Káva – desať zaujímavostí a kde pestujú tú najlepšiu?

Káva je teplá tmavá tekutina, ktorá je stále populárnejšia. Káva je ovocie, a keď sa úplne neprepraží tak, v nej nájdete ovocné a sladké chute. V ktorých krajinách káva rastie? Kde sa nachádzajú tie najlepšie a najunikátnejšie kaviarne? Ktoré regióny sveta sú najlepšie na svete v jej pestovaní?

Aj za príbehom kávy som prešiel všetky krajiny sveta a spísal som pre vás desať zaujímavostí, resp. najlepších destinácií na ochutnávku unikátnej kávy.

Presso, ako ho poznáme dnes, vzniklo v roku 1880 v Taliansku. Avšak vedeli ste, že káva vznikla oveľa dávnejšie predtým v Etiópii? Túto unikátnu africkú krajinu som navštívil opakovane a, verte mi, Etiópia = káva. Sú to priam synonymá.

Presvedčili ma o tom tamojšie kávové rituály, počas ktorých exotické Etiópčanky pražia kávu priamo pred vami. Potom ju v mažiari roztlčú, dajú vám kávu ovoňať a následne ju servírujú. Prial by som to kávičkárom zažiť. K týmto rituálom sa viete dostať v špecializovaných kaviarňach, no zažil som ich aj v jednoduchom domčeku u domácich, kde rituál prebiehal na listoch rozložených na linoleu. Kávový obrad je totižto uvítacím rituálom významnej návštevy a vy musíte vypiť tri šálky kávy, aby ste domáceho neurazili... Môžem vám však povedať, že niet nič vzrušujúcejšieho, než skutočne čerstvá káva.

V etiópskej provincii Kaffa nájdeme aj dnes divoké kávovníky. Legendu o tom, ako etiópsky pastier zistil, že jeho kozy boli po zjedení bobuliek kávy čulejšie, ste už možno aj počuli. Keď tie zázračné zrnká ukázal koptskému mníchovi, ten ich ochutnal a boli horké. Preto ich hodil do ohňa a... stal sa zázrak.

Človek vtedy po prvýkrát zacítil vôňu praženej kávy, ktorú dnes tak milujeme. V Etiópii pritom nevznikla len káva, ale aj kresťanstvo a ľudstvo samotné – podľa vedcov a historikov pochádzame my všetci z Afriky. O Etiópii sa hovorí ako o definitívnej kolíske civilizácie a o druhej krajine na svete, ktorá prijala kresťanstvo za štátne náboženstvo.

Etiópia je z mnohých dôvodov mojou obľúbenou africkou krajinou. Mám tu veľa priateľov a obdivujem tu koptské chrámy v Lalibela (región Amhara) vytesané do tufu v 12. a 13. storočí, ktoré patria medzi top pamiatky celého kontinentu. Niet lepších výhľadov k čerstvej kávičke, ako sú tie, ktoré nájdete na zájazde do Etiópie.

Najlepšou sortou kávy na svete je Arabica a má to svoj historický pôvod. Je pravda, že rodiskom kávy je Etiópia, avšak nebyť Arábie, nikdy by sa nedostala do sveta.

Pozrite si mapu Zeme. Nebyť Eritrey a Džibutska, Etiópiu by obmývalo Červené more a disponovala by úžinou Bab al-Mandab, odkiaľ kedysi aj ľudia vyrazili z východu Afriky cez Arabský polostrov do Európy.

Presne toto sa stalo s kávou. Ľudia ju preniesli do dnešného Jemenu (Arabia Felix, teda Šťastná Arábia, ako krajinu nazývali Rimania) a vysadili tu kávovníky. Z prístavu Mocha následne posielali kávu všade do sveta. Všetci vieme, že Arabi sú výborní obchodníci a postarali sa tak o všetko potrebné. Dokonca dali káve aj názov. Slovo káva pochádza z arabského qahwe.

Zážitky s kávou v Arábii

V roku 2007 som viedol výpravu, ktorá ako jedna z prvých v novodobej histórii prešla z Jemenu do Ománu po dlho zakázanom území. Fotografie z danej expedície nájdete v mojom blogu o Ománe. Stromy (či väčšie kríky) kávovníkov tu presádzali za kríky s qatom - drogou, obsahujúcou alkaloid cathinone, ktorá tu v Jemene ničí mužom myseľ. Jemen je s kávou spätý a bol to pre mňa ohromný zážitok. Odvtedy som v Arábii vypil mnoho litrov kávy. 

Ďalší zážitok s kávou na Arabskom polostrove mám z najluxusnejšieho hotela bohatej Saudskej Arábie, kde pre nás pri hudbe a najlepších datliach, aké som kedy jedol, pripravovali pravú arabskú kávu. Jej farba je taká, ako keď vyžmýka upratovačka handru, ktorou vytrela zem. A myslím si, že to aj chutí podobne. Pravá arabská nepražená káva s kardamonom vám, zvyknutým na ristretto, chutiť nebude. No treba ju ochutnať.

Daný hotel - najluxusnejšiu väznicu - spomínam na začiatku blogu Najexotickejšie hotely sveta

Pripravuje sa v nádobe, ktorá sa volá dallah a nepražená káva sa iba trošku upraží, zatiaľ čo sa v dallah varí voda. Potom sa zmes kávy a kardamonu nasype do dallah a varí sa minimálne 10 minút. Necukrí sa ako napríklad turecká káva, lebo sa k nej jedia sladučké datle. Podávame hosťom pravou (čistou) rukou sprava doľava a pije sa viac šáločiek, ale vždy nepárny počet.

Zážitkov s kávou  mám na tomto polostrove veľa, ale spomeniem ešte jeden z Abú Dhabí, kde som pil kávu s 23-karátovým zlatom. Ročne ju pijú stovky BUBO klientov (viď aj titulné foto blogu).

Málokto to vie, ale Vietnam nemôžeme pri káve obísť. Je totižto druhým najväčším producentom kávy na svete a vyrobí jej dvakrát toľko ako Kolumbia. Vietnam je v mnohom prekvapujúci a platí to aj v rámci faktoru káva.

Vietnam pestuje robustu, ktorej sa rodí dvakrát toľko, ako je tomu v prípade arabicy. Rovnako tak má dvojnásobok kofeínu oproti arabice. Pestuje sa totiž v nižších nadmorských výškach, kde je viac tepla a úrodnejšia pôda. Zaujímavosťou v tomto prípade je fakt, že kofeín je vlastne bojom rastliny proti škodcom. V nížinách je viac škodcov, a preto je kofeínu taktiež viacej.

Vietnamská kávová kultúra sa začala rodiť v období francúzskej kolonizácie. Medzi miestnymi sa v 19. storočí stala okamžite obľúbeným teplým nápojom. Zdokonaľoval sa aj spôsob jej prípravy a dnes sa zvyčajne varí pomocou malého kovového filtra nazývaného „phin“. Mletú kávu dajú do phinu umiestneného nad šálkou. Do phinu sa naleje horúca voda a káva pomaly kvapká do šálky. Je silná a aromatická.

Nedostatok mlieka v 20. storočí tiež spôsobil to, že Vietnamci ju začali sladiť kondenzovaným mliekom. Odvtedy je tento spôsob sladenia súčasťou identity Vietnamu a káva je nesmierne lahodná a krémová. Rovnako je tu špecialitou vajíčková káva cà phê trứng, kde ku kondenzovanému mlieku pridá aj vaječný žĺtok. Vyzerá ako tiramisu a chutí výborne.

Hotspotmi kávovej kultúry vo Vietname sú dve najväčšie mestá - Hanoj a Ho Či Minovo mesto, ale aj menej známy Da Nang. K Vietnamu však okrem kávy patrí aj putovanie prastarými chamskými kráľovstvami, prekrásnou prírodou nielen v Halong Bay, úžasným street foodom a výbornými hotelmi s francúzskym šarmom. Tu zistíte, že Vietnam je najlepším pomerom kvality a ceny (viď zájazdy do Vietnamu).

Afriku milujem a cítim sa tu ako doma. Pred Afrikou má mnoho turistov rešpekt a boja sa sem cestovať, ale Afrika je voňavá. Všade je úrodná červená pôda, na ktorej sa zeleň kávovníkov tak výnimočne vyníma... Áno, už som písal o Etiópii, ale musím sa sem vrátiť pre ďalšie kávové úlovky.

Začnem susedmi a blízkym okolím Etiópie. Tu máme vynikajúce kávy z Kene, Tanzánie, Malawi, Rwandy či Burundi. Všetky vymenované krajiny sú súčasťou tzv. „Východoafrického kávového pásu“,  viac razy som ich prešiel a sú bežnou súčasťou našich zájazdov. Veľmi populárnych zájazdov.

Ide o oblasť známu vďaka ideálnym podmienkam na pestovanie kávy vrátane vysokých nadmorských výšok, sopečnej pôdy a priaznivého podnebia.

Vo všetkých spomenutých krajinách jasne dominuje arabica a jej komplexné chute – kyslé s ovocnými či kvetinovými chuťovými profilmi. Pri každej z nich však badáme značné rozdiely.

Vynikajúca káva sa však nepestuje len tu, ale aj na západe Afriky. V tomto prípade hovoríme o krajinách ako Kamerun, Ghana, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, ale aj Senegal. Západná Afrika je najväčším producentom kakaa na svete, spomenuté Pobrežie Slonoviny je jeho najväčším pestovateľom a vývozcom vôbec, no zabudnúť tu nesmieme ani na kávu.

Rozdiel oproti východnej Afrike je, že tu sa poväčšine pestuje robusta (hoci nie dominantne ako vo Vietname), avšak v Ghane a Kamerune sa stretnete aj s arabicou. Robusta zo západnej Afriky znamená silné a výrazné chute s nižšou kyslosťou. Pobrežie Slonoviny má zemité, drevité chute, zatiaľ čo ghanskej káve dominuje čokoláda, orech a korenie. Nigérijská káva je chuťovo najintenzívnejšia, kým kamerunská je najrôznorodejšia vrátane ovocných, kvetinových a orechových tónov.

Ak sa niekde produkuje káva skutočne ručne, je to tu v Afrike. Keď chodím po plantážach, vidím tvrdo pracujúce ženy ručne preberať zrniečka kávy. Tie sú tu akosi väčšie. Afrika je, zdá sa mi, úrodnejšia. Kupujte kávu z Afriky a cestujte do Afriky (nielen za najlepším safari a najexotickejšími kmeňmi sveta). Pomôžete tak kontinentu, ktorý si vašu priazeň zaslúži.

Mohol by vás zaujímať môj blog: Afrika - príhody z domova s mojimi zážitkami z tohto kontinentu.

Vieme vôbec nájsť dobrú kávu v Spojených štátoch amerických? Ide o legitímnu otázku, lebo je pravda, že americká káva poväčšine nemá dobré meno. Je to taká hnedá voda podávaná v pollitrových papierových pohároch. Pre mňa ako milovníka kávy niečo negustiózne!

No Amerika vie byť topom vo všetkom, a to aj v káve. Osobne milujem najmä kaviarne v New Yorku. Tie najlepšie nájdete na Manhattane pri Union Square, tam kde sa stretáva Broadway a Forth Avenue. Vraciam sa sem opakovane a tento rok do NYC letím opäť a mojím cieľom je teraz newyorské gastro. Zajednávam si mesiace vopred špeciálne reštaurácie a kaviarne, kde sa bežne smrteľník nedostane. Budem referovať a dodám vám tipy.

Káva sa z 50 štátov USA pestuje iba v dvoch - v Kalifornii a na Havaji. A káva Kona na Havaji je považovaná za jednu z najkvalitnejších káv sveta. Aj keď Japonci tu na ostrove Oahu napadli Pearl Harbor, na plantážach Kona som videl väčšinou pracovať Japoncov. Odráža sa to aj na kvalite kávy, keďže Japonci sú precízni a Kona je skvelá, jedna z najexkluzívnejších a najvyhľadávanejších káv sveta.

Káva Kona sa pestuje v takzvanom opasku Kona na malinkej ploche najväčšieho spomedzi Havajských ostrovov – Big Island of Hawaii. Zbiera sa ručne a pestuje sa na naozaj malých farmách. Ide o úžasnú lokalitu a vždy sa tu s našimi klientmi v rámci zájazdov na Havaj zastavujeme na kávičke.

Naša kávička je výborná preto, že má ideálne podmienky na pestovanie = kombinácia bohatej vulkanickej pôdy, mierneho tropického podnebia, výdatných zrážok a popoludňajšieho tieňa z neďalekej sopky Mauna Loa vytvárajú spolu dokonalé prostredie na pestovanie vysokokvalitných kávových zŕn.

Káva Kona má hladkú a jemnú chuť, dobre vyváženú a s nízkou kyslosťou. Tvoria ju tóny čokolády, karamelu, orechov a niekedy aj tropického ovocia. Spolu vám poskytnú rafinovaný a zároveň jemný chuťový zážitok. Niet divu, že Havaj má „trademark“ na značku Kona a žiadna iná káva nemôže niesť tento názov, iba tá z Havaja.

Taktiež som videl plantáže na nezaradenom území USA, keď som bol naposledy v Portoriku. Portoriko nie je USA, ale pod USA patrí, a tak ho musím spomenúť. Rovnako si tu viete dať vynikajúcu rannú kávu.

Káva Kona je, aby som dodal, poriadne drahá. Avšak máme kávy, ktoré sú ešte oveľa drahšie. Sú vôbec v niečom iné a dá sa to rozoznať na kvalite?

Navštívil som fabriku na výrobu kávy na Papua Nová Guinea v meste Goroka a tá káva mala riadnu cenovku. Ale, poviem vám, bola to sila. Keď sme si dali dúšok, tak nás táto káva vystrelila do tanca. Goroka je extrémnou exotikou a kmeňovou špecialitou pre pokročilejších turistov. Jedna unikátna káva na unikátnom ostrove.

Drahú kávu som pil aj v exotickom štáte Východný Timor, kde sme leteli malým lietadielkom. Kávu tu pestujú od čias, kedy tento malý kút sveta kolonizovali Portugalci. Pestujú tu arabicu a výnimočná je tiež v tom, že ju pestujú organicky a mnohí malí farmári a pestovatelia spolupracujú, aby mala káva skutočne top kvalitu.

Keď sme s chalanmi zdolali najvyšší vrch Jamajky, ktorý sa volá Blue Mountain, prechádzali sme kávovníkovými plantážami, kde pestujú kávu rovnakého mena - Blue Moutain Coffee. Až 2 256 metrov vysoké kopce, jedny z najvyšších v Karibiku, vlhkosť či hmlistosť, chladné podnebie a pôda s výbornou drenážou. Je drahá, veď patrí medzi najdrahšie vôbec, ale je skutočne výborná.

Mne veľmi chutí aj káva spod najvyššieho vrchu Kuby - Pico Turquino. Na Kube boli mnohí, no na jej najvyššom vrchu skoro nikto, dokonca ani jeden môj sprievodca. Mal som tu tú najlepšiu kávu. Po zdolaní vrcholu mi ju upražili priamo na mieste, rozdrvili a bola to slasť pre jazyk.

Najdrahšiu kávu, akú som kedy pil, som mal na ostrove Sv. Heleny, kde kilo najlacnejšej kávy stojí 500 eur. Pil ju tu presne o 6.00 h ráno aj Napoleon Bonaparte, vždy zo svojich šálok na mieru vyrobených v porcelánovni v Sevres.

Skutoční odborníci na kávu sa nepozerajú iba na to, či je to robusta či arabica, ale presne na druh – tu ide o Green Tipped Bourbon Arabica. Káva zo Sv. Heleny má extrémne zvláštny rodokmeň. Je vraj priamo z Jemenu.

V roku 1733 boli semená kávy prinesené z jemenského mesta Mocha (áno, mokka sa volá po tomto jemenskom prístavnom meste). Vysokú cenu na Sv. Helene obhajujú tým, že ide o tú najpôvodnejšiu kávu, malou plochou plantáží a aj tým, že Svätá Helena je skutočne od ruky... Ak ste ozajstní kávičkári, hľadáte presne takéto špeciality.

Ďalší tip na exkluzívnu kávu:

Ešte k predošlému bodu. Vo všeobecnosti sa za najdrahšiu kávu na svete považuje Kopi Luwak, ktorý klienti BUBO ochutnávajú na zájazde Sumatra, Jáva, Bali.

Indonézia bola kedysi holandskou kolóniou a Holanďania ako vynikajúci obchodníci rozoznali potenciál kávy a na ostrovoch ju vysadili už v roku 1699. Indonézia dnes produkuje mnoho skvelých káv, no Kopi Luwak – táto exotická cibetková káva, je najznámejšou, a to nielen kvôli vyššej cene. Už aj jej príprava priamo v Ázii je exotickejšia a je dôvod, prečo je taká drahá a výnimočná zároveň.

Funguje to tak, že cibetky selektívne jedia najzrelšie kávové plody a tráviace enzýmy v ich žalúdkoch fermentujú zrná. Po tom, čo ich vylúčia, sa zrná pozbierajú, dôkladne vyčistia a pražia sa tak, aby vznikla káva, ktorá sa ďalej podáva v reštauráciách a baroch.

A ako chutí? V porovnaní s bežnou kávou je viac „hladká“, menej horká a menej kyslá. Môže vykazovať zemité, čokoládové a niekedy aj ovocné tóny s jedinečnou arómou, ktorá je výsledkom procesu fermentácie.

Okrem Kopi Luwak však produkuje Indonézia širokú škálu ďalších vysokokvalitných káv. Napríklad Sumatra je známa chuťovo bohatými a plnými kávami Mandheling a Gayo. Java je známa svojou jemnou a hladkou kávou rovnakého mena - Java. Sulawesi vyrába známu kávu Toraja, ktorá je charakteristická svojimi zemitými a korenistými chuťami.

Varovanie! Pri Kopi Luwak si treba dávať pozor, aby cibetky neboli v klietke. My v BUBO na to dbáme, aby neboli týrané a, naopak, naše deti sa s nimi hrávajú. Od roku 1998 sme najväčším organizátorom zájazdov do Indonézie a odporúčam vám pozrieť si túto krajinu, a to nielen kvôli káve.

Naši klienti po tom, čo prejdú na Sumatre džungľu plnú orangutanov, na Jáve chrámy Borobudur a Pramnbadan, radi zasadnú do Caffee Batavia v centre Jakarty a odporučíme im, aby dali šancu Kopi Luwak.

Chcem spomenúť aj ďalšie naj kávy a konkrétne sa pozrieť na najstaršie kaviarne. Popravde, je ich toľko, že by boli na samostatný blog. Sú to doslova inštitúcie – v sýrskom Damašku či Konštantinopole ich volali kluby mysliteľov. Voltaire vraj pil 50 šálok kávy denne a dožil sa 83 rokov – na tú dobu slušné. Beethoven si robieval kávu zo 60 zrniečok kávy. Na zrnko presne!

Už naša Bratislava má slušnú históriu kaviarní. Prečo? Lebo sme blízko Viedne, kde kaviarne vznikli po porážke Turkov v septembri 1683. Turci utiekli, no ostali po nich vrecia s divnými bobuľkami - kávou.

Viedenské kaviarne existujú skutočne dlho a majú čo to za sebou, no poznáme ešte staršie kaviarne, než tie vo Viedni. Napríklad tie v Istanbule, ktorý mnoho mojich sprievodcov považuje za najkrajšie mesto sveta, kde si vypijete tú pravú tureckú kávu pripravenú v džezve s prekrásnymi výhľadmi zhora na „mesto miest“.

Exotickým tipom je iracký Bagdad. Dlho som klasickejšiu kaviareň ako Shabandar Cafe nevidel. Nachádza sa na najstaršej ulici Bagdadu a ide o útulok intelektuálov. Kaviareň prežila pád monarchie, Saddáma Husseina, majiteľovi kaviarne zabili štyroch synov, no on stále pracuje a debaty v jeho kaviarni sú liberálnejšie než v dnešnej „Bratislavskej kaviarni“.

Slobodu cítim aj v najstaršej kaviarni Afriky - v El Fishawi, pri známom trhu Khan el-Khalili v absolútnom centre Káhiry, kde sa vždy pri našich návštevách Káhiry v rámci dovolenky v Egypte s našimi klientami zastavujeme. El Fishawi je otvorený 24 hodín denne, 12 mesiacov v roku a nezatvoril svoje brány od otvorenia v roku 1773.

Mnoho kaviarní práve kvôli príliš liberálnym názorom zatvárali a najstaršou kaviarňou sveta boli tie v Mekke. Zatvorili ich už začiatkom 16. storočia.

Niektorí tvrdia, že najstaršia kaviareň je v Pariži, no ja sa prikláňam k inej. Ak chcete dnes navštíviť tú najstaršiu kaviareň, ktorá funguje storočia nepretržite, zamierte do Caffé Florian v Benátkach. Otvorené má kontinuálne od roku 1720 a nezastavil ju ani covid, ani povodne. Aj keď je námestie Sv. Marka celé zaplavené, Florian je otvorený.

Navštevovali ju intelektuáli, medzi inými Goethe, Charles Dickens či Lord Byron. Bolo to miesto, kde mohli okrem mužov vstúpiť aj ženy, a preto ste tu na love často stretli rodáka z Benátok – Cassanovu. O Benátkach som napísal pre vás inšpiratívny blog s mnohými neznámymi tipmi. Čítajte čo vidieť v Benátkach.

Tipovali by ste, že v Brazílii sa vypije najviac kávy? Omyl! Najviac kávy na obyvateľa sa pije vo Fínsku, celkovo v severských krajinách Európy a ešte v Holandsku. Švédsko má dokonca pre dlhé kávové prestávky špeciálne slovo: fikáá.

Prečo to spomínam pri Brazílii? Lebo väčšina kávy, ktorú títo Severania vypijú, pochádza z Brazílie. Brazília si druhú priečku v rámci zaujímavostí o káve zaslúži, lebo exportuje až 44 % svetovej kávy a túto pozíciu si drží posledných 150 rokov. Plantáže kávy sú tu nedozerné.

Brazília pestuje ako arabicu, tak aj robustu. Káva arabica predstavuje väčšinu produkcie, s robustou sa však častejšie stretnete na severe. Srdcom výroby brazílskej kávy je štát Minas Gerais. Vhodný na jej pestovanie je vďaka svojim rozmanitým mikroklímam a bohatým pôdam, ktoré prispievajú k produkcii vysokokvalitných bôbov arabicy.

Výborné kávy sa ale pestujú aj v regióne Santos. Vyznačujú sa stredným telom, nízkou kyslosťou a orechovými i čokoládovými tónmi. Exkluzívnou odrodou kávy je Bourbon, ktorá, paradoxne, pochádza z ostrova Réunion v Indickom oceáne (predtým sa ostrov volal Bourbon Island). Teraz sa táto odroda pestuje v Brazílii a hľadajú ju kávičkári, ktorí majú radi exkluzivity.

Bývalá najväčšia kolónia Portugalska je obrovitánskou krajinou a my v BUBO ju prechádzame od najnižšieho po najvyšší bod. Je veľa dôvodov, prečo by ste aspoň raz za život mali absolvovať jeden zo zájazdov do Brazílie. Kristus v Riu, karneval, vodopády, džungľa, futbal... Viac sexi krajina snáď ani neexistuje.

Spomeniem, že na zájazde Argentína, Brazília, kde pijeme výbornú kávu, navštevujeme už v Buenos Aires kaviareň Tortoni založenú v roku 1858, kde si večer pri kávičke vychutnávame tango. V Rio de Janeiro máme viac kaviarní, ale ja milujem Confiteríu Colombo. Káva na Copacabane je top zážitkom.

Ktorá krajina je s kávou najviac spätá a kde sa do sveta za kávou oplatí vyraziť najviac? Ide o krajinu, kam sa turisti boja cestovať, ale nie je na to dôvod. Ide o hyperexotickú krajinu s prekrásnou prírodou, ktorá má krásne hory (Andy) a ako jediná krajina Južnej Ameriky má prístup ako k Tichému oceánu, tak aj ku Karibiku.

Krajina najviac spojená s kávou je Kolumbia, ktorá právom patrí medzi najkrajšie krajiny sveta. A môže za to aj káva. Z Bogoty vám radím preletieť do Zona Cafetera, kde v rámci našich zájazdov do Kolumbie mierime do provincie Quindio. Na plantáže, kde si každý priamo z kávovníka zozbiera svoju kávu. Ide o semienko čerešne, ktorá rastie na strome.

Tu v takzvanom trojuholníku kávy máte po ruke aj najkrajšiu prírodu Kolumbie v údolí Cocora s najvyššími palmami sveta – sú o polovicu vyššie než tie, ktoré ste videli doteraz. Všetko tu rastie akosi lepšie. Pozorujete kolibríky a kávičku popíjate v tých malých farebných domčekoch. Do toho vám domáci vysvetlia, ako sa káva sadí a predstavia vám celý proces výroby.

Okrem iného sa dozviete, že Kolumbia má ideálne podmienky pestovania kávy v rámci geografie a klímy. Hornatý terén krajiny, bohatá sopečná pôda, neustále zrážky a celý zástup mikroklím. Aj preto sa tu pestujú výnimočné kávové zrná arabicy. Medzi nimi vyčnievajú odrody ako Typica, Bourbon, Caturra a Castillo. Každá má výnimočné chuťové vlastnosti.

Kolumbijská káva sa navyše tiež často klasifikuje do rôznych tried na základe veľkosti zŕn. Najväčšia veľkosť je známa ako Supremo, zatiaľ čo o niečo menšia veľkosť sa nazýva Excelso. Tieto stupne sú indikátormi kvality a používajú sa na účely kategorizácie a obchodu. Vyvážené profily kávy zahŕňajú chute ako karamel, čokoláda, citrusy, orechy a majú kvetinové podtóny.

Káva z Kolumbie sa bežne spracováva metódou „premývania“, ktorá zahŕňa odstránenie vonkajšej šupky a dužiny čerešne pred fermentáciou bôbov a ich umytie. Metóda je známa tým, že vďaka nej dosiahnete čistejšie a jasnejšie príchute. Skrátka Kolumbia = káva. A keby ste si ju chceli na zájazde v Kolumbii ocukriť, domáci vás upozornia: „Káva sa necukrí, káva sa pije!“

Ak máte radi kávu a chcete piť najčerstvejšiu exotickú kávu aj doma, vyskúšajte obchod s kávou u našich kamarátov a susedov na Dunajskej 27 v Casa Del Caffé. Tak ako ja cestovaniu, oni zasvätili svoj život káve a už dve desaťročia hľadajú pre svojich klientov to najlepšie. My v BUBO sme už roky u nich štamgastami.

Denne sa vo svete vypijú 2,5 miliardy šálok kávy. Bez kávy si mnohí nevieme predstaviť svoj pekný deň. No predstavte si popíjať kávičku so super partiou rovnako zmýšľajúcich vzdelaných príjemných ľudí na tých najkrajších miestach sveta. Týmto vás na naše zájazdy srdečne pozývam.

Šťastné cesty prajem!