Ciudad del Este – paraguajský raj pašerákov

Našou zastávkou na zájazde Argentína - Brazília sú aj najkrajšie vodopády na svete, ktoré sa radia medzi sedem prírodných divov sveta, a to vodopády Iguazu. Nachádzajú sa blízko takzvaného trojhraničia (Triple frontera), kde sa stretávajú tri štáty: Argentína, Brazília a Paraguaj. Toto miesto má naozaj veľmi výnimočný geografický charakter, a to aj vďaka tomu, že hranice medzi týmito tromi štátmi tvoria rieky.

Rieka Iguazu, ktorá sa vlieva do rieky Paraná, tvorí hranicu Argentíny a Brazílie a rieka Paraná zase deliacu líniu medzi Brazíliou a Paraguajom. Na každej z troch strán nájdeme mesto. Na argentínskej strane máme Puerto Iguazu, na brazílskej zase Foz do Iguacu, v ktorom sme ubytovaní. A na paraguajskej strane by sme našli Ciudad del Este (v doslovnom preklade Východné mesto).

A keďže my v BUBO sme cestovatelia telom i dušou a radi objavujeme neznáme kusy sveta, určite nevynecháme Paraguaj. Je predsa na dosah ruky. Ako vyzerá druhé najväčšie mesto tejto krajiny?

Dnešné Ciudad del Este je po hlavnom meste Asunción druhým najväčším mestom Paraguaja. A tiež hlavným mestom provincie Alto Paraná. Žije v ňom viac ako 320 000 obyvateľov. Mesto má veľmi mladú históriu. Bolo založené v roku 1957 na rieke Paraná a pôvodne sa volalo Puerto Flor de Lis. Neskôr ho premenovali na Puerto Presidente Stroessner - na počesť paraguajského prezidenta Alfreda Stroessnera - a po jeho zvrhnutí (v roku 1989) bolo premenované na Ciudad del Este.

Aby sa zlepšila ekonomika krajiny, nová vláda Paraguaja vyhlásila mesto za jeden veľký voľný obchod. Ciudad del Este v súčasnosti tvorí 60 % HDP krajiny. V Južnej Amerike je najväčšou zónou voľného obchodu a radí sa medzi top 10 najväčších zón na svete. Z hľadiska obratu tovaru je teda de facto ekonomickým hlavným mestom krajiny.

Kto teda navštívi Ciudad del Este, dá sa predpokladať, že hlavným lákadlom budú preňho obchody.  Ani sa nemožno čudovať, keďže sa tu neplatia dovozné clá či značná časť daní. To umožnilo prilákať podnikateľov z celej krajiny a prispelo k rýchlemu hospodárskemu rastu. Vo všeobecnosti je ekonomika mesta zameraná prevažne na návštevníkov zo susednej Brazílie.

V obchodoch sú ceny pri pokladni zobrazené v troch menách: paraguajské guaraní, americký dolár a brazílsky real. Zameníte tu však aj bitcoiny. Celé mesto vyzerá ako jeden obrovský bazár. Nájdete tu plno trhov, stánkov, obchodných domov a veľa lacného tovaru, doslova, z celého sveta.

Paraguajci hovoria, že majú všetko, čo len človeka môže zaujímať. Oblečenie a technológie sú tu extrémne lacné. Nikto nedokáže rozoznať, čo je pravé a čo falošné.

Oficiálny jazyk je guaraní, ktorým komunikovali ešte pôvodní obyvatelia. Nájsť niekoho, kto hovorí v Latinskej Amerike miestnym indiánskym jazykom, nie je ľahké. No v Paraguaji je to prakticky každý. Až 80 % obyvateľov Paraguaja hovorí guarančinou, mimoriadne zložitým indiánskym jazykom, ktorý je na míle vzdialený španielčine.

Samozrejme, všetky nápisy či reklamy v krajine sú v španielčine. Na každodennej úrovni je však guaraní počuť veľmi často. A my sa tento jazyk počas zájazdu naučíme tiež. Odvodili totiž z neho viacero názvov hlavných atrakcií: Itaipu (vodná elektráreň), Monday (vodopády na východe krajiny, nesúvisiace s pondelkom), Iguazu atď. Obyvatelia tu však okrem guaraní hovoria ešte po španielsky, portugalsky a anglicky.

Angličtina sa tu na školách nevyučuje, avšak miestni nám prezradili, že v centre mesta je školiace stredisko, kde môžu školáci študovať angličtinu zadarmo. Ak chcú. Súdiac podľa toho, že v Ciudad del Este, rovnako ako vo všetkých ostatných častiach Južnej Ameriky, nie je angličtina veľmi dobrá, túto ponuku veľa ľudí nevyužíva. Ale nemajú sa za čo hanbiť, my ich vnímame ako polyglotov.

Mesto je rozdelené rovnými ulicami na samostatné štvrte – podľa národností. Vzhľadom na to, že tu žije veľa emigrantov, prevažne ázijského pôvodu, bolo v Ciudad del Este vybudovaných veľa mešít a pagod. Dokonca tu nájdeme jednu z najväčších mešít v Latinskej Amerike -  Mezquita del Este. Postavili ju v roku 1995 a jej kapacita je až 3 000 veriacich. Zaujímavé je, že chrámy a kostoly sú tu považované za vzácnosť, hoci Paraguaj je najnábožnejšia krajina Južnej Ameriky (96 % obyvateľov sú kresťania).

Nájdete tu štvrte kórejské, arabské, iránske, pričom každá z nich má svoje zákony, vlastné supermarkety, taxikárov, svojich predajcov potravín, svojich žobrákov...  Teda jasný a prísny poriadok.

Ubytovaní sme na brazílskej strane v centre mesta Foz do Iguaçu, kde pre nás príde náš lokálny autobus a odvezie na brazílsko-paraguajskú hranicu ku rieke Paraná, cez ktorú vedie most Puente de la Amistad (Most priateľstva). Tento kolosálny projekt na výstavbu mosta bol realizovaný v rokoch 1956 až 1962, ukončený slávnostným otvorením v roku 1965. Spája Paraguaj s Brazíliou cez rieku Paraná.

V dôsledku výstavby mosta vznikol exportný a importný obchod miest Ciudad del Este a Foz do Iguaçu. Je dlhý 552 metrov, široký 13,5 metra a 78 metrov vysoký, čo umožňuje vychutnať si nádhernú krajinu nad veľkou riekou zo svojich odpočívadiel. Len pre zaujímavosť, kvôli jeho výstavbe odlesnenili takmer 14 hektárov pralesa.

Most je veľmi rušný, vždy tu čaká veľa áut, a tak sa vydáme do Paraguaja peši. Na brazílskej strane ešte pred mostom sa zastavíme na hranici, kde si musíme ísť pre pečiatku na výstup z krajiny. To isté urobíme, keď sa do Brazílie budeme vracať. Opäť potrebujeme pečiatku, tentoraz na vstup do krajiny.

Naopak, na paraguajskej hranici nie sú žiadne kontroly a ak očakávate paraguajskú pečiatku do pasu, budete sklamaní. Ak by ste ju predsa len chceli, musíte dokázať že sa v Paraguaji zdržíte minimálne jednu noc, a to s potvrdením o rezervácii v hoteli.

Dostali sme pečiatku na výstup z Brazílie, nuž, hor sa do objavovania Ciudad del Este. Prechádzame cez most, čo nám trvá 15 minút a asi v jeho polovici je značenie hranice, kde sa končí Brazília a začína Paraguaj. Tu sa zastavíme a urobíme si fotku. Jednou nohou sme v Paraguaji a druhou v Brazílii. Toto je tá najpriehľadnejšia hranica, akú sme kedy videli.

Po niekoľkých metroch nás už víta tabuľa Bienvenido en Republica de Paraguaj. Zrazu cítime úplne inú atmosféru. Prvá vec, ktorá nás upúta, sú kopy odpadu, obaly od cigariet, kartónové škatule, plastové vrecia na odpadky. Chaos a neporiadok. Za mostom vidíme špinavé ulice plné ľudí, áut, vozíkov, skútrov, motoriek a nad hlavami obrovská spleť káblov.

Ak by vás niekto preniesol do tohto mesta bez toho, aby ste vedeli, kde sa nachádzate, pomysleli by ste si, že ste niekde v juhovýchodnej Ázii. Nefungujú semafory a ak áno, nikto im nevenuje pozornosť. Napriek tomu je v tom niečo omamné, zvláštnu energiu cítiť na každom kroku. Presný opak uhladených miest, a práve v tom je čaro a autentickosť Ciudad del Este.

V celom tomto chaose však nájdete poriadok. Ulice sú rovné, rozdelené na bloky a ľahko sa v nich dá zorientovať.

Už od začiatku nám bolo jasné, že hlavným lákadlom nebude mesto a jeho pamiatky, ale obchody. Nachádzajú sa  tu dva najväčšie nákupné domy - Monalisa a Paris. Máme na výber a keďže sa lovcom zážitkov viac páči Paris, mierime tam. Hneď si všimneme, že jedno poschodie je tu venované Taiwanu. Paraguaj totiž neuznáva pevninskú Čínu, preto tu má Taiwan veľké zastúpenie.

Ďalšie poschodie je japonské, hoci polovica tovaru je tam kórejská. Zjavne to tu nikto nerieši. Ceny za všetko sú veľmi priaznivé, výber dobrý. Kupujeme si tu tričká a kozmetiku, aj keď to nepotrebujeme. Keď sem prídete, riadite sa skrátka filozofiou „No nekúp to za tú cenu“. Cena kozmetiky sa pohybuje v dvojciferných číslach. Tričká tu stoja od troch eur vyššie, samozrejme, závisí od kvality, značky a miesta nákupu.

Nakupuje sa tu v obchodných domoch alebo na ulici na trhoch, ktoré lemujú celé ulice. Treba ale počítať s tým, že na trhoch sa často vyskytujú falzifikáty. Takisto vám ľahko môžu predať nekvalitný tovar za cenu kvalitného, preto treba byť obozretný.

Niektorý tovar sa tu predáva bez cla, takže je bežné, že si od vás pri platení vypýtajú pas. Buďte na to pripravení.

Postupne prechádzame medzi množstvom stánkov ktoré lemujú ulice. My máme namierené do suvenírového obchodu, kde si kúpime magnetky či rôzne suveníry. Hneď pri vchode nám udrie do očí veľká paraguajská vlajka. Paraguajská vlajka je unikátna, pretože ako jediná na svete má dve rôzne strany. Na jednej strane je zobrazený štátny erb, zatiaľ čo na druhej uvidíte erb ministerstva financií.

Mimochodom, vedeli ste, že Paraguaj je jedna z dvoch krajín v Južnej Amerike, ktorá nemá more? A bola by jedinou, keby Bolívia neprišla o prístup k moru počas tichomorskej vojny, ktorá sa odohrávala medzi Bolíviou, Chile a Peru v rokoch 1879 až 1884.

Našou ďalšou zastávkou je pouličný stánok, kde nám milá pani pripraví tradičný paraguajský nápoj tereré. Je to ako maté, ktoré sme už ochutnali v Argentíne, no pridávajú sa do toho aj rôzne bylinky ako napríklad mäta, citrónová tráva, pomarančové a citrónové lístky atď. A zalieva sa studenou vodou.

Verzia vzniku pitia tereré studeným spôsobom sa spája s paraguajskou vojnou v rokoch 1864 až 1870, čo je najdôležitejšia udalosť v histórii krajiny. V tomto období sa pitie horúceho nápoja stalo problematické, pretože zohrievanie vody, zakladanie ohňa, dym alebo para z nápoja mohli prezradiť nepriateľovi polohu. Tereré nám chutí, prijemne nás osvieži počas vysokých teplôt. Mnohí si ho kupujeme domov, je to skvelý suvenír alebo darček z Paraguaja.

Po tomto zážitku nasleduje rozchod, a keďže sa nachádzame v nákupnom raji, využívame ho na nákupy. Elektronika, oblečenie a parfémy sú najžiadanejšie komodity. Mnohí majú problém neprehnať to, aby neboli ich batožiny príliš ťažké pri spiatočnom lete domov.

V dôsledku značného počtu prisťahovalcov má Ciudad del Este rozmanitú škálu etnických možností stravovania. Nájdeme tu čínske, kórejské i arabské reštaurácie. Navyše, kvôli veľkému prílevu Brazílčanov sú najobľúbenejšie tie podniky, ktoré ponúkajú typické brazílske jedlá.

Napriek tomu ostávame prekvapení, že tu nie je toľko kaviarní a reštaurácií, ako v susednom Foz do Iguazu. Niet sa čomu čudovať, turisti sa tu dlho nezdržia a zrejme miestni takéto podniky nenavštevujú. Nie je ťažké nájsť tu miesto na obed alebo večeru, len tie nie sú na každom rohu.

V Brazílii, ale aj v Paraguaji, sú veľmi populárne reštaurácie typu ,,kilos,, kde si naberáte jedlo ako pri švédskych stoloch a platíte podľa jeho hmotnosti. Jedna z najlepších a medzi domácimi veľmi obľúbená reštaurácia sa volá Montana. Nachádza sa na treťom poschodí v nákupnom dome Hijazi.

Reštaurácia ponúka mix brazílskej a arabskej kuchyne. Určite odporúčame ochutnať picanhu, ak ste ju ešte doteraz neochutnali, tak nastal ten správny čas - šťavnatý hovädzí steak z vrchnej časti sviečkovej. Ide o naozaj veľkú klasiku.   

Už v  spomínanom obchodnom dome Monalisa sa na šiestom poschodí nachádza reštaurácia Bistron. Už z názvu napovedá, že kuchyňa bude francúzska. V skutočnosti je to kombinácia francúzskej a talianskej gastronómie.

Ak už máte dosť latinskoamerických chutí a zacnelo sa vám po európskej kuchyni, toto miesto je skvelá voľba - jedlo poteší nielen žalúdok, ale aj oči.  Ochutnáte niektoré z ručne vyrábajúcich domácich cestovín alebo si osladíte deň jedným z vynikajúcich dezertov?

Po niekoľkých hodinách sa vraciame späť do Brazílie plní dojmov a sme radi, že sme mohli vidieť opäť niečo iné. Niečo, čo sa vymyká všetkému, čo sme počas nášho zájazdu videli. Je fascinujúce sledovať, ako sa rôzne kultúry, jazyky a národnosti stretávajú na jednom mieste. Mesto žije obchodom a neustálou snahou vyťažiť z každého dňa čo najviac. Mieša sa tu chaos a energia, ktorú človek len tak ľahko nezažije hocikde inde. Aj preto sa Ciudad del Este oplatí navštíviť.