Fatehpur Sikri – krátkodobé hlavné mesto mogulov

Ako som spomínal, najjednoduchšie spojenie je autom po diaľnici. My Fatehpur Sikri navštevujeme na väčšine našich zájazdoch v Indii, na presune medzi Džajpurom a Agrou. Ak by však vaším cieľom bol výhradne Fatehpur Sikri, najlepšie je priletieť na medzinárodné letisko v Dillí a pokračovať autom – cesta trvá približne štyri hodiny. Bola by však škoda vynechať ďalšie zaujímavé miesta, ktoré ponúka trojica miest Dillí, Džajpur a Agra, známa ako Zlatý trojuholník Indie.

Aj keď sa v historických spisoch uvádza, že tretí mogulský panovník Akbar bol ten, ktorý dal Fatehpur Sikri vybudovať, je to len čiastočná pravda. Akbar síce premenil túto lokalitu na metropolu ríše, osídlenie na tomto území existovalo už stáročia predtým. Našli sa tu sošky hinduistických a džainistických božstiev z 11. storočia.

Za čiastočné prebudovanie dizajnu mesta sa zaslúžili prví dvaja mogulskí panovníci, Bábur a jeho syn Humajún. Bábur si toto miesto obľúbil najmä kvôli veľkému jazeru, ktoré sa tu nachádzalo a mestečko pomenoval Shukri, zo slova ďakujem. Nikdy tu však nevybudoval väčšie mesto. O to sa najviac zaslúžil Akbar.

Akbarovi sa nedarilo splodiť žiadneho potomka. V mogulskom nástupníckom systéme to bol problém, nakoľko by sa nemal kto po jeho smrti posadiť na trón. Akbar skúšal rôzne alternatívne spôsoby. Dodržiaval pôst, skúšal rôzne rituály a hľadal odbornú pomoc u svätcov. Nakoniec jeho kroky viedli za jedným z najuznávanejších svätcov tej doby, menom Salim Chishti. Ten patril k súfijským svätcom a prebýval v okolí Sikri. Keď ho Akbar navštívil, predpovedal mu narodenie syna.

Akbarovi sa v roku 1564 narodili dvojčatá, Hassan a Hussain, ktoré však krátko po pôrode zomreli. V roku 1569 sa však narodil ďalší syn, ktorého pomenoval Sultán Salim, na počesť svätca. Chlapec sa narodil zdravý a bol predpoklad, že by sa mal dožiť dospelosti. O 2 roky neskôr, v roku 1571, Akbar dosiahol významné vojenské víťazstvo v Gudžaráte a na jeho oslavu dal vybudovať nové mesto s názvom Fatehpur, čo znamená „mesto víťazstva“.

Novopomenované Fatehpur Sikri sa tak stalo hlavným mestom obrovskej ríše, ktorej vládol cisár Akbar. Bolo vybudované naozaj okázalým spôsobom a nachádzalo sa tu viacero významných budov, na ktoré sa pozrieme neskôr v prehliadke. Ako hlavné mesto však dlho nevydržalo, iba 14 rokov. Už v roku 1585 Akbar presťahoval hlavné mesto do neďalekej Agry. Príčin bolo viacero, no tie najdôležitejšie sa týkali nedostatku podzemnej vody a strategickej polohy Agry, ktorá bola výhodnejšia ako východiskový bod pre vojenské výpravy a obchod.

Napriek tomu, že Fatehpur Sikri slúžilo ako hlavné mesto len 14 rokov, dodnes zostáva jednou z najkrajších ukážok mogulskej architektúry, ktorá v sebe spája prvky islamského, hinduistického, džinistického i perského štýlu. Vzhľadom na to, že mesto bolo po opustení vyše 400 rokov prakticky neobývané, ostalo nezvyčajne dobre zachované. Aj preto patrí medzi miesta, ktoré nemôžeme na našich zájazdoch v Indii vynechať.

Schádzame z diaľnice, ktorá spája mestá Džajpur a Agra, a o chvíľu sa ocitneme na parkovisku pri areáli. Hlavná časť historického areálu je od parkoviska vzdialená, preto nasadneme na malé lokálne autíčko, ktoré nás odvezie k prvej časti prehliadky asi za 5 minút. Vystúpime pred hlavnou bránou do areálu, kde náš lokálny sprievodca kúpi lístky.

Pred bránou veje obrovská indická vlajka a nachádza sa tu aj tabuľa, ktorá hovorí o tom, že navštevujeme pamiatku UNESCO. Okrem toho tu môžeme vidieť pozostatky starej mincovne a pokladnice, z ktorých už dnes ostali len ruiny.

Prichádzame na prvé, úvodné nádvorie, ktoré sa nazýva Diwan-i-Am. To je dnes porastené trávou, no tá tu v minulosti, počas vlády Akbara nebola. Okolo celého nádvoria vedie koridor, ktorý je rozdelený na 111 častí. Len v jednej z nich je vyvýšené pódium, kde sedával panovník Akbar. Tu často pôsobil ako sudca v rôznych verejných sporoch a vynášal ortieľ nad ľuďmi. Akbar si počas svojej vlády privlastnil všetku jurisdikčnú moc. Pri vynášaní rozsudkov mal však jedného zaujímavého pomocníka.

Keď sa Akbar oženil s jednou zo svojich žien, ako svadobný dar dostal slona, ktorého nazval Hawai. Slony boli v Indii tradične súčasťou kráľovských dvorov – využívali sa pri bojoch, na ťažké práce, ale aj na zastrašovanie. Tretí mogulský panovník ho však využíval aj ako pomocníka pri vynášaní rozsudkov.

Podľa niektorých mal údajne Hawai schopnosť vycítiť, či odsúdený človek klame, alebo hovorí pravdu. Ak hovoril pravdu, slon ho nechal tak a nevšímal si ho. Ak bol však človek skutočne vinný, alebo klamal, tak ho slon zašliapol. Či sú tieto príbehy skutočne pravdivé, sa dnes pravdepodobne nedozvieme. Po Hawaiovi však ostal jeden dôkaz, že tu naozaj bol, a to železný kruh v strede nádvoria, na ktorom býval priviazaný.

V minulosti však bolo bežné, že panovníci svoju ultimátnu moc zobrazovali práve použitím najväčšieho suchozemského cicavca a veľakrát boli slony použité ako usmrcovací prostriedok.

Presúvame sa menšou bránou na ďalšie nádvorie, kde sa vyskytuje viacero dôležitých budov. Prvá, ktorá sa pred nami objaví, sa nazýva Diwan-i-Khas. Verí sa, že táto budova slúžila ako súkromná rokovacia miestnosť pre panovníka a najvyšších ministrov. Predpokladá sa, že práve tu sa cisár Akbar stretával s najvyššími ministrami a poradcami, aby diskutovali o zásadných otázkach ríše. Keď vojdeme dnu, môžeme si všimnúť, že stavba má dve poschodia.

Vrchné poschodie je podopreté bohato zdobeným stĺpom, ktorý je jednou z najkrajších ukážok fúzií viacerých typov architektúr – spája v sebe najmä hinduistické, islamské, perzské a kresťanské prvky.

Predpokladá sa, že na vrchu tohto stĺpu sa nachádzalo miesto, kde sedával samotný Akbar, zatiaľ čo okolo balkóna boli usadení jeho vysoko postavení politici a ministri. Niektorí odborníci však tieto tvrdenia vyvracajú a tvrdia, že táto miestnosť slúžila ako ďalšia pokladnica.

V areáli sa totižto podľa spisov nachádzali až 3 rôzne pokladnice. Jedna, už spomenutá, pri vchode do areálu a táto mala byť konkrétne určená na skladovanie drahokamov a polodrahokamov. Akbar sem údajne chodil iba vtedy, keď si prišiel obzrieť svoju zbierku.

Posledná spomenutá pokladnica je hneď vedľajšia budova. Nazývala sa Ankh Micholi a slúžila na uskladnenie zlata a striebra, ktoré panovník vlastnil.

Hneď vedľa týchto dvoch pokladníc sa nachádza malý altánok, pod ktorým sedával astrológ – veštec. Toho Akbar navštevoval každé ráno po tom, čo sa mu niečo snívalo. Tieto návštevy boli úzko prepojené s problematikou, ktorú sme si spomínali v úvode, ako sa panovníkovi nepodarilo splodiť potomka.

Keď prechádzame do ďalšej časti kráľovského komplexu, prejdeme okolo malej „šachovnice“, ktorá sa nachádza na zemi. V jej strede sa nachádza „trón“. Toto miesto slúžilo pre vládcu, kde sedel a zo štyroch rôznych strán bol zabávaný štyrmi rôznymi skupinami žien. Tá skupina, ktorá ho zabavila najviac, dostala ako odmenu šperky.

Neďaleko od tejto hernej plochy nájdeme Abdar Khana, alebo dievčenskú školu, kde sa údajne vzdelávali moslimské dievčatá. Aj toto tvrdenie niektorí historici spochybňujú a prišli s verziou, že táto budova slúžila ako sklad vody. Akbar totižto pil výhradne iba vodu z Gangy, ktorej museli byť v paláci veľké zásoby.

Ďalej uvidíme v zemi veľkú jamu, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako bazén. Ten tu však nebol, no neďaleko od tohto miesta sa nachádzal turecký hamam, ktorý využíval Akbar. Táto jama sa však nazýva Anup Talao.

V strede jamy sa nachádza stupienok, na ktorom v minulosti niekedy prebiehali rôzne kultúrne vystúpenia, ktoré mali pobaviť kráľovský dvor a niekedy ho údajne využíval samotný panovník, ktorý tu „randil“ so svojimi ženami.

Vedľa tejto nádrže s vodou sa nachádza menšia obytná budova, ktorá sa nazýva Dom tureckej ženy. V minulosti si ľudia mysleli, že táto budova bola domovom dvoch Akbarových tureckých žien, Salimy a Ruqayye, no neskôr sa zistilo, že budova je na to príliš malá. Budova sa pravdepodobne využívala len ako ich voľnočasový priestor. Môžeme tu však pozorovať nádhernú tvorbu do kameňa s moslimskými vzormi.

Na opačnej strane nájdeme poslednú budovu v tejto časti, Khwabgah alebo Palác snov. Ten využíval samotný Akbar ako jednu zo svojich rezidencií. Mal tu miestnosť, kde sa mohol stretávať so svojimi ženami, mal tu svoju vlastnú spálňu a aj veľkú knižnicu, kde sa údajne nachádzalo až 25 000 rôznych literárnych diel. Zo všetkých budov v okolí nádrže s vodou má práve Palác snov najkrajšiu výzdobu vytesanú do kameňa, keďže bol využívaný samotným kráľom. Keď opustíme tento palác, vydávame sa do ďalšej časti.

Ako sa pomaly blížime k hlavnej časti celého komplexu, vstupujeme do časti, ktorá bola významným centrom každodenného života cisárovej rodiny. V tejto zóne sa nachádzali dve kuchyne – v jednej sa varilo pre Akbarovu ženu hinduistku a v druhej pre moslimku. Táto oddelenosť nie je náhodná – odráža náboženskú toleranciu a rešpekt k rozdielnym tradíciám, ktorú cisár Akbar aktívne presadzoval počas celej svojej vlády.

Vedľa kuchýň sa nachádza ďalší malý príbytok/palác, ktorý sa nazýva Dom Mariam. Mariam Makani, alebo vlastným menom Hamida Banu Begum, bola Akbarova matka. Celá budova, v ktorej bývala, bola pomaľovaná rôznymi hinduistickými božstvami. Z pôvodnej maľby sa zachovali len malé útržky, ktoré môžeme obdivovať.

Najväčšia budova tejto časti Fatehpur bola Palác Jodha Bai. Do neho vchádzame okolo budovy stráže, ktorá kontrolovala každého, kto vstupoval do vnútra. V tejto časti žila Akbarova žena hinduistka. Nachádzal sa tu hinduistický chrám, veľká knižnica a miestnosti, kde Akbar trávil horúce letné dni, ale aj chladnejšie zimné dni.

Hlavným ťahákom celého areálu bývalého hlavného mesta je však mešita s rovnakým názvom, ako nájdeme napríklad v Dillí. My vchádzame do areálu mešity cez Kráľovskú bránu. Ako už názov naznačuje, tá slúžila na vstup k mešite najmä pre panovníka a jeho rodinu. Mešita a celý jej areál sa nachádza na najvyššom bode celého mesta, pretože bola považovaná za najsvätejšiu budovu.

Ako sa však do vnútra mešity dostaneme? To je otázka, na ktorú odpoveď nedostanete. Niektoré mešity sa totižto v mugalskom štýle stavali špecifickým spôsobom a Piatková mešita vo Fatehpur Sikri nie je výnimka.

Mešita bola určená práve pre piatkovú, obednú modlitbu, ktorá býva najdôležitejšia a najviac navštevovaná. Preto sa nebudoval jej interiér, ale ako hlavné miesto na modlenie slúžilo práve veľké nádvorie, do ktorého sme práve vošli. Nie je presne určené, aká je kapacita mešity, no rozmery nádvoria sú približne 160x160 metrov.

Na jednej zo stien – konkrétne na tej, ktorá je orientovaná smerom k Mekke – sa nachádza mihráb, teda výklenok v stene v tvare oblúka, ktorý jasne určuje smer modlitieb. Mihráb slúži ako duchovný kompas pre veriacich. Hoci bola mešita pôvodne postavená predovšetkým na piatkové poludňajšie modlitby (džumu), neznamená to, že sa v nej modlitby nekonajú aj v iných časoch – veriaci ju navštevujú počas celého týždňa.

Rovnako ako vo väčšine mešít po celom svete, aj v tejto prebieha modernizácia. Jedným z príkladov sú digitálne hodiny, ktoré zobrazujú časy piatich denných modlitieb. Tieto časy sa neustále prispôsobujú aktuálnej dĺžke dňa a polohe slnka, keďže presný čas každej modlitby je v islame pevne naviazaný na astronomické podmienky.

Na nádvorí mešity nájdeme dve výrazné budovy, pričom obidve slúžia ako hrobky. Jedna zapadá do okolitého koloritu materiálom – červeným pieskovcom, tá patrí osobe, ktorá sa  volala Shaikh Alauddin Chisti, no neskôr sa premenovala na Islam Khan. Ten bol veľmi dobrým detským priateľom Džahangíra, ktorý neskôr zasadol na trón po Akbarovi.

Keď sa Džahangír dostal k moci, svojmu priateľovi z detstva pridelil, ako schopnej osobe, viacero dôležitých funkcií. Najprv sa stal jedným z generálov armády a neskôr subahdarom – vládcom, alebo guvernérom jednej z provincií, konkrétne Biharu a neskôr Bengálska, kde leží dnešný Bangladéš.

Islam sa ukázal ako veľmi schopný. Vo svojich vojenských ťaženiach dokázal poraziť viacero Rádžov a vďaka tomu si podmaniť viacero území a provincií. Islam však vládol ako subahdar iba 5 rokov a ako relatívne mladý, 44-ročný umiera. Islamovi bola postavená hrobka z červeného pieskovca na nádvorí mešity, kde sa dnes nachádza aj menší islamský cintorín. Vedľa hrobky nájdeme ďalšiu hrobku, ktorá však vizuálne vyniká. Je totižto postavená z bieleho mramoru a odpočíva v nej starý otec Islama, Salim Chisti, ktorého sme už spomínali na začiatku textu.

Salim bol potomkom Sheikha Farida, jedného z najvýznamnejších svätcov 13. storočia v južnej Ázii. Najvýznamnejším počinom Salimovho života bolo už spomínané predpovedania narodenia potomka vtedajšiemu vládcovi, ktoré sa nakoniec aj vyplnilo. Okrem tohto dôležitého počinu bol Salim často navštevovaný samotným Akbarom, ktorý si sem chodil pre požehnania. Nebol to však iba Akbar, ale viacero významných, vysoko postavených ľudí z tohto obdobia.

Salim viedol filozofiu harmónie náboženstiev, ktorú neskôr presadil do svojho vládnutia aj Akbar samotný. Vďaka svojej službe pre významných ľudí sa podarilo Salimovi aj spopularizovať sufizmus, ktorý by sme mohli označiť ako jeden z duchovných smerov islamu.

Salim umiera v roku 1572 ako 94-ročný. V roku 1581 bola dokončená jeho hrobka, ktorú mu dal na počesť postaviť Akbar. Tá je vytvorená z bieleho mramoru, podobne ako Tádž Mahál, preto sa na nádvorí mešity výrazne líši od ostatných stavieb. Celá hrobka je postavená na podstavci s výškou približne 1 meter.

Hrobka je zo všetkých strán pokrytá takzvaným džálí, čo bola jedna z najkrajších ukážok indickej architektúry. Mohli by sme to nazvať ozdobnými „oknami“, ktoré sú vytvorené z prepletaných kúskov dreva, kovu alebo kameňa a vytvárajú ozdobné obrazce. Tie chránia interiér, kde nájdeme samotný hrob Salima, kde sa ľudia modlia a hádžu peniaze, alebo lupene z kvetov.

Poslednou stavbou, ktorú si vo Fatehpur Sikri pozrieme, je takzvaná Buland Darwaza, alebo Víťazná brána. Tá slúžila ako hlavný vchod na nádvorie mešity, hlavne pre bežnú verejnosť. K bráne vedie 42 schodov a má celkovú výšku 54 metrov, čo z nej robí najväčšiu bránu tohto typu na svete. Predstavuje jednu z najkrajších ukážok mogulskej architektúry. Akbar ju dal postaviť v roku 1573 ako symbol víťazstva v štáte Gudžarát v tom istom roku.

Na bráne sa nachádza napísané jedno islamské príslovie v perzštine: „Svet je mostom. Prejdi cez neho, ale nestavaj na ňom žiadne domy. Ten, kto dúfa v deň, môže dúfať vo večnosť, no svet znesie len hodinu. Modli sa, pretože nevieme, čo bude ďalej.“ Toto príslovie sa snaží zdôrazniť to, že svet nie je našim večným domovom a že by sme mali dúfať iba v dosiahnuteľné veci, nakoľko je život krátky.

Keď opustíme areál, nasadáme opäť do autíčka, ktoré nás odvezie naspäť k parkovisku. Pri parkovisku sa nachádza viacero obchodíkov, ktoré počas pandémie COVID-19 takmer všetky skrachovali.

Mňa vždy osloví pracovník v jednom z nich, Abdul a vždy ma prosí: „Keď skončíte s prehliadkou, príďte do stánku číslo 64, mám tie najlacnejšie suveníry.“ Situácia pre týchto obchodníkov nebola jednoduchá a my sa cestou z prehliadky vždy v jeho obchode zastavíme a naši klienti si radi kúpia nejakú maličkosť za naozaj veľmi výhodné ceny. V areáli je minimum zahraničných turistov a preto som vždy rád, keď môžeme takýmto spôsobom podporiť lokálnych obyvateľov.

Fatehpur Sikri je miesto, ktoré síce nepatrí k najznámejším zastávkam indického Zlatého trojuholníka, no rozhodne stojí za návštevu. Jeho bohatá história, úzko spätá s panovníkom Akbarom a jeho úsilím o zabezpečenie potomstva, spolu s výnimočnou architektúrou robia z tohto mesta unikátny klenot. Hoci bolo iba krátkodobým hlavným mestom Mughalskej ríše, jeho kultúrny a historický odkaz pretrváva dodnes.