Krajina miliónov slonov, srdce francúzskej Indočíny a miesto tajnej vojny Spojených štátov amerických v Juhovýchodnej Ázii. Toto všetko napomohlo tomu, aby táto nádherná krajina ostala v exotickej izolácii dlhé roky. Súčasný rozvoj a zaradenie krajiny medzi štáty ASEAN-u sprístupnilo Laos viac cudzincom, ktorí tu chcú žiť, pracovať, prípadne investovať svoje peniaze, nehovoriac o turistoch. Keď prídete do krajín s tak vzdialenou kultúrou od tej našej stredoeurópskej s akýmkoľvek cieľom, musíte sa na to pripraviť. Je fajn vedieť, čo sa v krajine smie a čo nie, čo sa tam konzumuje, alebo naopak, čo na jedálnom lístku ani len nemusíte hľadať. Laos je prevažne hornatá krajina s rozlohou porovnateľnou s rozlohou Veľkej Británie. Zo všetkých strán ju obkolesuje pevnina: Thajsko, Myanmarsko (Barma), Kambodža, Vietnam a čínska provincia Yunnan.
Úrodná pôda na juhu krajiny dovolila Francúzom, aby tu začali s pestovaním kávy a kaučukovníkov. Darí sa tu tiež tabaku, rôznym a nám často krát neznámym druhom zeleniny, ale hlavne ryži. Tá je spolu s rybami súčasťou takmer každého pokrmu Laosanov. Keď som Laos navštívila po prvý krát, veľmi ma prekvapil. Jeho ľudia, aj keď utrápení ťažkou každodennou prácou, boli veľmi milí a pohostinní. V jednej domácnosti v starobylom meste Luang Prabang, ktoré na našinca pôsobí ako dedina s útulnou atmosférou, nás ponúkli laoským pivom a zeleninovými rolkami balenými do ryžového cesta, tenkého ako papier. Toto jedlo nie je v Juhovýchodnej Ázii výnimočné. Nájdete ho všade v okolitých krajinách, ale výnimočnosť bola v úsmeve, s ktorým ho domáci podávali. Keď hovoríme o jedle, určite musíme spomenúť špeciálne raňajkové polievky, ktoré sa podávajú na každom kroku. Zo skúsenosti však viem, že najlepšiu polievku dostanete vždy na trhu. Tí, čo tieto miesta navštívili, môžu oponovať, že na trhu je smrad, v ktorom sa nedá ani prejsť a nie to ešte sa stravovať. Na to, aby ste si raňajky mohli vychutnať, musíte si odmyslieť ?vôňu? sušených a čerstvých riečnych rýb, tenkých sušených plátkov hovädzieho mäsa, hnilobný smrad ovocia a zeleniny.
Polievka je presne taká, akú si ju spravíte. Ak máte chuť na mäso, predavačka a kuchárka v jednej osobe neváha a do vriaceho vývaru vám hodí kúsky surového mäsa, ktoré sa v polievke dorobí. Výber je nielen v druhoch a kvalite mäsa, ale aj v slížoch. Môžete si rozkázať klasické ryžové - biele, alebo žlté ? múčne. Druhy slížov majú rozdielne tvary a hrúbku, od tenkých ako vlas až po dvojcentimetrové rezance. Ak mäso nemusíte a do Laosu prichádzate v obavách, či na tanier dostanete dostatok zeleniny, bojíte sa zbytočne. Ku každej polievke zákazník dostane veľký tanier s množstvom čudesných čerstvých byliniek a zeleniny, akú nevidíte každý deň. Priznám sa, nepoznala som ju ani ja. Takže, kto nepozná, ochutná. Vyradíte bylinky, ktoré majú pachuť, či vôňu, ktorá sa vám k polievke nehodí a zbytok si hodíte do polievky sami. Zelenina v polievke zmäkne a dá jej výnimočnú chuť. Tú jej tiež môže pridať sójová omáčka, rybia omáčka, ktorá mne osobne veľmi nevonia, alebo aj sardelová pasta, do ktorej si miestni namáčajú surové zelené fazuľky, ktoré zakusujú k rannej polievke.
Nielen polievka, ale aj celé ranné trhovisko, je súčasťou každodenného rituálu. Ženy vstávajú veľmi skoro, aby budhistickým mníchom navarili a následne obetovali ryžu, ktorá je ich celodennou stravou. Potom prichádzajú na trhovisko, kde sa predáva naozaj všetko od výmyslu sveta. Deti v červených šatkách okolo krku si tu kupujú niečo na desiatu skôr, ako na svojich bicykloch zamieria do školy, kde sa každé ráno spieva hymna a recituje básnička. Na trhu nájdete vtáky chované na jedenie, ale napríklad aj ulovené havrany, sušené mastné kože z prasiatka, pražené kobylky a červíky, ananás, alebo ryby opekané na paličke. Najviac však prekvapia obyčajné bagety, ktoré do tohto sveta inak nepatria. Priniesli ich sem Francúzi za čias kolonizácie a veľmi rýchlo sa tu udomácnili. Dá sa povedať, že patria medzi miestne špeciality, podobne ako aj výborná káva servírovaná takmer vždy so sladkým mliekom, u nás známym ako salko. Spomínala som samé kulinárske dobroty, ktoré musíte poznať, aby ste neumreli od hladu, ale v budhistickom Laose treba poznať aj zásady správneho správania a tak Vám na záver zopár načrtnem. Nikdy nesmiete prekročiť jedlo, lebo by ste ho pošpinili. Nikdy nesmiete ľudí chytať za hlavu, znamená to, že sa nad nich povyšujete. Nikdy nesmiete nasmerovať svoje šlapy smerom k Budhovej soche a ani pred ňou nesmiete pózovať na spomienkové foto, je to urážajúce a neúctivé. Naopak, keď sa chcete niekomu poďakovať stačí povedať: kop čaj laj laj.