Kartely v Mexiku

Hneď na úvod treba podotknúť, že kartely s turistami nič spoločného mať nechcú a nemajú v úmysle vystaviť ich nebezpečenstvu. My v BUBO však počas nášho zájazdu Veľký okruh Mexikom prechádzame iba bezpečnými oblasťami Mexika.

Avšak o odvrátených problémoch krajiny sa rozprávame, pretože aj to patrí k spoznávaniu a pochopeniu krajiny a utvoreniu si komplexného obrazu o nej. Mnohí z vás určite videli seriál Narcos či jeho spin-off Narcos:Mexico a pozreli si dokumenty o slávnom El Chapovi. Pokiaľ aj áno, v tomto blogu sa určite dozviete niečo nové.

Aj keď Mexiko už nie je také nebezpečné, ako to v minulosti bolo, v krajine neexistuje ani jeden kúsok zeme, kde by ste nenašli obchodníkov s drogami. Koncom 70. rokov 20. storočia sa nelegálny obchod s kokaínom stal hlavnou príležitosťou na zarábanie peňazí po celom svete a medellínsky kartel, ktorý viedol Pablo Escobar, začal vo veľkom dodávať a pašovať drogy.

Dopyt bol obrovský a v 80. rokoch 20. storočia sa americko-mexická hranica stala hlavnou prepravnou trasou pre kokaín, marihuanu, ale aj iné omamné látky do Spojených štátov.

Mexické zločinecké skupiny a obchodníci s drogami sa začali organizovať práve v tomto období. Každá skupina si určila osobitné regionálne oblasti kontroly a vytvorili sa siete a trasy obchodovania. Ako produkcia a distribúcia narastala, jednotlivé skupiny začali bojovať o územnú kontrolu a o prístup na trhy. Práve toto viedlo k nárastu násilia po celom Mexiku.

Kartely neustále bojujú o moc a každým rokom získavajú na sile a vplyve. Všetci chcú byť najsilnejší, pretože potom majú moc vládnuť. Kedysi mali navrch bezpečnostné zložky, polícia a armáda, ale za posledných dvadsať rokov sme boli svedkami toho, že sa niektoré kartely stali oveľa silnejšími a dokážu kontrovať bezpečnostným silám.

Polícia a bezpečnostné sily ktoré s kartelmi spolupracujú, sa obávať nemusia, ale policajti, ktorí s kartelmi odmietajú spolupracovať, sú vystavení nebezpečenstvu. Každý jeden deň sa boja, či sa dostanú domov - život týchto policajtov a strážcov je stále v ohrození.

V roku 2006 Mexická vláda oficiálne vyhlásila vojnu zločineckým organizáciám - bývalý prezident Felipe Calderon spustil iniciatívu na boj proti kartelom s použitím vojenskej sily.

Najväčší kartel v Mexiku, Sinaloa, nepostihuje iba Mexiko, ale podľa niektorých zdrojov až 70 % našej planéty. Vláda to však zatiaľ necháva tak, pretože veľká časť financií ide práve tým, ktorí majú najväčšie postavenie vo vláde – korupcia je tu problémom už dlhé desaťročia.

V štáte Sinaloa sa nachádza mesto Culiacán. Je to iba jedno z miest, kde dochádza k prestrelkám každý deň - súvisia s kartelmi. Ľudia tu majú veľmi malú dôveru v policajné sily. Mnohí sa domnievajú, že ich infiltrovali kartely.

Vo veľkomestách sa ozbrojenci drogových kartelov správajú nenápadne - skrývajú sa v úkrytoch alebo sa snažia zapadnúť do davu, náhle spáchajú atentát alebo prestrelku a znovu zmiznú. V meste Culiacán sa však ozbrojenci kartelu vyskytujú po celom meste - otvorene jazdia na nákladných autách s namontovanými samopalmi, blokujú ulice či pália do nákladných áut.

Takto prevezmú kontrolu nad strategickými bodmi v meste ako napríklad metro, letisko či cesty a začínajú sa prestrelky medzi kartelom a bezpečnostnými silami. Predstavte si, že práve v meste ako Culiacán pracujete ako policajt a každý jeden deň sa bojíte, či sa dostanete domov. Pracovať v Sinaloe ako policajt je veľmi náročné – viacerí sa boja, lebo veľa z ich kolegov už zabili a uniesli.

Ak by ste išli dve hodiny z Culiacánu smerom do hôr, dostanete sa na miesto ďaleko mimo vládnej kontroly. Tu už nevidíte žiadne policajné autá. Vidíte len chlapíkov na štvorkolkách so zbraňami. Títo chlapi sú súčasťou najmocnejších kartelov v krajine.  Niektorí členovia kartelu sú deti - majú 12 až 13 rokov.

Hovoria, že sa im to páči a členovia kartelu a rodičia tvrdia, že čím skôr sa deti zaučia, tým lepšie. Či zbraňami už zabíjali? Vraj áno, ale nepoznali človeka, ktorého zabili, čiže to v nich žiadne emócie nevyvoláva. Problém by nastal, ak by náhodou zastrelili priateľov či rodinu.

Ak by ste išli hlbšie do hôr, nájdete ranče - len pre tých z kartelu. Treba si to predstaviť ako obyčajný ranč, kde sa pestuje kukurica, tekvica, melón, sú tam kravy. Na pohľad úplne normálny ranč, ale potom sa tam pestujú aj rastliny, ktoré kartel nechce, aby vláda videla. Či na tieto ranče chodí polícia? Niekedy sa zastaví, ale väčšinou im členovia kartelu dajú určitú hotovosť, aby ďalšie dva-tri týždne neprichádzali.

Niekedy chce polícia namiesto hotovosti ženy, takže dostane úplatok v tejto podobe. Členovia kartelu dajú polícii to, čo žiada - niekedy hotovosť, inokedy ženy. Je to spolupráca, ale ak by polícia prišla s agresiou, dočká sa rovnakej reakcie kartelu.

Zastaví sa niekedy násilie v Mexiku? Viacerí sa zhodujú, že je ťažké zastaviť násilie a pochybujú, že úplne prestane, pretože všetci si chránia svoje územie. Čím viac územia kartel kontroluje, tým viac produktov vypestuje a tým vyšší bude výnos. A kto skutočne ovláda Mexiko - kartely alebo vláda? Odpoveď je jasná. Vláda. Kartely idú len tak ďaleko, ako im to vláda dovolí. Kartely sa stali takými mocnými aj kvôli tomu, že sa zapojila mexická vláda.

V roku 2018 sa v Mexiku konali prezidentské voľby a novým prezidentom na obdobie 2018 až 2024 sa stal Andres Manuel Lopez Obrador, ktorý sľúbil, že potlačí korupciu a násilie. Mexičania videli veľkú nádej. V roku 2020 však americké úrady zatkli na letisku v Los Angeles bývalého ministra obrany Salvadora Cienfuegosa. Bol obvinený z prania špinavých peňazí a z obchodovania s drogami.

Súčasný minister obrany požiadal prezidenta, aby pomohol Salvadora Cienfuegosa prepustiť. Mexická vláda zasiahla a obvinenia zo strany USA boli stiahnuté. Salvador Cienfuegos sa vrátil domov ako slobodný človek a dôvera Mexičanov v ich súčasného prezidenta klesla. Na druhej strane, prezident Andres Manuel Lopez Obrador vie, že kartely majú silnú sociálnu základňu a snaží sa zmeniť myslenie rodín a mladých ľudí, aby si uvedomili, že je lepšie nebyť zločincom a byť na tej druhej strane.

Mexiko sa potýka s mnohými únosmi a vraždami a v krajine je nezvestných takmer 90 000 ľudí. S tým súvisia i masové hroby. Kolujú príbehy o zúfalých matkách, ktoré sa zo začiatku obrátili na políciu a žiadali o pomoc, ale polícia často nie je ochotná pomôcť. Vtedy sa odhodlajú pátrať po svojich synoch samovoľne. Prehľadávajú opustené ranče, čakajú, že ich nájdu priviazaných k stoličke či s páskou cez ústa.

Veľmi dobre však vedia aj o masových hroboch a o chýroch o telách pochovaných na okrajoch mesta. Ako matky masové hroby a svoje deti v nich hľadajú? Majú dlhú železnú tyč alebo rýľ, čo zapichnú do zeme a potom vytiahnu. Ak sú pod zemou telá, tak to na železnej tyči cítia, ba dokonca vidia malé kúsky pozostatkov. Potom sa rozhodnú masový hrob odkrývať.

Kartel Sinaloa je už nejaký čas najúspešnejšou organizáciu, ktorá obchoduje s drogami v Mexiku. Po páde kartelu Guadalajara v 80. rokoch 20. storočia sa Joaquín "El Chapo" Guzmán Loera zaslúžil o vznik kartelu Sinaloa. El Chapo bol drogovým kráľom a pred svojím zatknutím viedol najväčší zločinecký gang na svete. Narodil sa v rodine farmára v štáte Sinaloa v malom mestečku severovýchodne od Culiacánu - v horách Sierra Madre.

Hory sú ideálnym úkrytom pre narkomanov, pretože poskytujú ochranu. Politika vlády tu nefunguje. Kartel Sinaloa pravdepodobne nie je iba jedna skupina, ale federácia viacerých skupín, ktoré sa spájajú a spolupracujú. Operatívci Sinaloa kontrolujú určité územia a existujú spojenectvá medzi miestnymi gangmi.

Miestne gangy sa v určitom regióne špecializujú na konkrétne operácie a následne sú zmluvne viazané s kartelom Sinaloa. Ten kontroluje územia v Mexiku najmä pozdĺž Tichého oceánu, na severozápade Mexika a v blízkosti severných a južných hraníc Mexika.

Kartel Los Zetas je v súčasnosti menej mocný a svoj vrchol dosahoval niekedy v rokoch 2011 a 2012. Kartel Los Zetas začínal ako súčasť kartelu “Gulf Cartel” - alebo Kartel z Mexického zálivu, ešte koncom 90. rokov. Kartel z Mexického zálivu je pravdepodobne jedna z najstarších organizovaných zločineckých skupín v Mexiku a majú vybudovanú medzinárodnú sieť so zločineckými skupinami po celom svete.

Los Zetas boli veľmi dobre vycvičení, nekompromisní a násilní. Žiadny konkurenčný kartel nedokázal čeliť ich aktivitám a viedli tajné misie cez obce a mestá, aby popravili konkurentov. Kartel Los Zetas sa odpojil od Kartelu Mexického zálivu keď si uvedomil svoj potenciál. Dnes sa spája s viacerými masakrami - napríklad v roku 2011 s bombovým útokom na kasíno v meste Monterrey. Kartel Los Zetas využíval aj sociálne médiá, kde verejne vystavovali telá a častí tiel, aby takto verejne zastrašovali mexické bezpečnostné sily, konkurenciu a miestnych obyvateľov.

Kartel Jalisco Nueva Generación, alebo v preklade Kartel Novej Generácie, začal svoju činnosť v roku 2010 a jeho členovia boli známi ako MetaZetas, pretože bojovali proti členom kartelu Los Zetas, a tak sa medzi týmito dvomi kartelmi začali násilné strety.

Zdá sa, že Kartel Novej Generácie bol v aliancii s kartelom Sinaloa, ale v roku 2013 sa aliancia rozpadla a tieto dva kartely začali taktiež medzi sebou bojovať. Kartel Novej Generácie je silne militarizovaná zločinecká organizácia, ktorá má zdokumentovanú prítomnosť v 27 mexických štátoch a aliancia operuje vo všetkých 32 štátoch Mexika.

Kartel Tijuana je známy tým, že kontroluje známu oblasť Tijuany v Mexiku, na hranici medzi USA a Mexikom. V roku 2008 sa Tijuana stala jedným z najnásilnejším miestom v Mexiku a bola považovaná za jednu z najnebezpečnejších miest v Mexiku, pretože sa kartel rozdelil na frakcie a jedna z tých frakcií bola spojencom kartelu Sinaloa.

Keď sme už pri hraniciach - ako asi vyzerá hranica medzi Spojenými štátmi a Mexikom? Južná hranica Spojených štátov s Mexikom je dlhá 3 110 km a tiahne sa od Tichého oceánu až po cíp južného Texasu. Približne 1 100 km je oplotených. Fotograf John Moore prešiel celú túto hranicu a podrobne ju zaznamenával prostredníctvom fotografií.

Viac ako desať rokov sa venoval imigračnej problematike. Strávil čas na oboch stranách a sprevádzal agentov pohraničnej stráže a migrantov. Na niektorých častiach, ako napríklad medzi San Diegom a Tijuanou v Mexiku, je vysoké dvojité oplotenie a časť plotu prechádza priamo cez pláž a pokračuje do časti Tichého oceánu. Potom sú časti, napríklad v Texase, kde nie je oplotenie vôbec.

Kvôli členitému terénu je to často práve rieka Rio Grande, ktorá slúži ako taká prirodzená bariéra. V niektorých oblastiach je z americkej strany hranica intenzívne sledovaná kamerami, ktoré sú namontované na vežiach a taktiež časť, kade krúžia vrtuľníky.

Kartel La Familia Michoacana pôsobí v meste Michoacana v južnej tichomorskej časti Mexika. Štát Michoacán je husto obývaný a vcelku chudobný, kde veľa farmárov pestuje marihuanu. Kartel sa snažil získať si priazeň obyvateľov štátu a členovia kartelu darovali potraviny, zabezpečovali lekársku starostlivosť, otvorili školy či iné sociálne služby v prospech chudobných vo vidieckych komunitách, a tak si získali srdcia obyvateľov.

Organizácia Beltrán Leyva vznikla ako súčasť kartelu Sinaloa a vyskytuje sa najmä v  juhovýchodnej časti Mexika v štáte Guerrero. Skupina vznikla v roku 2008, keď sa bratia Beltrán-Leyvovci oddelili od Sinaloy. Odvtedy boli všetci štyria bratia zatknutí alebo zabití, ale ich lojalisti naďalej pôsobia v celom Mexiku a obchodujú s inými kartelmi, napríklad kartelom Novej Generácie či Los Zetas.

Organizovaný zločin má obrovský negatívny, ale aj pozitívny vplyv na ekonomiku. Kartely využívajú peniaze získané nelegálnou činnosťou na budovanie svojich podnikov po celom Mexiku, a tak to má významný pozitívny vplyv na mexické hospodárstvo.

Kartely nie sú len drogami poháňaný biznis, peniaze investovali do nehnuteľností či do legalizovaných podnikov, vybudovali školy, nemocnice alebo cesty - veľké časti ciest sú napríklad v Sinaloe udržiavané kartelmi. Práve preto majú, najmä v chudobných štvrtiach Mexika, obrovský dosah. Poskytujú ľuďom veľa práce a oni o členoch kratelov hovoria ako o “Los Valiantes” - alebo ako o tých “statočných”, pretože ako kartely v komunitách vybudovali cesty či kostoly, tak sa v očiach mnohých miestnych stali tými dobrými.

Pre mexické kartely je veľkou výhodou mať priaznivé vzťahy s miestnymi. Existujú aj čiapky, tričká či rôzne suveníry s obrázkami drogových lídrov či vodcov kartelov. Napríklad drogového kráľa El Chapa majú na severe Mexika radi, pretože finančne pomohol mnohým obyvateľom.

Kartely vlastnia obchody aj hotely v letoviskách ako Cancún, Puerto Vallarta alebo Cozumel. Rekreačné oblasti zaznamenali náhly rozmach výstavby, keď sa drogovej ekonomike darí. Toto sú príklady toho, ako nelegálne peniaze kartelu išli na financovanie legálnych podnikaní v Mexiku a všetko to prispieva lokálnej ekonomike.

Tieto letoviská chcú kartely udržať v bezpečí, ale často sa práve aj na týchto miestach konajú prestrelky medzi členmi kartelov. V Mexiku je ťažké určiť presné percento peňazí z drog, ktoré prúdia do ekonomiky - niektoré regióny, ako napríklad vidiecke oblasti v okolí mesta Culiacán v štáte Sinaloa, sú už desaťročia závislé predovšetkým od produkcie maku a marihuany.

Aj keď sú drogové kartely známe najmä pre výrobu a distribúciu nelegálnych omamných látok, zločinecké organizácie sa diverzifikovali a využívajú každú príležitosť na zarábanie peňazí. Mnohé činnosti, na ktorých sa v súčasnosti drogové kartely podieľajú, sú mimoriadne prekvapivé - od obchodovania s ľuďmi až po obchod s avokádom.

Mnohomiliardové avokádové poľnohospodárstvo, ktoré sídli v štáte Michocacán, sa stalo pre kartely veľmi dôležitým. Kartely klčovali chránené lesy a preberali farmy, aby mohli vysádzať vlastné avokádové sady. Ak lokálni poľnohospodári protestovali, členovia kartelu sa im vyhrážali smrťou.

Avokádo sa nazýva aj zelené zlato a mnohé zločinecké organizácie bojujú o kontrolu nad obchodom s avokádom. Avokádo niektorí vidia potencionálne výnosnejším ako napríklad heroín, marihuanu, či fentanyl a v regióne Michoacán pôsobí najmenej 9 rôznych kartelov ktoré bojujú o kontrolu nad avokádovým biznisom.

Problematika kartelov v Mexiku je veľmi komplexná. Dalo by sa veľa napísať ako o El Chapovi, tak aj o všetkých ostatných zmienených karteloch. V očiach ľudí je aj pre existenciu kartelov Mexiko vnímané ako nebezpečný štát, ale opak je pravdou. My v BUBO máme potrebné skúsenosti, sme tu ako doma a dovolenku v Mexiku si preto užijete bez hocijakých nepríjemností. A ku kontaktu s kartelmi dôjde len v rámci rozprávania si o (ne)dávnej histórii tohto nádherného štátu.