred naším letopočtom. Mesto sídlilo na kadidlovej ceste, významnej obchodnej ceste, ktorá prechádzala Arabským polostrovom. Z tejto strategickej pozície mesto ťažilo a nadobudlo dôležitosť a význam.

Z obdobia Dedanovského kráľovstva sa nenašlo až tak veľa predmetov, ktoré by viac napovedali o bežnom živote v tomto kráľovstve. Vypátrali sa sochy rôznych bohov - dokazujúc, že obyvatelia tohto kráľovstva boli polyteisti. Najviac sôch sa však našlo s podobizňou orla, ktorý predstavoval boha Du al-Shara, takzvaného Dushara. Bol významným bohom aj pre nasledujúce kráľovstvá Lihjanovcov a Nabatejcov.

V roku 552 pred naším letopočtom navštívil kráľ Nabonid, posledný kráľ Novobabylonskej ríše, územie tohto kráľovstva. V spisoch z jeho ciest sa hovorí o tom, že porazil „kráľa Dedanovcov“, preto vieme predpokladať, že k transferu moci do rúk Lihjanovcov prišlo niekedy po tomto roku.

Najviac historikov sa však zhoduje na štvrtom storočí pred naším letopočtom, kedy Lihjanovci - kmeň, ktorý bol súčasťou predošlého kráľovstva, prišiel k celkovej moci a kráľovstvo rozšíril. Územie ich vplyvu niekoľkonásobne zväčšili, na rozdiel od ich predchodcov, hlavné mesto však ostalo rovnaké. Obchodné trasy ako napríklad kadidlová cesta boli viac a viac využívané, a preto aj kráľovstvo viac zbohatlo.

Z obdobia Lihjanovcov sa našli veľké kamenné sochy a rôzne ďalšie kamenné spisy, ktoré hovoria o tom, že tomuto kráľovstvu vládlo viac ako desať kráľov. Ďalším významným centrom kráľovstva sa stala oáza Tayma, ktorá bola de facto druhým hlavným mestom.

V prvom storočí pred naším letopočtom však prichádza vzostup Nabatejcov, čo znamenalo postupný zostup Lihjanovcov. Al Ula však dodnes zobrazuje miesta, ktoré boli pre tieto historické kráľovstvá dôležité.

Pravdepodobne najvýznamnejším historickým miestom v meste samotnom je nálezisko Al-Khuraybah. Tu by sme našli dôkaz o tom, že práve toto miesto bolo centrom Dedanovského a Lihjanovského kráľovstva.

Dedanovci po sebe zanechali niekoľko petroglyfov v skalách a po Lihjanovcoch tu ostali veľké hrobky, ktoré sa nazývajú aj Levie hrobky (v skalách sú vytesané levy). Na mieste sa okrem toho našlo niekoľko stoviek fragmentov z kamenných predmetov, ale aj keramiky z týchto období.

Podľa môjho subjektívneho názoru je však najlepším miestom, ktoré môže turista v rámci Al Ula navštíviť, staré mesto. To je dnes rozdelené na dve časti.

Prvú časť prerobili na centrum pre turistov, kde sa v starých budovách nachádzajú rôzne moderné reštaurácie, kaviarne alebo obchody. Druhá časť sa stále vníma ako historická pamiatka. Zobrazuje historické mesto spred tisíc rokov, staré budovy, pozostatky po štrnástich mestských bránach a pevnosť.

Aj pred tisíc rokmi bola Al Ula významná – nachádzala sa totiž na ceste do Mediny a Mekky. To znamená, že všetci pútnici, ktorí putovali z dnešnej Sýrie, Libanonu, alebo z Jordánska, prechádzali cez toto mesto.

Možno ste už počuli o tom, že v Saudskej Arábii postavili najväčšiu zrkadlovú budovu na svete. Tá sa nazýva Maraya Palace a nachádza sa iba desať minút jazdy od centra Al Ula. Už jej názov napovedá o charaktere tejto budovy, maraya totiž v arabčine znamená zrkadlo.

Stavba je pokrytá 9 740 zrkadlovými panelmi, ktoré jej vyslúžili titul v Guinnessovej knihe rekordov za najväčšiu zrkadlovú budovu na svete. Možno sa pýtate, prečo zrkadlá? Cieľom Maraye je zapadnúť do koloritu púštnej oázy a splynúť s prostredím.

Budova slúži ako turistické centrum – nájdeme tu luxusnú reštauráciu, kde podávajú jedlá v štýle svetoznámeho michelinského kuchára Jamesa Athertona. Vnútri budovy je aj veľká sála s kapacitou päťsto miest, ktorá hostila už niekoľko desiatok zahraničných aj lokálnych umelcov.

Z tých najznámejších to boli napríklad Andrea Bocelli, James Blunt, Alicia Keys alebo Seal. V budove sa nachádza aj okno o rozlohe osemsto metrov štvorcových, ktoré sa v prípade priaznivého počasia môže otvoriť a poskytnúť luxusné výhľady na okolie.

Najnovšou pridanou službou, ktorú táto budova ponúka, sú aj organizované prehliadky jej interiéru aj exteriéru. Strecha budovy bola prerobená, aby mohla hostiť rôzne menšie koncerty alebo vystúpenia. Ku koncu roka tu začali vystupovať interpreti tvoriaci v žánri elektronickej hudby, čo si obľúbila najmä mladšia generácia turistov.

Mojím obľúbeným časom dňa je vždy západ slnka. Nádherné západy som obdivoval v Namíbii, Los Angeles, ale tie najkrajšie podľa mňa bývajú vždy na Blízkom východe. Keďže je Al Ula „skrytá“ medzi skalnými útvarmi, na to, aby ste si mohli užiť nádherný západ, treba vystúpiť na jednu z týchto skál. Nebojte sa, Saudi nie sú ľudia, ktorí by nejako veľmi obľubovali vysokohorskú turistiku a lezenie. Na ten najkrajší výhľad sa viete pohodlne dostať autom.

Vyhliadka Harrat sa nachádza asi šesťsto metrov nad morom, vyššie ako mesto samotné. Viete sa sem dostať autom, čo trvá asi tridsať minút. Odporúčam však mať výkonné auto alebo stroj s pohonom 4x4. Ak cestujete po krajine autobusom, domáci poskytujú shuttle service na vrchol tohto kopca a vyvezú vás sem svojimi autami.

Hore na vyhliadke vás privítajú a zavedú k výhľadu samotnému. Tu nájdete menší bar, kde si viete dať kávu, čaj alebo miešaný drink. Okrem toho sú tu spravené kruhové sedenia, kde sa v strede nachádza veľké ohnisko. V Al Ula vie byť v zime cez deň približne pätnásť stupňov, v noci dokonca občas mrzne, preto sa toto ohnisko zvykne použiť najmä v zimných mesiacoch.

Z výhľadu vidno celé mesto Al Ula, okolité kopce a skalné útvary. Najlepší čas na návštevu je tesne pred západom slnka, aby ste zažili miesto aj za svetla, aj za tmy, a popritom si užili jeden z najkrajších západov slnka vo vašom živote. Poviem vám, je to neskutočný ulovený zážitok.

Po prehliadke Al Ula a väčšine vecí, ktoré pre nás toto mesto ponúka, sa presúvame asi dvadsať kilometrov do archeologického náleziska Madain Saleh, známeho aj ako Hegra. Toto mesto bolo vystavané na kadidlovej ceste a v dôležitosti predbehlo vtedajšiu Al Ulu. Pozícia mesta umožňovala kráľovstvu Nabatejcov, ktorí toto územie dobyli približne v roku šesťdesiatpäť pred naším letopočtom, zbohatnúť na výbere daní a poplatkov od obchodníkov, ktorí mestom prechádzali.

Hlavným mestom Nabatejcov bola dnešná Petra, ktorú by sme našli v Jordánsku a radí sa k novým siedmim divom sveta. Hegra sa tak stala de facto južným hlavným mestom, administratívnym a ekonomickým centrom Nabatejského kráľovstva. Nabatejci sa neskôr dostali do konfliktu s okolitými krajinami.

Prvý, kto Nabatejcov napadol, bol Herodes Veľký, kráľ Júdey, a to s pomocou Kleopatriných vojsk. Kráľovstvo sa neskôr stalo spojencom Rímskej ríše a v tomto statuse najviac prosperovalo. Prvé storočie sa označuje ako obdobie, kedy Nabatejci ovládali historicky najväčšie územie - siahajúce až po dnešný Jemen.

Obyvatelia kráľovstva však počas tohto obdobia stratili svoj bojový charakter a vojenskú silu, čo sa proti nim obrátilo v roku stošesť. V tomto roku totižto bolo kráľovstvo Nabatejcov anektované pod správu Rímskej ríše na rozkaz cisára Trajana. Z kráľovstva sa stala jedna z rímskych provincií s názvom Arabia Petraea. Rímsky vplyv sa postupne prejavil na lokálnom obyvateľstve, ktoré si muselo osvojiť latinský jazyk, a postupne sa naučiť kresťanským praktikám.

Ekonomická dôležitosť miest ako Petra tu bola stále, no postupne, najmä s rozvojom lodného obchodu, sa vytratila. Mestá ako Petra a Hegra preto postupne upadli do zabudnutia.

Hegra sa dnes dá navštíviť iba s lokálnym sprievodcom. Toho obdržíte, keď prídete do návštevníckeho centra. Pri vstupe do centra vás privítajú džúsom a lokálnym pečivom, kým čakáte na autobus, ktorým sa vydáte do areálu bývalého starovekého mesta. Pred centrom vás víta veľká tabuľa, ktorá hovorí, že Hegra je pod patronátom UNESCO.

Po privítaní nastupujeme do súkromného miestneho autobusu, ktorým sa prepravíme po štyroch zastávkach po celom areáli Hegry. V autobuse zvyknú byť aj ostatní turisti a všetci sa zodpovedajú lokálnemu sprievodcovi, ktorý ide s nami v autobuse a na každej zastávke nám viac a viac priblíži dané miesto. Presuny medzi jednotlivými miestami sú krátke a prehliadka celej Hegry nám zaberie asi 2,5 hodiny.

Na prvej zastávke sa nachádza niekoľko desiatok hrobiek vytesaných v jednej skale. Jedna z týchto hrobiek je však špecifická, pretože ju otvorili až v roku dvetisícpätnásť. To, čo v nej archeológovia našli, posunulo vedomosti o Nabatejcoch a ich pochovávaní v Hegre na novú úroveň.

Keďže hrobka dovtedy nebola otvorená, zistili, že dvere boli zakryté drevom. Po vstupe našli jednu veľmi zachovalú kostru – bola to žena v relatívne mladom veku, na základe ktorej zistili, ako Nabatejci pochovávali.

Ženu lokálci niekedy nazývajú aj stará mama. Vedci vyhotovili jej portrét, ako táto žena mohla vyzerať, a nájdete ho v návštevníckom centre.

Na krku ženy našli náhrdelník. Nebol to však šperk zo zlata, striebra ani žiadneho iného vzácneho materiálu. Boli na ňom len kôstky z ďatlí, čo znamená, že pri pochovávaní sa telám dávali podobné šperky.

Okrem tohto tela v hrobke našli ďalších osemdesiat pozostatkov ženských tiel, no v horšom stave. Zistilo sa, že táto hrobka bola čisto ženská, čo len potvrdzuje hierarchickú dôležitosť žien v Nabatejskom kráľovstve.

Pri parkovisku na prvej zastávke sa nachádza zaujímavý skalný útvar, ktorý z určitého uhla pripomína profil ľudskej tváre. Po malej prechádzke okolo všetkých hrobiek a fotografovaní sa presúvame autobusom na druhú zastávku.

Predpokladám, že každý z vás videl túto hrobku bez ohľadu na to, či v Saudskej Arábii bol alebo nie. Ak si dáte do vyhľadávača Hegra, táto hrobka bude tá prvá, ktorú vám nájde. Keď pristanete v Saudskej Arábii, uvidíte ju zobrazenú všade ako symbol turizmu. Právom sa preto dá označiť za najznámejšiu hrobku v celej Hegre. Komu ale patrila?

Predpokladá sa, že generálovi nabatejskej armády. Generál ako vojenský líder bol bohatá osoba, ktorá si mohla dovoliť postaviť takúto veľkú hrobku. Fasáda tejto hrobky je najväčšia v celom areáli, meria 22,5 metra. Čím je však táto hrobka špecifická?

Väčšina hrobiek, ktoré dnes nájdete v Hegre, boli masové hrobky. Ukladali sa do nich rodiny a niekedy aj celé rody – pekným príkladom je hrobka na prvej zastávke, kde našli pozostatky „starej mamy“. Okrem nej tam bolo ďalších osemdesiat pozostatkov. Táto obrovská hrobka je špecifická v tom, že bola určená len jednému človeku, a to generálovi.

Špecifická je aj v tom, že jej fasáda obsahovala štyri stĺpy, a nie dva, ako to býva pri ostatných hrobkách – aj toto značilo dôležitosť osoby, ktorá mala byť v hrobke pochovaná.

Ďalšou zaujímavosťou je, že hrobku nikdy nedokončili a nikdy v nej nikto nebol pochovaný. Predpokladá sa, že generál padol v boji ďaleko od Hegry. Ďalšia teória hovorí o tom, že zažil počas života finančné ťažkosti a nemohol si dovoliť dať hrobku dokončiť.

Ktorá verzia je pravdivá? To sa už nedozvieme. Jedno však je isté – veľkosť a prepracovanosť hrobky z nej robia dnes jednu z najkrajších hrobiek v celom areáli a právom sa stala symbolom turizmu nielen v Al Ule, ale i celej Saudskej Arábii.

V celom areáli Hegry je zakázané vstupovať do hrobiek. Existuje však jedna jediná výnimka, a práve tú si uplatníme na tretej zastávke s našou malou BUBO skupinou. Hrobky, ktoré sa tu nachádzajú, sú pekným príkladom toho, ako sa stavali. Pokiaľ si fasádu prejdeme zhora nadol, môžeme zaradom pozorovať viacero znakov.

Na vrchole hrobky nájdeme dve sady schodov, ktoré smerujú nahor. Nabatejci verili v posmrtný život a tieto schody mali údajne pomôcť dušiam dostať sa do neba. Pod nimi sa väčšinou nachádza rímsa, ktorá má praktický význam a chráni fasádu hrobky pri prípadných dažďoch pred stekajúcou vodou.

Po krajoch spodnej časti nájdeme spomínané stĺpy, ktoré hrobku ohraničujú. V strede je vstup do hrobky, nad ktorým stráži duch, ktorý odháňa zlé energie. Nad ním vidíte sochu boha – väčšinou to je hlavný boh Dushara v podobe orla. Ten je, bohužiaľ, veľakrát poškodený, keďže až do roku dvetisícosem bol tento areál voľne prístupný hocikomu a ľudia niektoré hrobky poškodili.

Nad sochou boha vám udrie do očí malý obdĺžnik, v ktorom nájdeme napísané detaily o hrobke. Je tam meno všetkých, ktorí sú v hrobke pochovaní, kedy tam boli pochovaní a k akému rodu patrili. Vďaka týmto detailom sa dnes dala určiť a priradiť väčšina hrobiek, ktoré boli v areáli nájdené.

Keď si prejdeme skalu dookola, dostaneme sa k hrobke číslo 26, ktorá je jediná prístupná pre turistov v celom areáli. Akonáhle do nej vojdeme, máme možnosť vidieť, akým spôsobom boli ľudia pochovávaní. Dole, v zemi, boli vykopané masové hroby, do ktorých boli telá ukladané vo veľkých počtoch.

V stenách hrobiek boli vytesané jednotlivé otvory na jedno telo, kde telá ukladali. Ešte predtým ich však zabalili do troch vrstiev. Prvá, najbližšia k telu, bola buď bavlnená, alebo vlnená. Druhá zase ľanová a tretia vrstva kože. V tejto konkrétnej hrobke pochovali niekoľko generácií jednej rodiny. Čo môžeme vnútri hrobky pozorovať, sú aj stopy na stenách od nástrojov, ktoré slúžili na vykopanie hrobky samotnej.

Posledná zastávka v Hegre nám dotvára kolorit celého miesta. V areáli nenájdeme bývalé obytné zóny alebo domy – tie by museli mať dvetisíc rokov a boli už dávno zničené. Jediné, čo sa zachovalo, sú hrobky a podobné útvary vytesané do skál.

Na tejto zastávke budeme mať možnosť vidieť miesto, kde sa nielen Nabatejci, ale aj všetci okoloidúci, ktorí prechádzali týmto miestom, mohli zastaviť a porozprávať sa s ostatnými. Veľká miestnosť, ktorú vytesali do skaly aj so sedením, mala výbornú akustiku, aby sa v nej ľudia dobre počuli.

Pred miestnosťou bola malá prirodzená „vanička“, kde sa zberala voda zo skaly. Slúžila pre tých, ktorí sa išli modliť. Hneď vedľa stretávacej miestnosti sa totiž nachádza malý kaňon, do ktorého si mohli lokálni obyvatelia, ale aj okoloidúci, vytesať svoje vlastné božstvo a modliť sa k nemu.

Nájdeme tu viacero výjavov božstiev z rôznych kultúr – nie je vynechané ani božstvo Dushara, najvyššie u Nabatejcov. Po prejdení poslednej zastávky sa vraciame naspäť do autobusu a smerujeme naspäť do návštevníckeho centra.

Približne ďalších 20 minút od Hegry leží naša posledná zastávka v blízkosti týchto miest, a tou je slonia skala. Názov získala práve vďaka podobnosti s najväčším suchozemským cicavcom. Päťdesiatdva metrov vysoká pieskovcová skala sa vplyvom erózie opracovala do veľmi zaujímavej podoby a pri zapojení trocha fantázie v nej človek uvidí veľmi jednoducho stojaceho slona.

Saudi maximálne využili potenciál tohto miesta a premenili ho na relaxačnú zónu. Pri tejto obrovskej skale vybudovali niekoľko desiatok jám so sedačkami, v ktorých sa nachádzajú ohniská – presne tak isto ako na vyhliadkovom bode Herrat.

V tejto zóne nájdeme aj menšie bistro, kaviareň Barns, ktorá je jednou z najrozšírenejších kaviarní v celom kráľovstve. Radím vám, kúpte si tu horúcu čokoládu s marshmallows, ktorá tu je naozaj výborná, sadnite si k jednému z ohnísk a pozorujte zapadajúce slnko a vychádzajúce hviezdy nad skalou! Ideálne miesto na zakončenie bohatého programu v okolí Al Uly.

Nielen dvojička Petry je nedotknutým klenotom Saudskej Arábie. Táto krajina bola donedávna uzavretá svetu, a tak ju navštívilo minimum Slovákov. V BUBO však spoznávame Saudskú Arábiu už dlhé desaťročia a ešte v minulom storočí sme založili OPAK (Organizácia priateľov arabskej kultúry).

Prešli sme všetky provincie krajiny, čo potvrdzuje náš status najcestovanejších Slovákov. Pokiaľ sa s nami vydáte do Saudskej Arábie, budete mať ako na dlani nielen Al Ulu a veľkomestá Rijád či Džidda. Objavte s nami Saudskú Arábiu skôr, než sem zamieria masy turistov.