Curaçao - piráti, ktorí sa rozhodli polepšiť

Curaçao sa nachádza 65 km od Venezuely a má krásnu rozlohu 444 km2 a päťkrát toľko pobrežia než turisticky úspešnejší sused Aruba. Dnes, aj keď majú spoločnú históriu a reč - papiamento - ide o veľkých rivalov a zdá sa, že Aruba vyhráva. Na ostrov Curaçao totižto prichádza iba polovica turistov než na Arubu.

 „Curaçao je väčšie, tichšie a má veľa odľahlých zátok a plážičiek. Je omnoho viac karibskejšie než Aruba,“ počúvam opakovane od domácich. Ako to naozaj je? Tu sú moje osobné zážitky a recenzia ostrova.

Ostrov Curaçao sa objavil už na mape z Antverp z roku 1562. Etymológia názvu nie je jasná. Niektorí hovoria, že je to z portugalčiny, lebo po preplávaní Atlantiku, kedy námorníci trpeli skorbutom (nedostatkom vitamínu C), ich tu vysadili a keď sa neskôr pre nich vrátili oni vyzdraveli.

Ilha da Curação je „Ostrov Uzdravovania“. Briti mali neslávne známu Východoindickú spoločnosť a Holanďania mali Východoholandskú spoločnosť. Bol to rovnaký trik, vlády si mohli umyť ruky, že nerobia nič zlé, to robili predsa iba tie spoločnosti...

Každopádne, Východoholandská spoločnosť založila Willemstad a Curaçao sa stalo centrom obchodu s otrokmi a centrom pirátstva. Španieli boli totižto v Novom svete najsilnejší, a tak proti ním hlavne Briti, Francúzi a Holanďania bojovali formou pirátov, ktorých často (aspoň na nejaký čas) ich vlády dokonca zlegalizovali. Holanďania ich volali Zeerovers (zlodeji morí) a Španieli Korzári. Briti ich volali Privateer (Privatizéri? To je vcelku trefné aj v našich končinách) a to sú na 100% piráti až na to, že legálni.

Holanďania od roku 1634 vystavali na Curaçao veľa pevností, z ktorých dnes zostalo zachovaných 6. Najznámejšou je nažlto namaľovaná Fort Amsterdam. Curaçao, ako vidíte, dlho Arube šéfoval. Na Arube nebolo nič a tu sa točil veľký biznis.

V roku 1651 tu založili židovskú obec, prvú v Amerike a v roku 1732 postavili židovskú synagógu. Tá je týmto pádom najstaršou kontinuálne fungujúcou v celej Amerike. Respektíve na dverách synagógy nájdete, že v celej Západnej hemisfére. Dnes tu žije asi 400 židov sefardského, ale aj aškenázskeho pôvodu.

V roku 1795 vypuklo veľké povstanie, asi 4 000 otrokov sa vzbúrilo. Plantážnikom trvalo mesiac kým ich zvládli. Počas bojov za nezávislosť sa na Curaçao zgrupovali revolucionári pod vedením latinskoamerického hrdinu Simona Bolivara. Holanďania zrušili otroctvo v roku 1863. To zmenilo úplne život na ostrove, no ešte viac to, keď sa našla v blízkej Venezuele ropa. Spoločnosť Shell postavila rafinérky na Arube, ale aj na Curaçao a profitovalo sa z výroby, ale aj obchodu či transportu.

Curaçao sa malo stať samostatnou krajinou v rámci holandského kráľovstva už v roku 2007, ale všetko tu ide pomalšie než na susednej Arube. Na Arube hlasovalo za samostatnosť 82 % obyvateľov, tu to bolo iba 52 % (15.5.2009).

Curaçao je dnes súčasťou Holandského kráľovstva – presne to vysvetľujem vo svojom blogu Holandské Antily v Karibiku. Každý obyvateľ Curaçao je aj občanom EÚ.

Na Curaçao nájdete plameniaky, jelene, ktoré sem zrejme doniesli ešte arawackí Indiáni dávno pred príchodom Španielov a iguany - obrovské jašterice, ktoré sú tu aj exotickou potravou. Je tu vlhkejšie než na Arube a dažďová sezóna trvá od októbra do decembra. Inak je od januára do septembra sucho.

Čo sa týka pláží, Curaçao ich má 37 až 40 čo je omnoho viac než preslávená Aruba. Za tými klasickými sa treba vybrať na južnú časť ostrova na Mambo, alebo aj na pláž Jan Thiel.  Domáci mi radili severné pláže, ako sú Cas Abou či Playa Lagun. Na menších neznámych plážičkách som našiel holandských turistov - o mojich postrehoch sa dozviete nižšie.

Celkovo, čo sa týka pláží na Curaçao, je to úplne iné než na Arube. Aruba je “americká” a Curaçao je „holandské.“ Možno že nie až tak ako Bonaire, ktorý je takým zapadákovčekom pre Holanďanov, ktorí chcú utiecť od reálneho života západu, ktorý sa točí okolo biznisu… Na Arube ste v centre biznisu a veľkého biznisu. Bonaire je zaspatý, no Curaçao je plné života.

Aruba, to je klasická dovolenka, akú na Slovensku praktizuje väčšina. Ste v all inclusigve hoteli a vyjdete na pláž k svojmu lehátku, a to je všetko. Na Curaçao máte hotel niekde v meste a každý deň sadnete do auta a vyveziete sa na inú pláž. Takto to robia tí kultivovanejší turisti v západnej Európe. Ja nechcem o sebe tvrdiť, že som kultivovanejší, no pri poznávaní sa vždy presúvam, a tak sa mi Curaçao páčilo. Keby som však bol na dovolenke so svojou ženou, tak by som mal s Curaçao problém.

Ak ešte porovnám tretí z ostrovov ABC, Bonaire, tak čo som stretol ľudí, ktorí na Bonaire žijú (Holanďania, Belgičania), boli z pomalosti Bonaire nadšení. “Na našom ostrove nie sú ľudia,” zhodne som počul. “Je tu super, pokoj, žiadni turisti, ach... No a keď ideš na Curaçao, musíš ísť na Mambo Beach!”dodávali jedným dychom.

A tak som išiel a našiel som umelo vybudovanú burcujúcu diskotéku okolo priemernej slanej vody a umelo vytvorenej pláže. Mambo Beach musíte, keď ste na Curaçao, navštíviť, ale je fajn vedieť dôvod. Nechoďte sem za plážou, ale príďte sem na happy hours a na diskotéku, na jednu obrovskú nezabudnuteľnú žúrku. Teda neviem, či si budete pamätať, lebo „čo sa stalo na Mambo Beach, ostáva na Mambo Beach.“ Veľké zážitky, žiadne spomienky.

Pozor, ak sa niekde kradne, tak je to tu na pláži Mambo. A, pozor, ešte raz, či naozaj chcete vy a váš partner či kamaráti "západo -európsku dovolenku." Na 90 % sa vám bude skôr páčiť tá "americká", teda komerčná na Arube. Či?

Ja som na Curaçao naposledy doletel práve z Bonairu. Takým malilinkým lietadielkom. Letenku som mal kúpenú už z Európy, ale na letisko sa mi podarilo prísť skôr a aj skôr odletieť, a tak mám vo Willemstade viac času.

Po prílete ma však nútia vypisovať online formulár a pýtajú sa ma aj na veľkosť topánok, taký idiotský formulár som dlho nevidel. Je to pozostatok covid formulárov a oni ho nechali, keď už do toho vláda toľko zainvestovala. Zbierajú informácie o tom, akí turisti ich krajinu navštevujú.

Dajte si na to pozor, lebo naozaj ide o zabijak času, aj keď wifi na všetkých letiskách ostrovov ABC (Aruba, Bonair, Curaçao) fungovalo slušne. Za menej ako 15 minút to nevyplníte. Formuláre sú špecialitou ostrovov ABC, na severe, na troch ostrovoch SSS, som žiaden formulár nevyplňoval. O všetkých ostrovoch, aj o SSS, píšem v blogu Holandský Karibik.

Po tom, ako po ¾ hodiny požičiam auto (všetko je pomalšie), mierim do centra, krížom cez ostrov, čo je asi 20 minút jazdy, no teraz sú akési zápchy, a tak idem 30 minút. Pozor, táto spojnica letisko – Willemstad je najvyťaženejšiu komunikáciou s častými dopravnými zápchami, a tak keď odlietate, nechajte si 30 minút navyše. Ubytujem sa a bežím peši do centra. Chcem stihnúť západ slnka z holandskej pevnosti - Rif Fort.

Pevnosť Rif, postavená v roku 1828, je krásne prerobená a ak chcete ísť na luxusnú večeru pri západe slnka, toto je TO miesto. Sushi, ceviche, steaky, čokoľvek chcete vo veľmi vkusnom prostredí. Niektoré reštaurácie sú poschovávané...

Treba ísť hore po schodoch a najprv pevnosť obehať. Určite neostaňte v tých reštauráciach na nádvorí, ktoré sú tiež pekné, ale na hradbách a úplne hore sú krajšie. Pevnosť Amsterdam postavili v roku 1634 a ide o najstaršiu budovu mesta – nachádza sa na druhej strane zálivu. No Rif Fort odporúčam na západ slnka.

Večer vo Willemstade začnite v Noir Cocktail bare a pokračujte do Netto baru, ktorý je najstarším na ostrove a známy svojim „zeleným rumom.“ Keď si chcete po večeri zatancovať, skúste Wet and Wild Beach Club, 7 km južne od mesta, asi minútu peši od pláže na Mambo Beach.

Ak máte odvahu, vbehnite do zapadlého baru niekde v úzkych uličkách Willemstadu. Tu už musíte byť ostrieľanejší cestovateľ, lebo mesto má drsnejšiu reputáciu.

Vraciam sa cez most osvetlený farebnými oblúkmi, odbočím vpravo a idem uzučkými uličkami krížom cez mesto. Žiarovka bliká, už-už ide vybuchnúť, oslepuje to tu, potom tma, cítiť moč, a potom počujem spev a smiech a odbočím a ešte raz a zrazu akási zapadlá krčma.

Taká ozajstná karibská, pre domácich, kde nemajú vyložené nič a v chladničke zopár roztrúsených vecí a pije sa pivo a tvrdý alkohol. Barmanka má 29 rokov a 22 rokov, teda skoro celý svoj život, žije tu. Má tri deti. Napravo sedí jej mama, ktorá sem emigrovala zo Santo Domingo. Vľavo sedí Angel - je z Venezuely.

„Lokálne pivo si prosím,” objednám si po anglicky, a dostávam Amstel light vychladený na bod mrazu. Mám to takto rád. Mali, takto sa barmanka volá, mi vrch fľašky s gráciou obalí servítkou. Platím v dolároch, ale vydá mi v guilderoch. „Áno, bol som v Caracase, no je to nebezpečné,” hovorím, keď už dlhšie kecáme, Angelovi. „Ale vôbec to nie je nebezpečné,” namieta Angel. “Jáááj, pred troma rokmi? No to bolo, teraz je však Caracas super. Pekné baby ...” hovorí nadšene a smeje sa z plného hrdla.

Pozýva ma na pivo. Mali mi ho dá obalené servítkou, že je zaplatené, Angel ma pozval a hotovo. Spoznám deti barmanky aj jej synovcov, ktorí na námestíčku pred krčmou hrajú futbal. Kristian (ale má radšej Messiho než Ronalda) má svetlé vlasy a jeho brat má úplne čierne. „Majú rozdielnych otcov,“ vysvetľuje mi Mali. „Sestra mala prvého s Holanďanom a druhý je černoch.“ Všetko je tak, ako má byť, evidentne je toto normálny stav.

Lúčim sa, zaplatím Angelovi pivo späť, ja už nechcem. Nevečeral som a dve fľašky (aj keď tie pivá tu sú maličké) mi ako večera stačia. „Dávaj si pozor, mesto je nebezpečné,” vyprevádza ma Mali. Aj Holanďanka, majiteľka hotela, kde bývam, mi hovorí to isté. No, áno, je to drsnejšie, ale stále OK. Mám nový iPhone a Leicu s dvoma drahými objektívmi, to je jediný problém. No ak chcem zachytiť mesto na objektív, tak to inak nejde...

Idem pešo, vstúpim dovnútra do štvrte Otrobanda, ktorú prezývajú aj „Druhá strana“, lebo je oproti štvrti Punda, ktorá je centom mesta. Nápis v centre Otrobanda hlása: „Tu je sloboda.“ Áno, všade sú opití chlapi a núkajú mi drogy. Na Curacao je prostitúcia legálna, ale nikto ma neotravuje. Aj toto je dôkaz, že iba podpultový tovar robí vždy problémy.

Na Curaçao som stretol Holanďanku, ktorá tu žije 16 rokov. Odporučila mi jej najobľúbenejšie pláže. Mal som auto, inak by som nemal šancu sa tam dostať, a tak som ich vyskúšal. Na mape sa to zdalo blízko, ale šoféroval som po cik -cakovitých cestičkách a išlo to pomaličky. Najdlhšie mi to paradoxne trvalo na Boka Sami Beach, ktorá bola iba kúsok severnejšie od preslávenej Blue Bay Beach, teda najbližšie k Willemstadu.

Samé zákruty hore a dole a keď som prišiel, našiel som malý potápačský obchodík a inak iba samých domácich afrického pôvodu. No neviem-neviem, toto je potápačská pláž, nič pre plážového turistu. Dal by som prednosť Blauwbaai, čiže Blue Bay Beach aj keď je tak blízko mesta.

Potom mi Marie odporučila 5 pláží nad sebou. Boli značne podobné. Evidentne ich budovali Holanďania. Pred každou plážou slušné parkovisko, potom ceduľa o tom, čo sa môže a čo nie, možnosť požičania stoličiek a všetci „osadníci” boli Holanďania. Sedeli na stoličkách, aj keď si myslím, že si ich doniesli z domu, aby ušetrili.

Uterák zacvaknutý o stoličku veľkými štipcami, často sedeli v kruhu a decentne popíjali. Pláže boli často pod skaliskami, vtesnané v zátoke. Zaujímavé, čistučká vodička, no nič prevratné. Šnorchlovanie odporúčam vždy vedľa skál, tam to bolo lepšie.

Na Curaçao nie je veľmi veľa dlhých pláží, tak ako na Arube, skôr ide o plážičky vtesnané v skalách. Najdlhšia belostná pláž je na ostrove Klein Curaçao. Curaçao sa správne volá “Krajina Curaçao“ a skladá sa z hlavného ostrova, a potom neobývaného Klein Curaçao – áno, Malé Curaçao.

Keď ide o najlepšie šnorchlovanie, vyskúšajte Grote Knip, Playa Lagin, Playa Porto Marie. Na Playa Lagin často stretnete korytnačky. Nezabudnite sa natrieť aj na chrbte a nohy zozadu. More je tu najteplejšie v Karibiku, vydržíte pokojne aj hodinu a ľahko sa spálite.

Potápačmi obľúbený je tzv. “Blue Edge," veď Curaçao sa nachádza na strete severoamerickej a juhoamerickej platne, a toto je ostrý pád hlboko do mora. Na najzápadnejšom okraji ostrova vo Watamula sa nachádza druhý obľúbený potápačský spot.

Na východe ostrova sú nainštalované vrtule - veterné elektrárne - a tam sa do mora nechodí. Na tejto strane je položené v strede ostrova aj letisko, na ktoré sú na Curaçao hrdí a neustále ho tam vynovujú a pristavujú.

Medzinárodné letisko Hato Airport má ambíciu stať sa „hubom“ regiónu, asi ako Sint Maarten, ktorý v severovýchodnom Karibiku ani neviete vynechať.  Curaçao je taktiež veľkým hráčom pri plavbách zaoceánskych lodí. Curaçao sa dlho živilo aj ako daňový raj, no od roku 2014 majú s vládou USA podpísanú dohodu, ktorá im trošku v tomto ohľade klepla po prstoch.

Hotelov je viac na Arube, ale dva by som dal do pozornosti. V roku 1826 vystavali Holanďania vojenskú pevnosť Waterfort a na nej vystavali hotel Van der Valk Plaza Curaçao. Druhým tipom je Sandals. Sandals je sieť pre dospelých, o ktorej píšem pri Antigue, Bahamách, Jamajke, Turks and Caicos atď... Keď pristanete na letisku v Curaçao, vydajte sa vpravo a narazíte na veľkú otvorenú kanceláriu Sandalsu. Sandals chce byť vždy špeciálny. Ešte raz, ide o hotel pre dospelých so službami all inclusive.

Do pozornosti dávam ešte Renaissance Curaçao Resort and Casino, ktoré v roku 2009 otvorili vedľa Van der Valk Plaza Curaçao. Zaujímavý je Avila Beach hotel a aj KonTiki Beach resort.

Na Arube sa platí florinom, tu guildenom či guilderom, no aj na Curacao majú ceny označené napríklad 15 FL. Na bankovkách aj minciach je však guilder. Na Curacao sa platí rovnakou mernou ako na Sint Maarten a keď sa tam chytáte odletieť, tak, ako som to urobil ja, je fajn mať túto informáciu. No je dobré vedieť, že na susednom ostrove Bonaire sa platí americkými dolármi a na Arube zasa inou menou - arubským florinom.

Priznám sa, zamiloval som sa do tohoto mesta. Najkrajším mestom Karibiku je kolumbijská Cartagena, potom je tu kubánska Havana, ale Willemstad by som dal na tretie miesto, tesne pred portorický San Juan a Gustaviu na ostrove Svätého Bartolomeja. Karibik nie je zrovna o mestách, no Willemstad sa oplatí pozrieť a aj precítiť.

Ak začnete prehliadku mesta pri pevnosti Rif, odtiaľ je to iba asi 300 metrov na pontónový most Kráľovnej Emmy. „Pontónový most? Toto je čo za atrakcia?“ pomyslím si.... No som nadšený, ide o jeden z najlepších mostov Karibiku. Celkovo by som Willemstadu, ktorý má prezývku malý Amsterdam, dodal ďalšiu prezývku „mesto mostov.“

Z pontónového plávajúceho mosta vidíte perfektne aj vysokánsky Most Kráľovnej Juliany. Aj tento križuje zátoku svätej Anny. Tie mosty sú výraznejšie než v Amsterdame. Stmieva sa a ja prechádzam po vŕzgajúcom moste, drevená latka, všetko sa hýbe a pritom drží. Zátoka Anny rozdeľuje hlavné mesto na dve polovice, kde je jedna lepšia než druhá.

Zábery z mosta sú tými najznámejšími, čo sa týka Willemstadu. Farebné domčeky sú ozajstné, nie je to umelé ako v Oranjestad na Arube a Kraljendiku na Bonaire. Tu sú domy tie pravé. Reštaurácie pred farebnými domčekmi sú plné. Kúsok, rovno zopár stoviek metrov, je najstaršia synagóga a ďalších sto metrov je Fort Amsterdam. Obidve žlté budovy si nechávam na ráno, teraz je tma.

Býval som v centre Oranjestad a Kraljendiku, ale tie mestá nežili. Willemstad žije a dá sa tu túlať a naozaj sa oplatí aj v noci. No pri prehliadke mesta neostaňte iba dole pri mori.

Ja bývam ďalej a idem pešo hore do kopca, Willemstad je pekne orientovaný v takom veľkom kotly a oplatí sa vybehnúť aj hore a neostať v turistickom údolí. Tu hore som objavil krásne zákutia.

Z pontónového mosta som bol nadšený. Potom som tu videl ešte ďalšie mosty a, keďže som šoféroval, aj som po nich prešiel, aj keď neviem, či to je vôbec povolené. Totálnou topkou je Most Kráľovnej Juliany. Keď ho otvorili, autá už cez pontónový most nemuseli prechádzať. Keď idú lode, pontónový most sa rozoberie, no Most Kráľovnej Juliany je taký vysoký, že lode, aj tie najvyššie, podplávajú.

Takýto podobný most som videl v Paramaribo v Suriname. Ten most je neuveriteľný... Rozplývam sa nad mostami ako stavebný inžinier, no ja som antistavebný inžinier, však tie mosty sú krásne ako najkrajšia mulatka a na prvý pohľad sa zamilujete.

Ráno som vstal opäť ešte za tmy - keď takto pripravujem cesty, alebo spoznávam pre našich klientov ostrovy, prechádzam hotely, reštaurácie, tak idem spať o polnoci ale ráno o 5.00 h som už hore a makám. Hlavne vo väčších mestách a Willemstad takým mestom je, sú ranné zápchy a keď vyrazím o niečo skôr, vyhnem sa im.

Väčšina kancelárií sa tu otvára o 8.00 h a tento čas musím predbehnúť. Prejdem most Kráľovnej Juliany, z vrchu mám výhľad do nekonečna a zbehnem dole k synagóge. Mikvé Israel-Emanuel je väčšia budova, než som si myslel a väčšia, než tá v Recife v Brazílii, ktorá je taktiež veľmi známa. Za tie tri dni som už zopár židovských príbehov počul. Hlavne o kultivovanosti a otvorenosti Holanďanov a tom, že keď Portugalci opäť získali Brazíliu, tak židov zabili či vyhnali...  Priznám sa, v Recife, v hlavnom meste štátu Pernambuco, som to počul inak.

Odtiaľ skočím 5 minút peši k Fort Amsterdam a prebehnem ešte ranné mesto a zastavím sa na trhovisku, kde sa domáci zbiehajú na raňajky. Dám si sopa do mandingo, čo je držková. Rád ochutnávam špeciality a iguanu mi nikde nespravili. No konštatujem, že toto bola najlepšia držková, akú som kedy mal. Možno je to však aj tým, že som nemal večeru…

Prejdem sa mestom a potom sa ešte vyveziem na odľahlejšie miesta mesta s ulicami s nádhernými vilami. Aj tieto sú postavené podľa plánu, každá je iná, ale zároveň to má systém, čo v Karibiku vôbec nie je bežné. Willemstad sa razom dostáva na popredné miesto medzi mojimi karibskými mestami. Kolumbijská Cartagena, OK, berme že aj Havana je pri Karibiku, aj keď nie je, no ide o jedno úžasné mesto. Portorický San Juan a jeho staré mesto je super taktiež.

Gustavia, hlavné mesto St Barth, je úžasné taktiež. Maličké a elegantné. Willemstad je ako rozbitý Defender a Gustavia je uhladené Bugatti. Absolútne iný flair, no bude sa Vám páčiť. Na rodzdiel od ostatných karibskyých miest, kde záchytný bod hľadáte márne.

Willemstad je v tomto ohľade unikátom. Arubský Oranjestadt mu nesiaha po členky a o Kraljediku na Bonaire ani nehovorím. Tie sa snažia Willemstad kopírovať, ale márne. Pozor, Willemstad nie je o luxuse, je to drsnejšie mesto, ako som už spomenul. Každopádne, UNESCO sa nepomýlilo, ak si ho vzalo pod svoje krídla.

A tak som tu - obrovské parkovisko amerických rozmerov a snaha o trošku USA na Curaçao. Tak, ako mi obchody na Arube pripadajú americké, tak tu na Mambo Beach je to skôr Európa, možno východná Európa, ako naše obchodné centrá. Na Mambo musíte ísť s partiou.

Ja som tu sám a nebaví ma to. Curaçao je od čias pirátov známe biznisom, ktorý bol, nazvime to, na hrane? Či často aj ďaleko za hranou slušnosti. Piráti okrádali Španielov, ktorí vozili svoje zlato a striebro z ríše Aztékov a Inkov (z dnešného Mexika a Peru).

Curaçao bolo centrom obchodu s otrokmi, ostrov slúžil ako prekladisko. Neviem, či sú tie historky pravdivé, ale bolo to strašné. Dnes je Curaçao známe svojím modrým likérom rovnomenného mena a najväčším bordelom v Karibiku. Jeden čas sa vláda snažila prostitúciu, ktorá má na ostrove pirátov stáročnú tradíciu, zrušiť, no dostala sa do rúk mafie. Zlegalizovali ju a teraz majú prostitúciu viac pod kontrolou.

Sadám do auta a vyrážam krížom po ostrove z pláže na pláž. Na Arube bola jedna cesta na sever, jedna na juh. Na Bonaire ešte menej, iba pred jednou stopkou sa tvorili zápchy - bolo to zle navrhnuté, inak nikde nikto, žiadne cesty. No Curacao je spleť cestičiek, ako to máme v starej Európe. Plno malých odbočiek kamsi a čudesných napojení.

Úzke cestičky, hore a dole ostrovom, povedal by som, že taká romantická jazda, labyrint. Jazdím, zastanem, pofotím, pokračujem. Slané zapáchajúce jazerá s klzkým blatom a troma plameniakmi. A plážičky a domčeky, ružové kostolíky a pokojný život. Preštrikujem sa na sever ostrova a tam, na moje prekvapenie nájdem, širokánsku a kvalitnú cestu. Tá mi značne zrýchľuje cestu.

Je Curaçao tajným šperkom Karibiku? Aj takéto popisy nájdete. Ak čítate holandské magazíny, o to viac. Hovoria, že na Arube nájdete all inclusive rezorty, ale Curaçao chce aktívnych turistov, ktorí chcú objavovať. Holanďania „svoje“ Curaçao milujú a nedajú naň dopustiť.

Mnoho rodín odtiaľto čerpalo slušné financie, a to stáročia. To že mnoho razy nebol ten kšeft kóšer? Na to sa zabudlo, o tom sa nehovorí. Dnes sa chce Curaçao venovať turizmu, no aj to trošku inak ako tvrdo pracujúca Aruba. Chcu vybudovať "hub" a zväčšiť lodný terminál. Obchodníci sa nezaprú. Podarí sa im to?

Ja vám môžem poradiť, že ak hľadáte klasický „Karibik“, ktorý poznáte z fotografii v magazínoch, tak návštevu Curaçao zvážte. Avšak ak hľadáte ozajstný Karibik s dušou, vyrazte práve sem!

Ideálne si Curaçao spojiť aj s niektorým ďalším ostrovom Holandských Antíl. Je to ľahké, veď z Amsterdamu sa sem dostanete priamym letom.

O Holandskom Karibiku som napísal porovnávacie blogy, a tak sa do nich začítajte, aby ste získali viac informácií. Vo svojich blogoch sa snažím o originálne neupravené fotografie, aby ste si naozaj vedeli urobiť názor a vaša dovolenka bola lepšia.