Dva najluxusnejšie ostrovy Karibiku

Oplatí sa toľko investovať do dovolenky? A keď už investujem, ako môžem predísť sklamaniu? Toto porovnanie pre vás píšem ako profesionál. Oba ostrovy som systematicky prešiel kolom-dokola. Mám pre vás porovnanie pláží, hlavných miest aj najlepších hotelov či reštaurácií porozhadzovaných po celých ostrovoch.

Prečo v tomto blogu nenájdete žiadne lacné hotely? Lebo také som tam nenašiel. Tí z vás, ktorí cestujete nízkonákladovo, tento blog ani nemusíte čítať. Najluxusnejšie ostrovy Karibiku sú zákonite tými najdrahšími. Budem sa snažiť ponúknuť vám aj lacnejšie možnosti, no aj tie sú otrasne drahé. Ak by som mal tieto ostrovy porovnať s autami, nehovorím o Peugeote a Forde, ale o Bugatti a Aston Martin.

Blog má originálne fotografie a tie lepšie vyznejú na väčšej obrazovke.

A to od momentu pristátia až po odlet. Keďže som prešiel všetky krajiny Karibiku, zvykol som si, že veci v nich nefungujú, sú nedotiahnuté, zamerikanizované a všetko je v nich tým povrchným komerčným spôsobom predražené. Predraženosť sa týka aj Sv. Bartolomeja. To ostatné sa však – asi zázrakom – podarilo odfiltrovať.

V Karibiku som po prvý raz pristál v roku 1999. Po asi 30 návštevách som pred troma rokmi prešiel všetky štáty Karibiku. A je ich dosť. Tento rok som dokončil aj všetky tzv. UN+ štáty, teda nezávislé zámorské územia, zámorské teritóriá. Zámorské územia sú zložitou témou. Možností, ako bývalé kolóniálne mocnosti  „vysvetľujú“ svoju neustálu prítomnosť na cudzom ostrove tak vzdialenom od materskej krajiny, je naozaj nespočet. Ide o politkcé floskuly a abstraktnosti viď. moje blogy Holandské Antily či Britské zámorské územia.

Chcem tým však povedať, že mám prehľad. Myslel som si, že v Karibiku ma už nič neprekvapí, no čím dlhšie som na Sv. Bartolomejovi bol, tým som bol nadšenejší.

Základom je „antiamerikanizácia“, čo sa paradoxne páči aj boháčom z USA. Práve kvôli nej je Sv. Bartolomej Američanov plný. Nie však bežných Američanov, ale bohatej (naozaj extrémne bohatej) americkej elity. Nadýchnu sa tu trošku európskej kultúry.

Nevidel som tu ani jedinú zaoceánsku turistickú loď – cruise ship – myslím tie lode, fabriky na turizmus, ktoré ničia Karibik. Na maličký ostrov vypľujú naraz stovky turistov. Často som v prístave videl aj 3 obrovské lode pre vyše 2 000 až 3 000 pasažierov. V Nassau som vedľa seba videl takýchto lodí zaparkovaných až 7. Turistov bolo v meste omnoho viac než obyvateľov.

Ostrovy Holandských Antíl, ako napríklad Saba, má iba 2 000 obyvateľov, susedný Svätý Eustach 3 000. Taká masa rozožratých turistov zaplaví ostrov ako šváby. Keď to vidíte v praxi, je to hrozné. Svätý Bartolomej s 10 000 obyvateľmi je hrdý a nič takéto nedovolí. Ten ostrov tým pádom cítiť, je sám sebou.

Milujem Afriku a pokojne pôjdem na pochod Black Lives Matter, no keď porovnám väčšinu iných ostrovov Karibiku a Sv. Bartolomej, musím povedať, že ide o belošský a „uprataný“ ostrov. Na letisku mladému Francúzovi trvá „preveriť“ môj pas tri sekundy. To bol môj rekord v inak extrémne pomalom Karibiku. Pozor! Aj keď ide o Francúzske zámorské územie, na občiansky preukaz sem nemôžete vstúpiť. Musíte mať pas.

Keď som zo Sv. Bartolomeja odlietal, opäť ma nikto nebuzeroval. Dokonca nám ani nikto nepresvecoval batožinu, mohol som tak preniesť napríklad vodu. Na Sv. Bartolomejovi akosi vedia, že piť potrebujete. Nikde inde v Karibiku to nevedia. Aj keď ja som odlietal private jetom v a lietadle ma čakal vychladený Evian.

Poďme na to po poriadku. Na Sv. Bartolomej prilietam zo Sv. Martina, kam viete doletieť priamym letom z Európy. Napríklad z Paríža (Air France) či Amsterdamu (KLM). Let zo Sv. Martina je kratučký. Ja som ten svoj zmeškal, lebo moje lietadlo zo Sv. Eustacha (súčasť Holandska) meškalo. Akonáhle som pristál na krkolomnom letisku na Sv. Martine, obehol som dlhočizné kontroly a cestičkou vľavo hore som po schodíkoch dobehol na bránu číslo tri.

Zo Sv. Martina na Sv. Bartolomej odlietava Winair. Na svätomartinskom letisku Princess Juliana International Airport som takto presadal už šesťkrát. Poznám tie prestupy. Na inak značne chaotickom letisku sa vyznám a naspamäť poznám aj brány - odkiaľ sa kam letí.

Akurát boardovala jedna malá skupinka a mohutná černoška mi hovorí, že mám ísť preč z „vnútorného kruhu“. Keď veci riešim, vždy sa „nasáčkujem“ na druhú stranu zábradlia a som v zóne letištného personálu. Aby bol kontakt čo najtesnejší a zachytil som poryvy nálad. „Toto je iná skupina, nemáte takúto letenku, vy si počkajte pane, poletíte nejakým nasledujúcim letom.“

Milujem Afričanov. Je pre mňa zaujímavé, že či som v srdci Afriky alebo na letisku holandského kráľovstva, vždy a všade sa ľudia s tmavou pokožkou správajú úplne rovnako. Takže sa tvárim, že som ju nepočul a pokračujem pokojne: „Madam, ja letím na Sv. Bartolomej, poletím s týmito. Letia na Bartolomej, však?“ Nikde tu nie je nič vypísané. Musíte sa proste vyznať, no ja viem, že z tretej brány sa na Bartolomej odlieta. Ale pozor, letí sa odtiaľto aj inam!

Na černošku moje jasné konštatovanie nezabralo. Ona si je už istá, že túto skupinku, ktorú vybavila pred pol hodinou, má už "odpracovanú."  Kvôli mne by asi musela opäť otvoriť systém na počítači, a to sa jej nechce. Za ňou však stojí zlatý černoško, evidentne jej šéf, a tak sa obrátim na neho: „Je to ok letieť teraz na Bartolomej, však?“

Je bystrý, prepočítal počet ľudí a vyšlo mu krásne číslo 9. Tým pádom pre mňa miesto v lietadle bolo.

V Afrike a aj tu mali títo ľudia len veľmi zlé školy. S určitými úkonmi im musíte pomôcť, a tak nakoniec pomôžete aj sebe. Z rátania, hoc aj len do desať, ich bolí hlava, je to prosto nepríjemné asi ako keď my robíme desať zhybov. Nemyslím si, že černosi sú menej inteligentní, len nemali šancu navštevovať dobré školy. Každopádne, na let na Sv. Bartolomej som čakal maximálne tri minúty.

Pristávanie na Sv. Bartolomejovi je omnoho dobrodružnejšie než na Sv. Martine. Hoci práve to svätomartinské pristávanie je omnoho známejšie. Na Sv. Martin môžu priamo nad vašimi hlavami pristávať aj veľké lietadlá. Tu na Sv. Bartolomejovi iba malé private jety. Každopádne, je to ohromný zážitok a neuveriteľný úvod na ostrov, z ktorého som nadšený.

Pristávanie na Sv. Bartolomej som zaradil medzi najnebezpečnejšie letiská sveta. V tom blogu nájdete aj video z daného pristávania a v 47. sekunde to riadne hádže.

Pristávacia dráha na Sv. Bartolomejovi sa prudko zvažuje dole, pristávate nad najväčším kruhovým objazdom ostrova. Kolesá vášho lietadla sú iba zopár metrov nad hlavami turistov v kabrioletoch a pristávacia dráha od kruháča prudko padá dole smerom k budovám letiska. Tam nad tým kruhovým objazdom fúka najviac na ostrove a lietadielko to väčšinou riadne rozhúpe. Jednoducho, ohromná zábava, výskanie v lietadle a ohromné entré na unikátny ostrov.

Lietadielko zaparkuje pred dverami a vy vystúpite, urobíte 10 krokov - meral som to - a ste v príletovej hale - skôr haličke. Nechápem, že tu to ide. Na iných miestach totiž často pristávate ďaleko a potom autobusom krúžite po letisku či dlho kráčate peši. Sv. Bartolomej ide svojim klientom v ústrety. 

Pri odlete som na letisku dlhšie a obdivujem jeho minimalistické riešenie. Prekvapilo ma, že tu neexistuje lounge, hore sú iba také kreslá, ale tie sú verejné. No na čo by bola lounge, veď prídete na letisko, neexistujú tu kontroly, žiadne zdržiavanie a private jet na vás počká. Netreba business lounge, veď z hotela či reštaurácie idete priamo do svojho lietadla.

Pripadá mi to, akoby mal Sv. Bartolomej vynikajúceho mestského - štátneho architekta. Všetko je perfektné. Jednoduché, ako to len ide. Žiadna sedlačina typu Dubaja. Sem na Sv. Bartolomej dedinskí zbohatlíci nechodia? Neviem, ako sa im tento karibský zázrak podaril, naozaj neviem. Ak ste richtárom, primátorom, županom, treba to zistiť a ihneď implementovať. Prináša to totižto výsledky, a to v podobe ohromného ekonomického úspechu.

Dal som si tú námahu a vyhľadal turistickú kanceláriu, hore na poschodí v zašitej uličke v Gustavii, lebo neviem nič zohnať, a tak sa spolieham na domorodé kontakty. Jean zdvihne telefón a volá svojim známym - jeden, druhý, desiaty telefonát, všetko je plné. „Potreboval by som izbu, jedno lôžko, kdekoľvek, dám za posteľ 500 eur za noc,” hovorím v turistickej kancelárii. „Wí ár ful,” odpovie mi francúzskou, ale veľmi fajn angličtinou šéf turistickej kancelárie. „Chcel by som si prenajať auto,” nedám sa. „Autá sú teraz vo februári vypredané mesiace vopred,“ nedá sa zasa on.

Najlacnejšie auto nakoniec stojí päťnásobok toho, za čo ho dostanem na susednom ostrove. Skúsil som si cez internet zajednať reštauráciu predom, ale aj tu mi ukazuje, že je všetko plné. Povedali by ste, že za takéto nehorázne ceny tu bude všetko plné? Asi im nefunguje internet, to predsa nie je možné.

No je.

Do takejto krásy ho vybudovali Švédi, ktorí ostrov predali Francúzom v roku 1878. Mesto s domami s červenými strechami je uložené okolo zálivu, ktorý je dnes kotviskom veľkých luxusných jácht.

Okolo zálivu je jedna reštaurácia vedľa druhej. Kostolíky, obchodíky, krčma vedľa krčmy či skôr bar vedľa baru. Všetko na veľmi dobrej úrovni. Naozaj si skôr pripadám ako na Côte d'Azur než v Karibiku.

Nad Gustaviou je z jednej strany kopček s majákom, na druhej zasa pevnosť. Toto je miesto, kde si treba spomenúť na históriu. Ostrov objavil v roku 1493 Krištof Kolumbus, ktorý ho pomenoval po svojom bratovi Bartolomejovi. Francúzi ostrov osídlili v roku 1648, no v roku 1784 predali ostrov Švédsku a tí tu vládli 94 rokov. Švédi premenovali najväčšie mesto na Gustavia podľa švédskeho kráľa Gustava III. a urobili z neho slobodný prístav.

Sloboda je ďalším bodom, ktorý odlišuje Svätý Bartolomej od iných a robí ho tak výnimočným. V roku 2007 sa obyvatelia ostrova v hlasovaní rozhodli a ostrov sa stal samostatným Francúzskym zámorským zoskupením.

Niektoré ulice majú aj dnes švédske mená, v znaku/erbe ostrova sú švédske tri korunky, sem-tam uvidíte švédsku vlajku. No inak ste vo Francúzsku, v elegantnom Francúzsku, ktoré netrpí neduhmi rovnosti materskej krajiny.

Z revolučného výkriku „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ sa populárna rovnosť európskych politikov stratila. Gustavia je pravicová, je tu (skutočná) sloboda, no zároveň sú ohodnotení tí, čo sú v živote úspešní. Gustavia sa zároveň nebojí byť najlepšia. Prečo by práve tu nemali mať elegantnú reštauráciu s top michelinským kuchárom?

Pláž Saint-Jean je TÁ pláž na severnej časti ostrova, ktorú bezpodmienečne musíte navštíviť. A nie iba preto, že vám ju tu odporúčam. Veľká časť ľavej časti pláže totiž priamo susedí s letiskom Gustafa III (Rémy de Haenen Airport). Pláž Saint-Jean je tak prvou plážou, ktorú na Sv. Bartolomejovi uvidíte po tom, ako po prvý raz vystúpite z lietadla.

Populárna pláž asi 30 minút peši od hlavného mesta Gustavia, je návštevníkmi vyhľadávaná práve preto, že počas kúpania sa či vychutnávania si lahodného koktailu môžu sledovať, ako im doslova nad hlavami lietajú super luxusné private jety. Pohodlná a vybavená pláž s pokojným morom je ideálna na celodenné vylihovanie. Okolo pláže sú luxusné butiky a reštairácie. U iných pláži toto nie je.

Pláž v tvare polmesiaca je rozdelená skalnatým výbežkom, na ktorom sa nachádza legendárny hotel Eden Rock St. Barth. V luxusnom hoteli v samom centre ostrova bola ubytovaná elita zlatej éry Hollywoodu, ako Howard Hughes, ale aj novodobé „superstars“ ako napríklad Tom Cruise.

Pláž Colombier je často označovaná za najkrajšiu pláž na Sv. Bartolomejovi. Pláž Saint-Jean môže byť tou najpopulárnejšou na ostrove, no v kráse sa pláži Colombier nevie vyrovnať. Pláž Colombier sa nachádza na záveternom pobreží na západnom konci ostrova, kde sa stretávajú Karibské more a Atlantický oceán. Bielučký lesknúci sa piesok lemovaný farebnou vegetáciou robí z tohto miesta tú najkrajšiu pláž na ostrove. Jej návšteva si síce bude vyžadovať trošku námahy, no skutočne stojí za to.

Keďže pláž sa nachádza v chránenej prírodnej oblasti, nevedie na ňu žiadna cesta pre automobily. Odveziete sa do dediny Colombier, tam zaparkujete a vyberiete si jednu z viacerých cestičiek, ktoré vedú na pláž. Samotná cesta vám potrvá asi 30 minút. Alternatívne sa k pláži viete dostať aj jachtou a zakotviť len zopár metrov od brehu. V závislosti od ročného obdobia môže byť zátoka preplnená jachtami alebo môže byť celá pláž úplne opustená a môže sa zdať, že je rezervovaná len pre vás.

Pláž Colombier si v 50. rokoch zamiloval aj David Rockefeller, ktorý si nad ňou postavil honosnú vilu. Žiadna iná stavba však z tohto nedotknutého miesta nie je viditeľná. Ak prídete v správnom čase, budete tam celkom sami. Pod krištáľovo čistou vodou je scéna rovnako veľkolepá ako výhľad na čarokrásne prostredie okolo vás. Pozorujte morské korytnačky, homáre alebo hviezdice a nedajte sa nikým rušiť.

Leží na úplne opačnom konci ostrova ako Colombier - vo východnej časti. Vedľa má aj svojho "malého brata" Petit Cul de Sac. Grand je však aj väčšou, aj krajšou plážou. Nachádza sa pozdĺž chránenej zátoky, má biely piesok a veľmi, veľmi plytké a pokojné vody. Ohraničujú ju tiež tri luxusné hotely - Guanahani, Séréno a Barthélemy a tiež viacero reštaurácií.

Grand Cul de Sac obľubujú predovšetkým milovníci windsurfingu a kite surfingu. Preto sa tu na pláži nachádza aj škola, kde vás tomuto naučia, pokiaľ máte záujem nadobudnúť nejaký nový "skill". Avšak kedykoľvek počas dňa sa tu viete aj klasicky okúpať a rovnako tam ísť s deťmi - práve kvôli plytkým vodám je pre ne ako stvorená. Tiež som tu plával s veľkými korytnačkami.

Toto je niečo pre ozajstných fajnšmekrov. V juhovýchodnej časti ostrova leží naozajstný skrytý poklad v podobe pláže Saline. Dlhočizná pláž vás uchváti svojím čistým bielym lesknúcim sa pieskom, o ktorý narážajú vlny. Tie sú tu o niečo silnejšie v porovnaní s inými plážami ostrova. Budete v nich hľadať stratenú morskú pannu?

Na pláži Saline budete mať pocit, že ste objavili niečo, o čom nevedia ani domáci. To nie je úplne pravda, oni veľmi dobre vedia, že práve toto miesto stojí za návštevu, ak hľadáte pláž ako z katalógu. Ak prídete mimo sezóny, je dosť možné, že budete mať celú pláž iba pre seba. Počas hlavnej sezóny tu zrejme stretnete pár turistov, no Saline nepatrí medzi najpreplnenejšie pláže ostrova. Preto je však dobré vedieť, že ju často vyhľadávajú práve nudisti. Tí sa zvyčajne usadia na okrajoch pláže, pričom akési nepísané pravidlo tvrdí, že klasickí „oblečení“ turisti sa držia v jej strede. Ja som tu strávil naozaj veľa času no ani jedného nudistu som nevidel. Skoro ráno sa po pláži prechádzali s východom slnka rodinky a staršie páry.Pláž Saline je veľmi milá.

Pláž je prístupná chodníkom z neďalekého parkoviska. Obujte si však niečo iné ako žabky či šľapky. Chodník je síce krásny, ale je aj kamenistý. Pre vaše vlastné bezpečie odporúčam obuť si pevnejšie topánky. Pláž Saline zaradila CNN medzi pätnásť najkrajších pláží sveta. Radím vám dobre, počas návštevy Sv. Bartolomeja ju v žiadnom prípade nevynechajte.

Hotel Cheval Blanc by sme našli na severozápadnej strane ostrova, priamo vedľa obľúbenej pláže Flamands. Z letiska sem cesta potrvá asi 6 minút autom. Z hotela Cheval Blanc sa ľahko viete dostať na „utajenú“, no nádhernú pláž Colombier, o ktorej som písal vyššie v mojom výbere najkrajších pláží ostrova.

Samotný hotel má 61 izieb, o ktorých interiér sa postaral uznávaný francúzsky dizajnér Jacques Grange. Elegantný sofistikovaný hotel s bielymi stenami v štýle koloniálnych plantáží ulahodí aj tým najnáročnejším cestovateľom, ktorí si potrpia na luxus. Hotel sľubuje, že sa v ňom budete cítiť ako člen kráľovskej rodiny.

V areáli hotela, ktorý získal prestížne francúzske hodnotenie „Palác“, nájdete napríklad aj predajňu značky Dior či rôzne butiky s oblečením alebo luxusnými šperkami. Cena za noc v izbe s manželskou posteľou sa pohybuje od 740 eur mimo sezóny po 2 110 eur v hlavnej turistickej sezóne. Prešiel som celý areál hotela a film nájdete na BUBO Youtube.

Hôtel Barrière Le Carl Gustaf nájdete priamo v hlavnom meste ostrova – Gustavia. Ani tomuto luxusnému hotelu nechýba typický francúzsky šarm, o ktorý sa postarali interiéroví dizajnéri Francúzi Gilles a Boissier. Všetkých 21 presvetlených izieb hotela ponúka výhľad na červené strechy mesta a čarokrásny prístav.

Práve tento hotel hodnotia čitatelia magazínu Conde Nast ako najlepší na ostrove pred Le Barthelémy Hotel and Spa, pred hotel Le Toiny a Cheval Blanc.

Každá z izieb má vlastný bazén, no ak by vám to nestačilo, stačí zbehnúť dolu schodmi do mesta a na obľúbenú pláž Shell beach. Užite si skvelú karibskú kuchyňu vo fantastickej hotelovej reštaurácii Fouquet's alebo nakupujte v šik butikoch priamo v Gustavii.

Hotel Barrière Le Carl Gustaf je luxusný a drahý. Ide o mestský hotel, ale práve v Gustavii je najviac reštaurácii a najlepší nočný život ostrova. Cez deň budete potrebovať auto. Tí z vás, ktorí vyhľadávajú práve tento typ ubytovania, budú z neho nadšení. Ponúka všetko, po čom na dovolenke túžite. Bar s výhľadom na mesto je vraj jedným z najlepších miest, kde na ostrove sledovať západ slnka.

Hotel je vhodnejší skôr pre páry ako pre rodiny s deťmi. Noc v izbe s manželskou posteľou stojí od 1 300 eur mimo sezóny až po 2 900 eur počas tej najvyššej dovolenkovej sezóny.

Pohodlný hotel situovaný na fantastickej pláži Grand Cul-de-Sac. Má 36 priestranných a luxusných suitov. Nechýba tu krásna zelená terasa s dreveným chodníkom. Všetky ubytovacie jednotky sú vybavené posteľami s baldachýnom a výhľadom na more. Niektoré z hotelových víl majú aj vlastný bazén. 

Nábytok, ktorý nájdete na svojich izbách, navrhli dizajnéri špecificky pre Le Sereno. Žulovo-drevené kúpeľne tu majú nádherné umývadlá a hlboké vane ako pre kráľov. Luxus, kam sa len pozriete. Tým najväčším je však spomínaný výhľad na pláž a úžasné tyrkysové more.

Pokiaľ máte šťastie, zoženiete izbu v tomto hoteli v nízkej sezóne od 770 eur na noc, čo zahŕňa tiež raňajky pre dve osoby. Vo vysokej sezóne vás však luxusný suite vyjde v hoteli Le Sereno na 1 600 eur/noc.

Eden Rock hotel na skalnom výbežku priamo uprostred pláže Saint-Jean je zrejme najslávnejším hotelom celého ostrova Sv. Bartolomeja. V hoteli vás čaká 34 izieb plných umenia, reštaurácia Sand Bar, knižnica, ktorá zároveň slúži ako obchod diamantov a luxusných hodiniek, ale aj súkromné bazény či vírivky priamo v izbách.

Špecifikom hotela sú aj jeho vychýrené kúpele – Eden Rock Spa, ktoré na rôzne wellnes a kozmetické procedúry používajú len svoju vlastnú lokálnu kozmetiku.

Eden Rock je ten hotel, v ktorom sa treba ubytovať, ak chcete naraziť na celebritu. Už od svojho otvorenia v 50. rokoch bol vyhľadávaný práve bohatými a slávnymi. Ako som spomínal v tomto blogu vyššie, Eden Rock bol obľúbenou dovolenkovou destináciou filmových ikon, ako boli Greta Garbo, Howard Hughes, ale dnes ho radi navštevujú aj Tom Cruise či Jennifer Lopez.

Noc v izbe s manželskou posteľou vás na Eden Rock vyjde od 945 eur mimo sezóny až po 3 150 eur počas najväčšieho turistického zhonu. Hotel je každoročne bežne zatvorený od konca augusta do stredu októbra.

V tomto hoteli som nakoniec zohnal ubytovanie aj ja. Hotel Manapany je „lacnejší“. Význam tohto slova však v prípade Sv. Bartolomeja naozaj prehodnoťte. Za noc v tomto hoteli zaplatíte mimo sezóny od 468 eur. Počas preplnenej turistickej sezóny sa cena vie vyšplhať na 1 650 eur/noc. Áno, nie je to lacné, je to však podstatne menej ako 3 000 eur, ktoré zaplatíte v hoteli Eden Rock.

Farebný hotel Manapany sa pýši svojím jednoduchým štýlom a „eco friendly“ prístupom. Manapany by ste našli pri pokojnej piesočnatej pláži na severe ostrova. Už po príchode si určite všimnete solárne panely, ktoré využíva, elektrické autá alebo bambusové uteráky. Na raňajky dostanete domáce organické ovocie a zeleninu.

Korytnačky v záhrade a maľby od francúzskej umelkyne Mayon Hanania na keramike či prestieraní vám dodajú pocit, že ak sa iné hotely na Sv. Bartolomejovi sústredia na glamúr a luxus, hotelu Manapany ide možno skôr o vašu dušu.

A teraz niečo skutočne lacné. Sympatický hotel Le Village St. Barth sa nachádza na svahu tesne nad malebným zálivom Saint Jean (miestnym obyvateľom známy ako La Baie de St Jean), len päť minút chôdze od pláže Saint Jean a približne 10 minút jazdy autom od Gustavie.

Hotel Le Village je známy tým, že sa doň hostia rok čo rok vracajú už od jeho otvorenia v roku 1969. Vracali sa aj Greta Garbo a Rockefellerovci, kým si na St. Barth nepostavili vlastný dom (pri pláži Colombier).Miestni už vedia, že kto v ňom bol ubytovaný raz, pravdepodobne sa doň vráti znova. Čím to je? S nápadom postaviť hotel prišiel jeho prvý majiteľ Andre Charneau. Postaral sa aj o jeho interiérový dizajn, ktorý by som mohol opísať ako akýsi „šik Karibik“. Je to však teplo domova a pocit rodiny, ktorý návštevníkov núti vrátiť sa zas a znova.

Andre Charneau bol prvým prevádzkarom hotela a dnes, o vyše 50 rokov neskôr, ho vedie ďalšia generácia rodiny Charneau. Hotel nezmenil ani majiteľa, ani svoj štýl a s drobnými modernými úpravami či vylepšeniami si stále udržiava svoje unikátne čaro.

Dôležité a lákavé na hoteli Le Village je aj to, že ide o jediný 4-hviezdičkový hotel na ostrove. Preto si ho často môžu dovoliť aj tí, ktorí by počas dovolenky radi ušetrili. Cena za noc v hoteli Le Village sa pohybuje od extrémne lacných 180 eur.

Fish Corner – reštauráciu zameranú na morské plody a všetko dobré z mora nájdete priamo v Gustavii na ulici Rue de la Republique. Menšia, avšak útulná reštaurácia, je jedným z najlepších miest, kde si na ostrove viete vychutnať čerstvé plody mora. Najlepšou reklamou Fish Corneru je fakt, že ho milujú aj domáci, ktorých tu zrejme stretnete.

Santa Fe – žiadna návšteva Sv. Bartolomeja by nebola kompletná bez večere v reštaurácii Santa Fe, ktorá víta zákazníkov už ohromných 50 rokov. K Sv. Bartolomejovi patrí Santa Fe asi ako patrí La Tour d'Argent k Parížu. Reštaurácia Santa Fe sa nachádza pri pláži Gouverneur na juhu ostrova a jedným z jej najväčších lákadiel je aj luxusná večera pri západe slnka nad magickým Karibikom. Ochutnáte homáre, šťavnatý burger, morské mušle alebo radšej žabie stehienka? Často ste tu stretli miliardára Romana Abramoviča, ktorý tu vlastní obrovskú vilu. Až do doby, kedy mu ju kvôli vojne Ruska, úrady Francúzska zabavili.

Le Tamarin – ukrytá medzi palmami v osvetlenej záhrade v štvrti Saline, reštaurácia Tamarin vytvára auru pokoja, ktorá nemá na ostrove obdobu. Tamarin poskytuje oázu pred horúčavou a zároveň je to jedna z najlepšie hodnotených reštaurácií celého ostrova. Le Tamarin ponúka unikátne chute francúzskeho Karibiku s exotickými šalátmi, cestovinami, grilovaným mäsom či morskými plodmi.

L'isola a L’isoleta – po vstupe do sofistikovanej talianskej reštaurácie L'isola budete mať pocit, že ste sa preniesli do „fancy“ reštaurácie v centre New Yorku. Elegantný interiér s romantickým svetlom sviečok a fantastická kvalita jedla sú ideálne, ak hľadáte miesto na luxusnú taliansku večeru s partnerkou. L'isola má aj mladšieho súrodenca - reštauráciu L’isoleta, ktorá sa špecializuje na pravú taliansku pizzu ako zo samého centra Ríma.

Zrazu je na ceste kolóna. Čo sa to, dočerta, deje?! Policajt ma odkláňa. Vraj dnes, vo štvrtok 23. februára, sa beží akýsi maratón či nejaký iný beh. Podľa pomalého tempa bežcov vidím, že je to čosi dlhšie, aj keď maratón to asi nebude. No ja musím ísť na letisko, odlietam o hodinu. Veď nestihnem odlet.

Našťastie, auto som natankoval už včera. Na pumpe sa platí výsostne cash a karty tu neberú. Ráno som sa zacheckoval - trvalo im to na letisku hodinu a online to nešlo. Zaplatil som odletovú daň - 28 USD, to, našťastie, išlo kreditkou, čo je v Karibiku značná výnimka. 

A potom som vyrazil pozrieť si ešte jednu pláž. Volá sa Little Bay Beach a málokto ju tu pozná. Je vzdialená iba 8 minút od letiska, a tak tu nebudem zbytočne čakať, ale zbehnem pred odletom ešte tam. Pred letiskom stojí kopa áut, a tak otvorím to moje. Vyzerá trošku inak. A naozaj. Veď je to iné auto.

Nebolo zamknuté, ale ani ja som si auto nezamkol. Navyše, na diaľkovom ovládači ani nemám tie „knofličky“, ktoré mi zatvorenie dverí umožňujú. Vždy iba zabuchnem a idem preč. Kto by ho a kam z malého ostrova aj zobral...

No kde, dokelu, je moje auto? Anguilla je teraz vo februári úplne plná. Ani tu som, podobne ako na Sv. Bartolomejovi, nevedel zohnať ubytovanie. Na Anguille je omnoho menej hotelov než na Bartolomejovi. Aj keď je všetko vypredané, stále sa tu cítite, akoby ste boli sami.

No teraz je zrazu na parkovisku toľko áut... Doteraz, keď som zaparkoval (som tu tri dni), bol som všade sám. Okolo mňa boli možno ďalšie dve autá. Teraz je však parkovisko plné a všetky autá vyzerajú rovnako, dotlčene.

Sme v Británii. Anguilla je Britské zámorské územie, a tak sa jazdí vľavo, no môj volant je taktiež vľavo. Aj druhé auto, ktoré omylom otvorím, má volant vľavo. Nefunguje mi diaľkové, a tak nemôžem ani použiť fintu, že mi auto zapípa späť.

Nakoniec však moje auto predsa len nájdem. Vybehnem smerom na pláž a hľadám, hľadám a nenašiel som nič zaujímavé. Teraz sa vraciam a „maratón“, do riti. Niekedy si život robím príliš dobrodružným… Nakoniec sa však po karibsky - černošsky s policajtom - dohodnem a pustí ma do protismeru. Na letisko prídem včas a ešte tu aj čakám. WiFi je karibsky úbohá. Na letenke mám, že letím s American Airline, ale letím s akýmsi Silver Airlines.

Ako jediného ma s on-board batožinou checkovali hodinu. Anti-Svätý Bartolomej. Neviete si ani predstaviť, ako veci môžu nefungovať. Väčšina klientov je tu z USA - krajiny, ktorá ma najlepšie procesy na svete, ale sem na Anguillu ich vyexpedovať nevedia. Na letisko som prišiel načas, spoločnosť, od ktorej som si auto požičal, tu nemá zastúpenie.

Nie je tu ani žiadna iná spoločnosť, a tak zabuchnem auto a kľúč nechám v „handšufachu“. Verím, že si auto nájdu. Za odvoz k prístavu, lebo na Anguillu som prišiel loďou, som zaplatil 5 USD, čo bola jediná lacná cena, ktorú som tu za niečo zaplatil. Anguilla je totižto známa ako jeden z najdrahších ostrovov Karibiku.

Ale poďme späť na začiatok...

V Karibiku som prešiel všetky Francúzske zámorské územia, Holandské zámorské územia a, logicky, som chcel prejsť aj všetky Britské zámorské územia. Anguilla ma odrádzala svojou cenou a tým, že tu nie je nič na pozeranie…. No teraz som si ju užil o to viac a viem, že sa sem ešte vrátim. More na Anguille je totižto neuveriteľné.

Išiel som sem z ostrova Svätý Martin, tak ako to robí väčšina. Zo Sv. Martina sa na Anguillu dokonca chodí aj na jednodňové výlety. Pristál som na juhu ostrova Sv. Martin, v jeho holandskej časti. Prešiel som na sever na francúzsku časť a z hlavného mesta Marigot som nasadol na trajekt. Najprv som zaplatil odchodovú daň, 5 USD, resp. 3 eurá a na lodi som si kúpil lístok za cca 30 USD.

Radím vám, zostaňte dole vo vnútri lode, ak nechcete byť mokrí do nitky. Cesta trvala asi pol hodinky, bolo to neuveriteľne rýchle. More nehádzalo, a tak to bola čistá paráda.

Vystúpil som na Anguille na juhu ostrova v dedine Blowing point. Turistická kancelária tu nebola, a tak som sa spýtal iba nejakej pracovníčky, či nemá známeho, ktorý by ma ubytoval.

Na webe ako Booking či Expedia som našiel buď ceny 4 000 eur/noc pre jednu osobu - cestujem totižto sám - väčšinou vypredané a potom nejaké hnusné ubytká v centre hlavného mesta The Valley. Napísal som im pre viac informácií, ale za celý týždeň sa mi nikto neozval.

Od pracovníčky dostávam radu. Mám ísť do Turtle nest, že budem nadšený. Požičovňa áut je v drevenom domčeku asi 200 m nad prístavom a tam nájdem sympatickú babičku, ktorá má náhodou auto aj skútre, a tak mi jedno prenajme. Vystaví mi aj vodičák, lebo v britských kolóniách ho potrebujete.

Keď som si požičal auto v Holandských či Francúzskych Antilách, nepotreboval som špeciálny vodičák, no tu ide o ďalší poplatok - ten bol v tomto prípade 15 USD. Takýchto vodičákov mám z celého sveta veľa. Prvý som získal na Cookových ostrovoch.

Jazdí sa na ľavej strane, no aj môj volant je na ľavej. Auto je cele dooškierané, dvere sa na diaľkové ovládanie nedajú otvoriť, no je to hrôza. „Babi, viete, že to auto je v dezolátnom stave, že neviem otvoriť kufor?” Babička sa usmeje, že vie. Vraj kufor otvorím tlačidlom tak, že otvorím predné dvere a vedľa otvárania nádrže je páčka na otváranie kufra. Všetko s úsmevom. Volant na opačnej strane? A čo… Vitajte v britskom čiernom Karibiku, vitajte na Anguille.

Nasadol som do auta a vyrazil po ostrove, ktorý Krištof Kolumbus pomenoval podľa tvaru ostrova ako „úhor” – po španielsky Anguilla. „Wikipedia píše o hlbokej histórii, ale tá tu nie je. Nič tu nie je,“ opisovali mi Anguillu dvaja Nóri, ktorých som stretol ešte na Antigue. No to zasa nie je pravda.

Každopádne sa sem nechodí kvôli kultúre, ale kvôli plážam a v tomto kritériu Anguilla vedie. V kritériu najlepších pláží je Anguilla vo svetovej špičke. Idem iba tak, mierim do Meads Bay k Turtle nest, ako mi poradili. Ochotná a veľmi milá pani z prístavu volala trom svojim kamarátkam, veď ostrov je maličký a všetci sa poznajú...

No všetky mali plno, ani jednu posteľ, ktorú takto last minute hľadám. Som sám, a tak môžem riskovať. Chcem mať pekné ubytovanie a cez internetové vyhľadávače sa nikdy nič nedozviem. Musím veci vidieť na vlastné oči. Iba to, čo naozaj vidím, je dôležité.

Do Turtle nest sa nedovolala, ale že tam mám ísť, je tam viac hotelov a mali by niečo mať. Nemali. Izba tu stoji 500 USD/noc, bez raňajok a majú plno. Medzi nami, ten hotel sa mi vôbec nepáči. Je hnusný. Na pláži ležadlá z plastu, americké a britské rodinky. Pláž? Totálna bomba, naozaj super.

Vedľa je rezort Frandžipani pomenovaný podľa polynézskej kvetinky. Podobný priemer, a tak vyrážam ďalej. Zastavujem sa vo Four Seasons, a to je úplne iné kafé. Už iba príjazd pomedzi palmovú alej je zážitkom. Prebehnem hotel, úžasný, no majú plno. Obrovský hotel a je úplne plný. No, neviem, či by som tu spal, noc pre jednu osobu mi Booking ponúkal za 3500 eur/noc. A ja som tu tri noci.

Zastavil som sa v supermarkete. Obrovský ako naše Tesco. Na Sv. Bartolomejovi som miloval nakupovať, hneď som si kúpil francúzske paštičky, foie gras, syry, šampanské. Tak, ako bol Sv. Bartolomej drahý, boli všetky tieto veci lacné. Bageta bola vždy čerstvá. Dokonca aj na holandskej časti Svätého Martina sa mi nakupovalo dobre.

Tu chodím dookola po obrovskom špinavom supermarkete a neviem, čo si mám kúpiť. Najmenšie vajcia, čo som zohnal, mali 14 kusov. Jogurt má pol litra. Kúpil som bagetu, na Sv. Bartolomejovi to bola delikatesa - túto som však vyhodil, aj keď chlieb sa vyhadzovať nemá. Všetko bolo strašne drahé, je tu 33 % daň na všetko.

Asi táto 33 % daň je dôvodom, prečo sa na pumpách nedá platiť kartou. Tu v obchode platím ECC - východokaribským dolárom. Nejaké mi ostali z Montserratu a som rád, že ich tu môžem otrieskať. Kurz je 2,7 EEC k 1 USD a je fixný.

Stojím na hlavnom „námestí“ oproti kostolu a pred mestskou tržnicou a pozerám sa, čo by som odfotil a mnoho tam toho naozaj nie je. Nafilmujem tak absolútne centrum mesta a v zábere mám aj „reštauráciu“, čo vyzerá taktiež hrozne a začnú na mňa kričať, nech nefotím a nefilmujem. Nezľaknem sa, kričím späť a oni zacúvajú. No na chvíľu som tu mal dojem ako v hlavnom meste Jamajky – teda keď hovorím o atmosfére.

Keď sa rozprávam s Anguillčanmi, vidím, že The Valley nevnímajú tak ako ja. Predstavuje pre nich symbol nezávislosti a Anguillčania sú hrdí na svoju nezávislosť. Na jedinečnú identitu jedného z najmenších obývaných karibských ostrovov. Kultúrne sa stotožňujú s Veľkou Britániou a „West Indies“.

Možno sú stavby v meste preto tak jednoduché, lebo hurikány znemožňujú investovať do čohosi poriadneho? Skoro každý dom na ostrove má balkón či terasu a tie sú extenzívne využívané. Okrem zopár hotelov, ktoré sú krásne vystavané, sú ostatné stavby extrémne jednoduché.

Väčšina stavebných materiálov sa musí dovážať a častý výskyt hurikánov si vyžaduje osobitné stavebné metódy. Slnečné a mierne podnebie Anguilly ľahko umožňuje pobyt vonku po celý rok, a tak „na čo stavať?“ Sú tu dva malé prístavy a jedno letisko.

Je zaujímavé, že komunita je značne sociálna a veľké rozdiely v bohatstve neexistujú. V dôsledku toho existuje všeobecný pocit jednoty medzi Anguillčanmi zo všetkých prostredí. Ostrov je neúrodný, bez akejkoľvek rieky a Anguillčania si museli vždy pomáhať. Neúrodná pôda zabránila rozvoju plantážneho systému, ktorý mal dlhodobé negatívne účinky na mnohé iné karibské spoločnosti.

Väčšina Anguillčanov má zmiešané západoafrické, írske, anglické a waleské dedičstvo. Malá európska menšina je dobre integrovaná s etnickou väčšinou a rasové problémy tu neexistujú.

The Valley je škaredé, ale zastavte sa tu - je to blízko letiska.

Anguilla ma 33 pláží a mnohé sú považované za tie najkrajšie v celom Karibiku. Prešiel som pre vás celý ostrov a snažil som sa nafotiť pláže a prinášam nesfalšovanú recenziu. Takto si môžete ľahšie vybrať. Tiež si prehrajte moje videá, kde o plážach hovorím viac.

Mnohé portály hovoria o pláži v zátoke Shoal Bay ako o jednej z najkrajších pláží na svete. Táto malebná zátoka, známa vďaka svojím čistým modrým vodám, piesočnatým plážam, vodným športom a možnosti pozorovať delfíny je jednou z najlepších pláží, aké si môžete vybrať, ak začnete spoznávať Anguillu ako ja.

Je vyše tri kilometre dlhá a má ten najmäkší a najbelší piesok, aký ste kedy videli. Ako keby ste na zem rozsypali múku. Sú tu skvelé rezorty, reštaurácie a bary, no čo je najlepšie a dáva pláži top šmrnc, je minimum turistov, ktorí sa sem vyberú. Absolútne upokojujúci pocit v karibskom raji.

Rande na pláži? Toto miesto je skutočne romantické a ako stvorené pre zamilované dvojice. Opäť dlhá biela pláž, ktorá je najväčšou na celej Anguille. Pre mnohých najpôsobivejšia vďaka trblietavému moru a jemnému piesku. Vstúpite do vody a zrazu sa oceán premení na bazénovo modrú farbu.

Pláž je známa aj vďaka farebným slnečníkom a tiež mnohými mušľami, ktoré tu "vypľuje" voda. A tiež tým, že tu máte úžasný panoramatický výhľad na Sv. Martin. A napriek tomu tu stále nenájdete tisíce turistov. Našiel som ďalší raj!

Sandy Ground je rybárska dedina, o ktorej sa hovorí, že ponúka najlepší nočný život a kuchyňu Anguilly. Určite súhlasím, musím však spomenúť aj tunajšiu pláž. Nachádza sa v úseku, ktorý je akýmsi výbežkom - z jednej strany je obklopený oceánom, z druhej zase malým jazerom či mokraďou Road Salt Pond.

Opäť krásny piesok a more, no pripravte sa, že tu bude kotviť viac lodí. Párty sú tu bežné cez deň aj v noci a sú skutočne gigantické. Pravidelne sa tu konajú aj karnevaly, a tak tu určite neostanete len ležať na pláži.

Meads Bay sa nachádza na severnom pobreží luxusného ostrova. Pláž zdobia rôzne odtiene modrého mora a tiež luxusné hotely v okolí. Okolo rozsiahlych širokých top pláží nájdete rovnako skvelé ubytovania ako napríklad Four Seasons a Malliouhana. Viac však napíšem v recenzii hotelov nižšie.

Zátoka Cove Bay má špecifické čaro - najmä vďaka veľkým a ľahko dostupným pobrežiam je ďalšou z obľúbených pláží v Anguille. Už som písal o rendezvous a Cove Bay je jeho sused, z ktorého tiež dovidíte na neďaleký Sint Maarten. 

Nedotknutý klenot Anguilly, akým je Cove Bay, oplýva pokojným morom, zvlnenými piesočnými dunami, pričom piesok je naozaj jemný a hladký. Túto zútoku vyhľadávajú kitesurferi, ale aj jazdci na koni. Ak si chcete vychutnať najlepší západ slnka na Anguille, odporúčam ísť sem.

Pokiaľ budete na Anguille, odporúčam vám vydať sa aj na ostrov Scrub Island, ktorý jej patrí. Leží len zopár km od východného pobrežia karibského šperku a tu nájdete trochu iné pláže a zážitky.

O vodách v okolí ostrova sa hovorí ako o zradných. Turisti i domáci ho navštevujú málo. No ja vám radím vydať sa sem a vyskúšať si potápanie. Nájdete tu vraky lodí a lietadiel (miesto havárie jedného z nich sa nazýva Deadman's Bay), ale aj úžasné morské jaskyne. Ostrov Scrub = skutočný potápačský raj.

Späť však na hlavný ostrov, to najlepšie som si totiž nechal na záver. Hoci všetky pláže Anguilly sú svetovou topkou, mne sa najviac páčila tá v zátoke Maundays Bay (taktiež vedľa Coral Bay, no z opačnej strany ako Rendezvous). O jej návšteve sa hovorí priam ako o povinnosti, keď už sa vyberiete na Anguillu.

Pojem biela farba tu naberá úplne iné rozmery, celá pláž má tvar polmesiaca a je ideálna na kúpanie sa v každom ročnom období. Na pláž sa dostanete z luxusného hotela Belmond Cap Juluca a narazíte na jednu z najkrajších vôd Karibiku a naisto aj sveta. Ja som bol ohromený krásou a luxusom, ktorý som tu našiel a isto sa vám tu bude páčiť.

Belmond Cap Juluca

Áno, slúži ako vchod k spomenutej najkrajšej pláži a zátoke Anguilly, no okrem toho ponúka oveľa viac a v tomto hoteli som našiel topku ostrova. Už príchod vás ohúri - z jednej strany soľné jazerá, z druhej číre more. Povedal by som, že je to taký starý a tradičnejší maurský luxus, kde nájdete celkovo až 64 izieb, 42 suitov a 23 víl.

Nie až tak dávno pritom hotel poškodil hurikán, dnes to tu ale vôbec nevidíte. A ani ľudí, ktorých je tu máličko a pláž tak viete mať pre seba. Alebo jeden z bazénov postavených v staršom štýle. Nie nadarmo si tento hotel vybrala Paris Hilton v rámci svojej svadobnej cesty - a viete, že Hiltonovci sa vyznajú. 

Pokiaľ chcete svoje peniaze aspoň raz v živote investovať do hyperluxusnej dovolenky, Belmond Cap Juluca je určite pre vás. Jedna noc vás tu vyjde na 870 USD v nízkej sezóne, vo vysokej až 3 480 USD. A možno uvidíte aj rastafariána na koni v mori - titulné foto blogu vzniklo práve tu.

Keď ochutnávate superluxusnú Anguillu a chcete jej najmodernejšiu verziu, hneď vedľa Belmondu sa nachádza ďalšia tradičná značka - Four Seasons. Hneď zbadáte rozdiel tradičnosť vs hypermodernosť a porovnávaniu sa nevyhnete.

Hotel má 181 ubytovacích jednotiek, teda najviac na Anguille, z toho 120 izieb a suitov. Four Seasons má velikánsky bazén, palmy a tiež sunset lounge, kam smotánka chodí pozorovať západy slnka. Izba pre dvoch ľudí vás tu vyjde na 854 USD v nízkej sezóne, 1 403 dolárov vo vysokej, avšak ďalších 43 dolárov si priplatíte za kvalitné bufetové raňajky.

To, čo som písal o vode a pláži pri Belmonde, platí aj v rámci Four Seasons. Absolútna topka.

Čitatelia magazínu Conde Nast ako najlepší hotel na ostrove hodnotia Zemi Beach house. Tento som však ja nestihol pozrieť a preto ho nespomínam.

Päťhviezdičkový hotel Malliouhana v severnej časti ostrova, avšak nie úplne ďaleko od predošlej dvojice. Leží pri spomínanej Meads Bay Beach, no nájdete tu aj dve menšie tiež krásne plážičky - Turtle Cove a Bobbling Cove. Cez palmovú alej a popri starožitných potápačských prilbách sa dostanete do hotela, ktorý pôvodne otvorili ešte v roku 1984, no viackrát prešiel rekonštrukciou, aby s ubytovacími jednotkami, ktoré má, doprial návštevníkom čo najväčší luxus.

Naozaj mnoho víl a apartmánov je tu zdobených pestrofarebnými nátermi a pôsobí to hravo a energicky. K dispozícii je tu celkovo 63 izieb a apartmánov, všetky majú vlastnú terasu a samostatnú vaňu či sprchovací kút. Za noc tu zaplatíte 669 USD v nízkej sezóne, 1 701 dolárov vo vysokej.

Anguilla je domovom golfových ihrísk a to, ktoré sa mi páčilo najviac, sa nachádzalo na hoteli Aurora. Nachádza sa v Rendezvous Bay, má veľký bazén a ponúka pekný výhľad na Sint Maarten. Pokiaľ zamierite sem, odporúčam vám neubytovať sa v hlavnom hoteli, ale vo vedľajších vilkách, ktoré sú skutočne luxusné a moderné

Topkou hotela je však pre mňa golf - nájdete tu ako 18-jamkové ihrisko, tak aj 9-jamkové. K tomu vám pekné barmanky namiešajú výborné drinky a môžete si tu vychutnať dobrý prezidentský obed. Je to tiež trochu ekonomickejšia možnosť - 673 €/1 110 € nízka/vysoká sezóna. Osobne by som však na vašom mieste investoval do Belmondu či Four Seasons, ktoré sa mi páčili viac.

Prechádzam k čoraz ekonomickejším možnostiam. Shoal Bay som spomínal pri plážach. Veľmi populárne sú hotely s rovnakým menom a prívlastkom Villas. Malý problém je, že Shoal Bay Villas sa nachádzajú na úplne opačnej strane ostrova než pláž Shoal Bay East.

Tých víl je na pláži Shoal Bay West viacero tipov a niektoré stoja na noc tisíce dollárov. Ja Vám dávam do pozoronosti tri typy. Najlacnešjou možnosťou je Blue Watters, kde za noc zaplatíte cca 400 USD. Musíte mať auto aby ste si vedeli chodiť do supermarketu nakúpiť. Inak tu nájdete všetko, čo potrebujete k životu, vrátane pekného balkóna na každej izbe s výhľadom na more. Pokiaľ si tu ubytovanie zarezervujete dostatočne včas, vyjde vás v nízkej sezóne na 313 €, vo vysokej to bude už vyše 600 eur na noc.

Hneď vedľa sú Altamer Villas, čo je totálny luxus s astronomickými cenami. Vily sa ťahajú až na úplný juh do Sherricks Bay. 

Korytnačie hniezdo, ako znie preklad tohto hotela, kde sa však necítite stiesnene ako korytnačka. Naopak, máte tu dostatok pohodlia a keby ste sa chceli ubytovať práve tu pri Meads Bay v nízkej sezóne, zaplatíte len 262 eur, vo vysokej už 412 € na noc, čo je na Anguillu stále dobrá cena.

To, že máte naokolo luxus v podobe top pláže a mora, zrejme už ani nemusím spomínať. Izby sú čisté, obsluha ochotná a milá a skutočne tu vidíte korytnačky. Ekonomickejšia možnosť, lehátka na pláži boli z plastu a väčšina klienteli boli rodiny s deťmi.

Hneď vedľa sa nachádza hotel Frangipani Beach Resort, ktorý som bol pozrieť taktiež a môžeme hovoriť o rovnakom (alebo veľmi podobnom) štandarde a cenách. 

Skôr, než vymenujem konkrétne reštaurácie, podotknem, že Anguilla je topkou i luxusom aj v rámci tunajších kuchýň. Čerstvé morské plody, ale aj talianska, marocká, mexická či francúzska kuchyňa - to všetko tu nájdete. A oveľa viac. Kulinárske zážitky tu ulovíte jedna radosť.

Straw Hat, Meads Bay - Reštaurácia je tu od roku 1996 a portál cntraveler o nej píše ako o jednej z najlepších novších reštaurácií na svete. Väčšina jedál v menu tu pochádza z čerstvých surovín z ostrova a jeho okolia. Ochutnať tu odporúčam pikantný rybí sendvič Mahi-Mahi, prípadne Straw Hat burger s chrumkavými banánovými čipsami. Škála jedál je tu však široká a vychutnávať si ich budete pri úžasných výhľadoch na zátoku a more.

Ocean Echo, Meads Bay - Neďaleko predošlého tipu sa nachádza aj Ocean Echo, kde vám radím ochutnať typické ostrovné koktaily ako Bahama Mama alebo Pink Ting. Špecialitou je tu grilovaný homár a do toho vám po väčšine času hrá aj živá hudba. Kuchyňa je tu skutočne päťhviezdičková a lahodná.

Veya Restaurant, Sandy Ground Village - Jedna z nových reštaurácií z roku 2007, kde varí aj známa šéfkuchárka Carrie Bogar, ktorá ju otvorila spoločne s manželom. V ich tzv. „Cuisine of the Sun“ nájdete vždy len jedlá z čerstvých surovín a zeleninu a bylinky z ekofariem, čím vaše gurmánstvo dosiahne aj zelenú úroveň. Dosýta sa tu budete vedieť najesť aj marockých špecialít a tiež kreviet. K tomu vám nalejú aj výborné víno.

Picante, West End -Reštauráciu nájdete vo West End Village presne medzi Maundays Bay a Barnes Bay. Pokiaľ milujete Mexiko, tu vám naservírujú najlepšie mexické jedlá. V roku 2004 tu majitelia otvorili prvú mexickú reštauráciu v Anguille plnú pestrých farieb a obkľúčenú tropickou prírodou. Burritos, tacos, fajitas, enchiladas a k tomu tequila - to všetko tu nájdete. Všetko s typickým mexicko-karibským nádychom.

Či si vyberiete Anguillu, či St. Barth, ide o trefu do čierneho. Karibik je veľký, ale tu, na týchto dvoch ostrovčekoch, strieľate veľkým kanónom a nedá sa minúť.

Oba ostrovy sú považované za tie najluxusnejšie, ale každý je úplne iný, ako vidieť z môjho popisu a originálnych neprikrášlených fotografií. Verím, že vy, čo chcete od života to najlepšie, ste si teraz našli svoj nový cieľ =)

Cestujte na ostrovy! 

Je predsa všeobecne známe, že život na tropickom ostrove je lepší.