Malajský Georgetown - najkrajšie miesto Penangu

Georgetown založili Briti, ktorí so sebou priniesli Indov, jeho bohatstvo prilákalo Číňanov, rozvinul ho medzinárodný obchod. Dnes leží v Malajzii a patrí všetkým národnostiam tohto multietnického štátu so všetkými ich náboženstvami a je priateľské voči takým ako sme my z BUBO – hladným po objavovaní a zážitkoch.

Vieme, kde majú najlepšiu zmrzlinu, kde najzaujímavejší koláčik a kde najhipsterskejšiu kaviareň a ukážeme vám pouličné umenie, ktoré preslávilo toto mesto. Pili ste už cibetkovú kávu? My vieme, kde vám ju pripravia s úsmevom, pretože nás kávičkárov, tu už dobre poznajú.

Georgetownov by ste ešte dnes na planéte mohli narátať okolo 50 – okrem Malajzie a samotnej Británie ich možno nájsť po celom svete na bývalých, či súčasných britských teritóriách. Niekoľko Georgetownov je v Kanade, v Austrálii či v Indii, je hlavným mestom Guayany, Kajmanských ostrovov a Ascensionu v Atlantickom oceáne. Nachádza sa na Bahamách, kedysi aj v Gambii, no suverénne najviac je ich v Spojených štátoch. Kráľ Juraj III. – čiže George, ktorý vládol britskému impériu na prelome 18. a 19. storočia bol evidentne veľmi populárny.

Práve toto mesto na tomto ostrove bolo prvým britským osídlením v juhovýchodnej Ázii. Zo začiatku ako prístavné prekladisko Britskej východoindickej obchodnej spoločnosti na tovar prichádzajúci z Indonézie a Číny, ktorý bol ďalej expedovaný do Indie a odtiaľ do Európy. Objaviteľ kapitán Francis Light získaním ostrova Penang od miestneho sultána vytvoril základ pre vytvorenie tzv. Osád úžiny – britskú kolóniu pozostávajúcu hlavne z Georgetownu, Melaky a Singapuru, vďaka ktorej Briti postupne kolonizovali celú Malajziu.

Bohatstvo plynúce z britského obchodu lákalo prisťahovalcov zo všetkých kútov blízkeho sveta. Vďaka prelínaniu rôznych etník a náboženstiev môžeme v Georgetowne pozorovať prelínanie sa koloniálnych a ázijských architektonických štýlov. Okrem toho si vďaka svojej pestrosti vyslúžil tiež reputáciu malajského hlavného mesta gastronómie pre svoje typické a všadeprítomné pouličné stravovanie.

Mesto je navyše nositeľom unikátneho kultúrneho dedičstva, etnika menom Peranakan –  sú to potomkovia prvých čínskych prisťahovalcov a pôvodných obyvateľov oblastí Malajského polostrova a Indonézskeho súostrovia, ktorých špecifikum spočíva v splynutí starovekej čínskej kultúry prisťahovalcov s miestnymi kultúrami oblastí, v ktorých sa usídľovali. Dedičstvo Peranakanov je stále prítomné v architektúre a kuchyni Penangu, vďaka čomu je historické centrum mesta zapísané v UNESCO.

Z nášho špičkového hotela Sunway je to do starého mesta len kúsoček. My v BUBO máme v Malajzii dlhoročné bohaté skúsenosti, a preto vieme, ako Vám dobre strategicky zvolené ubytovanie spríjemní a zjednoduší pobyt v danom meste a priblíži jeho atmosféru, o čom sa sami presvedčíte, napríklad, na nočných trhoch s jedlom, ktoré sú priamo pod našimi oknami, no zároveň nás vôbec nebudú rušiť.

Osviežení hotelovým bazénom s výhľadom na mesto a sýti po výborných ázijsko-európskych raňajkách začneme prehliadku pri Jubilejnej hodinovej veži z roku 1897 vybudovanej na počesť diamantového výročia vlády kráľovnej Viktórie. Veža je vysoká 60 stôp – každá stopa na oslavu jedného roku jej 60 ročnej vlády. Je postavená vo fascinujúcom neo-maurskom štýle, alebo ako mi hovorili Briti – indo-saracénskom.

Za Jubilejnou vežou sa už vynímajú múry pevnosti Cornwallis. Prvým Britom, ktorého noha kedy stúpila na ostrov Penang bol korzár Sir James Lancaster koncom 16. storočia. O 180 rokov neskôr bol Francis Light poverený Východoindickou spoločnosťou získať základňu v juhovýchodnej Ázii. Francis pôvodne rozmýšľal nad dnes mimoriadne známym thajským Phuketom. Ten bol však v tom čase obsadený mocnou Barmou, preto sa rozhodol nadviazať styky s Malajským polostrovom. Kapitán pristál na brehoch sultanátu Kedah, vtedy ohrozovaného silnejším Siamom a Barmou, ako aj zmietaného vo vnútorných rebéliách. Uvedomujúc si túto situáciu nadviazal Light priateľské styky s tamojším sultánom a s prísľubom vojenskej pomoci dostal od sultána do daru ostrov Penang, ktorý pomenoval Ostrov Princa z Wallesu.

V roku 1786 bola na mieste, kde prvý raz vystúpil na breh kapitán Francisa Light vztýčená britská vlajka a vybudovaná pevnosť Cornwallis. Spočiatku obohnaná len palmovými palisádami, neskôr spevnená tehlovými stenami a obkolesená vodnou priekopou mala slúžiť na ochranu proti pirátom a znepriateleným mocnostiam. Nikdy však nebola napadnutá, a teda ani dobytá. Dnes v nej sídli múzeum, no zároveň prebieha rekonštrukcia, takže je verejnosti dočasne neprístupná.

Za pevnosťou sa nachádza nábrežná promenáda na mieste, kde prvýkrát pristála loď Francisa Lighta. Promenáda ústi k mestským radniciam a veľkému trávnatému námestiu, menom Padang. Toto slovo v malajčine znamená pole a kedysi slúžilo na nástup a pochodovanie vojsk alebo neskôr na športové a rekreačné účely britskej smotánky – najmä Britmi milovaný kriket. Dnes je to upokojujúci kus zelene, kde sa usporadúvajú rôzne oslavy a kultúrne udalosti. Podobné Padangy budeme môcť vidieť ešte v srdci hlavného mesta Kuala Lumpur, ako aj v Singapure – je to špecifikum bývalých britských koloniálnych miest v Malajzii.

Počas našej rannej prechádzky na Padangu však už dávno nevídať Britov hrajúcich kriket. Najčastejšie uvidíme dôchodcov precvičujúcich Tchaj-čchi – cvičenie, ktoré vychádza z čínskych bojových umení. Kým sa budete kochať tým príjemným a pokojným priestorom, začne rukami kyvkať aj náš miestny sprievodca Palček, teda aspoň tak voláme tohto staršieho, trošku popleteného, no veľmi milého pána my, pretože jeho meno Tham v angličtine znie ako palec. O tom, že s nami spolupracuje už dlhé roky Vás každé ráno presvedčí pozdravom „Dobré ránko“, a práve on reprezentuje najpočetnejšie etnikum na Penangu – Číňanov, ktorí sa do tejto oblasti sťahovali z južných častí Číny, keď zacítili obchodné príležitosti, ktoré poskytovala britská prítomnosť.

Dnes tvoria Číňania okolo štvrtiny populácie Malajzie a po väčšinových malajských etnikách sú najpočetnejšou menšinou, pričom ich koncentrácia je sústredená najmä v prístavných postkoloniálnych mestách. Ich špecialitou je obchod – Číňania to skrátka s peniazmi vždy vedeli. Aby sme si zrána rozhýbali našu vnútornú energiu čchi, môžeme si zacvičiť spolu s Thamom poberajúc sa ku krásnej starej a novej budove mestskej radnice.

Obe radnice sú unikátne ukážky britskej koloniálnej architektúry v juhovýchodnej Ázii. Stará radnica z roku 1880 bola v roku 1903 nahradená ešte veľkolepejšou novou radnicou, no ostala jej funkcia hostenia spoločenských udalostí pre miestne európske elity. Stará budova v sláve dokonca prekonala svoj novší náprotivok vďaka tomu, že si „zahrala“ v slávnom filme Anna a Kráľ z roku 1999. Pamätáte si ho? Mnohé scény z filmu opisujúceho lásku misionárky Anny a thajského panovníka natáčali práve tu, na ostrove Penang a my z BUBO vieme, kde nájsť miesta ďalších scén. Mimochodom, film je v Thajsku pre urážku kráľovského majestátu zakázaný. 

Na radnici budeme vidieť viať vlajku provincie Penang. Malajzia je federálna konštitučná monarchia pozostávajúca z 13 štátov a 3 federálnych teritórií. Skutočnú moc má v rukách demokraticky volený parlament na čele s premiérom, no oficiálnu hlavu federácie predstavuje sultán, ktorý je taktiež volený. 9 z 13 štátov sú sultanáty, na čele každého je sultán a títo 9 sultáni spomedzi seba každých 5 rokov volia hlavu federácie na maximálne 2 volebné obdobia. Napriek tomu, že ide o tradične rotačný systém, kedy sa na rad dostane postupne každý sultán, ide o veľmi zaujímavý systém, ktorý jednoznačne môžeme nazvať demokratickým. Znie to komplikovane, no funguje to.

Hovoriac o zákonom zakázaných betelových balíčkoch budeme míňať sídlo jedného zo zložitej štruktúry malajských súdov. Zložitý súdny systém Malajzia zdedila po svojich kolonistoch a práve tu boli položené jeho základy. Snáď najväčšou zaujímavosťou je existencia paralelného súdneho systému šaría, ktorý má obmedzenú jurisdikciu vo veciach štátneho islamského práva len v záležitostiach týkajúcich sa moslimov.

Oficiálnym náboženstvom Malajzie je islam, avšak je nutné zdôrazniť, že tento fakt neobmedzuje vyznávanie ostatných náboženstiev a samotnú malajskú formu práva šaría možno nazvať liberalizovanou, či reformovanou. Platí len pre moslimov a neobsahuje kruté stredoveké tresty, ako odtínanie hláv alebo rúk, „len“ bitie trstenicou.

Prejdime však k príjemnejšej téme ponorením sa do takzvanej ulice „harmónie“, na ktorej sa stretávajú a mierumilovne spolu nažívajú pestré kultúry a náboženstvá Penangu. Začneme pri 200-ročnom kostole Sv. Juraja. Neoklasicistický chrám anglikánskej cirkvi je typickým príkladom gregoriánskeho obdobia kráľov Jurajov od prvého až po štvrtého. Prejdeme sa popod dórske stĺpy odkazujúce na anglickú palladiánsku architektúru a ak sa nám podarí kráčajúc popod okná začuť spev zboru, navodíme si kúsok atmosféry domova.

Hneď za kostolom sa vrátime opäť do atmosféry Ázie. Popri farebných ošarpaných domčekoch a masívnej radnici čínskeho etnika, popod ovísajúce konáre posvätného fikusu sa dostaneme k najstaršiemu chrámu na ostrove vôbec, založenému prvými čínskymi námorníkmi z ľudu Hoklo, ktorí sa na ostrove usídlili ešte pred príchodom Britov a chrám zasvätili bohyni morí a patrónky moreplavcov Mazu A-ma. Taoistický chrám bol na znak zmierenia s prichádzajúcimi kantonskými Číňanmi neskôr zasvätený budhistickej bohyni milosrdenstva Kuan-jin spájanej so súcitom a bezpodmienečnou láskou.

Na tomto príklade môžeme krásne vidieť skutočnosť, že hranica medzi taoizmom, tradičným čínskym náboženstvom, filozofiou a budhizmom je veľmi tenká a špecifikum čínskeho mahajánskeho budhizmu spočíva práve v koexistencii a obohatení o taoistické učenie. Mystická kombinácia vôní a zvukov vás od kresťanského chrámu teleportuje v priebehu pár chvíľ do iného vesmíru. Pomodlíme sa za svojich priateľov aj nepriateľov, zapálime spolu vonné tyčinky a náš sprievodca Tham prednesie modlitbu bohyni Kuan-jin, aby nás sprevádzala na zvyšku našej cesty a pomohla nám šťastlivo nájsť jej cieľ a bezpečne sa vrátiť k svojim blízkym späť domov.

Okolo stánkov s pestrofarebnými voňavými kvetmi slúžiacimi na náboženské účely sa ponoríme do štvrte Malá India. Ako inak vstúpiť do štvrte ďalšieho etnika krajiny ako s národným nápojom Malajzie – teh tarik. Pulled tea alebo vo voľnom preklade ťahaný čaj je špecifický samotnou teatrálnou prípravou. V historickej Číne by čaj mliekom nikdy neprznili, túto módu čierneho čaju osladeného cukrom a zjemneného mliekom zaviedli až Briti a dnes si, paradoxne, získava popularitu u mladých po celej Ázii.

Do Malajzie a Indonézie tento nápoj pozostávajúci z čierneho čaju a kondenzovaného mlieka priniesol vplyv indických moslimov. Samotné slovné spojenie pozostáva zo slova teh pochádzajúceho z juhočínskeho 茶 tê, čo jednoducho znamená čaj a malajského slova tarik, čiže ťahať. Pripravia Vám ho horúci alebo s ľadom a so sebou si ho môžete vziať do igelitového vrecúška so slamkou – absolútne neekologické balenie, no myslím, že takto ste čaj ešte nepili.

Sŕkajúc teh tarik kráčame štvrťou Malá India – Indovia sú, po Číňanoch, treťou najpočetnejšou menšinou a tvoria okolo 8 % z 32 miliónovej populácie Malajzie. Náš ďalší lokálny sprievodca reprezentujúci toto etnikum – extrémne príjemný Naga, vám rád porozpráva príbeh ako Briti povolávali Indov z rôznych kútov Indie do svojej novej kolónie Malajzie. Tých zo severu, známych ako dobrých bojovníkov, primárne do ozbrojených koloniálnych zložiek. Južanov – prevažne Tamilcov, ktorých potomkom je aj Naga, najmä na prácu na kaučukových plantážach, pretože boli zvyknutí na klímu podobnú tej malajskej.

Prejdeme okolo nerezových stolíkov, za ktorými pohodovo raňajkujú penangskí Indovia až k najstaršiemu hinduistickému chrámu bohyne Mahamariamman, farebnej svätyni v juhoindickom drávidskom štýle so sochami božstiev na priečelí, ktorým dominuje práve bohyňa matka Mariamman – bohyňa dažďa, slávny boh Ganéša so sloňou hlavou a štyrmi rukami a Murugan – boh vojny a víťazstva držiaci v ruke kopiju, syn bohyne Mariamman. Vstúpme do chrámu, vyzujme sa a prejdime k oltáru, kde Naga požiada kňaza, aby sme boli pomazaním čela požehnaní aj hinduistickou modlitbou. Kto z vás rozbije kokos? Symboliku si vysvetlíme.

Hneď oproti vstúpime do čínskeho klanového domu. Čínska komunita v Penangu signifikantne rástla v polovici 19. storočia v dôsledku migrácie Číňanov unikajúcich pred chudobou a hladomorom v impériu ovládanom mandžuskou dynastiou Čching. Keďže Briti považovali Číňanov za ideálnych prisťahovalcov kvôli ich organizačným schopnostiam a agilnosti, ich imigráciu podporovali. So sebou si okrem svojich náboženstiev prinášali aj tradičný klanový systém. Tieto klany poskytovali pomoc a ochranu novým prisťahovalcom.

My spolu vstúpime do klanového domu ľudu Teochew, ktorého súčasťou je aj chrám zasvätený taoistickému Bohu Severu, patrónovi tejto odnože národa Han. Budeme sa kochať maľbami, vyobrazeniami čínskych drakov a pokojnou atmosférou chrámu. Pozor na vysoké prahy!

Za rohom sa opäť dostaneme na rušnejšiu časť ulice, lemovanú obchodíkmi so šperkmi a zlatom, ktorej dominuje maursko-mogulská mešita Kapitan Keling. Tento titul niesli vodcovia komunity indických moslimov (čínska komunita mala svojho obdobného správcu Kapitan China) a v tomto prípade je to odkaz na Caudera Mohudeena, ktorý zastával túto funkciu a najviac sa zaslúžil o vybudovanie tejto najstaršej a najväčšej mešity Penangu. Keling je malajský termín na označenie ľudí indického pôvodu, ktorý sa na rozdiel od minulosti dnes považuje za hanlivý výraz.

Tento moslimský chrám nenavštívime, pretože nie je prístupný inovercom. O to hlbšie pocity islamského mysticizmu kontrastujúce s modernistickou architektúrou vo vás zanechá návšteva Národnej mešity v hlavnom meste Kuala Lumpur už nasledujúci deň.

Malajzia je síce multietnická, multikultúrna a multilingválna (viac ako 130 živých jazykov), no nábožensky majoritne moslimská. Takmer 70% populácie tvoria malajské etniká a pôvodné národy malajského polostrova a Bornea, z toho vyše 60% sú vierovyznaním moslimovia.

Islam je oficiálnym štátnym a všadeprítomným náboženstvom, ostatné menšinové náboženstvá sú však tolerované a slobodne vyznávané, tak ako sa aj na vlastné oči môžeme presvedčiť kráčajúc uličkou harmónie tu v Georgetowne.

Lebuh Armenian dostala svoj názov po prílive arménskych obchodníkov, ktorí osídlili túto ulicu začiatkom 19. storočia a ich prítomnosť v meste trvala zhruba 100 rokov. Arménov, ktorí boli v histórii nútení kvôli útlaku opúšťať svoj domov v Osmanskej ríši tu dnes už nenájdete, ostal len názov, no ulička je známa kvôli jej neopakovateľnému kultúrnemu a architektonickému rázu. Nachádza sa tu množstvo malých obchodíkov s umením, stánky s ovocím a čerstvými kokosmi. Galérie a ateliéry miestnych umelcov. Vieme, kde kúpite typické suveníry, ale vieme aj, kde dostať trošku kvalitnejšie ručne vyrábané lokálnymi remeselníkmi. Od maľovaných magnetkových penangských domčekov až po šperky a obrazy.

Pili ste už cibetkovú kávu? Poznáte jej príbeh a ochutnáte ju? My z BUBO vieme, kde Vám ju pripravia s úsmevom, pretože nás kávičkárov už dobre poznajú. Navyše je ekologická, v žiadnom prípade nie z klietkového chovu. Vieme tiež, kde robia perfektné koláčiky a výbornú zmrzlinu. Azda najviac arménsku uličku preslávil street art a to najmä diela od predstaviteľa súčasného umenia Ernesta Zachareviča, rodeného Litovčana, pôsobiaceho v Penangu pod pseudonymom ZACH, ktorého špecifikom je pouličná tvorba pozostávajúca z kombinácie malieb, inštalácií, mestských zásahov, sôch a grafitov, pomocou ktorých vytvára zaujímavé kompozície. Radi vám ukážeme jeho najpopulárnejšie dielo Deti na bicykli.

Alebo máte namiesto posedávania na káve a nakupovaniu ešte chuť na trošku histórie? Vieme, v ktorom dome Dr. Sun Yat-sen zosnoval plán na zvrhnutie monarchie a nastolenie Čínskej republiky. Vieme tiež, kde sa natáčali ďalšie scény z filmu Anna a Kráľ. Radi vás zavedieme do ďalšieho klanového domu, bohatšieho a veľkolepejšieho ako čokoľvek, čo ste v Georgetowne videli doposiaľ. Prídete na to, prečo sa jeden kamenný mních smeje a druhý nie? Klanový dom Khoo Kongsi je úchvatný.

Na záver našej cesty Georgetownom nemôžeme vynechať jednu z „plávajúcich“ drevených dedín na koloch. Skupinky chatrčí vyčnievajúce z centra starého mesta do prístavu. Tieto unikátne obytné štruktúry nazývané džetty nie sú len kultúrnym dedičstvom Penangu a akýmisi historickými skanzenmi, sú to stále obývané domy, v ktorých stále žijú potomkovia najchudobnejších prisťahovalcov z pevninskej Číny, ktorí si domy v meste nemohli dovoliť, a preto si ich budovali priamo na morskej hladine, nalepené na seba a poprepájané drevenými mólami.

Každá z nich bola pomenovaná po klane, ktorého príslušníci ju vybudovali. My navštívime Chew Jetty a prenesieme sa v čase o minimálne storočie dozadu, kedy vznikali a predstavíme si atmosféru napätej rivality medzi jednotlivými klanmi, ktoré zápasili o pracovné možnosti pri vykladaní tovaru z lodí, čo bolo okrem rybárstva primárnou obživou obyvateľov každej džetty. Zaujímavosťou je, že dodnes ich obyvatelia neplatia dane, keďže nežijú na pevnine.

Najdlhším mostom juhovýchodnej Ázie (24 km) opustíme ostrov Penang a pred nami sa v diaľke za roztrúsenými krevetími farmami rozprestrie napohľad širokánsky Melacký prieliv. Na mape sveta taký širokánsky nie je ani náhodou, je však dosť široký na to, aby cezeň ročne prešlo okolo 40% svetového obchodu.

Je potrebné uvedomiť si význam faktu, že prístav Georgetown bol vybudovaný v prielive, ktorý dnes patrí medzi najvyťaženejšie a najdôležitejšie námorné trasy na svete. Táto skutočnosť nám pomôže uvedomiť si strategický význam mesta až do momentu, kedy jeho dôležitosť zatienil vznik a rozmach nového hráča – Singapuru, ktorý bol vybudovaný v strategicky ešte výhodnejšej lokácii ako Georgetown.

1. Klanový dom Khoo Kongsi – najhonosnejší klanový dom Penangu je azda najväčším architektonickým skvostom mesta.

2. Street art Georgetownu – ak sa dokážete odtrhnúť od šálky dobrej kávy a vysedávania v lákavej atmosfére kaviarní Arménskej uličky, zatúlajte sa ďalej a objavujte početné pouličné umenie Georgetownu na vlastnú päsť.

3. Pláž Batu Ferringhi – ak by ste sa v budúcnosti rozhodli stráviť na Penangu viac času, za návštevu rozhodne stojí táto pláž na severnom pobreží ostrova – jedna z najkrajších pláží Malajzie.

4. Jalan Alor a Changkat Bukit Bintang – ak vyhladnete, vracajúc sa z nočnej prechádzky, v štvrti, kde sídli náš hotel Furama, môžete si niečo zobnúť na pravých pouličných trhoch na ulici Alor, alebo si dopriať kvalitnú večeru v luxusných reštauráciách ulice Changkat plnej barov a nočného života.

5. Chrám Thean Hou – najkrajší čínsky chrám v Kuala Lumpur, v ktorom sa stretávajú prvky taoizmus, budhizmu aj konfucianizmu sa vyníma na vrchu nad mestom. Hra svetiel červených lampiónov je úchvatná.