Calgary - svetové hlavné mesto kovbojov

Calgary je nielen hlavným mestom kovbojov, ktoré si tento prívlastok vydobylo každoročným organizovaním najväčšieho festivalu pod holým nebom – Calgary Stampade, ale zároveň je aj hlavným mestom kanadského petro priemyslu, v ktorom sídlia všetky dôležité kanadské benzínové spoločnosti.

Vďaka tomu je Calgary jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest v Kanade. Populácia mesta sa len za posledných 20 rokov zvýšila o 50 percent na 1,5 milióna obyvateľov. Mnohí tiež označujú Calgary za jedno z vôbec najlepších miest na život v Kanade a radia ho napríklad aj pred Vancouver či Quebec.

Ide o najväčšie mesto provincie Alberta (hlavným je Edmonton) a od prvého pohľadu najčistejšie mesto celej krajiny. Skutočne tu nenájdete v uliciach Calgary jediný odpadok a aj preto pôsobí nesmierne čisto. Pokojne by sme ho mohli prirovnať k Singapuru.

Mesto sa nachádza približne na rovnakej severnej rovnobežke (51 .) ako Londýn a Vancouver. Rozdiel je, že oproti týmto dvom mestám je podstatne chladnejšie. Najnižšie teploty v zime tu môžu dosiahnuť aj – 45 °C. V čom je však Calgary špecifické oproti ostatnej Kanade, je to, že je v priemere „najslnečnejšie“ mesto v Kanade.

Vďaka svojej príjemnej letnej klíme je to aj mesto festivalov a medzi najobľúbenejšie športy sa tu netradične radí cyklistika. V meste nájdeme až 800 km spevnených cyklistických ciest.

Calgary bolo založené v roku 1875 ako Fort Calgary. Kanadská jazdná polícia tu otvorila svoje kasárne. Rozvoj mesta však stagnoval, čo sa však zmenilo v roku 1883, kedy tu vybudovala Kanadská pacifická železnica strategickú stanicu predtým, ako pokračovala do Skalistých hôr.

Progres mesta, žiaľ, spomalil veľký požiar v roku 1886, kedy mestská rada prijala nariadenie, ktoré hovorilo o tom, že všetky nové budovy v centre mesta musia byť vybudované z kameňa, to je jeden z dôvodov, prečo sa v starom meste zachovalo množstvo budov zo začiatku 20. storočia.

Tak, ako sme v Banffe obdivovali malú riečku Bow River, tak v Calgary sa z nej už stala veľká rieka, ktorá slúži ako najobľúbenejšia zóna oddychu v meste a prakticky celý kultúrny život sa odohráva v jej tesnej blízkosti. Práve preto je Bow River tým najlepším miestom, na ktorom začneme našu prehliadku tohto moderného mesta, ktoré si stále zachováva povestnú kanadskú priateľskosť a je nesmierne príjemné na prechádzky.

Najlepším a zároveň aj najkontroverznejším východiskovým bodom, kde začať prehliadku Calgary, je Peace Bridge alebo most mieru, ktorý spája severnú časť mesta s centrom mesta. Peace Bridge je dielom známeho španielskeho architekta Santiaga Calatravu a vidno jeho rukopis. Calatrava sa postaral aj o diela ako Turning Torso v Malmö, Múzeum WTC v New Yorku či Kultúrne centrum vo Valencii.

Most mieru otvorili v roku 2012 a v tomto čase ho zaradili medzi top 10 projektov roka určených pre širokú verejnosť. Most slúži výlučne pre peších a cyklistov, v priemere ním denne prejde okolo 6 000 ľudí. Prvá vec, ktorá na moste zaujme, je jeho asymetrickosť, čo je typickým znakom všetkých vymenovaných diel Santiaga Calatravu.

Pre znalcov modernej architektúry je prekvapením farba mosta, ktorá je (na rozdiel od všetkých architektových počinov) červená. Prečo to tak je? Červená farba totiž znázorňuje národnú farbu Kanady, a takisto aj prezentačnú farbu mesta Calgary. Most, ktorý pôsobí naozaj elegantne, však od jeho výstavby sprevádzajú škandály. Medzi tie najväčšie patrí jeho cena 25 miliónov dolárov, čo pri rozmeroch mosta predstavuje 114 000 eur za meter výstavby. Radí ho tak medzi najdrahšie mosty na svete.

Hneď za mostom odbočíme doľava a dostávame sa tak do obľúbeného mestského parku Prince's Island Park, ktorý ponúka tie najlepšie výhľady na Downtown Calgary. Park bol pomenovaný podľa Petra Anthonyho Princa - drevorubača, ktorý do Calgary prišiel v roku 1886, kedy zároveň založil spoločnosť „Eau Claire Lumber mill“, ktorá spoločne s „Bow River Lumber Company“ postavila základy novodobého mesta Calgary.

Prince's Island Park je umelo vybudovaný ostrov, ktorý slúžil vyššie spomenutým spoločnostiam, ako prekladisko dreva dopraveného do Calgary po rieke Bow zo Skalistých hôr.

V roku 1889 pán Prince vybudoval na ostrove prvú mestskú elektráreň, ktorá generovala energiu spaľovaním pilín, ktoré vznikali na mestskej píle. Táto elektráreň fungovala až do roku 1893, kedy bola prestavaná na prvú hydroelektráreň v Calgary. Elektráreň fungovala až do roku 1947, kedy mesto dostalo tento ostrov do daru s podmienkou, že na ňom vybuduje mestský park. Pomenovali ho po človeku, ktorý sa zaslúžil o vznik tohto miesta.

Od svojho otvorenia v roku 1948 si park získal veľkú obľubu medzi miestnymi obyvateľmi a každoročne sa tu usporadúva veľké množstvo festivalov a iných kultúrnych podujatí. Park zrenovovali v roku 1999. Vďaka renovácii na ostrove pribudli umelé močariská a bola tu znovu vysadená pôvodná vegetácia. Najznámejšou atrakciou parku je náučný chodník, ktorý vedie po obvode novovybudovaných močarísk, a tiež vysvetľuje, ako močariská fungujú a akým negatívnym spôsobom ich ovplyvňuje ľudská činnosť.

Po krátkej prechádzke v parku prekročíme opäť Bow River a vyberieme sa smerom do Downtownu. Na južnej strane rieky nás už víta najstaršia štvrť Calgary, ktorá vznikla v roku 1886 – Eau Claire. Z pôvodnej architektúry tu však toho priveľa nezostalo a táto mestská časť momentálne slúži najmä na zábavu a oddych.

Každoročne sa tu uskutočňuje folklórny hudobný festival alebo divadelné predstavenia, ktoré miestni volajú „Shakespeare v parku“. My pokračujeme po promenáde hore prúdom rieky, až kým neprídeme do parku „Sien Lok“, ktorý je venovaný početnej čínskej komunite, ktorá v Calgary žije.

Čínsky vplyv na Calgary, ale aj západnú Kanadu ako takú, je veľmi úzko spätý s výstavbou Kanadskej pacifickej železnice (CPR). Vláda sa zaviazala, že železnicu dokončí v rekordne krátkom časovom období 10 rokov. Na taký ambiciózny projekt bola, samozrejme, nutná obrovská pracovná sila, a preto kanadská vláda zorganizovala v Číne veľký nábor robotníkov, ktorí mali pomôcť doviesť železnicu z jednej strany krajiny na druhú.

V jednom momente na výstavbe železnice pracovalo až 10 000 čínskych robotníkov, ktorí dostávali plat 1 CAD za deň, čo bola aj vtedy mizivá čiastka, avšak všetkým, ktorí sa zúčastňovali na výstavbe železnice, prisľúbili vysoký finančný bonus. Mali ho dostať po skončení prác. Tieto peniaze mali slúžiť najmä na návrat naspäť do Číny. Avšak, ako to často býva, bonus vyplatený nebol.

Po skončení výstavby zostali čínski robotníci v cudzej krajine bez peňazí, rodiny a reálnej možnosti na návrat domov. Jediná šanca na ich prežitie bolo založenie miestnych komunít, ktoré tu pretrvali do dnešného dňa a čínska komunita tak tvorí do dnešného dňa až 5 % kanadskej populácie.

Park „Sien Lok“, do ktorého sa dostaneme po krátkej prechádzke popri rieke, je venovaný práve ľuďom, ktorí sa zaslúžili o výstavbu Kanadskej pacifickej železnice. Park bol vybudovaný komunitným centrom „Sien Lok“,  ktoré vzniklo v roku 1968 a jeho primárnym cieľom bolo ochrániť pozostatky čínskej kultúry v Calgary. Vďaka tomuto spoločenstvu je „Calgary Chinatown“ jedinou oficiálne uznanou čínskou štvrťou v celej Kanade.

V parku sa nachádzajú typicky čínske prvky – či už sú to dva levy, ktoré tvoria vstupnú bránu do parku, typická čínska pagoda alebo socha vytesaná do šesťtonovej žuly s názvom „hľadanie zlatej hory“, ktorá sem bola privezená z Číny, a ktorá má symbolizovať čínsku históriu pri budovaní Kanady.

V tesnej blízkosti parku sa nachádza budova čínskeho kultúrneho centra, ktoré bolo postavené v roku 1992. Centrum bolo svojou podobou inšpirované nebeským chrámom v Pekingu, kopula je vo výške 21 m a na jej stenách nájdeme 561 drakov a 40 fénixov. Kupola je podopretá 4 stĺpmi, ktoré sú zdobené zlatými ornamentmi znázorňujúcimi štyri ročné obdobia. V spodnej časti kultúrneho centra sa nachádza múzeum venované čínskej komunite v Kanade.

Tak, ako v Montreale nájdeme jedinečné podzemné mesto, v Calgary majú nadzemné mesto, tvorené unikátnym systémom nazývaným „Systém +15“. Pod označením +15 v Calgary rozumieme systém chodníkov pre peších, ktoré prepájajú jednotlivé budovy medzi sebou bez toho, aby ste museli vyjsť na ulicu a zostávate tak chránení aj počas šiestich mesiacov drsnej kanadskej zimy.

Táto spleť chodníkov má celkovú dĺžku 18 km a tvorí ju dokopy 62 mostov. Jednotlivé mosty sa nachádzajú priemerne vo výške 15 stôp (približne 4,5 m) nad zemou a umožňuje tak bezproblémový pohyb na cestách aj tým najväčším nákladným autám, resp. autobusom.

Spleť jednotlivých pasáží sa začala budovať v rokoch 1966 až 1969. Slávnostne ju otvorili v roku 1970 a už vtedy spájala všetky najdôležitejšie budovy v centre mesta. Centrálnu časť budov tvorí jedno veľké nákupné centrum, kde sídlia všetky najdôležitejšie obchody v meste. Podľa urbanistického plánu mesta musí mať každá nová budova možnosť napojiť sa na sieť +15.

Ako motivácia pre developerov slúži bonus, ktorý zaručuje možnosť vybudovať viacposchodovú budovu (čím viac priestoru pre +15, tým môže byť budova vyššia). Pokiaľ nová budova nemá možnosť sa na systém +15 napojiť, developeri sú nútení prispievať do fondu opráv a rozvoja tohoto systému. V súčasnosti je touto sieťou prepojených viac ako 100 budov, ktoré sú rozmiestnené naprieč celým centrom mesta.

Systém +15 však čelí aj pomerne veľkej kritike zo strany domácich obyvateľov. Ten, kto príde prvýkrát do mesta, prvé, čo si všimne, je neuveriteľné ticho na uliciach, ktoré sú takmer ľudoprázdne. Drvivá väčšina ľudí sa v meste pohybuje buď systémom +15, alebo autom, čo spôsobilo masívny úpadok spoločenského života na uliciach.

Momentálne sa mesto Calgary snaží prinavrátiť život do ulíc najmä inštalovaním rôznych galérií pod holým nebom a budovaním nových parkov.

My do +15 vstúpime cez budovu Fifth Avenue Place, ktorá je len na skok od Čínskeho kultúrneho centra, stačí sa len držať ulice 1 St. SW a v priebehu zopár minút už vstupujete dovnútra. Treba dodať, že do +15 sa dá vstúpiť prakticky z ktorejkoľvek ulice a z ktorejkoľvek budovy, ktorá je na systém napojená. Z Fifth Avenue Place sa prejdeme po mostoch až po mrakodrap The Bow, čo je aktuálne druhá najvyššia budova v meste.

Hneď po tom, ako vyjdeme z +15 na čerstvý vzduch, nás pred budovou The Bow privíta supermoderná socha od známeho španielskeho umelca menom Jaume Plensu s názvom Wonderland.  Je to 12 m vysoká socha zhotovená z hrubého železného kábla znázorňujúca hlavu malého dievčaťa.

Dielo má za cieľ inšpirovať každého, kto ho vidí, ako prezentáciu architektúry ľudského tela, miesta našich snov. Celkový dojem z námestia, na ktorom socha stojí, je naozaj úžasný a socha so svojím vzhľadom zapôsobí určite na každého návštevníka. Či už pozitívnym alebo negatívnym dojmom.

Od Bow Plaza je to k ďalšiemu unikátnemu súsošiu sôch len na skok, stačí sa vydať smerom na 1st Street SE a hneď za križovatkou uvidíte malý park patriaci budove vzdelávacieho centra. Sochy v parku sa volajú Rodina človeka či Family of Man.

Súsošie tvoria sedem metrov vysoké sochy ľudí, ktoré zhotovili pri príležitosti EXPO 67 a boli určené pre britskú časť výstavy. Sochy vytvorené umelcom Mariom Armengolom znázorňujú, akým spôsobom Británia zvláda svoju medzinárodnú zodpovednosť. Konkrétne to, ako čelí svetovým problémom. Sochy zobrazujú ženy aj mužov. Každá z nich má široko rozpažené ruky, čo má symbolizovať priateľstvo a dobrú vôľu.

Prehliadka mesta pokračuje po 1st Street SE smerom k radnici mesta, kadiaľ po krátkom čase prídeme k obľúbenému parku Olympic Plaza. Počas víkendov sa tu často organizujú mestské trhy a mnohokrát sa tu môžeme stretnúť s rôznymi umelcami.

Park postavili v roku 1988 pri príležitosti zimnej olympiády, ktorá sa konala v Calgary. Počas hier ho využívali na medailové ceremónie. Počas osláv víťazstva tímu Calgary Flames vo finále Stanley Cupu v roku 1989 sa tu zhromaždilo vyše 30 000 ľudí. V zime sa park mení na klzisko pod holým nebom. Z Olympic Plaza je pekný výhľad na mestskú radnicu, ktorej budova bola postavená v roku 1911 a v roku 1984 bola vyhlásená za národnú pamiatku.

Cestou z Olympic Plaza si ešte spravíme zastávku na nenápadnom rohu v parku, z ktorého sa už dostaneme na hlavnú cestu centra Calgary. Nájdeme tu súsošie sôch, ktoré znázorňujú kanadskú slávnu päťku. Slávna päťka bola skupina sufražetiek, ktoré v 20. rokoch 20. storočia bojovali za zrovnoprávnenie žien v krajine. Je to kópia diela, ktoré sa nachádza v Ottawe pred budovou parlamentu.

Olympic Plaza mnohí považujú za miesto, kde začína hlavná cesta (8th Avenue), ktorá tvorí hlavnú časť starého mesta a je to prakticky jediná časť mesta, ktorá je plná ľudí a rôznych obchodíkov, ktoré sú orientované na ulicu. To, že sme v historickom centre mesta, pocítime hneď pri prvých krokoch na ôsmej Avenue.

Ulica je počas dňa zatvorená pre bežnú premávku, takže tvorí pešiu zónu, obdobne ako v mnohých európskych mestách. Veľmi pekné vidieť, že budovy, ktoré sa zachovali pri rozsiahlej prestavbe a modernizácii mesta, boli postavené z pieskovca.

To bol dôležitý a povinný stavebný materiál používaný po veľkom mestskom požiari v roku 1886, pri ktorom zhorelo 18 budov v centre mesta. Vďaka použitému stavebnému materiálu sa v okolí ôsmej Avenue vyskytuje značné množstvo budov, ktoré boli zaradené medzi kanadské národné pamiatky.

Na druhom konci od Olympic Plaza, v obchodnom centre The Core, sa nachádza obrovský vnútorný park s botanickou záhradou, ktorý bol určitý čas najväčšou súkromnou zbierkou exotických rastlín na svete. Momentálne v parku nájdeme na rozlohe 10 000 m²   viac ako 550 stromov a 20 000 unikátnych exotických rastlín.

Pokiaľ vás nákupy v The Core príliš neberú, zamierte si to na najvyššie poschodia Calgary Tower. Svojou výškou 190,8 m je jednou z najvyšších budov v meste (konkrétne ôsmou). Vežu postavili v roku 1967 pri príležitosti osláv stého výročia vzniku Kanadskej Konfederácie.

Uloveným zážitkom navyše je vychutnávať si výhľady z ikonickej veže, ktorá sa nedá prehliadnuť. Či už na mesto samotné alebo na 100 km vzdialené Skalisté hory. Takisto sa vo veži nachádzajú dve z najlepších reštaurácií v meste – SKY360 a Ruths Chris Steakhouse.

Cena lístka pre dospelú osobu je 19 CAD, seniori nad 65 rokov (viete však vybaviť aj nad 60) majú menšiu zľavu a platia 17 CAD. Neočakávajte od toho podobné výhľady ako napríklad zo CN Tower v Toronte, ktorá je jasne vyššia a máte pocit, akoby ste lietali nad oblakmi. Obrysy hôr počas slnečných dní sú však určite zážitkom.

Písať o Calgary a nespomenúť Calgary Stampede by bolo niečo ako písať o Mníchove a nespomenúť Oktoberfest. Kanaďania hovoria hrdo o tejto šou ako o najväčšom predstavení na svete, ktoré trvá 10 dní a zaujme ročne vyše jeden milión návštevníkov.

Je to show, ktorá zaplní ulice Calgary vždy začiatkom júla najväčším svetovým rodeom, nonstop hudbou a rôznymi vystúpeniami, ktoré sa odohrávajú vo všetkých kútoch mesta. Festival sa koná takmer každoročne od roku 1886, kedy fungoval ako agro festival, ale postupom času sa premenil najmä na rodeo, ktoré dopĺňa hudobný festival.

Ak ste sa na Calgary Stampede zatiaľ nemali možnosť zúčastniť, prečítajte si zopár dôvodov prečo by ste si túto akciu mali zaradiť do svojho zoznamu.

1. Pokiaľ ste nikdy nevideli rodeo, najlepšie miesto, kde si ho pozrieť, je práve Calgary Stampede. Rodeo nie je iba jazda na divokom býkovi alebo na neskrotenom koni, ale sú to aj závody kočov alebo jazda okolo sudov, kde kôň musí prejsť prekážkovou dráhou tak rýchlo, ako je to len možné.
2. Desať dní festivalu je zároveň aj kulinárskym zážitkom, kde budete mať možnosť ochutnať tie najtypickejšie kanadské jedlá. Či už to bude národné jedlo poutine, čo sú hranolky poliate redukovaným hovädzím vývarom a posypané syrom, alebo si môžete pochutnať na pravom steaku z bizóna. Avšak typickým jedlom pre Calgary Stampede sú palacinky, ktoré tu dostanete na každom kroku a každý návštevník, ktorý príde hneď ráno, dostane rovno jednu na privítanie. Palacinky sú pre Calgary Stampede rovnako dôležité ako jahody so šľahačkou pre tenisový Wimbledon.
3. Festival sa každoročne začína svojou typickou prehliadkou, ktorá sa koná v samotnom centre mesta už od roku 1912. Prehliadka je dlhá takmer 5 km a zameriava sa predovšetkým na život pôvodných obyvateľov a kanadskú kultúru ako takú.
4. V neposlednom rade je Calgary Stampede festival, ktorý dokonale a na jednom mieste ukáže to, aká Kanada v skutočnosti bola a stále aj je.
5. Nie je lepšie miesto, kde uvidíte Kanaďanov odviazať sa naplno. A nadšenie z uloveného zážitku tu badať u turistov z celého sveta. Každoročne ich sem príde vyše milión.

Pokiaľ už ste v areáli, ktorý každoročne hostí Stampede, bol by priam hriech aspoň si neodfotiť štadión Scotiabank Saddledome. Ide o domovský stánok Calgary Flames, ktorý sa môže pochváliť hneď niekoľkými skvelými číslami. S kapacitou pre bezmála 19 300 divákov ide o piaty najväčší štadión NHL, druhý najväčší v Kanade (po Bell Centre, Montreal) a šiesty najväčší na celom svete.

Mnohí ho však označujú za ten vôbec najkrajší, aký existuje. Hokejový stánok v Calgary je výnimočný svojím tvarom, najmä strechou. Na prvý pohľad pripomína tvar akéhosi plochejšieho elegantného písmena U. Možno však uhádnete, že má symbolizovať konské sedlo.

Tento stánok je od roku 1980 domovom tímu Calgary Flames (predtým Atlanta Flames), ktorý oslávil svoj najväčší úspech v roku 1989. Vtedy získal svoj prvý (a dosiaľ aj jediný) Stanley Cup.

Flames majú veľkú fanúšikovskú základňu a ich úhlavným rivalom je Edmonton. Za „Plamene“ si obliekali dres mnohé hokejové legendy ako Jarome Iginla, Mike Giordano, Joe Nieuwendyk, Lanny McDonald, na istý čas dokonca aj Jaromír Jágr. Z aktuálnych hviezd napríklad aj Matthew Tkachuk, ktorý vyhral Stanleyho pohár už ako hráč Floridy.

V roku 2024 pri autonehode nešťastne zahynul bývalý hráč Calgary a obľúbenec fanklubu Johnny Gaudreau. Keď sme po jeho smrti v BUBO navštívili štadión, všade boli umiestnené dresy s jeho menom, šály, kvetiny a zapálené sviečky. Atmosféra tu bola priam mrazivá a dojemná.

Aj mimo sezóny môžete navštíviť fanšop Flames, kde si viete kúpiť originály dresov napríklad aj slovenského hokejistu Martina Pospíšila hrajúceho práve za Calgary.

Okrem NHL štadión Saddledome zohráva dôležitú funkciu ako kultúrne centrum mesta – na štadióne sa pravidelne uskutočňujú koncerty veľkých hudobných hviezd.

1. Fort Calgary – Národnú kultúrnu pamiatku nájdeme na mieste, kde kedysi stála pevnosť kanadskej jazdnej polície. V súčasnosti sa tu nachádza múzeum jazdnej polície, ktoré nám priblíži život kanadských „Mounties“ v drsných krajoch Západnej Kanady.
2. Heritage Park Historical Village– Najväčšie otvorené múzeum v Kanade sa nachádza kúsok za mestom. Slúži ako živé múzeum a ukazuje nám kanadský spôsob života medzi rokmi 1860 - 1950.
3. Big Rock Brewery – Najväčší pivovar v Kanade je situovaný 15 km od centra mesta. Pivovar bol založený v roku 1985 a je tak jedným z najstarších pivovarov v Kanade. Denne sa tu organizujú prehliadky pivovaru s možnosťou ochutnávky miestneho piva.
4. WinSport (Canada Olympic Park) – Národný olympijský park po skončení olympijských hier v r. 1988 bol otvorený pre verejnosť po tom, ako sa v ňom uskutočnili súťaže v skokoch na lyžiach, boboch a sánkarských súťaží. Tieto športoviská sú aj v súčasnosti vo veľkom využívané kanadskými športovcami na tréningové účely. Park  môže využívať aj široká verejnosť, a to najmä cyklisti, ktorí tu majú k dispozícii veľké množstvo zjazdových cyklotratí.
5. McMahon Stadium – Pokiaľ stále nemáte dosť športu, zamierte k štadiónu, ktorý bol domovom otváracieho ceremoniálu ZOH 1988. Následne prešiel do vlastníctva University of Calgary a dnes je stánok s kapacitou pre 35 000 divákov domovom klubu amerického futbalu Calgary Stampeders, viacnásobného majstra Canadian Football League (CFL).

Calgary vás uchváti svojím jedinečným fungovaním, vrátane systému +15. Živá hlavná promenáda plná kvalitných barov vám vyčarí úsmev na tvári a budete mať chuť nakúpiť tu aj kanadské suveníry či dobré oblečenie. Stopy olympiády tu nájdete aj na nečakaných miestach. My ich tu pravidelne hľadáme od roku 1998, kedy sme Kanadu navštívili po prvý raz.

Avšak to, čo vás na Calgary ohúri najviac, je jeho celková nesmierne príjemná atmosféra a usmievaví ľudia všade navôkol. Energie na rozdávanie majú nielen počas hokejových zápasov či rodea Stampede. Dajte Calgary šancu a mesto, patriace k najlepším v Kanade (a aj na svete) na život, vás zaručene odmení.