Montreal - čo vidieť v hlavnom meste francúzskej Kanady

Montreal je najľudnatejšie mesto v kanadskej provincii Quebec a druhé najľudnatejšie v celej Kanade - s počtom obyvateľov samotného mesta vyše 1,7 miliónov. V metropolitnej časti žije až 4,1 miliónov obyvateľov. Rozprestiera sa na 50 km dlhom ostrove na sútoku riek Svätého Vavrinca a Ottawa. Dorozumiete sa tu prevažne po francúzsky, týmto jazykom tu hovorí viac než polovica obyvateľstva. Anglicky len 25 %, stretnete sa tu dokonca aj s ľuďmi, ktorí po anglicky nevedia ani slovo.

Montreal sa so svojimi obchodmi a kvalitnými reštauráciami dá prirovnať k modernému európskemu veľkomestu. Z miestnej atmosféry je tu silno cítiť práve kultúru francúzskych prisťahovalcov. Ľudia sú tu uvoľnenejší a viac si užívajú život ako napríklad v Toronte. Takisto, ako si my v BUBO vychutnávame každú návštevu tohto pôvabného severoamerického mesta...

Na prehliadku Montrealu vyrážame ráno o deviatej z nášho hotela, ktorý sa nachádza väčšinou na ulici Boulevard René Levesque. Vydáme sa na juhozápad, po chvíľke míňame naľavo vstupnú bránu do miestneho Chinatown (ulica Clark Street). Predtým to bola lokalita obývaná židovskou komunitou (1890 až 1920), kde žilo asi tisíc Židov. Prví Číňania sa sem prisťahovali v roku 1877 z rodín Chan, Hom, Lee a Wong. Onedlho sa komunita rozrástla, väčšina mužov pracovala pre železnicu. V roku 1902 tu vznikla oficiálne Čínska štvrť.

V 70. rokoch mesto plánovalo zbúrať jej časť, aby získalo priestor pre nové stavby. Viedlo to k vyvlastneniu a demolácii až 2,4 hektárov plochy súkromných nehnuteľností. Dnes sa tu nachádza množstvo reštaurácií zo všetkých kútov Ázie, obchodíkov, trhov, komunitných centier, ale aj montrealská Čínska nemocnica založená v roku 1928. 

Ideme ďalej po Boulevard René Levesque. Hneď, ako prejdeme cez cestu ulice St. Urban, prichádzame ku Complexe Desjardins. Je to budova vysoká 152 metrov, postavená v roku 1976. Na 87 poschodiach sa nachádzajú prevažne kancelárske priestory a na prízemných podlažiach nákupné centrum. Napravo od nás sa nachádza vchod, ktorým vojdeme dovnútra a prejdeme krížom na druhú stranu. V strede centra je pekná fotogenická fontána. 

Vyjdeme von z nákupného centra priamo na ulicu Rue Sainte-Catharine a námestie Place des Arts. Od roku 1963, kedy vzniklo, je to hlavné umelecké centrum a najväčší kultúrny a umelecký komplex v Kanade. Na „Umeleckom námestí“ sa priamo pred nami nachádza budova, v ktorej sídli Opera Montrealu, Symfonický orchester, ale aj balet Le Grands Ballets Canadiens. Naľavo je budova Múzea moderného umenia a v strede trvalé pódiá, ktoré sú dejiskom najrôznejších akcií.

Najväčšia z nich je Medzinárodný jazzový festival, ktorý mesto hostí vždy začiatkom leta. Provincia investovala do vytvorenia tohoto komplexu 34 miliónov kanadských dolárov na stavbu vonkajšieho pódia. Budovu, kde sídli Symfonický orchester, postavili v roku 2011 a stála stopäť miliónov dolárov. Šesť sál rôznych veľkostí majú kapacitu celkovo 1 900 miest a hostia zbor, komornú hudbu, tanec, divadlo a filmové podujatia. 

Pokračujeme ďalej (z východu Complexe Desjardins po Rue Sainte-Catharine doľava) na juhovýchod. Prídeme sprava k pôsobivej národnej pamiatke mesta - ku kostolu St. James Church. Neogotický protestantský kostol postavili v roku 1889, do jeho útrob sa vmestí až dvetisíc veriacich. Keď ho dokončili, bol najväčším metodickým svätostánkom v Kanade.

Smerujeme ďalej na námestie Square Phillips, ktoré je obstavané budovami spoločnosti Hudson’s Bay. Každá z nich je v inom architektonickom štýle, podľa toho, v ktorom období bola vystavaná. Táto spoločnosť vznikla kráľovskou chartou v roku 1670 v Londýne. Pomenovali ju po anglickom moreplavcovi a objaviteľovi Henrym Hudsonovi, ktorý sa v roku 1610 vydal už po niekoľkýkrát hľadať severozápadný prejazd okolo Severnej Ameriky.

Na svojej lodi Discovery objavil dnešný záliv Hudson’s Bay na severovýchode Kanady. Predtým sa táto oblasť volala Zem Princa Ruprechta (podľa Ruprechta Falckého, ktorý bol zakladateľom a prvým guvernérom spoločnosti Hudson’s Bay). Tá vtedy dostala od kráľa Karola II. monopol na obchod najmä s bobrími kožušinami a spravovala väčšinu Kanady, okrem území provincií Ontário a Quebec. Hudson’s Bay Company je najstaršou spoločnosťou na svete a v súčasnosti vlastní sieť obchodných domov. 

Zo Square Phillips sa vydáme doľava, stále po Rue Sainte-Catharine. Na pravej strane sa nachádza ďalšia katedrála Christ Church Cathedral. Patrí anglikánskej diecéze a bola postavená v roku 1860 v neogotickom štýle. Jej dĺžka je 62, šírka 33 a výška veží 38 metrov. Prvý kostol, ktorý na tomto mieste stál ešte v roku 1814, ľahol popolom, a potom postavili podľa vzoru gotických kostolov anglického vidieka v 14. storočí túto stavbu. Keď stojíme tvárou ku katedrále, naskytne sa nám pekné miesto na fotografiu s kontrastom modernej „zrkadlovej“ budovy, ktorá stojí za ňou.

Naľavo od vchodu sa nachádzajú sklenené dvere so vstupom do montrealského ´podsvetia´. Vlastne do RESÓ - tunajšieho podzemného mesta. Keďže podnebie v Montreale sa vyznačuje veľkými teplotnými rozdielmi medzi letom a zimou, spleť chodieb má svoje opodstatnenie. Majú tu extrémne rozdiely, v lete +40 °C a v zime -35 °C. Zvykne tu snežiť pokojne od polovice novembra až do polovice apríla. Preto tu v roku 1962 postavili Resó.

„Sieťou“ (čo v preklade Resó znamená) chodieb pospájali administratívne budovy, obchodné centrá, rezidenčné a komerčné komplexy, konferenčné centrá, univerzitu, divadlá, a to všetko je napojené aj na metro. Tak sa obyvatelia počas tuhých zím alebo príliš horúcich liet môžu schovať v podzemnom meste a nevystrčiť von ani nos. Je postavené do hĺbky troch až štyroch poschodí, miestami „len“ dvoch. Tvorí ho 32 kilometrov tunelov a počas zím ho bežne využíva až 500 000 obyvateľov. Človek túto spleť musí poznať, aby v nej nezablúdil.

Zídeme dolu schodmi, na prvej 'križovatke' odbočíme doľava. Pokračujeme rovno, až prídeme k zábradliu, odkiaľ pekne vidno niekoľko podzemných poschodí. Zabočíme doľava a popri zábradlí ideme až na koniec, kde prejdeme cez sklenené dvere, ktoré vedú do metra. Napravo je vstup do metra, naľavo označenie McGill Univerzity a eskalátory nahor.

Vyjdeme von na Boulevard De Maisonneuve a pokračujeme na McGill College Avenue. Zabočíme doľava, no ešte predtým sa pozrieme na pravú stranu, hore ulicou, kde sa nachádza budova, pripomínajúca zámoček. Je to McGillova univerzita, ktorá vznikla kráľovskou chartou v roku 1821. Pomenovali ju po škótskom obchodníkovi Jamesovi McGillovi, ktorého dedičstvo vytvorilo základy pre založenie univerzity. Bol to filantrop a biznismen zvolený do zákonodarného zhromaždenia Dolnej Kanady (v súčasnosti provincia Quebec) a výkonnej rady.

Verejná univerzita má asi 40 000 študentov a skladá sa z 11 fakúlt a škôl. „Vychovala“ 12 laureátov Nobelovej ceny, päť astronautov, troch kanadských premiérov, 13 sudcov Najvyššieho kanadského súdu, 28 veľvyslancov, deväť výhercov Oscarov, 11 nositeľov Grammy Awards, troch nositeľov Pulitzera a aj 28 olympijských medailistov. Čo viac dodať?...

Pokračujeme dolu ulicou na opačnú stranu, ako sa nachádza univerzita. Nachádzame sa na Place Villa Marie (Villa Marie - v preklade Mesto Márie), čo je najstaršia časť Montrealu a jeho pôvodný názov. V roku 1642 na tomto mieste postavila skupinka francúzskych prisťahovalcov pod vedením Paula de Chomedey de Maisonneuve zo Champagne pevnosť. Villa Marie sa stala centrom obchodu s kožušinami a francúzskej expanzie do „Nového Francúzska“. Okolo sú budovy Bell a Rogers, dnes sídla telekomunikácií (kedysi tu sídlila spoločnosť Electronic Arts, ktorá sa zaoberá vývojom športových hier na počítač). 

Keďže je čas obeda, my v BUBO na tomto mieste odporúčame reštauráciu 3 Brasseurs McGill (732 Rue Sainte-Catherine), ktorej zakladatelia pochádzajú z Lille vo Francúzsku. Takmer pred sto rokmi si tu otvorili pivovar, ktorý sa stal jedným z najdôležitejších v krajine. Odporúčame ochutnať zo širokého výberu pív, ktoré varia priamo na mieste, len zopár krokov od vášho stola. Jedlá v menu sa spájajú s jednotlivými druhmi piva, aby ste si ich mohli dokonale vychutnať. Ponúkajú tu všeličo - od rýchlych burgrov a sendvičov až po ryby, mušle alebo steaky. Každý si tu príde na svoje.

Kanadským národným jedlom je poutine, čo sú hranolčeky so špeciálnym syrom obliate s hnedou omáčkou - gravy. V tejto reštaurácii ponúkajú kombináciu poutine s trhaným bravčovým na barbecue omáčke, s chrumkavou slaninkou a navrchu so zelenou cibuľkou.

Ak by ste však chceli ochutnať poutine v najlepšej „Poutinérii“ v Montreale, určite sa zastavte v La Banquise inc.(994 Rue Rachel E). Je to síce reštaurácia typu rýchleho občerstvenia, ale o tom, že je na toto jedlo najlepšia, svedčia dlhočizné rady ľudí pred ňou, ktorí čakajú, kým sa vo vnútri uvoľní miesto. Poutine tu podávajú buď samotné, alebo s rôznymi prísadami (kura, slaninka, atď.).  

Po výdatnom obede pokračujeme v prehliadke, prejdeme na koniec námestia a odbočíme doprava. Obrovská budova pred nami je Sun Life Building (na Dorchester Square), ktorú postavili v štýle Art Deco po kríze v 30. rokoch. Má 122 metrov a na 24 poschodiach sa nachádzajú kancelárie, v ktorých sídlila poisťovňa Sun Life. Táto stavba bola najobľúbenejšou budovou 33. amerického prezidenta Haryho Trumana a keď ju postavili, bola najväčšou v rámci Britského impéria.

Zaujímavosťou, ktorá sa spája s touto budovou, je pojem Operácia Fish. Išlo o evakuáciu britského bohatstva počas 2. svetovej vojny do Kanady. Bola to najväčšia preprava peňazí v histórii. Pod budovou Sun Life boli špeciálne upravené priestory, ktoré strážila kanadská Kráľovská jazdná polícia. Tri poschodia pod povrchom sa nachádzalo 2,5 miliardy dolárov a nezmizol odtiaľ, ani počas prepravy z Británie, ani cent. Päťtisíc pracovníkov kancelárií ani netušilo, čo sa pod nimi nachádza.

Oproti je Katedrála Márie kráľovnej sveta (Reine du Monde), ktorá je kópiou vatikánskej San Pietro v mierke 1:4 a je sídlom tunajšej rímsko-katolíckej diecézy. Je zároveň tretím najväčším svätostánkom v provincii Quebec s mierami 101 m dĺžka, 46 m šírka a 77 m výška. Postavili ju v roku 1894 v renesančnom a barokovom štýle.

Za ňou sa nachádza budova s pyramídou navrchu - 1 000 (mil) de la Gauchetier - najvyššia budova v Montreale. Má 205 metrov a, paradoxne, nezbadáte, že je najvyššou, lebo je postavená v jame. Niektoré stavby, ktoré sú na kopci, vyzerajú vyššie, ale podľa nariadenia nemôže mať už nič v Montreale väčšiu výšku ako kopec Mont Royal, podľa ktorého toto mesto nesie názov.

Prejdeme cez park Place du Canada z ľavej strany katedrály, na jeho konci zabočíme doprava. Minieme anglikánsky kostolík St. George’s Church a po ulici Avenue des Canadiens de Montreal prídeme k Centre Bell - hokejovému štadiónu Montreal Canadiens. Bol to najúspešnejší klub v histórii zámorskej NHL, ktorú dokázal vyhrať 24-krát. Naposledy to bolo však už v roku 1993. Pred arénou sa nachádza námestie, kde sú sochy najproduktívnejších hráčov a plakety Stanley Cupov, ktoré vyhrali.

Montreal bol tiež dejiskom Draftu NHL 2022, ktorý bol pre Slovensko zďaleka najúspešnejší v histórii. Jeho víťazom sa totiž stal Juraj Slafkovský, ktorý z 1. miesta zamieril práve ku Canadiens, ktorých dres si obliekal v sezóne 2022/2023 - odohral 39 zápasov.

Potom sa vrátime späť k najvyššej budove Montrealu, kde sa nachádza vstup do metra s označením Bonaventure. Metro, postavené v roku 1966,  je hlavným verejným transportom v meste. Má štyri linky, ktoré spájajú 68 staníc. Denne sa ním prepravuje vyše 1,25 milióna ľudí. Pri výstavbe sa inšpirovali parížskym metrom, pretože jednotlivé vozne nepremávajú na koľajniciach, ale na kolesách.

Vojdeme dovnútra, kúpime si lístky (3,25 $) a nasadneme na linku číslo 2, smer stanica Montmorency. Zvezieme sa dve zástavky a vystúpime stanici Place d‘Armes. Vyjdeme zo stanice doprava a pokračujeme na jedno z najstarších námestí v meste. „Námestie zbraní“ bolo dejiskom množstva vojenských udalostí, preto nesie takýto názov. Používalo sa aj ako trhovisko, kde kedysi predávali seno alebo drevo. 

Vyjdeme hore kopcom a pred nami už stojí jedna z najkrajších katedrál - Notre Dame Basilica. Je to rímsko-katolícka katedrála postavená v roku 1829 v neogotickom štýle. Vo vnútri sa nachádzajú stovky náboženských sôch a zložitých drevených reliéfov.

Odporúčame ju navštíviť počas svetelnej show Aura, je to dych berúci zážitok. Predstavenie má dve časti, prvou je prechádzka po jednotlivých stanovištiach - oltárikoch v katedrále, na ktorých je množstvo zaujímavých svetelných inštalácií. Počas hlavnej časti sa usadíme do lavíc a začne sa neskutočná zvukovo-svetelná show, ktorá sa však, žiaľ, nesmie fotografovať ani nakrúcať. Počas dvadsiatich minút zostanete v nemom úžase zo všetkých tých svetelných, laserových alebo video inštalácií, premietaných na hlavný oltár či strop katedrály. Určite sa oplatí vidieť! (vstup: 35$, šou 1x alebo 2x denne vo večerných hodinách v závislosti odo dňa v týždni alebo ročného obdobia, okrem nedele, kedy prebiehajú bohoslužby). 

Pred katedrálou uprostred námestia stojí fontána, na ktorej vrchole stojí socha Paula de Chomedey de Maisonneuve - zakladateľa pôvodného mesta Villa Marie. Okolo námestia sú zaujímavé budovy z rôznych období. Tá hnedá napravo z roku 1967 je Bank of Canada Tower. Keď na ňu hľadíme, napravo od nej stojí socha francúzskej dámy s anglickým buldočkom a dlhým nosom. Díva sa s obdivom na Bank of Montreal, čo je vplyv Britov, lebo tu robili biznis. Naľavo stojí socha anglického džentlmena s francúzskym pudlíkom. Ten zas obdivuje katedrálu - vplyv Francúzov, lebo priniesli náboženstvo.

Pokračujeme z ľavej strany katedrály dolu ulicou St. Sulpice Street, až prídeme do starého prístavu - Vieux Port. V roku 1611 tam francúzsky obchodník s kožušinami, objaviteľ a zakladateľ Quebec City Samuel de Champlain založil tzv. trading post. Malé obchodné miesto, kde ľudia nakupovali, predávali alebo vymieňali tovary. Cez cestu pred nami, pri Rieke svätého Vavrinca stojí ďalšia zaujímavá budova - Montrealské vedecké centrum. V prístave sa nachádza aj hodinová veža z roku 1922 venovaná kanadským námorníkom, ktorí zahynuli počas 1. svetovej vojny. V jeho okolí je aj množstvo oddychových zón, chodníkov pre cyklistov, korčuliarov či segway jazdcov.

Keď sa vydáme pred budovou doľava, prídeme k ďalšiemu mólu s veľkou stavbou a tabuľou Old Port (Starý prístav). Tu prejdeme z pravej strany na koniec móla, odkiaľ je vidieť oproti na ostrove dom, pripomínajúci lodné kontajnery, poskladané na sebe. Je to Habitat 67 od kanadsko-izraelsko-amerického architekta Moshe Salfdiho (projektoval napr. aj Ottawskú galériu, množstvo letiskových terminálov po celom svete a jeho najznámejšou stavbou je luxusný hotel Marina Bay Sands v Singapure) a Geodóm, kde sa v roku 1967 konalo Expo 67.

Na tejto medzinárodnej výstave sa prezentovalo 62 národov, medzi nimi aj Česko-Slovensko s projektom Kinoautomatu pod názvom Človek a jeho dom. Bola to asi hodinová komédia na plátne, kde do deja vstupoval legendárny český herec Miroslav Horníček. Jeho text bol v angličtine, i keď po anglicky nevedel. Všetko sa od slova do slova musel naučiť. Expo 67 bola vyhodnotená ako najúspešnejšia výstava na svete v 20. storočí - s vyše 50 miliónmi návštevníkov. Organizovali ju na sté výročie založenia Kanady s mottom ´Man and his world´ (Muž a jeho svet). 

Na móle stojí cca každé dva roky obrovské šapitó. V ňom sú premiéry známeho kanadského cirkusu Cirque du Soleil, ktoré sídli vo vlastnom divadle v Montreale. Prvé vystúpenie Le Grand Tour tu mali v roku 1984 pri príležitosti osláv 450. výročia objavenia Kanady francúzskym objaviteľom Jacquesom Cartierom. Odvtedy sa stali známymi a vystupujú so svojimi fascinujúcimi šou po celom svete.  

Odtiaľ pokračujeme smerom od rieky cez cestu späť do mesta na námestie Jacquesa Cartiera. Na jeho úplnom konci stojí stĺp venovaný britskému admirálovi Horatiovi Nelsonovi, ktorý zahynul v britsko-francúzskej Bitke pri Trafalgare. Ide o druhý najstarší Nelsonov pamätník na svete, po tom v škótskom Glasgowe. Za pamätníkom naľavo sa nachádza obrovská neprehliadnuteľná budova - Radnica mesta Montreal.

Odtiaľ mal v roku 1967 vtedajší francúzsky prezident Charles de Gaule škandalózny prejav pri príležitosti návštevy Expo. Vykrikoval „Viva le Quebec libre!“ („Ži dlho, slobodný Quebec!“), čo spôsobilo diplomatické faux-pas, ostrú kritiku za porušenie protokolu, ale na druhej strane ovácie u Quebečanov. Provincia sa na ten popud pokúšala osamostatniť od zvyšku Kanady a viedlo to k vypísaniu dvoch referend, ktoré však boli neúspešné.

Oproti radnici je najstarší zachovaný dom v Montreale Château Ramezay, ktorý bol postavený v roku 1705 ako rezidencia guvernéra Montrealu Clauda de Ramezay. Okrem rezidencie tam sídlila aj armáda. V roku 1776 tu prenocoval zakladateľ USA a neskorší americký prezident Benjamin Franklin, zatiaľ, čo zháňal vojakov do Americkej revolučnej vojny. Neskôr to bolo zase sídlo britských guvernérov, či Fakulta medicíny Montrealskej univerzity. Bola to prvá budova vyhlásená ako historická pamiatka v provincii Quebec a je to aj najstaršie provinčné súkromné historické múzeum od roku 1894 až dodnes (počas leta otvorené od 10.00 h do 17.00 h, vstup: $14,50). 

Pešiu prehliadku mesta sme poslednou zástavkou v Château Ramezay ukončili a ďalej pokračujeme autom na vrch Mount Royal, ktorý sa týči nad mestom. Z hotela na ulici Boulevard Rene Lévesque, kde máme zaparkované auto, nám cesta potrvá nie viac ako dvadsať minút. 

Mount Royal je vulkanický kopec s výškou 233 metrov, po ktorom nesie meno samotné mesto Montreal. Prvý Európan, ktorý na neho v roku 1535 vyliezol, bol francúzsky objaviteľ Jacques Cartier. Sprevádzal ho miestny kmeň Indiánov. Objaviteľ dal vrchu meno po kráľovi Francúzska Francisovi I., ktorý vládol zopár rokov predtým. V roku 2017, na 375. výročie založenia mesta, kopec formálne premenovali na Outremont Tiohtia, čo v indiánskom mohawskom jazyku znamená „miesto veľkého ohňa“. Domorodci ho používali ako ohňový maják. Pod vrcholom sa na ploche 280 hektárov rozprestiera park, ktorý vznikol v roku 1876.

Na vyhliadku na kopci sa dá vyviezť autom serpentínami okolo starého cintorína. Nájdete tam hroby a kamene rôznych etník, čo žijú v Montreale, napr. čínske, talianske, atď. Prídeme priamo na platené parkovisko (Mount Royal parking). Keď zaparkujeme, vydáme sa smerom doprava - poza domček Maison Smith, ktorý je priamo na okraji parkoviska (ak stojíme tvárou k lesu a chrbtom k ceste, ktorou sme prišli). Vedie tam chodník priamo k chate Mt. Royal Chalet, pred ňou sa nachádza vyhliadka na mesto a pekné miesto na oddych.

Pre tých aktívnejších sa dá cez park na samý vrchol aj vyšliapať. Treba ísť autom na úroveň križovatky ulíc Pine Ave W a Peel Street a niekde tam nájsť miesto na parkovanie. Asi 150 metrov od križovatky je turistický chodník na vyhliadku. Najprv sa ide lesnými serpentínami a na samý vrchol vedú schody (pozor, trocha náročnejší výstup, ale aj prechádzka parkom s nespočetnými množstvami chodníčkov stojí za to).

Výhľadom na Montreal z vrchu sme ukončili našu BUBO prehliadku tohoto krásneho mesta.  Samozrejme, tým sa výpočet všetkých atrakcií v meste a jeho okolí nekončí. Tu je zopár tipov, čo ešte sa dá v najväčšom meste provincie Quebec a druhom najväčšom v celej Kanade vidieť a navštíviť.

V meste:

• Olympijský Park postavený v roku 1973 pre letné Olympijské hry 1976, kde sa zúčastnilo 6 106 športovcov z 92 krajín. Česko-Slovensko vtedy reprezentovalo 167 športovcov a odniesli si spolu osem medailí (dve zlaté zo streľby, dve strieborné z cyklistiky a štyri bronzové päťboja, atletiky a veslovania). Hlavný štadión dostal po výstavbe prezývku „Veľké O“, pretože vyzerá ako veľký ´donut´(známy okrúhly koláč s dierou v strede). Stavba olympijského parku stála astronomických 770 miliónov $ a spolu s renováciami a rekonštrukciami sa vyšplhala na 1,5 miliardy $. Po olympiáde prerobili velodom pre cyklistov na Biodome - vnútorné prírodné múzeum, v parku vznikli aj ďalšie atrakcie (viď nižšie). Maximálna kapacita hlavného Olympijského štadióna je vyše 56 000 divákov. Využíva sa na športové podujatia ako baseball, futbal alebo na koncerty. Je domovským štadiónom pre Montreal Alouettes (kanadský futbal - rugby), Montreal Impact a Montreal Manic (futbal), Expos (baseball).
• Olympic Stadium - prehliadka olympijského štadióna (pondelok zatvorené, utorok- nedeľa: 10.30 h, 11.30 h, 13.00 h, 14.30 h, 16.00 h, vstup: cca 14 $).
• Montreal Tower Observatory - vyhliadka v Olympijskom parku, najvyššia naklonená veža na svete (165 metrov). Pri dobrej viditeľnosti je odtiaľto vidieť až do diaľky 80 kilometrov. Momentálne je zatvorená z dôvodu rekonštrukcie, no návštevníkom má otvoriť svoje brány na jeseň 2026.
• V Olympijskom parku sa dá navštíviť aj Biodome (obrovská hala, prerobená z niekdajšieho štadióna na prehliadku rôznych klimatických pásiem od trópov až po subpolárnu oblasť s 1 500 rastlinami a 4 800 živočíchmi), Botanická záhrada, Insektárium, Rio Tinto Alcan Planetárium, Múzeum Dufresne-Nincheri (múzeum v Chateau Dufresne, postavenom v 20. rokoch minulého storočia francúzsko-kanadskou rodinou z vyšších spoločenských vrstiev - bratmi Dufresne). Všetky tieto atrakcie a vstupy do nich sa dajú skombinovať (jednotlivé vstupy: od 20 $, kombinované vstupy od 32 $, 40 $).  

• Oratórium Sv. Jozefa - najväčší katolícky kostol v Kanade s kapacitou desaťtisíc veriacich, jeden z najväčších svojho druhu na svete. Vo vnútri sú eskalátory, výťahy, srdce otca Andreja a bizarný suvenírový obchod, kde sa dá kúpiť socha otca Andreja, panny Márie alebo pápeža v životnej veľkosti. Je tu aj komfortné parkovisko. 

• Le Village - LGBT štvrť, kde žije najväčšia komunita (rozlohou) gayov a lesieb v Severnej Amerike na ulici Rue Sante Catherine E. Predtým to bola chudobná robotnícka lokalita, ktorá sa neskôr stala atraktívnou práve pre LGBT komunitu. Nachádza sa tu množstvo obchodíkov a reštaurácií. Vláda mesta investovala do štvrte, aby sa stala turistickou atrakciou. Zaujímavosťou je, že prvý zaznamenaný gay obchodník v Severnej Amerike bol práve Montrealčan Moise Tellier v roku 1869, vlastnil predajňu Apple & Cake (Jablko a koláč).  

• La Ronde - zábavný park so štyridsiatimi atrakciami a deviatimi horskými dráhami na brehu rieky Sv. Vavrinca postavený v roku 1967 ako zábavný komplex pre EXPO 67. Dnes ho vlastní veľká americká spoločnosť Six Flags, ktorá po celej Severnej Amerike a Mexiku prevádzkuje dvadsaťpäť zábavných parkov (otvorený od 10:00 - 19.00, v lete do 21:00, vstup: od $50).

• Parc Jean Drapeau - dva ostrovy na Rieke sv. Vavrinca - Saint Helen a Notre Dame, na ktorom prebiehalo Expo 67. Okrem zábavného parku La Ronde sa tu nachádza Montreal Casino, Montreal Biosphere Environmental Museum, Fort de I’lle Sainte Helene (pevnosť postavená v roku 1820 na obranu Kanady pred americkou inváziou), Circuit Gilles Villeneuve (dráha Formuly 1, kde sa organizuje kanadské Grand Prix), vonkajšia koncertná aréna (pre podujatia a festivaly Vans Warped Tour, Osheaga Festival, Heavy MTL, EDM- electronic dance music festival atď...), nachádza sa tu aj pláž. 

Múzeá a galérie:

• Biosphere Environmental Museum - jediné múzeum životného prostredia v Severnej Amerike, nachádza sa oproti starému prístavu Vieux Port na brehu rieky Sv. Vavrinca (otvorené od 10:00-17:00, vstup: cca $15).

• Montreal Science Centre - Vedecké múzeum v starom prístave so zaujímavými výstavami, ako Voda vo vesmíre, či expozícia venovaná človeku, IMAX (otvorené cez týždeň od 9:00- 16:00, víkend od 10:00- 17:00, vstup: cca $22, IMAX: $12).

• Montreal Museum of Fine Arts - najväčšie múzeum/galéria v meste, skladajúca sa z piatich pavilónov so 44 000 umeleckými dielami v stálej expozícii (otvorené od 10:00- 17:00, v pondelok zatvorené , vstup $24).

• Montreal Museum of Archaeology and History - Archeologické a historické múzeum (otvorené od 10:00- 17:00, v pondelok zatvorené, vstup: $22). 

• MAC Musée d’art contemporain de Monréal - Galéria moderného umenia, ktorá sa nachádza vedľa opery na Place des Arts. V zbierke majú vyše osemtisíc diel od quebeckých, kanadských, ale aj medzinárodných umelcov (otvorené od 11:00- 21:00, víkend 10:00- 18:00, vstup: $15). 

Mimo mesta: 

• Ottawa - asi dve hodiny cesty od Montrealu leží hlavné mesto Kanady Ottawa. Oplatí sa ju navštíviť a pozrieť si parlament, kde sídli vláda Kanady, či vodnú cestu Rideau, kanál zapísaný v registri UNESCO, ktorý spája Ottawu s mestom Kingston na jazere Ontário. Zaujímavý je aj hotel postavený kanadskými železnicami Fairmont Chateau Laurier, otvorený v roku 1912. Vtedajší prezident spoločnosti cestoval na Titanicu na jeho otvorenie, žiaľ, pri potopení lode zahynul. Neďaleko je aj Ottawská galéria, ktorej budovu projektoval architekt Moshe Salfdie (Habitat 67 v Montreale, Marina Bay Sands v Singapure a mnoho ďalších), pred ňou stojí zaujímavá socha Luise Bourgeois - Maman, oproti galérii Notre Dame Cathedral Basilica, rímsko-katolícky kostol s netradičnou strechou. Neďaleko je Byward market, prvé trhovisko osídlenia, kde je dnes množstvo výborných reštaurácií. BUBO odporúča The Fish Market Restaurants rybacími špecialitami alebo kanadskú sieť steakhouse The Keg.   

• Quebec City - krásne historické mesto Quebec, ktorého lokalitu objavil v r. 1535 francúzsky bádateľ Jacques Cartier a o sedemdesiat rokov neskôr ho založil ako kolóniu Nového Francúzska Samuel de Champlain. Odporúčame poprechádzať sa starobylými terasovitými uličkami až k majestátnemu najfotografovanejšiemu hotelu na svete Chateau Frontenac, ktorý postavili v roku 1893 kanadské železnice. Určite sa treba zastaviť v reštaurácii Cochon Dingue Champlain (U bláznivého prasiatka) na francúzsku cibuľovú polievku a výborné bravčové rebierka (cesta z Montrealu cca tri hodiny). 

• Trois Rivieres - asi dve hodiny cesty z Montrealu smerom do Quebec City sa nachádza mesto Trois Rivieres. Tu, pri rieke Sv. Vavrinca sa nachádzajú dva kostoly. Pri stavbe druhého sa stal zázrak. Keď prvý, maličký kostol nestačil kapacitou, rozhodli sa, že postavia väčší. Potrebovali však stavebný materiál z opačnej strany rieky. Kamene plánovali previezť na saniach, keď tok zamrzne. V ten rok však bola zima veľmi mierna, čo marilo plány na stavbu. Miestny farár vtedy zvolal omšu a vyzval ľudí, aby sa modlili za ľad na rieke. Prisľúbil Panne Márii, že keď sa prihovorí, tak jej venuje malý kostol, ktorý bol dovtedy pomenovaný po Márii Magdaléne. V marci sa zrazu na rieke objavili kusy ľadu a vytvorili akýsi most cez rieku, po ktorom mohli kamene previezť. Malý kostolík teda venovali Panne Márii a vedľa nej postavili veľkú katedrálu Basilica Notre Dame du Cap (Bazilika Našej Panej Nádeje).    

• Montmorency Falls – Impozantné 84 metrov vysoké a 46 metrov široké vodopády na mieste, kde sa rieka Montmorency vlieva do rieky Sv. Vavrinca. Nachádzajú sa necelé tri hodiny cesty z Montrealu pri meste Quebec.