Buenos Aires - vášnivé mesto plné tanga a futbalu

Okrem toho, že Buenos Aires je hlavným a najväčším mestom Argentíny, s počtom obyvateľov viac ako tri milióny je aj dôležitým prístavným uzlom a nepísanou metropolou Južnej Ameriky. No tiež domovom argentínskeho tanga, futbalu a Evy Perónovej. Buenos Aires, v mnohom pripomínajúce európske veľkomestá, má rozhodne čo ponúknuť zo svojich nespočetných pôvabov – široké promenády, zelené parky, ohromujúce budovy, bohatú kultúru či nočný život...

Elegantne rozložené na pravom brehu zálivu rieky Rio de la Plata je dnes Buenos Aires najnavštevovanejšie mesto v Južnej Amerike, a druhé najnavštevovanejšie mesto v Latinskej Amerike po Mexico City. A my v BUBO vieme, prečo...

Zvláštna je už jeho história, mesto Buenos Aires bolo totiž založené dvakrát. Po prvý raz v roku 1536, kedy španielsky kolonizátor Pedro de Mendoza založil prvú osadu na mieste dnešnej štvrte San Telmo s názvom Ciudad de la Santísima Trinidad y Puerto de Nuestra Sonora de Santa María de los Buenos Aires – Mesto Najsvätejšej Trojice a prístav Našej panej Svätej Márie dobrých vetrov (ochrankyne námorníkov). Toto prvé založenie mesta však nemalo dlhú životnosť. Po ťažkých piatich rokoch konfliktov s domorodými obyvateľmi a obliehania sa v roku 1541 rozpadlo a zostalo opustené...

Na druhý raz, a tentokrát už definitívne, založil mesto španielsky conquistador a objaviteľ Juan de Garay v roku 1580. Ten vyplával z mesta Asunción (hlavné mesto súčasného Paraguaja) a šiel dolu po rieke Paraná. Na mieste, kde sa mu zapáčilo, sa zastavil a založil tu sídlo pod názvom „Cuidad de la Santísima Trinidad" a prístav s menom „Puerto de Nuestra Seňora de Santa María de los Buenos Aires". Jeho výpravu tvorilo iba 66 mužov. No podstatné bolo, že Garay sa poučil z chýb predchodcov a začal s domorodcami vychádzať lepšie. Vďaka tomu sa Španielom začalo v oblasti konečne dariť.

Od začiatku bol vďaka polohe v prístave daný obchodnícky charakter mesta, z ktorého odjakživa žilo. Na konci 18. storočia sa mesto španielskych dobyvateľov stalo hlavným mestom Miestokráľovstva Rio de la Plata. Od začiatku 19. storočia tu prebiehala Argentínska vojna za nezávislosť, ktorá vyvrcholila v roku 1816 vyhlásením formálnej nezávislosti od Španielska. Od roku 1880 je mesto oficiálne sídlo argentínskej vlády aj prezidenta republiky. 

Z pôvodného názvu mesta sa do dnešných čias zachovalo už iba to Buenos Aires, čo znamená „dobré/priaznivé vetry". No zo svojej dôležitosti, unikátnosti a šarmu mestu nič neubudlo, práve naopak. Všetky pôvaby a zaujímavosti príťažlivej argentínskej metropoly vás pozývame prebádať počas našej BUBO prehliadky...

Po príchode do centra mesta z medzinárodného letiska Ezeiza, ktoré je vzdialené 35 km od mesta zameníme prvé argentínske pesos, čo je hlavná mena v krajine sa vydávame na spoznávanie mesta.

Napriek tomu, že v Buenos Aires sa nachádza až 48 mestských štvrtí, alebo ,,barrios”, ako ich nazývajú domáci, mesto sa bežnejšie rozdeľuje iba na dve hlavné časti – severnú a južnú. Špecifikom mesta je, že je postavené na spôsob ,,damero”, teda v šachovnicovom štýle, ktorý je jednoduchý na orientáciu. Ulice sú na seba kolmé a bloky, ktoré sú týmto spôsobom vytvorené, majú rovnajú dĺžku.

Východiskovým bodom celého mesta je najširšia ulica na svete – Avenida 9 de Julio. V jej tesnej blízkosti sa nachádza aj náš hotel, preto prehliadku mesta môžeme začať hneď na tomto slávnom bulvári. Z hotela sa vydávame doprava, od hlavnej ulice (Ulice 9. júla) nás delia iba dva bloky a príjemná trojminútová prechádzka. Podarí sa vám spočítať všetky jazdné pruhy?

Avenida 9 de Julio, alebo Ulica 9. júla získala svoje meno na počesť dňa vyhlásenia nezávislosti krajiny od Španielska  9. júla 1816.  Dĺžka ulice je tri kilometre a tiahne sa severojužným smerom rovnobežne s pobrežím Rio de la Plata. Je to dôležitý dopravný uzol v centre, pretože spája dve námestia – Plaza de la Constitución na juhu s Avenida Libertador na severe. Aj keď výstavba ulice bola schválená už v roku 1912, práce sa začali až v roku 1936. Dnes je to dôležitý dopravný uzol pre metro, metrobus a autobus, a vyhľadávaná turistická zastávka. Jej šírka je 140 metrov, a prechádza ňou štrnásť cestných pruhov. Nakoľko tvorí dôležitú tepnu mesta, nachádza sa tu niekoľko ďalších miest, ktoré stoja za prebádanie.

Jedným z nich je Obelisco de Buenos Aires, ktorý sa stal symbolom mesta. Bol postavený v roku 1936 na oslavu 400. výročia založenia mesta. Predlohou na jeho výstavbu bol Washington Monument v hlavnom meste USA. Je vysoký 67 metrov a jeho základňa má 49 metrov štvorcových.

Obelisk sa nachádza priamo v centre ulice Avenida 9 de julio, na námestí Plaza de la República, teda na mieste, kde prvýkrát v histórii viala vlajka Argentíny. Je povinnou zastávkou každého, kto Buenos Aires navštívi, a my vám priamo na mieste ukážeme, ako si spraviť ten najlepší záber.

Iba štyristo metrov od samotného Obelisku, po ľavej strane najširšej ulice na svete sa nachádza najznámejší operný dom Nového kontinentu. Vznešené Teatro Colón nahradilo pôvodné divadlo, ktoré sa otvorilo v roku 1857. Ku koncu storočia však už bolo jasné, že je potrebné nové divadlo. Začali sa rozsiahle rekonštrukčné práce a nové divadlo bolo slávnostne otvorené v roku 1908 veľkolepým predstavením Aida od Giuseppe Verdiho.

Divadlo zožalo veľmi rýchlo obrovský medzinárodný úspech, krátko po otvorení sa dostalo na popredné svetové priečky medzi najprestížnejšími kultúrnymi inštitúciami. Svojou akustikou hneď začalo konkurovať aj milánskej La Scale či Metropolitnej opere v New Yorku a prilákalo pod svoju strechu najlepších svetových operných spevákov a dirigentov. Okrem výbornej akustiky je priestor divadla známy aj obdivuhodnými prepracovanými dekoráciami celého interiéru. V kupole sa nachádza slávne plátno z roku 1966, ktoré namaľoval argentínsky umelec Raul Soldi.

Ulica 9. júla je síce dôležitou tepnou mesta, za centrum Buenos Aires sa však považuje Plaza de Mayo ( Májové námestie). Práve toto miesto je považované za historické srdce mesta a tiež stredisko obchodu. Nájdete tu množstvo zelene, fontán a historicky dôležitých budov.  Z 18. storočia pochádza budova Cabildo, ktorá bola ohniskom Májovej revolúcie v roku 1810. Dnes je tu múzeum, ktoré opisuje atmosféru tých čias.

Casa Rosada je neprehliadnuteľný ružový prezidentský palác, postavený v roku 1873 na východnom konci Plaza de Mayo. Slávny balkón na ľavej strane budovy slúžil ako komunikačný kanál pre mnoho dôležitých verejných výstupov, vrátane prezidenta Peróna, jeho obdivovanej manželky Evity, ale aj Maradonu, či pápeža Jána Pavla II., ktorý navštívil Buenos Aires v roku 1998. Balkón môže byť návštevníkom známy aj z filmového stvárnenia piesne Don´t cry for me, Argentína z filmu Evita, ktorú si zahrala samotná Madonna.

Casa Rosada bola tak pomenovaná prezidentom Domingom Faustino Sarmientom, a hovorí sa, že práve on vybral ružovú farbu pre palác, aby aj takto zmiernil politické napätie v krajine. Nechal zmiešať červenú a bielu farbu oboch opozičných strán, aby vznikol kompromis...

Ďalšou dôležitou budovou nachádzajúcou sa na námestí je Metropolitná katedrála Buenos Aires. Nachádza sa na mieste, ktoré jej určil ešte Juan de Garay pri druhom založení mesta. Najprv tu bol postavený drevený kostol, ktorý postupne prešiel niekoľkými kompletnými prestavbami až do dnešnej podoby z 19. storočia.

Metropolitná katedrála je katolícky kostol a mimochodom, terajší 266. pápež katolíckej cirkvi František pochádza práve z tejto diecézy.

Vo vnútri katedrály je mauzóleum generála Josého de San Martína, ktorý sa zapísal do národnooslobodzovacieho hnutia juhu Južnej Ameriky, rovnako ako Simon Bolívar na severe Južnej Ameriky. Okrem sôch, ktoré ho strážia a zároveň reprezentujú Peru, Čile a Argentínu, nad ním bdie aj čestná stráž, ktorá sa tu vymieňa každé dve hodiny.

Štvrť San Telmo je našou druhou zastávkou v južnej časti mesta. Názov tejto mestskej časti je odvodený od blahoslaveného Petra Gonzáleza, ktorého celé meno v španielčine znie „San Pedro González Telmo", alebo „San Telmo". Práve tento španielsky svätec mal v minulosti v štvrti zasvätenú jedinú farnosť, ktorá tu v určitom období bola.

San Telmo patrí medzi najstaršie časti Buenos Aires. Dokonca je podľa všetkého najstaršia vôbec, keďže prví španielski osadníci, ktorí na územie súčasného mesta prišli, sa usídlili pravdepodobne práve v miestach tejto štvrte. Dá sa povedať, že štvrť San Telmo sa neskôr stala prvou priemyselnou oblasťou mesta, keďže sa tu nachádzal prvý veterný mlyn, prvé tehlové pece aj sklady. Väčšina exportu okolitých provincií bola skladovaná práve tu. Preto sa tu začali vytvárať aj bohatšie osídlenia, rovnako však aj miesta chudoby a otrokov.

S odstupom času vznikla v San Telme bohémska atmosféra, kvôli ktorej sa sem začalo sťahovať veľké množstvo umelcov z mesta a celého regiónu. Práve umelci tu začali postupne nahrádzať imigrantov a rozvíjajúca sa kultúrna atmosféra viedla v roku 1956 k otvoreniu Múzea moderného umenia.

Typické dláždené ulice San Telma z 19. storočia však zostali zachované a stali sa dôležitou turistickou atrakciou dodnes. San Telmo sa postupne pretransformovalo na cieľ, často vyhľadávaný predovšetkým milovníkmi umenia. V roku 2008 tu už bolo nejakých tridsať galérií a umeleckých centier. Súčasné San Telmo je okrem toho známe množstvom koloniálnych budov, kaviarní, miestami pre tancovanie pravého argentínskeho tanga, na uliciach tu vystupujú nezávislí umelci rôzneho druhu.

Južne od štvrte San Telmo sa nachádza ďalšia dôležitá zastávka na obhliadke Buenos Aires  – La Boca. La Boca, v preklade ústa/ústie, sa rozkladá v juhovýchodnej časti mesta, pri ústí miestnej rieky Matanza, kde sa nachádza starý mestský prístav.

História slávnej štvrte siaha už k počiatkom samotného Buenos Aires, avšak najväčší rozmach zažila počas 19. storočia. Bolo to obdobie, kedy sa na brehoch Buenos Aires začalo vyloďovať a následne usádzať veľké množstvo talianskych prisťahovalcov, predovšetkým z Janova.

Keďže obyvatelia tejto štvrte boli chudobní, svoje domy stavali z toho, čo našli, a natierali ich farbami, ktoré zostali námorníkom v prístave. Farieb sa tu vždy našlo zo všetkých odtieňov, a tak sa La Boca veľmi rýchlo stala najfarebnejšou častou mesta, kde dodnes máte možnosť vidieť spleť pôvodných plechových domčekov rôznych farieb. Domy boli často stavané z vlnitých plechov na vyvýšených konštrukciách, aby odolali častým záplavám.  Aj vďaka tomu má La Boca dodnes nezameniteľný kolorit a tvár.

Najznámejšou uličkou pod názvom Caminito‘ sa neustále nesú rytmy vášnivého argentínskeho tanga, pretože práve toto bolo miesto, kde tango argentino vzniklo. Počas príjemnej prechádzky uličkou Caminito určite uvidíte mnohých tanečníkov tanga v tunajších reštauráciách, môžete si pozorovanie tohto ohnivého tanca vychutnať spolu s kávičkou, občerstviť sa výborným čerstvým pomarančovým džúsom a k tomu nakúpiť množstvo drobných suvenírov.

A hoci veriaci kresťania tvoria viac ako 90 percent obyvateľstva, treba len zopakovať známu vec:  hlavným „náboženstvom“ Argentíny je jednoznačne futbal. Aj preto jednou z najvýznamnejších udalostí mestskej časti La Boca bolo otvorenie futbalového klubu Boca Juniors v roku 1905, ktorý založili miestni talianski prisťahovalci.

Oddaní fanúšikovia Boca Juniors sa tradične radia k robotníckej triede, zatiaľčo ich najväčšiemu rivalovi - klubu River Plate fandia skôr ľudia zo strednej a vyššej triedy.

Vraví sa, že pôvodne sa zakladatelia klubu nevedeli dohodnúť na farbách, ktoré budú klub reprezentovať. Dohodli sa teda, že farby klubu vyberú podľa vlajky lode, ktorá prvá pripláva do prístavu La Boca. Preto sú farby ikonického klubu modrá a žltá, inšpirované švédskou vlajkou.

V roku 1940 bol otvorený aj známy štadión tohto klubu - La Bombonera. Je známy tým, že tribúny má iba z troch strán, a pripomína bonboniéru, čo aj v preklade jej názov znamená.

Prídete sa pozrieť do Buenos Aires na Superclasico?

Názov tejto mestskej časti je odvodený od miestneho obchodníka Eduarda Madera. Tento pán vymyslel projekt výstavby nového mestského prístavu, ktorý nahradil starý prístav La Boca. Výstavba projektu sa začala v 19. storočí a poloha tejto časti, keďže sa nachádza v blízkosti historického centra mesta a zároveň je na pobreží, robí z Puerto Madero jednu z najlukratívnejších štvrtí Buenos Aires.

Už od svojho založenia nemalo Buenos Aires taký prístav, kde by mohli bez problémov kotviť aj veľké lode s hlbokým ponorom. Pre obranné účely to síce bolo vhodné, no pre obchodné zámery (nakládka a vykládka tovaru) to bolo obmedzujúce, čo malo vplyv aj na nedostatočný ekonomický rozvoj. Týmto projektom vznikol veľký umelý ostrov s rozlohou približne 350 hektárov, ktorý je od mesta oddelený hrádzami a dokmi.

Kvôli komplikáciám pri výstavbe sa schválil ďalší projekt prístavu – Puerto Nuevo, ktorý slúži ako prístav Buenos Aires dodnes. Napriek tomu, že Puerto Madero sa stalo výstavbou nového prístavu nepotrebným, dodnes si prístavnú funkciu čiastočne zachoval. Vďaka revitalizácii sa táto štvrť stala najlukratívnejšou a najmodernejšou časťou celého mesta. Nachádzajú sa tu staré doky, prerobené na luxusné bývanie, ako aj nové výškové a luxusné budovy, hotely, kaviarne a galérie. Zaujímavosťou je aj fakt, že všetky ulice sú pomenované po významných ženách – doktorkách, učiteľkách, herečkách, spisovateľkách...

V roku 2001 bol otvorený most Puente de la Mujer, teda Ženský most, ktorý je taktiež otočným mostom, navrhnutý španielskym architektom Santiagom Calatravom. Most je neobvyklý svojím dizajnom, má jeden stožiar s káblami zavesenými na časti mosta, ktorá sa otáča o 90 stupňov, aby umožnil prechod lodnej prepravy.

Štvrť Retiro je jedným z najväčších dopravných uzlov v Argentíne a je domovom mnohých špičkových obchodov a obytných domov, ktoré sú populárne medzi miestnymi obyvateľmi. V tejto štvrti žije približne 26 000 obyvateľov, vrátane tisícov nelegálnych prisťahovalcov, okupujúcich chudobnú časť mesta s názvom „Villa 31“, postavenú pozdĺž prístavu.

Práve tu sa nachádza vlaková stanica Estación Retiro, odkiaľ smeruje miestna a diaľková železničná doprava až na sever krajiny, a tiež hlavný diaľkový autobusový terminál (Terminal de Ómnibus). Vďaka početným miestnym verejným autobusovým dopravným prostriedkom sa táto časť mesta vždy hemží najmä v pracovných dňoch poriadnym ruchom a hustou premávkou.

Ďalšou našou zastávkou na potulkách po argentínskej metropole je Torre Monumental, predtým známa ako Torre de los Ingleses („anglická veža“). Je to veža s hodinami, ktorá sa nachádza pri ulici San Martín a Avenida del Libertador. Jedna z dominánt mesta bol pôvode dar miestnej britskej komunity mestu na pamiatku stého výročia májovej revolúcie z roku 1810. Po Falklandskej vojne v roku 1982 bol pôvodný názov veže zrušený, hoci niektorí ju stále nazývajú Torre de los Ingleses.

Práve spomínanej Falklandskej vojne je presne oproti ,,anglickej veže“ venovaný pamätník, na ktorom sú vyryté mená padlých vojakov a miesto stráži čestná stráž.

Názov susedstva Recoleta pochádza z kláštora od členov františkánskeho rádu, ktorý bol na tomto mieste založený na začiatku 18. storočia. Rád založil kláštor a kostol s priľahlým cintorínom. Práve táto špecificky ohraničená štvrť na konci 19. storočia priťahovala bohaté rodiny z južnej časti mesta, ktoré sa snažili utiecť pred smrtiacou epidémiou žltej zimnice, ktorá vypukla v roku 1871.

Od tej doby je Recoleta jednou z najštýlovejších a najdrahších štvrtí v Buenos Aires, kde okrem najznámejšieho cintorínu Recoleta sídlia i súkromné rodinné domy, zahraničné veľvyslanectvá a luxusné hotely.

Luxusným miestom posledného odpočinku je Cementerio de la Recoleta - cintorín, ktorý sa nachádza v centre štvrti, a dal by sa nazvať aj akýmsi svojským mestom v meste. Je ohraničený vysokým múrom, aby bol jeho vnútorný priestor limitovaný, a tým si zachoval svoju prestíž. Nakoľko bola celá štvrť preplnená luxusom a peniazmi, ani na miesta posledného odpočinku sa nezabudlo. Aj takto chceli bohaté rodiny prezentovať, že patria k tým najbohatším v meste.

Nachádzajú sa tu hroby významných ľudí, vrátane ľudom milovanej Evy Perónovej, viacerých argentínskych prezidentov, nositeľov Nobelovej ceny, zakladateľa argentínskeho námorníctva, či vnučky Napoleona. V roku 2013 zaradilo CNN cintorín medzi desať najkrajších cintorínov na svete.

Buenos Aires sa pýši niekoľkými prvenstvami: Má najširšiu ulicu na svete, nachádzalo sa tu prvé metro v hispánskom svete, prvý mrakodrap s klimatizáciou na svete, a taktiež sa tu nachádza najviac parkov a záhrad. Najväčšia koncentrácia zelene je sústredená práve vo štvrti Palermo.

Táto štvrť svoj názov dostala po talianskom imigrantovi Juanovi Domínguezovi Palermovi, ktorý na konci 16. storočia, krátko po založení Buenos Aires v oblasti zakúpil pozemky.

Veľký rozvoj zaznamenalo Palermo v poslednej tretine 19. storočia, kedy tu bola založená zoologická záhrada, park Tres de Febrero, park Plaza Italia, či mestský hipodróm.

Počas 20. storočia vznikla v Palerme tiež botanická záhrada, letisko Jorgeho Newberyho, planetárium či japonská záhrada. Dnes je to obľúbené miesto rekreácie, prechádzok a športových aktivít domácich.

Zvláštnym šperkom štvrte Palermo je unikátna veľká socha kvetu z ocele a hliníka – Floralis Genérica, navrhnutá architektom Eduardom Catalanom v roku 2002. Catalano raz povedal, že „kvetina je syntézou všetkých kvetov a zároveň nádejou, ktorá sa každý deň znovu otvára.“ Socha bola navrhnutá tak, aby sa pohybovala, ráno sa otvárala a večer uzatvárala svoje okvetné lístky.

Tak, ako sa každý deň znovu prebúdza do svojej krásy Buenos Aires – mesto, pôvabne v sebe miešajúce európsky glanc a latinskoamerickú vášeň, mesto živé, tancujúce, prekypujúce radosťou zo života, nádhernými miestami, svetovými unikátmi, dobrým jedlom, vínom, to všetko na pozadí vzrušujúcej histórie. Také je Buenos Aires, ktoré sa vám navždy dostane pod kožu.

Keď už máme za sebou kus histórie, umenia aj vášnivé tango, môžeme okúsiť ďalšiu tvár Buenos Aires, najznámejšiu nákupnú ulicu mesta – Floridu. Okrem množstva obchodov, reštaurácií, barov tu nájdete neprehliadnuteľný nákupný dom Galerias Pacifico. Priam povinná zastávka vďaka svojmu interiéru aj exteriéru. Nákupný dom sa rozkladá na celom jednom bloku a my s BUBO sa tu vždy zastavíme na výbornej zmrzline z najznámejšej argentínskej zmrzlinárskej siete Fredo´s.

A že sme ešte neochutnali nejaký dobrý, pravý argentínsky stejk? My v BUBO  máme tip aj na ten – takmer nikdy si nenecháme ujsť výbornú reštauráciu Las Nazarenas, kde nás už dobre poznajú a môžete si tu pochutnať naozaj na tých najlepších stejkoch!

1. Ateneo – netypické kníhkupectvo, ktoré je situované v priestoroch historického divadla. V roku 2019 ho National Geographic označil za „najkrajšie kníhkupectvo na svete“.

2. El Querandí – unikátny zážitok spoznania argentínskej kultúry cez jej najznámejší prvok – tango. Zažite večer plný vášne, hudby, pohybu v spojení s 3-chodovou večerou a skvelým vínom.

3. Japonská záhrada - je jednou z najväčších japonských záhrad svojho typu na svete mimo územia Japonska.

4. Kultúrne centrum - Centro Cultural Recoleta je výstavné a kultúrne centrum, nachádzajúce sa v blízkosti cintorínu Recoleta. Konajú sa tu pravidelné výstavy, koncerty a umelecké prezentácie.

5. Ekologická rezervácia Costanera Sur - známa tiež ako ekologická rezervácia Buenos Aires, je jednou z najväčších mestských rezervácií v Latinskej Amerike.